Races: 3

---

×  

Location: Jelsa, ostrov Hvar (Chorvátsko)

Pretek Jelsa Trail Šanpjer bol vo farebnej zeleno-modrej kombinácii. Previedol nás zeleňou hvarských olivových hájov, viníc, aromatických bylín, pozdĺž sviežeho modrého mora.
Trať: Šanpjer 20.4km +600 (Jelsa - Pitve - Vrisnik - Svirče - Vrbanj - Vrboska - Jelsa), ITRA Points: 0 | Mountain Level: 3 | Finisher Level: 228

S Dáškou sme sa rozhodli, že sa tohto krásneho preteku zúčastníme a tak sme sa prihlásili na najdlhšiu 21km trasu, ktorá je i súčasťou ITRA National League 2023 (ITRA: International Trail Running Association).
Info z roku 2023: Deň 1: Zo Slovenska sme vyrazili v stredu 12.Apr cca 5:30 ráno a po maďarskej M86 ceste duchov sme prefrngli na chorvátsku tiež ľudoprázdnu diaľnicu. Našim prvým cieľom boli Plitvické jazerá. O 13:00 sme zahájali 3-oj hodinový 15km okruh jazerami a vodopádmi. Pozreli sme si najvyšší vodopád v chorvátsku Veliki slap (s výškou 78m), prebehli okolo Vinnetuovho strieborného (Kaluderovac) jazera s jaskyňou Šupljara a okolo jazier Gavanovac, Milanovac, Kozjak sme prebehli k vodopádom okolo jazier Burget a Gradinsko. Pozreli sme vodopády Veliki/Mali Prštavac, Galovački buk a uchvátení krásami sme sa kompou previezli na druhú stranu jazera Kozjak. Prebehli sme sa prekrásnou terasovitou sústavou sladkovodných jazier, prepojených kaskádami a vodopádmi so vzácnou flórou a faunou a po oddýchnutí si od cesty plnej sedenia sme mohli pokračovať v jazde na Split. Prvé ubytovanie sme mali v meste Kaštela, SZ od Splitu, tak aby sme boli takticky blízko trajektu.
Deň 2: Skoro ráno sme vstali a upchatým Splitom sme sa presunuli do prístavu na mólo°16, odkiaľ vyrážal trajekt MARKO POLO na 2 hodinovú plavbu do mesta Stari Grad, na levanduľový ostrov Hvar. Plavba to bola dobrodružná, nakoľko staručký trajekt sa pri cúvaní do Stari Gradu pokazil a po 40-tich minútach manévrovania, sa podarilo kapitánovi lode nakoniec úspešne zacúvať do prístavu. Naše prvé kroky na ostrove Hvar smerovali do tichej malebnej dedinky Dol (3km južne od Stari Gradu), ku kostolu sv. Mihovila Arkanđela. Zelená krajina a meditatívne ticho rušené len občasným vtáčím štebotom robia z tejto pokojnej dedinky rozprávkové miesto. Od kostola sme vybehli na najvyššiu horu ostrova Hvar - Sveti Nikola 628m. Na vrchole je kaplnka a kamenný kríž. Vrchol je kamenistý a ponúka nádherné kruhové výhľady do okolia, na zelený ostrov a krásne modré more. 13km stálo za to, zvládli sme to celkovo za 2h:27m +569m. Z dediny Dol sme sa následne odviezli do Stari Gradu, kde sme si pozreli mestečko, prístav, najedli sa a presunuli do Jelsy na ubytovanie.
Deň 3: Po nočnej búrke vyšlo slnko a tak sme sa v piatok vybrali tunelom Pitve do dedinky Zavala (na južnej strane ostrova, s nádhernými piesočnato-okruhliakovými plážami) a zaparkovali tesne pri mori. Našim cieľom sa stala hora Hum 604m, ktorú sme absolvovali od hladiny mora. Každú chvíľu hrozila búrka, ale slnko prekúkalo miestami spoza mraky a skvele hrialo. Perfektne značeným trailom sme vybehli najprv ku kaplnke Sv.Ante a následne na kamenistý vrchol Hum, ktorý ponúka ešte krajšie výhľady ako Sveti Nikola. Na vrchole je horda kamenia a výhľady na Jelsu, Zavalu, na šíre more s dominantným ostrovom Šćedro s krásnymi zátokami, či na západnú i východnú časť ostrova Hvar. Bola to pastva pre oči. Takéto pohľady zostanú navždy v pamäti - obrovské skaly a strmé bralá padajúce až k moru. Prebehli sme kamenným hrebeňom, na ktorom rástli pomedzi skaly rozmanité kvietky, k požiarnej rozhľadni. Videli sme slimáky a húsenice a pokračovali sme na nižší vrchol Borovnik 500m. To už začalo nad Humom poriadne hrmieť a tak sme sa poponáhľali čo najskôr nadol. Nakoniec sme to krásne stihli, metelica a prietrž mračien nás chytila až keď sme sedeli spokojne v aute po 3 hodinách, 13-tich kilometroch +683m behu. Po vypršaní sme zamierili do mestečka Hvar, kde sme si pozreli pevnosť, centrum a posedeli na večeri, po ktorej sme sa presunuli do Jelsy.
Deň 4: V sobotu bol deň preteku. Bývanie sme mali situované priamo na promenáde, s výhľadom na more, v blízkosti štartu a tak sme počuli už od rána hudbu z reproduktorov. Pred pretekom sme si prešli prvých cca 600m trate a vybavili registrácie. Okrem štartovného čísla sme obdržali i krásne fialové tričko. Taktiež sme stihli krátky rozhovor s riaditeľom pretekov, Markom Hermanom. Nakoľko bolo teplo, Marko nám povolil behať bez CamelBag-u, povinný bol iba vlastný pohárik a mobilný telefón. Štart všetkých kategórií Srdelica 5km / Škarpina 13km / Šanpjer 21km bol o 12:00. Vyštartovali sme od móla v Jelse, z pred okien nášho bývania. Posilnení Red Bullom Zero sme zdolávali prvé metre trate, ktorá začínala stúpaním - schodmi nad mestečko Jelsa. Strmým stúpaním sme následne cez sady olivovníkov stúpali ku grécko-ilýrskej kamennej veži Tor 230m (zo IV. storočia pred Kr.), kde som bol na priebežnom 8-mom mieste, Dáška tesne za mnou. Okolo veže Tor sú ruiny nedokončených múrov s niekoľkými prírodnými a umelými terasami. Tor sme obkrúžili, nasledoval technický kamenistý zbeh, kde ma predbehol pretekár Vicko Ozretic a poklesol som na 9-te miesto. Vlnitou zvážnicou sme pokračovali až k tunelu Pitve, kde sme sa napojili na cestičku, ktorá smerovala ku kostolu Župna crkva Sv. Jakova Apostola v Pitve. Napojili sme sa na trasu 13km behu a začali sme predbiehať pomalších pretekárov, ktorí nás povzbudzovali. Na 7-om km som takticky vynechal občerstvovačku, nakoľko som mal na dohľad pretekára Vicka Ozretica, ktorého som dobiehal hlavne v stúpaniach. Postupne sme prebehli cez krásne olivové záhrady do dediny Vrisnik, Svirče a v dedine Vrbanj bola 12.5km kontrola a priebežný medzičas. Bol som na pozícii 9. Vicko sa mi ale postupne od dediny Svirče vzďaloval. Vo Vrbanje som nevidel občerstvovačku a pocitovo som cítil, že vodu by som potreboval. Zbeh po asfalte bol dlhý a pretekár Vicko Ozretic sa mi definitívne vzdialil, čo znamenalo predzvesť nedobrého. Trať náhle zahla doprava, do olivových alejí a fáborky, ktorými bola označená trať sa mi stratili z očí. Na 14-tom kilometri som ostal stáť sám medzi kríkmi olivovníkov. Našťastie som sa rýchlo spamätal a pokračoval ďalej. Pásky sa však náhle opäť stratili, pravdepodobne ich niekto zvesil a ocitol som sa dezorientovaný v zeleni hvarských olivových hájov. Nikde nič iba kamenné múry archeologického náleziska Mirje, olivovníky a spleť ciest. Nemal som čas kochať sa krásou kamenných múrov a po krátkom blúdení hore dole alejami ma dobehla Dáška a následne i traja ďalší bežci - Viktor Novak, Matija Rakić, Dominik Tepeš. Všetci piati sme dali hlavy dokopy a rozhodli sa pokračovať rovno, nech sa deje čo sa deje. A spravili sme dobre, narazili sme na šípku na ceste. Fáborky neboli ale žiadne. Takto sme naslepo pokračovali ďalej, opäť sme neisto zastavili na problémovom mieste, až sme nakoniec narazili na značenú trať, ktorou sme pokračovali do dediny Vrboska. Dehydratácia mi spôsobila úbytok sily a po boku s Dáškou som pokračoval za trojicou chalanov, na ktorých som na rovných úsekoch a zbehoch nestačil. Po prebehu Vrboskou nasledovalo ešte krátke stúpanie medzi kopcami Tatinja a Burkovo, kde som sa z pozície 13 prebojoval na pozíciu 10, ale nestačilo to. Do cieľa to bolo následne dolu kopcom a chalani boli dolu prirýchli. Smolne som tak dobehol na pozícii 12, pár sekúnd za nimi. Dáška dobehla tesne za mnou ako prvá žena. Nebyť blúdenia, bol by som s vysokou pravdepodobnosťou 9-ty, ale to sa stáva a patrí to k preteku. V cieli sme na krk dostali krásne kamenné finisherské medaile so symbolikou hvarskej čipky. Vypil som pol fľaše coly a zjedol tanier rizota. Dáške gratulujem k víťaztvu, zároveň prekonala aj ženský traťový rekord a na vyhlasovaní víťazov boli všetci odmenení ováciami, potleskom, sardinkami a voucherom do reštaurácii Mina, ktorá je však momentálne zatvorená. O dôvod naviac, sa do Jelsy opäť vrátiť. Večer sme si tak dali večeru v miestnej reštaurácii, neďaleko ubytovania.
Deň 5: Nedeľa ráno bola v znamení dažďa a odchodu. Ráno sme si však stihli zabehať aspoň 9km pozdĺž kamenných útesov a zátok s plážami (Jelsa - Uvala Mina - Grebišće - Zenčišće - Crkvica sv.Luke). Pobalili sme sa a vyrazili na trajekt do Stari Gradu. Tentokrát to bolo bezproblémové, trajektom ZADAR do Splitu a následne zdĺhavá nekonečná cesta chorvátskom a maďarskom, späť na slovensko. Bol to úžasný trip a na chvíľu sme si mysleli, že sme súčasťou nejakého fantasy príbehu, krásneho sna alebo súčasťou paralelného vesmíru v inej dimenzii. Verím, že si čoskoro podobný zážitkový výlet zopakujeme.

Štart: so 15.Apr 2023 @12:00:01 Jelsa, Croatia | Cieľ: @14:08:04 Jelsa, Croatia | Vzdialenosť: 20.76 km | Čas: 2:08:04 | Čas pohybu: 2:05:47 | Tempo: 6:04/km | Prevýšenie: 624m | Calories: 1,685 | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Reebok *2* ALL TERRAIN CRAZE Black/Blue | Počasie: 10.0°C miestami zamračené, Pocit ako pri 7.2°C, Vietor: 22km/h JV, Vlhkosť: 71% | Zóny srdcového tepu: Zóna 5 (>161ú/min) 1:06:29 51%, Zóna 4 (143-160ú/min) 57:54 45%, Zóna 3 (125-142ú/min) 3:12 2%
Meno: VIKTOR BALINT (SVK) | Klub: The Minions | Bib#: 14 | Čas štartu: 15.04.2023. 12:00:01 | Čas v cieli: 15.04.2023. 14:08:04 | Celkový čas: 2:08:03 | Poradie: 12 (z 34) | Poradie Muži: 12 (z 28)

medzičas | Poradie | Por.M | Čas
  Vrbanj 12.5km |  9 |  M9 | 1:18:10
  Finish Jelsa     | 12 | M12 | 2:08:03

Tempo (km pace elev):..

[Event] [Results]

| ×  

Location: SKI Kubínska hoľa, Slovensko

Zimný Trail na očarujúcej Orave. 23. 3. 2024 sa môžete tešiť na bežecké preteky v SKI Kubínska hoľa. O 8:00 odštartuje Trail 10k a poobede o 12:00 budeme pokračovať s Trail 21k. Žiadne prekážky, len krásna oravská príroda, jarný sneh a spartanská atmosféra. Trať bude viesť mimo lyžiarskej zjazdovky. Poriadnu lyžovačku si budete môcť užiť tiež.

Štart: sob 23.Feb.2023 @..:00 SKI Kubínska hoľa | Vzdialenosť: ..km | Čas: ..:..:.. | Tempo: ..:../km | Prevýšenie: ...m | Kalórie: ... | Teplota: ..°C ...
Meno: BALINT Viktor, 1978, SVK, Bratislava | Bib: 58271 | Čas: ..:..:.. | Poradie: .. (z ..) | Poradie Muži: .. (z ..) | Poradie kategória Age Group M40-49: .. (zo ..) | Poradie M45-49 (nevyhlasované): .. (z ..) | Poradie v rámci národnosti - SVK (nevyhlasované): .. (zo ..)
Tempo (km pace elev): ..

Medzičasy:
km           | por.Abs | čas      | por.M      | por.Age
..km | ..        | ..:..:.. | ..         | ..
Finish       | .. | ..:..:.. | .. | ..

[Event] [Results]

| ×  

Location: bistro OÁZA, Šuja (2km od Rajca smer Prievidza), Slovakia

Trasa: Šuja, č.115 - kameňolom - Široká dolina - Vlčia jama - Borošovec - Obrúbená - Čutková - Suchá dolina - Rajecká Lesná, Trstená - Šuja, č.19, bistro OÁZA
Profil trate: Lesný terén + asfalt

Tak ako je u nás už zvykom, prečítali sme si na sociálnych sieťach, že bude možná registrácia na "jarnú krosovú klasiku" (Rajecký Borošovec) aj na mieste a tak sme sa v piatok podvečer rozhodli, že ideme. V sobotu skoro ráno sme tak vyrazili zo západu do Šuji. Na parkovisko pred Bistro Oáza v Šuji sme prišli o 9:45 (v 1h:15m predstihu) a tak sme viac menej bez čakania vybavili nové registrácie. Dostali sme čísla #203 a #204. Bolo krátko po rannom daždi a z oblohy nesmelo vykukovalo slniečko, ktoré začalo pozvoľna hriať. Posilnili sme sa Red Bullom Sugar Free (ktorí by nás mohli už aj sponzorovať, bo bežíme po ňom ako rakety), prezliekli sa a pobehli sme od cieľa (z Bistra, kde sme parkovali) k štartu preteku. Pri krátkom príhovore organizátora a zároveň bežca sme boli upozornení, že si máme dávať pozor na Jánošikovu družinu v Suchej doline. Tá tu 4.Sep.1712 prepadla a postrelila farára Juraja Vrtíka, ktorý zraneniam 5.Oct.1712 podľahol. Juraj Jánošík po dolapení na súde takto vypovedal: „Dva tovarišia, Plavčík z Dunajova a Turjak predepsaný, strelili naňho a on ten čas vodu pil na studnici a že od toho pána pátera nič nevzali a že ho Huncaga prestrelil“. V súdnom verdikte, podľa ktorého Juraja Jánošíka odsúdili za sériu prepadov na zavesenie na hák, sa potom už nepíše o tom, že by farára zavraždil, iba že bol svedkom tejto udalosti. Cca o 11:05 sme vyštartovali z druhej línie, za eliťákmi a vrhli sme sa ihneď do rýchleho tempa asfaltovou rovinkou. Bežali sme pozdľž rodinných domov a potoka Rajčanka, smerom na kameňolom. Rýchlonohí bežci sa postupne predierali dopredu. Ja som sa držal do 50m za Dáškou a v kameňolome som sa dotiahol na jej úroveň. Opäť sa mi však vzdialila, no neskôr som sa v jemnom stúpaní pred ňu dostal. Bojovala opäť s kŕčmi a tak som prevzal pomyselnú štafetu do svojich rúk. Bežali sme Širokou dolinou, súperil som so zopár bežcami, s ktorými sme sa obiehali v jemnom stúpaní, či klesaní. Trať bola po rannom daždi a následnom slniečku, ktoré príjemne svietilo a hrialo, skoro suchá, v ideálnom stave. Zľava ma obehla štvorkolka s kameramanom, tak sa možno ocitnem i na videu. Lesnou zvážnicou, sme pomaly z doliny stúpali do lesov Borošovca. Trasa mi utekala jedna báseň, ani som neregistroval okolie, sústredil som sa na tempo. Striedali sa mierne stúpania, či klesania, povzbudzovali nás turisti, či cyklisti na trati a na 8-om km sme sa dostali prudkou zatáčkou do Suchej doliny, kde som bol podľa prepočtov na pozícii R82. Nasledoval dlhočizný 6km úsek, kde sme si mali dávať pozor na spomínaných zbojníkov. Nakoniec ma predbehli ôsmy. Tempo bolo vražedné a i keď som sa necítil úplne nekonfortne, chýbalo mi zopár sekúnd na to, aby som sa udržal družiny zbojníkov. Trať mierne klesala, prebehli sme cez Trstenú - časť Rajeckej Lesnej, kde ústí Suchá dolina. Bežec ktorý ma obiehal sa pýtal, či sme už v Šuji. Domáci ho uistili, že do Šuji je to ešte kúsok. Predbehla ma i bežkyňa Simona LOMÁZOVÁ, ktorá sa držala celý čas tesne za mnou. Na posledných pár sto metrov, keď sme prešli zo zvážnice na asfalt a blížili sa od kameňolomu do cieľa, som sa snažil zrýchliť, žiaľ bol som na chvoste skupinky. Za mnou sa vytvorila väčšia medzera a tak som kontrolovane dobehol do cieľa, tesne za Lomázovou, ako 90-ty v poradí a rovnako ako pred dvoma rokmi 29-ty v kategórii s polepšeným časom. Na krk som dostal ako odmenu, drevenú oranžovú finisherskú medailu v tvare líštičky. Dáška dobehla s kŕčami, čo chvíľa za mnou, na 5-tej pozícii v kategórii. Na to ako sa cítila, skvelý výkon. Počkal som ju v cieli a spolu sme sa presunuli k autu, kde sme sa občerstvili a dali dokopy. Prezliekli sme sa a vrátili sa späť do priestorov cieľa, kde som sa posilnil gulášom s chlebíkom. Počkali sme na vyhodnotenie výsledkov. V polke vyhlasovania sme ale pre únavu odišli a bookli sme ubytovanie v Rajeckých Tepliciach. Pretekové počasie nám nakoniec vyšlo na výbornú, lebo následne sa zotmelo a poriadne rozpršalo. Žiadnu ďalšiu akciu sme už ale neplánovali. Boli sme docela K.O. a tak sme boli radi, že sme si dali večeru, sprchu a vyložili si nohy. Celú noc lialo.
Nedeľné ráno nás privítalo slniečkom a modrou oblohou. Smelé plány vybehnúť niekam na kopec sa však razom zmenili a museli sme sa po raňajkách súrne vrátiť na západ. Nevadí, hlavne že všetko nakoniec dobre dopadlo a tak sme na sklonku dňa stihli aspoň krátky výbeh do kopcov Malých Karpát. Víkendový trip sme ukončili už skoro tradične burgrom v Kangaroo.

Štart: so 16.Mar 2024 @11:05 Šuja, č.115 | Cieľ: Šuja, č.19 | Vzdialenosť: 14.17km | Čas: 1:11:20 | Tempo: 5:02/km | Prevýšenie: 239m | Calories: 975 | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Nike ZoomX Zegama Black | Počasie: Zamračené 9.4°C, Vietor: 0km/h, Vlhkosť: 85%
Meno: BALINT Viktor SVK (1978) | Bib#: 203 | Klub: The Minions | Kategória: M40-49 | Čas: 1:11:20 | Strata na abs.víťaza: +0:18:36 | Celkové poradie: 90 (zo 196) | Poradie Muži: 82 (zo 150) | Poradie M40-49: 29 (zo 46)
(R101 F10 A5 #204 Dagmar F40-49 T1:13:52)

Km|Tempo| Kum.čas | +/- | Rank
01 | 4:19 | 0:04:19 | +21 -5
02 | 4:39 | 0:08:58 | +14 -16
03 | 4:50 | 0:13:48 | +11
04 | 5:00 | 0:18:48 | +16
05 | 5:19 | 0:24:08 | +31
06 | 6:45 | 0:30:53 | +59
07 | 6:49 | 0:37:42 | +64 -12
08 | 5:04 | 0:42:46 | +17 -39 | R82
09 | 4:40 | 0:47:26 | +1 -46
10 | 4:27 | 0:51:52 | -28
11 | 4:22 | 0:56:14 | -39
12 | 4:47 | 1:01:01 | -20
13 | 4:51 | 1:05:53 | +1 -7
14 | 4:46 | 1:10:38 | +1 -10
15 | 4:25 | 1:11:24 | +1 | R90
Tot| 5:02 | 1:11:24 | +239 -222

16.Mar (so):
∟ Trail Race #2024.57 28.Rajecký Borošovec (Šuja, Široká dolina - Suchá dolina) | 1:11:20 | 14.17km +239

[Event] [Results]

| ×  

Location: Vysoké Tatry - Tatranská Polianka (Slovensko)

Trasa: Po asfaltovej ceste od rampy z Tatranskej Polianky 1030m na Sliezsky dom 1670m | Povrch trate: v spodnej časti na prvých 2km trasy asfalt a rýchlo sa topiaci sneh, ktorý postupne prechádzal do ľadových jazykov s vyjazdenými asfaltovými koľajmi cez ktoré tiekli potoky vody. Neskôr bol súvislý ľad/sneh, ktorý sa zvrchu topil a postupne sa menil na tvrdý šmykľavý ľad.

Záverečné IV. kolo 10. Zimnej bežeckej série štartuje z Tatranskej Polianky a končí pri Horskom hoteli Sliezsky dom. Trasa v dĺžke ~6.7km vedie asfaltovou cestou a má prevýšenie ~640m. Používanie paličiek je povolené.
S Dáškou sme sa prihlásili iba na posledné kolo série, ktoré nás zaujalo najviac, pretože sa jednalo o zimný beh do vrchu, po snehu, na Sliezsky dom. Takémuto pokušeniu sa ťažko odoláva a tak sme zobrali deň dovolenky a vyštartovali zo západného slovenska už v piatok ráno. Do Nového Smokovca sme dorazili na obed a stihli sme si tak vybehnúť na Hrebienok, pozreli sme ľadový dom, zabehli sme aj na Dlhý vodopád Studeného potoka a otestovali sme bežecky nesmeky (retiazkové mačky/stúpacie železá).
V sobotu ráno, na Nový rok Draka (podľa čínskeho kalendára), sme sa odviezli z ubytka v Novom Smokovci, do Tatranskej Polianky, na horné parkovisko k rampe, odkiaľ štartoval pretek. Prevzali sme si štartovné čísla, pobalili veci do ruksaku, ktorý nám vyviezli o 9:45 autom hore, posilnili sme sa Red Bullom Sugar Free, rozbehali sa a o 10:00 sme vyštartovali v jemnom daždi na technicky náročnú trať behu. Obuli sme si Nike ZoomX Zegama bežecké boty a nesmeky sme zobrali so sebou do vrecka. Na asfaltke som vyštartoval v celkom rýchlom tempe. Postupne sa terén menil a sťažoval. Trať sa kľukatila, rovnomerne stúpala a asfalt sa postupne strácal a menil na ľad. Sprvu som hľadal ideálnu bežeckú stopu a prebiehal buď do asfaltových koľají plných vody, alebo snehu, tak aby som držal tempo a nestrácal moc na konkurenciu. Na 4.5km, keď sa cesta zmenila na súvislý ľad, padlo rýchle rozhodnutie: Sadol som si do snehu a nasadil na boty nesmeky. Trvalo mi to celkovo 55 sekúnd. Medzitým ma predbehlo zo 5 bežcov, včetne Dášky, ktorá nasadila nesmeky o ~2km skôr ako ja. Rýchlo som sa postavil a v nesmekoch som chytil druhý dych. Mal som oveľa lepší grip a vedel som bežať po všetkom, tj. po ľade, snehu, boty držali na teréne ako prikované a nemusel som vyhľadávať ideálnu stopu. Postupne som sa predral späť na stratené pozície a podarilo sa mi dobehnúť a predbehnúť i Dášku, ktorá išla v skvelom tempe. Tesne pred cieľom, keď sa ukázal Sliezsky dom na horizonte, sa poriadne rozfučalo. Predbehol som bežca #120 (TEREK Radoslav) a v diaľke sa mi približovali ďalší. Cieľ bol ale zrazu bližie, ako by som chcel. Pred poslednou zátačkou sa ľad zmenil na asfalt a nestačil mi ani 5m náskok pred Terekom. Ten ma bez nesmekov, s lepším gripom na asfalte, o necelé 2s prešprintoval. Nevadí a našťastie nebol moja kategória, o to by to viac zamrzelo. Do cieľa som dobehol celkovo ako 34-ty a 10-ty v kategórii M40-49. Dáška dobehla o 24 sekúnd hneď za mnou. V cieli sme si podali ruky so súpermi a prehodili s nimi pár viet. Pretekár #148 (SISÁK Igor) si pochvaľoval pretek: Vraj ma konečne na 5-ty pokus predbehol. Na Sliezkom dome poriadne fučalo. Na krk sme dostali pekné účastnícke medaile, v tvare snehovej vločky a s plesnivcom v strede, Red Bull, či Alaska kukuričné trubičky. Zobrali sme si batohy z auta a v turistickej zadnej časti hotela Sliezsky dom sme sa prezliekli. Následne o 12:30 prebehlo na poschodí vyhodnotenie preteku a celej zimnej série. Dáške gratulujem k skvelému 2-ému miestu v kategórii. Získala medailu za 2-é miesto a vstupenku v hodnote 9e do galérie Poliankovo. Po vyhodnotení sme sa naobliekali, dali si čiapky a kapucne na hlavy, obuli nesmeky a krátko sa pofotili s nádhernou zimnou scenériou v okolí Sliezskeho domu. Cez hmlu, presvitala modrá obloha a vrcholky zasnežených štítov. Panovala tu krutá snehobiela zima a postupne sa Sliezsky dom strácal v bielej hmle. Rozhodli sme sa, že zbehneme pre zmenu zasneženou zelenou turistickou značkou - cez Velickú poľanu. V nesmekoch to bola po snehu a ľade hračka. Posledný kilometer k autu sme pobehli s Pavlom Porubčanom (R7 A1) a za behu pokecali o bežeckých topánkach s hrotmi, či nesmekoch a gripe. Po dobehnutí k autu sme sa rozhodli s Dáškou, že si pozrieme digitálnu galériu Poliankovo, keďže Dáška vyhrala vstup a galéria sa nachádzala tesne pod parkoviskom, v Tatranskej Polianke. Vďaka digitálnym technológiám sme dostali možnosť precítiť málo prebádané miesta z ciest režiséra Pavla Barabáša. Následne sme sa prezliekli a zamierili na neskorý obed do iba.tu bistra v Starom Smokovci. Večer sme ešte stihli zdravotnú prechádzku po Starom Smokovci.
V nedeľu sa pokazilo počasie, prišla oblačnosť a dážď, ktorý sa vo vyšších polohách zmenil na jemný sneh. Nás to ale príliš neodradilo a medvedím chodníkom sme vybehli na Hrebienok, následne na Zamkovského chatu. Premýšľali sme kam ďalej, či na Téryho chatu, alebo Skalnaté pleso. Miestny domáci nám jednoznačne odpovedal: "Na Téryho chatu určite nie!" a mal pravdu, cesta tam bola vraj totálne nepriechodná. Zamierili sme tak zasneženou magistrálou smerom na Skalnaté pleso. Prebehli sme cez Lomnickú vyhliadku a následne to prišlo - Lavínový terén na južnom svahu Lomnického hrbu, medzi Hlbokým a Škaredým potokom. Magistrála bola zaviata a my sme sa prepadávali v hlbokom čiastočne namrznutom snehu vyššie kolien, do kríkov kosodreviny. Následne sme sa v mase snehu prepadali po pás a dalo nám kopu námahy vyhrabať sa z toho. Navyše snežilo, fúkalo a začalo nás oziabať. Pozrel som do mapy, boli sme 800m od Lomnickej vyhliadky a 1.2km od Skalnatej chaty. Keďže v exponovanom lavínovom teréne v nadmorskej výške 1.624m to ďalej mohlo byť iba horšie a nebezpečnejšie, rozhodli sme sa pre bezpečný návrat. Zbehli sme tak cez Rainerovu chatu a vodopády Studeného potoka späť na Hrebienok a dole do Smokovca. Prezliekli sme sa a skvelý víkend sme ukončili na neskoršom obede v iba.tu bistre. Následne sme zamierili na dlhočiznú daždivú jazdu autom, cez rozvodnené Donovaly na západ.

Štart: so 10.Feb 2024 @10:00 Tatranská Polianka 1036m | Cieľ: Horský hotel Sliezsky dom 1660m | Vzdialenosť: 6.59km | Čas: 0:52:25,22 | Tempo: 7:48/km | Prevýšenie: 624m | Calories: 676 | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Nike ZoomX Zegama Black | Počasie: Tatr.Polianka 🌧️4°C, Sliezsky dom 🌫️1°C 💨4.9m/s
Meno: BALINT Viktor SVK (1978) | Bib#: 119 | Klub: The Minions | Kategória: M40-49 | Čas: 0:52:25,22 | Strata na víťaza: +13:19,43 | Celkové poradie: 34 (z 80) | Poradie Muži: 29 (z 58) | Poradie M40-49: 10 (z 20) | Body: 160
(R35 A2 #139 Dagmar F40-49 T52:49.00)

Tempo: 1. 6:50 +96m | 2. 7:44 +100m | 3. 8:02 +93m | 4. 8:13 +89m | 5. 8:56 +90m | 6. 8:08 +96m | 7. 7:39 +60m

9.Feb (pi):
∟ Snow Run #2024.31 Vysoké Tatry, Nový Smokovec - Starý Smokovec - Hrebienok 1285m - Dlhý vodopád Studeného potoka - rázc.pod Slavkovským štítom | 1:34:38 | 10.63km +476m
10.Feb (so):
∟ Rainny Snow Race #2024.32A ZBS Vysoké Tatry, Tatranská Polianka - Sliezsky dom | 51:30 | 6.59km +624m
∟ Snow Run #2024.32B Vysoké Tatry, Sliezsky dom - Velická poľana - rázc.na Velickom moste - Tatranská Polianka | 44:18 | 4.70km +20m
∟ Walk: Vysoké Tatry, Tatranská Polianka - Galéria Poliankovo | 6:58 | 0.75km +37m
∟ Night Walk: Vysoké Tatry, Nový Smokovec - Starý Smokovec | 50:00 | 2.96km +56m
11.Feb (ne):
∟ Rainny Snow Run #2024.33 Vysoké Tatry, Nový Smokovec - Starý Smokovec - Hrebienok - Obrovský vodopád - Zamkovského chata - Lomnická vyhliadka - Lavínový terén (otočka) - Rainerova chata - Vodopády Studeného potoka | 2:31:48 | 16.30km +733m

[Event] [Results]

| ×  

Location: Načeradec (Česká republika)

Trasa: Načeradec, kostel sv. Petra a Pavla (ŠTART) - Býkovice pod Blaníkem - Býkovický rybník - Louňovice pod Blaníkem, Mezi Blaníky - Pod Velkým Blaníkem - Blanická studánka - popod Holý vrch - Základní kámen k Národnímu divadlu - Velký Blaník 638m - rozc. pod Velkým Blaníkem - pod Malým Blaníkem - zříc.kaple sv. Máři Magdaleny na Malém Blaníku - Býkovice pod Blaníkem - Načeradec, kostel sv. Petra a Pavla (CIEĽ)

Na legendami opradený 638 metrov vysoký Blaník, známy povesťami o blaníckych rytieroch, sa konal v tretiu mrazivú sobotu roku 2024 zimný beh. V ťažkých chvíľach českej histórie bol Blaník symbolom nádeje na získanie slobody a svojbytnosti českého národa. Známa je povesť z roku 1470: "Ve chvíli, kdy bude naše vlast v největší tísni, zazelená se suchý dub na Blaníku a pramen pod ním vydá tolik vody, že se studánka přeplní a voda poteče až po stráni dolů. Pak se v hoře otevře takzvaná Veřejová skála, rytíři uvnitř se probudí z hlubokého spánku, pod vedením samotného Václava vyrazí proti nepřátelům, porazí je a v Čechách nastane opět klid a mír." S Dáškou sme sprvu trochu váhali, ale nakoniec sme sa predsa len na poslednú chvíľu prihlásili aj za cenu, že už sme nemali nárok na vecné darčeky (čelenka, či nákrčník s logom). Zo západného slovenska sme vyrazili v piatok podvečer a prespali sme v Jihlave. V mrazivú sobotu ráno bolo v Jihlave -7°C. Oškrábal som auto a vydali sme sa do "městys" (typ obce významovo stojacej medzi mestom a dedinou) Načeradec, ktorý je od bájnej hory Blaník vzdialený iba pár kilometrov. V Načeradci bolo zázemie, štart i cieľ preteku. Zaparkovali sme takticky na najbližšom záchytnom parkovisku k štartu - pri futbalovom štadióne, s výhľadom na horu Velký Blaník, na ktorej sa týči drevená rozhľadňa. Prešli sme sa do neďalekej školy, kde sme si prevzali štartovné čisla a vrátili sme sa do auta. Zakúrili sme si a psychicky sa pripravovali na štart. Posilnili sme sa cukrovým Red Bullom, prezliekli sme sa a tesne pred štartom sme sa aj trochu rozbehali - smerom k priestoru štartu a pár metrov za štart, aby sme zistili vlastnosti zimnej trate. Zubaté slniečko miestami hrialo, ale zima bola až do kosti. Štart preteku bol na prvých ~500m z kopca po šmykľavom snehu a celý pelotón bežcov sa po výstrele z pištole rozbehol ako zmyslov zbavený. Dáška predomnou, ja cca 50-100m za ňou som kontrolovane zbiehal k prvej zátačke, kde nás hasiči odklonili na cestu druhej triedy [150]. Z tej sme cca na prvom kilometri zbehli na poľnú zvážnicu, smerom na Býkovice. Vlnkovým terénom sme okolo troch kravských smradov pobehli do Býkovic. Bežalo sa svižným tempom, relatívne som si držal pozíciu, 100m za Dáškou a miestami ma obiehali rýchlejší rovinkoví bežci. Za Býkovicami sme prebehli okolo rybníka, zahli doľava a stúpali svahom do kopca Malého Blaníka. V stúpaní som predbehol zopár bežcov a podarilo sa mi predbehnúť i Dášku, ktorá zápasila s boľavým bruchom. Na Malý Blaník sme nevyšli, pod vrcholom sme zahli doľava a cez technický lesný terén sme zbehli smerom na Louňovice. S Dáškou sme si ešte raz vymenili poradie a potom som prebral pomyselnú štafetu. Druhá občerstvovačka, na ktorej som tiež nestál bola za parkoviskom pod Velkým Blaníkom. Bežali sme zvážnicou a bájnu hore sme obkrúžili západným oblúkom. Lesnými schodmi sme vybehli na Holý vrch a za povzbudzovania exotických juhoamerických dobrovoľníkov sme prebehli na Poutní cestu, opäť poza Veľký Blaník. Rytierskou cestou sme následne prudkým výbehom smerovali k vrcholu - rozhľadni. Masa bežcov spomalila a mne sa naskytla možnosť konečne opäť, "cupkaním" nahor, predbiehať. Obehol som ~20 bežcov, ktorí ma pri ich chôdzi s vyplazeným jazykom povzbudzovali. Prebehli sme okolo rozhľadne na Veľkom Blaníku, kde bola i časomiera s medzičasom a druhou stranou sme zbiehali náročným zamrznutým terénom dole. Prebehli sme opäť okolo exotických dobrovoľníkov a klesali zvážnicou smerom k ceste druhej triedy [150]. Na lesnej zvážnici sa objavili miestami veľké ľadové polia a zopár bežcov predviedlo excelentné pády na zadok. Ja som spomalil a opatrne cez ľady prekráčal. Na šialenom zbehu ma predbehlo zopár bežcov, tých som ale zase obehol v stúpaní na Malý Blaník, kde sme vystúpali k zrúcanine kaple sv. Máři Magdaleny a nasledovalo opäť klesanie. Scenár sa opakoval a rýchli šialenci ma opäť predbiehali. Nasledoval dobeh do Býkovic, kde bola občerstvovačka, ktorú som vynechal a rovnakou trasou, po smradľavej zvážnici sme smerovali k Načeradcu. Cestou sme predbiehali pomalších bežcov z kratšej trate preteku a v poslednom stúpaní do cieľa v Načeradci, som obehol zopár bežcov i na mojom behu. Vyšla mi i bitva o pozíciu, kde som konečne aj ja takticky zvládol súboj a pred cieľom som prešprintoval bežca, ktorý sa rozhodol so mnou súperiť. Po dobehnutí do cieľa, som dostal na krk krásnu drevenú medailu a postavil sa do rady na teplý čaj a studenú Colu. Čakal som kým dobehne Dáška a pozoroval medzi tým bežcov, ktorí dobiehali do cieľa. Dáška dobehla v hroznom rozpoložení, s boľavým bruchom. Ledva sme sa odplazili spolu k autu, kde sme sa prezliekli a zrelaxovali v zakúrenom priestore. Zdržali sme sa tam dlhšie a tak sme nestihli oficiálny program v telecvični školy, kde prebehlo odovzdávanie cien, či tomboly. Stihli sme však aspoň "Tomatovú polévku", ktorá žiaľ ostala tiež iba bájnou. Bola to totiž iba bezchuťová zafarbená voda. Nevaďí, veď nečakali sme žiadne gastronomické zázraky, ale aj tak to bolo trochu sklamanie.
Po chvíli sme nabrali sily a rozhodli sme sa odviezť do Louňovic pod Blaníkem, na parkovisko pod Blaníkom a najkratšou cestou - po turistickej značke, sme už iba civilne turisticky (bez hanby), vykráčali na Velký Blaník 638m. Kúpili sme si lístky na rozhľadňu a zaujímavým dreveným schodiskom sme vyšli na vrchol uzavretej drevenej rozhľadne. So skupinkou turistov sme si pozreli výhľady do okolia. Následne sme sa presunuli na krásne ubytovanie do Vlašima a pochutili si na špagetách.
V nedeľu ráno sme si predom, mobilom, zakúpili lístky na zimnú prehliadku hradu Český Šternberk, kde sme sa následne odviezli. Hrad Český Šternberk založil okolo r.1241 Zdeslav z Divišova, ktorý ho pomenoval podľa rodového erbu - zlatej osemhrotovej hviezdy. Podľa dobového zvyku ponemčovať názvy ho nazval Sternberg (Stern = hviezda, Berg = hora) a prijal meno - zo Sternberga. Po krásnej a zaujímavej prehliadke sme sa rozhodli, že si aj zabeháme a tak sme sa odviezli na spodné parkovisko pod hradom, odkiaľ sme sa prebehli okruhom cez Brtnický rybník, či okolo sútoku riek Sázavy a Blanice. Skvelý deň sme zakončili obedom v neďalekom motoreste U Rybiček a pokračovali jazdou smerom na slovensko.

Štart: so 20.Jan 2024 @10:17 Načeradec | Vzdialenosť: 19.75km | Čas: 1:51:39.23 | Tempo: 5:39/km | Prevýšenie: 537m | Calories: 1437 | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Nike ZoomX Zegama Black | Počasie: Jasno -3.3°C, Pocitová: -8.9°C, Vietor: 19km/h Z, Vlhkosť: 71%
Meno: Balint Viktor SVK (1978) | Bib#: 499 | Klub: The Minions | Kategória: MB 40-49 | Čas: 1:51:39.23 | Celkové poradie: 173 (zo 480) | Poradie Muži: 145 (z 352) | Poradie M40-49: 55 (zo 130)
(R228 F40 A9 #502 Dagmar ZC T1:58:04 / Velký Blaník: T1:05:18.42 R189 A7)

Medzičas:
∟ Velký Blaník 638m | 1:03:29.28 | R149 A48
∟ Cieľ Načeradec      | 1:51:39.23 | R173 (+24) A55 (+7)

Tempo (km tempo prevýšenie): 1. 4:36 +20m -25m | 2. 4:38 +5m -13m | 3. 4:46 +8m -16m | 4. 4:54 +12m -10m | 5. 6:11 +44m -11m | 6. 4:43 +2m -66m | 7. 5:42 +29m -27m | 8. 5:24 +23m -12m | 9. 5:44 +34m -5m | 10. 7:06 +70m -12m | 11. 6:35 +54m -20m | 12. 7:08 +52m -80m | 13. 5:10 +2m -55m | 14. 5:00 +5m -45m | 15. 8:15 +99m -9m | 16. 5:03 +2m -69m | 17. 5:29 +14m -11m | 18. 5:28 +16m -10m | 19. 5:26 +6m -10m | 20. 5:57 +40m -7m

20.Jan (so):
∟ Snow Race #2024.16: 50.Zimní běh na Blaník (Načeradec) | 1:51:44 | 19.75km | +537m
∟ Snow Hike: Louňovice pod Blaníkem, Blanická - Velký Blaník 638m + rozhl. (a späť) | Elapsed Time: 1:18:22 | 2.76km | +211m
∟ Night Walk: Vlašim, Jána Masaryka - zámek - brána | Elapsed Time: 50:48 | 2.06km | +50m
21.Jan (ne):
∟ Walk: hrad Český Šternberk | Elapsed Time: 1:46:53 | 1.12km | +57m
∟ Snow Trail Run #2024.17: Český Šternberk - Hladomorna - Brtnický ryb. - soutok Sázavy a Blanice - Čejkovice | 55:31 | 7.27km | +155m

[Event] [Results]

| ×  

Races: 38

---

Tatranská séria horských behov 2023

Final Results
Races: 5 | Points:252 | Rank M40:3 (of 95 classified)

#	Round	Race	Points	Rank M40
5	V.	30. Horský kros Gerlach (Gerlachov - Sliezsky dom)	56	13
4	IV.	24. Memoriál Jána Stilla (Nová Lesná - Hrebienok)	66	9
3	III.	18. Beh na Chatu pri Zelenom plese	30	26
2	II.	3. Plesnivec VerticalRun (Tatranská Kotlina)	50	16
1	I.	8. CITY TRAIL Vysoké Tatry (Starý Smokovec)	80	5

BODOVANIE:
Bodovanie je podľa kategórií: 1. miesto = 100 bodov, 2=95b, 3=90b, 4=85b, 5=80b, 6=75b, 7=72b, 8=69b, 9=66b, 10=63b, 11=60b, 12=58b, 13=56b, 14=54b, 15=52b, 16=50b, 17=48b, 18=46b, 19=44b, 20=42b, 21=40b, 22=38b, 23=36b, 24=34b=25=32b, 26=30b, 27=28b, 28=26b, 29=24b, 30=22b, 31=20b, 32=19b, 33=18b, 34=17b, 35=16b, 36=15b, 37=14b, 38=13b, 39=12b, 40=11b, 41=10b, 42=9b, 43=8b, 44=7b, 45=6b, 46=5b, 47=4b, 48=3b, 49=2b, 50=1b; Do celkového poradia sa započítavajú 4 najlepšie výsledky z piatich podujatí. Pri rovnosti bodov rozhoduje väčší počet lepších umiestnení, v prípade rovnakých umiestnení rozhoduje lepšie umiestnenie v posledných pretekoch.
[Results]

---

×  

Location: Liečebný ústav Zobor, Kláštorská ul., Nitra - Dražovce (Slovakia)

Trasa: Liečebný ústav Zobor - Tri duby - Lyžiarska lúka - Pyramída, Miléniový pamätník - Svoradov prameň - Liečebný ústav Zobor | Popis: Štart je na asfaltovom povrchu. Beh sa začína 800m okruhom pred nemocnicou, aby sa pretekári dokázali bezpečne, bez kolízií zoradiť. Prvých 1500m trate je vo výške 330m, pokračuje sa cez vrch Plieška 405m s prevýšením 113m. Odtiaľ po miernom klesaní nasleduje krátky výstup na kótu 450m a plynulé klesanie do priestoru Troch dubov 444m. Trať pokračuje vstupnými bránami opevnenia Slovanov 540m. Chodník ďalej klesá a privádza nás do Sedla pod Zoborom 535m. Dvestometrovým výbehom sme dosiahli vrchol Pyramídy 554m. Obehneme pamätník a po zelenej značke klesáme 1600m. Miernym klesaním pokračuje trať smerom k Svoradovmu prameňu po vrstevnici. Od Svoradovho prameňa nasleduje prudký nebezpečný zostup do cieľa s dĺžkou 250m. Celková dĺžka behu je ~6050m s prevýšením ~288m.

V sobotu 30.Dec sme boli na Panskej javorine, odkiaľ sme podvečer zamierili cez Hlohovec na ubytovanie do Nitri, do Agrokomplexu, kde sme sa rozhodli skloniť hlavy do "robotníckej ubytovni". Ráno sme sa prebudili do 2°C chladného rána a čakala nás 10min jazda k liečebnému ústavu na Zobor. Hore sme úspešne prešli policajnými zátarasmi (púšťali iba registrovaných bežcov) a zaparkovali sme pri zastávke MHD. Prišli sme v krásnom predstihu (cca o 8:05). O 8:15 začínali registrácie, takže sme si vyzdvihli štartovné čísla medzi prvými. Hodinu a pol sme následne presedeli vo vykúrenom aute, za tónov hudby, prezliekli sme sa, posilnili Red Bullom Zero a trochu sme sa rozbehali. Bojoval som s malou bolesťou brucha, Dáška pre zmenu hlavy. Pred 10:00 sme sa postavili do druhej rady na štarte a po trochu zmätočnom odštartovaní, kedy časomiera ohlásila štart skôr ako pánko v baranici (Milan „Vinco“ Částa) vystrelil, takže štart sa musel opakovať. Na druhý pokus sme ale úspešne vyštartovali na zmenenú trať. Nasledovala 800m rovinka po asfalte (mierne klesanie - obrátka - a mierne stúpanie k štartu), aby sa potrhal pelotón bežcov a na stúpaní úzkym chodníkom nevznikol lievik). Snažil som sa vyštartovať rýchlejšie, ale naopak neprepáliť úvod, aby som následne vládal do stúpania. Diváci a rodinný príslušníci nás skvele povzbudzovali, keď sme po obrátke prebiehali štartom a stúpali do prvého kopca. Držal som tempo a na prekvapenie ma nik neblokoval a tak som si mohol ísť svoje tempo. Dáška mi bola hneď za chrbátom, pri prvých serpentínkach som zahliadol jej oranžovú bundičku a tak som sa uistil, že jej to pôjde dobre. V ostrom kamenistom stúpaní som 2x na 5s prešiel do chôdze, Red Bull mi trochu vyrážal dych, ale akonáhle sa sklon zmiernil, pridal som. Viac menej sa pozície ustálili a ani som nepredbiehal, či nebol obehnutý. Diváci skvele fandili a hovorili, to sú všetko nejaký starší. Žeby mladšie ročníky zaostali? Prebehli sme cez rázcestia Tri duby, následne na Lyžiarsku lúku a zvlneným terénom sme sa blížili k poslednému stúpaniu od sedla pod Zoborom na Pyramídu. To bolo obojsmerné a tak sme sa museli trochu povyhýbať s bežcami, ktorí už klesali. Do toho diváci a turisti. Hore panovalo náročnejšie počasie - hmla, fukoty a zima. Obkrútili sme sa okolo Miléniového pamätníku, kde som prebehol ako 36ty a nasledovalo pre mňa hrôzostrašné klesanie, kamenistou vojenskou cestou. Pustili sme sa dole ako valiace kamene, vyhýbačka s bežcami oproti a turistami bola adrenalínová. Zakýval som si s Dáškou ktorá stúpala a trielil som dole, vydávajúc revúce zvuky, aby sa nám turisti vyhli z ideálnej stopy. Zbehy sú moja slabá strénka a tak ma 5 bláznov predbehlo. Na poslednú chvíľku sme zbadali na strome zelenú šípku vľavo a tak som v poslednej milisekunde zahol na skratku. Šprintoval som a našťastie ma od poslednej zátačky z vojenskej cesty už nik neobehol a šprintom som dobehol do cieľa ako 41vý a prekvapivo 5ty v kategóri M45-49. Do rúk sme dostali pamätnú plaketu (na ktorej je tento rok zobrazený vzácny archeologický nález - hlava bájneho zvieraťa grifa vyhotovená z bronzu a pozlátená. Pôvodne bola súčasťou bohato zdobenej ohlávky koňa z 8. storočia.) a knihu. Dáška navyše pohár, za 6te miesto v ženách a gratulujem jej za krásne 1é miesto v kategórii Z45-49. Po preteku som si dal teplý čaj, pezliekli sme sa, prehodil som pár slov s Vincentom Sýkorom, ktorého sa mi podarilo po dlhých rokoch predbehnúť (i keď vraj bežal iba tak) a trochu sme sa boli prejsť - na Zoborský kláštor.
Následne sme sadli do auta a odviezli sa pod Nitriansky hrad. Vyšli sme po schodoch hore, pozreli si pekný Betlehem a následne sme zamierili smer Pezinok. Krásny Silvester a ukončenie roka 2023, či privítanie toho nového 2024 dopadlo trochu smutne. Zdravotné komplikácie najbližších si žiaľ nevyberajú dátum ani čas. Tak už si len popriať, aby ten nový rok priniesol veľa krásnych chvíľ, hlavne zdravia, šťastia a úsmevu. 🎆🎉

Štart: ne 31.Dec 2023 @10:00 | Vzdialenosť: 5.97km | Čas: 0:34:55 | Tempo: 5:53/km | Prevýšenie: 300m | Calories: 479 | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Nike ZoomX Zegama Black | Počasie: Zamračené 5.6°C, Pocitová: 1.1°C, Vietor: 30km/h V, Vlhkosť: 95%
Meno: Balint, Viktor (1978) | Bib#: 204 | Klub: The Minions | Kategória: Muži 45-49 | Čas: 0:34:55 | Celkové poradie: 41 (z 235) | Poradie Muži: 39 (zo 193) | Poradie M45-49: 5 (z 27)
(R78 Ž6 A1 #303 Dagmar Ž45-49 T0:36:57 / Pyramída: T0:25:34 R66)

Úsek (Abs.poradie):
∟ 0:23:56 | 3.54km | Beh na Pyramídu (R36)
∟ 0:10:59 | 2.43km | Beh z Pyramídy
∟ 0:34:55 | 5.97km | Cieľ - Liečebný ústav (R41)

Medzičasy (km tempo prevýšenie): 1. 5:26 +37m | 2. 7:28 +99m | 3. 7:39 +93m | 4. 5:48 -12m | 5. 4:30 -128m | 6. 4:22 -82m

[Event] [Press] [Results]

| ×  

Location: Námestovo, Za Vodou (EF Café, areál STK), Slovensko

Vianočné, nielen spomienkové stretnutie. Príďte sa len tak vyvetrať, alebo si len tak vybehnúť a zapretekať si na Štefana a zaspomínať si aj na Štefana Janotíka.

„Štefane, Štefane, čo nosíš vo džbáne?
 Koledu, koledu, spadol som na ledu.
  Psi sa na mňa zbehli, koledu mi zjedli.
   A ja malý koleníček prišiel som si pre troníček."
V tento deň (na 2.sv.vianočný na Štefana) sa ľudia a kone brodili v snehu alebo vode, aby boli celý rok zdraví. Na 1.sv vianočný sme sa preto už v poobedných hodinách presunuli s Dáškou na polcestu do Rajeckých Teplíc, kde sme našli jediné normálne ubytovanie. Pozreli sme si vianočné rozprávky (Tri zlaté dukáty, Kľúč svätého Petra), dobre si oddýchli a na druhý sviatok vianočný ráno sme sa presunuli do Námestova, odkiaľ štartoval Štefanský pretek - k útulni pod Magurkou. Na štart sa postavilo 46 bežcov, prevažne oravákov. Už na parkovisku, či pri registráciách (v kaviarni "EF Café" za Slovnaftkou) sme sa s viacerými pozdravili a prehodili pár viet. Pri registrácii sme dostali vratné vestičky s číslom a čip. Prezliekli sme sa, posilnili sa Red Bullom Sugar Free, zbalili si ruksak, ktorý nám auto vyvezie do cieľa a išli sme sa rozbehať. Štart bol vzdialený 500 metrov ďalej, pri asfaltovej odbočke k ceste na Magurku, kde sme dobehli s Dáškou ako posledný. Bolo nám povedaných pár organizačno-technických informácií k trati, že sa beží iba po asfaltovej komunikácii, nikde do lesa sa neodbočuje a že povrch bude vo vyšších miestach zľadovatelý. Po spojení sa s časomierou v cieli, nasledovalo 10 sekundové odpočítavanie a bolo odštartované. S Dáškou sme vyštartovali z druhej línie a hneď z úvodu sa pozície utriasli. Sprvu sa bežalo stúpaním po asfaltke. Držal som si rovnomerné tempo. Pred sebou som mal pretekárov #9, #17, #20, či dorastenku #39. Asfalt sa postupným stúpaním pomaly menil, pribúdali ľadové a snehové jazyky, ktoré sa šmýkali, či vyjazdené koľaje od auta, ale i potoky z topiaceho sa snehu. Do toho nechýbalo blato, či drobné kamienky. Stúpanie bolo rovnomerné a nemenilo sklon, menila sa iba povaha cesty, ktorá s postupným stúpaním naberala ťažší level (ako obtiažnosť v počítačovej hre). Postupne sa predo mňa dostal pretekár #41 a #42. Dáška sa držala za mnou a vraj som sa jej postupne strácal z dohľadu. Zrak som mieril do zeme, aby som nevidel stúpanie a nekonečnú cestu v diaľke, ktorá sa kľukatila do výšin a do stratena. Postupne sme obiehali turistov, ktorí nás povzbudzovali. Najväčší súboj som zvádzal s pretekárom #17 (Juraj Kubalák), ktorého som nakoniec v jednom stúpaní predbehol. Vyberal som si suchšiu časť trate a tak som preskakoval z prava do ľava. Volil som radšej bežeckú stopu v potoku, ako na mokrom snehu, či ľade. On sa takticky zavesil za mňa a takto sme spolu bežali. Cítil som jeho dych za chrbátom. Podarilo sa nám dohnať dorastenku #39, ktorá skvele rozbehla úvod a bola prvou ženou. V hornej pasáži, kde bol terén už ozaj náročný (sneh, voda, blato, ľad), sa mi ju podarilo predbehnúť. Blížila sa posledná zákruta, posledných 200m do cieľa, terén bol ešte o level blatistejší a zrazu sa spoza môjho chrbta vynoril pretekár #17, vyšprintoval, utrhol sa mi a mne sa ho už nepodarilo dostihnúť. Dobehol som tak do cieľa ako celkovo 19ty a 6ty v kategórii M40-49. Za lepšej konštelácie hviezd a terénu, som mohol siahať i na pódium, ale bolo to skvelé i takto. Po dobehnutí do cieľa som odovzdal čip, vestičku a počkal kým dobehla hneď za mnou dorastenkyňa, následne 11 ročný dorastenec Viktor #47 a následne Dáška #32 - ako druhá žena a prvá v svojej kategórii Ž40-49, za čo jej gratulujem. Cieľ bol pred útulňou pod Magurkou, ktorá nieje príliš v dobrom technickom stave, či vybavení, ale postačilo to na núdzové prezlečenie sa, či občerstvenie. Bol k dispozícii i čaj, párky, či polievka. Nevyužili sme ale nič z toho a pokračovali sme cca 400m na vrchol Magurka 1107m, k vysielaču, odkiaľ sme si pozreli obmedzené, ale pekné výhľady do okolia. Magurka leží na severnom konci hlavného hrebeňa Oravskej Magury, priamo nad Oravskou priehradou. Podľa 80m vysokej železobetónovej veže vysielača na vrchole je ľahko identifikovateľná a tvorí dominantu širokého okolia. Nakukli sme i do areálu vysielača, ale iba opatrne, keďže vstup dnu bol zakázaný. Na vrchole poriadne fúkalo a vietor ktorý sa opieral do vysielača vydával nepríjemné pazvuky. Nechceli sme ani riskovať pád cencúľov, či ľadov a tak sme si pri smerovníku, cez výsek v lesnom poraste, pozreli okolité vrchy Oravskej Magury a Oravské, Kysucké a Sliezske Beskydy, no tiež Vysoké a Nízke Tatry. Následne sme zbehli späť k útulni, kde prebehlo vyhodnotenie a vyhlásenie výsledkov. Dáška si odnáša za prvé miesto drevenú medailu, zľavovú poukážku, samolepku s logom, pivo, víno, či grepový mušt. Rozlúčili sme sa s organizátorom pretekov (Marekom Voškom) a zbehli sme s kopou cien dole asfaltom po rázcestie Prehaliny. Tam sme sa rozhodli, že skúsime zahnúť doľava na modrú značku a i trochu rozbahneným a zasneženým lesom sme prebehli cez Starú horu 947m, z ktorej sme si pozreli tiež zopár výhľadov na Námestovo a okolie. Nasledovalo klesanie a pripojili sme sa k asfaltke, po ktorej sme pretekali a dobehli sme k autu. Prezliekli sme sa a rozlúčili s oravákmi a po dlhom hľadaní ubytovania sme zamierili opäť do Rajeckých Teplíc, na iné ubytovanie. Na nasledujúci deň nás čakal výstup na Kľak.

Štart: ut 26.Dec 2023 @11:00 | Cieľ: Útulňa pod Magurkou 1084m | Vzdialenosť: 7.43km | Čas: 0:46:05.9 | Tempo: 6:12/km | Prevýšenie: 473m | Calories: 645 | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Nike ZoomX Zegama Black | Počasie: 6,7°C zamračené, Pocitová t.: 2.8°C, Vietor: 30km/h ZJZ, Vlhkosť: 86%
Meno: Viktor BALINT, 1978, SVK | Šč: 18 | Klub: The Minions | Čas: 0:46:05.9 | Celkové poradie: 19 (zo 49) | Poradie Muži: 19 (z 36) Poradie M40-49: 6 (z 11)
(R22 Ž2 A1 #32 Dagmar T0:47:49.6 Ž40-49)

[Event] [Results]

| ×  

Location: Hotel Ráztoka, Trojanovice (Česká republika)

53. ročník tradičního běžeckého závodu "Běh do vrchu Ráztoka – Pustevny". Pořádá tým BeskydSki.
Trasa: Beží se od Hotelu Ráztoka po Knížecí cestě do prostoru horní stanice lanové dráhy. Délka trati je 5700m, převýšení je +400m. | Prezentace: Probíhá v den závodu před Hotelem Ráztoka, od 9:00 do 11:00. | Startovné: Při přihlášení a zaplacení předem 250Kč, v den závodu 300Kč.

Každý rok je Běh do vrchu Ráztoka - Pustevny trochu jiný. Někdy se běží v kraťasech, jindy v kulichu. Letos to vypadá hodně vánočně - bude to nádhera běžet na zasněžené Pustevny! ☃
Neodradila nás ani takáto oficiálna informácia o počasí a bookli sme ubytko vo Frenštáte pod Radhoštěm (hotel Edvard). Vďaka robote, sme vyrazili až v piatok podvečer, za tmy, a cesta cez horský priesmyk Makov bola veľmi dobrodružná (zopár skrížených kamiónov zahatalo cestu, ratovali ich cestári a dopravu usmerňovali i policajti). Ubytovanie vo Frenštáte sme mali na kopčeku nad mestečkom - v horskej oblasti Horečky. V hustom snežení sme sa trochu obávali, ako výjdeme na hotel - cesta bola pokrytá hrubou vrstvou utlačeného snehu, ale Duster 4x4 to zvládol bravúrne a následne sme sa ubytovali, najedli a po náročnej ceste sme zaspali ako drevá v lese.
Prebudili sme sa do krásneho zasneženého rána a sneženie neprestávalo. Trvalo 10 minút kým som omietol 20cm čerstvého snehu z auta a vydali sme sa snehobielymi cestami do Trojanovíc - na Ráztoky. Zaparkovali sme a vybavili registrácie, na ktorých sme dostali štartovné číslo, hnedé tričko preteku a pytel na vývoz vecí. Obliekli sme sa a zbalené veci odniesli k autu, ktoré nám ich o 11:20 odviezlo k lanovke a lanovkou vyviezlo na Pustevny. My sme sa zatiaľ s Dáškou 30 minút zohrievali v naštartovanom vykúrenom aute. 10 minút pred štartom sme sa ale odhodlali, ja som si na seba obliekol dlhé gate, lebo môj optimizmus v kraťasoch trval ozaj iba chvíľu, pokiaľ som sa nedrkotal ako osika a vybehli sme sa rozbehať - viac menej parkoviskom k priestoru štartu, ktorý bol pred hotelom Ráztoka (hotel je dlhodobo v rekonštrukcii). Ocitli sme sa obklopený miestnou bežeckou elitou (Mk Seitl Ostrava, Akez Kopřivnice, Lokomotiva Trojanovice, atď). Vedľa nás stál dokonca Mikuláš a Čert v kostýmoch - možno s tými sme sa mohli porovnávať. Po krátkom príhovore usporiadateľa a následnom krátkom odpočítavaní (3-2-1), sme vyštartovali - snehom, hore zvážnicou. Sneh bol miestami docela hlboký, s kopou prešľapaných stôp (dostihový terén). Sneh pripomínal suchý piesok a behanie po ňom bolo (aspoň pre mňa) náročné. Prvé dva kilometre som sa držal priamo za chrbátom Dášky, ktorá vybehla skvelým tempom. Rovnakým strojovým tempom som sa miestami pokúšal dostať pred ňu, ale nedokázal som v ťažkom teréne zmeniť bežeckú stopu a predbehnúť ju. Dáška zvolila obutie Nike ZoomX Zegama, ja Reebok All Terrain Craze a to bolo asi kľúčové. Môj kalkul nevyšiel a Reeboky sa v stúpaní bielym mäkkým snehom prešmykovali (2 kroky vpred, jeden na mieste). Strácal som balanc, tempo a Dáška sa mi začala postupne vzďaľovať. Pomaly sa utrhla celá prvá skupina bežcov a ja som sa ocitol medzi skupinami. Tá za mnou ma ale dobiehala, z čoho som bol nervózny. Postupne sa predo mňa dostával bežec za bežcom a nedokázal som s tým nič robiť. Začal som sa trápiť a skúšal taktizovať. Chvíľu som sa zavesil za bežca ktorý ma obehol a snažil sa dostupovať krok za krokom do jeho snehových stôp, ale takto to trvalo iba chvíľu a tempu som nestíhal. Prepadal som sa hlbšie do poľa porazených. Zvážnica sa kľukatila popod vrch Radegast, na korého vrchole je 3 metre vysoká socha slovanského boha Slnka a hojnosti - Radegasta. My sme stúpali na horské sedlo Pustevny (ktoré dostalo názov podľa pustovníkov, ktorí tam od polovice 18.stor prebývali). Každým kilometrom som bol pomaľší a Dáška sa mi vzďaľovala na horizonte. Bravúrne súperila s miestnou ženskou elitou o medailové pozície a baby z AKEZ Kopřivnice boli nervózne z jej tempa. Ja som sa naopak prepadal na chvost preteku a v ťažkom počasí, snežení, zime, za stáleho smrkania, som zvádzal boj už sám so sebou. Skvele nás povzbudzovali diváci, ktorí sa presúvali hore-dolu, na lyžiach, sánkach, alebo pešo a fandili svojim známym či rodinným príslušníkom. "Poběž panenko, poběž", i takéto zábavné povzbudenie dostala Dáška. Posledný kilometer som zmobilizoval sily a zvýšil tempo i napriek tomu, že som už nikoho nepredbehol. Naopak, tesne pred cieľom ma predbehol ešte jeden bežec a nakoniec som dobehol v čase 45:05 do cieľa náročného preteku, ako 22 v kategórii. Dáška dobehla v čase 43:49 ako druhá v kategórii. Medzi nami bolo 20 bežcov. Gratulujem jej k skvelému výkonu. Po dobehnutí sme si našli pytle s vecami, vybalili foťák a porobili zopár pamätných snímok. Následne sme sa išli prezliecť do budovy lanovky/reštaurácie. Keďže sme mali čas do 14:00 (vyhlásenie výsledkov), dali sme si čaj a kakao a trochu sme sa zohriali v teple za sklom, pozorujúc nehostinnú zasneženú krajinu. Vyhodnotenie sme i tak nakoniec zmeškali - prebehlo o čosi skôr ako sme si mysleli a Dáška si dodatočne prebrala cenu za druhé miesto (diplom, čelenku a šiltovku). Pokecali sme s organizátorom preteku, ktorého sesternica bola nakoniec majiteľka hotelu, v ktorom sme bývali. Rozlúčili sme sa s tým, že máme isto prísť aj o rok - v prvú decembrovú sobotu. Uvidíme.
Nehostinným snehobielym krajom sme sa rozhodli pokračovať bežecky ďalej - rozprávkovým hrebeňom smerom na vrch Radegast a Radhošť (i keď sme v týchto miestach už raz boli - je to tu ale nádherné). Míňali sme zasnežené stromy, bežkárov či turistov a v brutálnej zime sme celí zababušení bežali proti vetru a snehu na vrch Radhošť. Na ufučanom vrchole sme obkrúžili zasneženú kaplnku svätého Cyrila a Metoda (z rokov 1896–98) a pokračovali okolo horskej chaty Radegast (kde sme sa na skok zastavili), zelenou značkou dole z hrebeňa, smerom na Trojanovice. Ostrý sneh prudko narážal do očí, ktoré nás štípali a boleli, na obočí a mihalniciach sa nám vytvorili ľady a cencúle. K autu sme dorazili akurát pred zotmením. Pri prezliekaní som poriadne premrzol, že som si necítil ruky ani nohy, oškrabal som auto a vybrali sme sa do Frenštátu, pozrieť a nasať Vianočnú atmosféru na krásnom námestí. Následne sme nakúpili v alberte a išli na vykúrený hotel, kde sme si ukuchtili skvelé špagety.
Celú noc snežilo a do rána nasnežilo ešte raz tak snehu ako v sobotu. My sme sa odubytovali a priamo od hotela vybehli po zelenej turistickej značke, cez masu snehu (miestami po kolená) na vrch Velký Javorník 918m.

Štart: 2.Dec 2023 @12:00 | Vzdialenosť: 5.68km | Čas: 0:45:05 | Tempo: 7:57/km | Prevýšenie: 437m | Calories: 556 | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Reebok *2* ALL TERRAIN CRAZE Black/Blue (700.5km) | Počasie: sneženie ❄-7°C (pocitová teplota -14°C)
Meno: Balint Viktor, 1978, SVK | Bib: 127 | Klub: The Minions | Čas: 0:45:05 | Celkové poradie: 68 (zo 123) | Poradie Muži: 62 (z 103) Poradie M40-49: 22 (z 29)
(R48 A2 #126 Dagmar T0:43:49)

[Event] [Results]

| ×  

Location: Turčianske Teplice, pri pamätníku 2.sv.vojny - Lesopark Bôr, Slovensko

Nepríjemná zima a daždivo ️3°C, prší celé dni a noci nonstop a keď neprší, fúka studený vietor. Napriek tomu sme sa s Dáškou odhodľali a ráno sme zamierili na 2 a pol hodinovú cestu do Turčianských Teplíc, do lesoparku Bôr, odkiaľ štartoval siedmy ročník behu na Čremošnianske lazy. Trasa behu bola pozmenená a nebežalo sa na vrchol Husny, ale z lazov sa zbehlo k Hasičskej zbrojnici do obce Čremošné. Ale postupne... Zaparkovali sme na parkovisku pred pamätníkom SNP, na okraji Turčianskych Teplíc a prevzali si registračné čísla (Dáška #35 a ja #36), v altánku na rázcestí Lesopark Bôr. Všade bolo kopu mazľavého blata a zima. Pozreli sme si pamätník, trochu sa prešli a zaliezli do auta sa zohriať. Bŕŕŕ. O 11h som posilnený Red Bullom Sugar Free vyliezol z vykúreného auta a zahájil prezliekanie sa. Zuby mi parádne drkotali. Dáška sa prezliekala v teple auta. Popri prezliekaní sme sa zvítali s J.Ďurmekom, ktorý sa práve vybral rozbehať. Rozbehali sme sa aj my. O 11:15 štartoval Nordic Walking a následne o 11:30, po krátkom privítaní a výklade trasy, 90 bežcov (a my medzi nimi). Vyštartovali sme blatovou zvážnicou. Favoriti (Žigo a Ďurmek za mužov a Paulínyová za ženy) na čele, my s Dáškou niekde v prvej tretine. Prvé dva kilometre sme sa predháňali s Dáškou i s kopou bežcov. V blatovom teréne sa miestami ťažko hľadala rozumná bežecká stopa a tak sme sem-tam hopsali vo vláčiku bežcov z prava doľava a vyhýbali sa kalužiam. Trať bola jemne zvlnená, príjemne behateľná a miestami s krásnymi otvorenými výhľadmi. Mrholilo a na vrchole Čremošnianskych lazov dokonca jemne snežilo. Iným slovom, nepríjemne ufučaný čas. Zopár okoloidúcich nás skvele povzbudzovalo. Zhora nasledoval zbeh nepeknou kamenistou zvážnicou. Bežkyňa predo mňou, s ktorou som sa predháňal na trati si nešťastne podvrtla nohu a divák popri trati jej pomáhal. Ja som skontroloval situáciu otázkou: "Si OK?" a po kladnej odpovedi som opatrne zbiehal dolu do Čremošného. Expresívnymi pokrykmi som pri zbehu "chválil" kvality trate. V Čremošnou sme zbehli po okraji dediny na dolný koniec a krátkym výbehom popri krásnych dreveničkách sme finishovali do cieľa, ktorý bol pred hasičskou zbrojnicou. Dobehol som podľa počutia za 36:30. V cieli som krátko počkal na Dášku, ktorá dobehla za 38:15 na skvelom 3ťom mieste v kategórii. Nasledovalo posedenie v sále správneho úradu (rovnaká budova s DHZ), kde bol veľký krb, pódium a posedenie s kapustnicou, mastnými chlebmi s cibuľou, či kúpeľnými oplátkami. Prezliekli sme sa do vecí, ktoré nám vyviezlo auto do cieľa a počkali na tomboľu. Dáška vyhrala šatku a ja už keď padli všetky čisla od 30, okrem 36, tak som sa predsa len dočkal ceny od drogérie. Po tombole prebehlo vyhodnotenie a vyhlásenie výsledkov. Dáška získala medailu a po zbalení vecí sme sa v poriadnej zime vybrali nahor Čremošným na Husný vrch, kde bolo poriadne veterno a jemne snežilo. Dole sme to zbehli po žltej značke cez dedinu Háj a následne okolo partizánskeho bunkru Hore vodou smerom k lesoparku Bôr. Celý premrznutí sme dobehli k autu. Práve sa zotmelo, prezliekli sme sa a zisťovali čo ďalej. Keďže bol pokročilý čas a štátny sviatok, rozhodli sme sa pre návrat do Pezinka a večeru v Kangaroo.

Trasa: lesná zvážnica, lúky, 5% asfalt
Štart: pia 17.Nov 2023 @11:30 | Vzdialenosť: 6.67km | Čas: 0:36:30 | Tempo: 5:28/km | Prevýšenie: 255m | Calories: 492 | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Reebok *2* ALL TERRAIN CRAZE Black/Blue
Meno: BALINT Viktor, 1978, SVK | Bib: 36 | Klub: The Minions | Čas: 0:36:30 | Celkové poradie: 31 (z 88) | Poradie Muži: 26 (z 55) Poradie M40-49: 12 (z 18)
(R36 A3 #35 Dagmar T0:38:15)

[Event] [Results]

| ×  

Location: Bobrovec, Bobrovecký Kameňolom - Bobrovecká dolina (Slovensko)

Trasa: 40.Bobrovecký beh do vrchu "Choď ako môžeš" (Bobrovec, Bobrovecká vápenica - po    : Rázc. pod Babkami - Chata pod Náružím, Červenec) | Oficiálne parametre trate: 3.7km, +600m, lesná cesta, chodník

V piatok neskoro po práci sme vyrazili s Dáškou za hustého dažďa, cez Banskú Bystricu a Donovaly, do Liptovského Mikuláša - Demänovej. Ubytovali sme sa a dúfali, že výjde predpoveď počasia a v sobotu bude krásne slnečno. Nakoniec tak aj bolo. Ráno sme sa za 15 minút presunuli do Bobrovca, kde sme si o 8:55 prevzali na miestnom úrade registrácie. Za štartovné sme dostali zopár potravín, čelenku s logom behu, vratnú vestičku so štartovným číslom #32 a čip. Sadli sme do auta a vyviezli sme sa vyššie, nad Bobrovec do Bobroveckej vápenice, pod kameňolom (n.v. 820m), kde sme poníže v tráve zaparkovali, keďže sme prišli neskôr a pri chate (vzdialenej cca 200m) už nebolo miesto. Prezliekli sme sa, posilnili Red Bullom Sugar Free, trochu sa rozbehali po bahnitom teréne a pokecali s rozcvičujúcim sa Jánom Malíčkom a Henrichom Tóthom. Dáška štartovala o 10:00, ja 10:30. Vyprevadil som ju na štart a mal som ešte pol hodinu na rozbehanie sa. Keďže aj najväčší favoriti (Jozef Hlavčo a Andrej Paulen) sa rozbiehali, snažil som sa držať aj ja v prevádzkovej teplote, keďže vonku bolo na pocit poriadne chladno. Pred 10:30 som sa postavili na štart. Organizátor nás povzbudil, že ak by sme náhodou nevládali, aby sme neklesali na mysli - na chate sú vraj hádzanárky, ktoré majú namierené na Sivý vrch. Podľa digitálnej časomieri sme na odpočítavanie, o 10:30 vyštartovali. V prvých metroch sa na úzkom chodníku vytvoril lievik, následne sme sa dostali do strmého stúpania, cez šmykľavé a blatové korene stromov. Naspeedovaní bežci sa tlačili a drali predo mňa, až som mal pocit, keď som sa obzrel v stúpaní za seba, že som už skoro posledný. Ocitol som sa v skupinke bežcov, ktorí kráčajú a aby som teda nekazil formu, prešiel som aj ja do chôdze (iba že by som to strmé stúpanie fakt inak nevládal, haha). Po 700m sa na rázcestí Nad kameňolomom stúpanie zmiernilo, prešli sme na zvážnicu, ktorá nebola až taká strmá. Za 10 minút pekla mi poriadne stúpli tepy, až do takej miery, že som triezvo nevnímal realitu a bojoval som s pocitom či skolabujem hneď, alebo až zachvíľu. Zrak som mieril do zeme a stabilizoval som tempo. Na 1 kilometrovej dlhej zvážnici som sa cítil oveľa lepšie. Jej strmosť bola i tak miestami priveľká. Skvele nás povzbudzovali diváci, či rodinný príslušníci bežcov: "Pome, pome!", alebo "Do kopca sa nekráča, do kopca sa beží!". Snažil som sa ako sa dalo. Zvádzal som súboj s bežcami #69 a #21. V poslednom stúpaní som bežca #21 predbehol, ale finálna cieľová rovinka na zvážnici bola už nad moje sily a chladnokrvne ma predbehol. Do cieľa, ku chate pod Náružím - Červenec (n.v. 1420m), ktorá je učupená v lone Západných Tatier, som dobehol z posledných síl, dychčiac pri tom ako divá sviňa. V cieli ma čakala Dáška, s vecami, ktoré nám vyviezlo auto do cieľa preteku. Podarilo sa jej dobehnúť na peknom 4-tom mieste v kategórii, ja som sa v poradí prepadol až na 16-te miesto, i keď som si oproti minulému roku zlepšil čas. V mini súboji s Dáškou som ale prehral o 11 sekúnd. Prezliekli sme sa do suchých a teplých vecí, pokecal som s Kamilom Vyhničkom, zohrial a občerstvil som sa teplým čajom, ktorý mi Dáška žufankou nabrala a rozhodli sme sa vyraziť ďalej - na Sivý vrch, tak ako nás i v úvode moderátor namotivoval.
Veľa bežcov sa na Sivý vrch, alebo na Babky chystalo tiež a tak sme sa rozhodli, že pôjdeme aj my. Zvolili sme pomalšie bežecké tempo, kochali sme sa krásnymi výhľadmi na hrebeň Západných Tatier, ktorý bol v snehovom poprašku. Stromy boli trochu namrznuté i tu, v nižších nadmorských výškach. Teplé slnečné lúče spôsobili, že kam zasvietili, tam sa ľad topil a zo stromov padala voda. Na výrazný a skalnatý Sivý vrch, ktorý je v hlavnom hrebeni Západných Tatier, sme sa bez problémov vyštverali. Posledná časť bola trochu po skalách, ale nič komplikované. Vrch tvoria vápence a dolomity a sú z neho krásne kruhové výhľady, ktoré sme si pri konzumácii jablka a banánu do sýta vychutnali. Dole sme pokračovali rovnakou cestou a pod Ostrou sme stretli Jančiho Ďurmeka s babským kolektívom a dokonca i Jančiho Malíčka, ktorí mali tiež namierené na Sivý vrch. Na chvíľu sme zastavili a pokecali o príhodách s medveďmi a diviakmi. Počasie sa začalo trochu zaťahovať a nad kopcami i mračiť. My s Dáškou sme pokračovali ďalej hrebeňom cez vrch Babky, z ktorého boli tiež nádherné výhľady. Trochu náročnejší bol zbeh, resp. zostup - po blatovom svahu, kde sme museli viac voliť stopu v trávnatom teréne. Nakoniec sme to ale bez ujmy zišli a dobehli k autu. Po ceste dolu som zistil, že som mal pri preteku pekné zatmenie mysle, nakoľko som si veľkú časť trate vôbec nepamätal. Prezliekli sme sa a po návšteve Tesca v Liptovsom Mikuláši sme zamierili na ubytko, kde sme si dali skvelú večeru - Spagetti. Počasie sa následne na nás opäť vyzúrilo a v noci sa rozpršalo a pršalo celé nedeľné doobedie.
Po odubytovaní sa v Demänovej sme sa v nedeľu rozhodoli, že využijeme daždivý a chladný deň navštívením Demänovskej jaskyne Slobody, ktorá očaruje návštevníkov bohatou sintrovou výplňou rozličných farieb, tajuplným podzemným tokom Demänovky i čarokrásnymi jazierkami. Vo vyšších úrovniach sú steny, pukliny a stropy jaskyne zdobené bohatou kvapľovou výzdobou. Demänovské jaskyne, na severnej strane Nízkych Tatier, sú najdlhším jaskynným systémom na Slovensku. Prehliadka trvala cca 60min a po výjdení na povrch zemský stále husto pršalo. Rozhodli sme sa, že behať podaždi nepôjdeme a zamierili sme do Liptovskej Osady - do aquaparku Gothal, kde sme si skvele zaplávali. Pršať nakoniec prestalo, ale až keď sme doplávali. Na behanie to už ale vďaka pokročilému času nevyzeralo. Sadli sme do auta a odviezli sa do Pezinka, kde sme si v Kangaroo dali skvelú večeru po úžasnom víkende - Cheeseburger s hranolkami.

Štart: so 4.Nov 2023 @10:30 Bobrovec, Bobrovecká vápenica | Vzdialenosť: 3.80km | Celkový čas: 0:37:26 | Tempo: 9:48/km | Prevýšenie: 565m | Calories: 447 | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Reebok *2* ALL TERRAIN CRAZE Black/Blue | Počasie: ...
Meno: Balint Viktor, 1978, SVK | Št.číslo: 32 | Klub: The Minions | Čas: 0:37:26.14 | Celkové poradie: 73 (zo 160) | Poradie Muži: .. (z ..) | Poradie Muži 40-49: 16 (z 19)
(R72 A4 #139 Dagmar T37:15.46 +03:37.61)
Medzičasy (km tempo prevýšenie): 1. .../km +..m -..m | 2. ...

∟ Trail Run #2023.225B | Štart: so 4.Nov 2023 @11:32 Chata pod Náružím, Červenec | Vzdialenosť: 11.55km | Celkový čas: 3:43:43 | Čas pohybu: 2:11:02 | Tempo: 11:20/km | Prevýšenie: 535m | Calories: 1119 | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Reebok *2* ALL TERRAIN CRAZE Black/Blue (672.1 km) | Počasie: ...

[Event] [Results]

| ×  

Location: Zuberec, Lyžiarske stredisko JANOVKY, Slovensko

Trasa: Z lyžiarskeho strediska JANOVKY najprv cca 1km po rovine do lyžiarskeho strediska Milotín, potom poľnou cestou hore na Pálenicu ku vyhliadke so stálym stúpaním. Odporúčame terénne tenisky (miestami môže byť blato). Na vrchole čaj – voda, v cieli guľáš + nápoj. Podujatia sa môže zúčastniť každý, nie je dôležité bežať, ale zúčastniť sa

Oravská bežecká liga sa rozhodla narýchlo v pondelok, zorganizovať premiérový Vertical beh na rozhľadňu Pálenica, nad Zubercom a tak sme sa s Dáškou prihlásili. V piatok poobede sme sadli do auta a cca o 21:20 sme prišli do Zuberca a ubytovali sa v Apartmánoch Vila Zuberec (izba 302). V piatok fučalo a sobota doobeda bola v podobnom šate. Ráno však aspoň vyšlo slniečko a bolo i príjemne teplo na október. Pred behom sme stihli ešte nakúpiť v supermarkete a okolo 9:45 sme sa odviezli do lyžiarskeho strediska Janovky, odkiaľ bol štart preteku. Prevzali sme si vratné štartovné vestičky, čip a magnetku s logom preteku. Pokecali sme s miestnym Oravamanom, prezliekli sa posilnili Red Bullom, trochu sa rozbehali po rovinatej časti trasy a o 10:35, po detských pretekoch, sme vyštartovali na trasu. Vyštartovalo 41 pretekárov, väčšinou miestnych lyžiarov, skialpinistov a bežcov. Úvodná rovinka popod kopec bola rýchla a veterná - fučal silný protivietor. Viacmenej tu sa potrhal pelotón bežcov a rozhodlo o poradí - elita si spravila nedostihnuteľný náskok. Ja som sa ocitol medzi pretekármi #6 a #16. Začali sme stúpať do kopca, na prekvapenie som celkom solidne cupkal, čomu som bol rád. Obzrel som sa a Dáška za mnou sekundovala v rovnakom tempe. Takto sme stúpali spolu zjazdovkou. Funeli sme obaja a soplili. Trať bola miestami príliš strmá a tak som prešiel cca 3x do 15s chôdze. I tak sa mi ako tak podarilo predbehnúť bežca #6, ktorý bol oblečený v miestnom oravskom kroji a v ruke držal širák. Prišlo však ďalšie strmé stúpanie a obehol ma a následne i bežec #29, ktorý ma pri predbehnutí povzbudil. Po strmom stúpaní sme neisto zahli vľavo, aby sme nevybehli na vysielač. Zbehli sme miernym sedlom a následne finálne stúpali do cieľa k rozhľadni. Tu sa na chvíľu predo mňa dostala Dáška, ale v stúpaní som ju opäť predbehol a snažil sa dotiahnuť na dvojicu bežcov #6 a #29. Boli však príliš vzdialení a dobehnúť, či predbehnúť sa mi ich už nepodarilo. Do cieľa som dobehol ako 15ty v celkovom poradí a 5ty v kategórii. Dáška dobehla 10s za mnou ako prvá žena vôbec, za čo jej gratulujem, porazila i miestnu favoritku Oravskej bežeckej ligy. Po rozdýchaní sa v cieli pod rozhľadňou, ktorá sa nachádza tesne pod vrcholom Machy 1202m (v Skorušinských vrchov) nad Zubercom, sme sa občerstvili Colou a vybrali sa poschodoch na Zuberskú rozhľadňu, ktorá je v otvorenej oblasti bez stromov na turisticky značenej nenáročnej trase, na chotárnej hranici katastrov obcí Oravský Biely Potok a Zuberec, s výhľadom na Západné Tatry, Skorušinské vrchy a obec Zuberec. Je obdĺžnikového pôdorysu s vyhliadkovou vežou s dvoma poschodiami o celkovej výške 10m bola vybudovaná v roku 2021. Na prvom podlaží sa okrem samotného nástupu do vyhliadkovej veže nachádza aj oddychová časť so sedením.
Dlho sme sa nezdržali a rozhodli sa zbehnúť do priestoru štartu (areál Janovky) okruhom, cez vrchol Machy a sedlo Prieková. Po dobehnutí k autu, sme sa prezliekli, dostali účastnícku medailu, posilnili sa gulášom, čučoriedkovou bublaninou, Oravskou vodou a počkali sme na vyhlásenie víťazov, kde sa Dáška umiestnila na prvom mieste a odnáša si i zopár vecných cien.
Následne sme sa rozhodli stráviť zvyšok dňa už iba prechádzkovo - pozreli sme si Múzeum oravskej dediny a po ceste sme si všimli rozhľadňu Kýčera, takže tú sme tiež nemohli vynechať a vyliezli sme na ňu z Roháčskej ulici, stúpaním Kalváriou. Pod rozhľadňou je turniket a kartou sme zaplatili 3e vstupné, aby sme sa pokochali krásnymi výhľadmi. Skvelý deň sme zakončili v Kýčer-burgeri, kde som si na odporúčenie vybral Oravský burger.

Štart: so 21.Oct 2023 @10:34 | Vzdialenosť: 3.75km | Čas: 0:32:56,8 | Tempo: 8:46/km | Prevýšenie: 456m | Calories: 420 | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Reebok *2* ALL TERRAIN CRAZE Black/Blue
Meno: BALINT Viktor, 1978, SVK | Bib: 15 | Klub: The Minions | Čas: 0:32:56,8 | Celkové poradie: 15 (zo 41) | Poradie Muži: 15 (z 29) Poradie M40-49: 5 (zo 7)
(R16 A1 Z1 #32 Dagmar Ž1974–1983 T33:07.0 +6:56.5)

∟ Vertical Race #2023.215A | Štart: 21.Oct 2023 @10:34 Beh na Pálenicu (Zuberec, Janovky) | Čas: 32:56 | Vzdialenosť: 3.75km | Prevýšenie: 456m | Shoes: Reebok *2* ALL TERRAIN CRAZE Black/Blue
∟ Trail Run #2023.215B | Štart: @11:23 Rozhľadňa Pálenica - Machy 1202m - sedlo Prieková - Zuberec, Janovky | Čas: 41:21 | Vzdialenosť: 5.64km | Prevýšenie: 12m
∟ Walk | Štart: @13:31 Zuberec, Brestová - Múzeum oravskej dediny | Čas: 2:17:48 | Vzdialenosť: 5.07km | Prevýšenie: 55m | Calories: 358 | Shoes: Merrell Continuum
∟ Walk | Štart: @16:07 Zuberec, Roháčska - Kalvária - rozhľadňa Kýčera | Čas: 33:37 | Vzdialenosť: 0.99km | Prevýšenie: 94m | Tempo: 19:32/km | Calories: 133 | Shoes: Merrell Continuum

[Event] [Results]

| ×  

Location: Pohorelá, Námestie v Pohorelej, Slovensko

Andrejcová vertikal alebo „výbeh na Andrejcovú“ sú jednodňové preteky pre širokú behajúcu i do kopca kráčajúcu verejnosť.
Trasa: 6.Andrejcová Vertikal (Pohorelá, nám. - po    : Pohorelský medokýš - Pod Úplazíkom - Kríž u Andrejcovej - po    : Andrejcová, cieľ pod vrcholom) | Popis: je dlhá 5.1 km a vedie z námestia Pohorelej (750m) po modro značenom turistickom chodníku až na hlavný hrebeň Nízkych Tatier s cieľom na vrchu Andrejcová (1510m). | Parametre: 5.1 km, prevýšenie: +760 | Povrch: asfalt, lesný chodník, kamenistá zvážnica

Ráno som sa prebudil o 4:30 s ťažkou alergiou, dal som si Panadol a vysmrkal kopu vreckoviek. Prespal som sa trochu na sedačke a neskôr sme sa s Dáškou naraňajkovali. Vypil som 2 zelené čaje a presunuli sa do 40min vzdialenej Pohorelej, odkiaľ štartoval beh do vrchu - Andrejcová Vertikal. Keďže sme mali tesný timming, Dáška vybehla z auta pre registrácie (dostali sme tričko preteku, číslo, pomazánku), kým som ja zatiaľ zaparkoval. Stihol som krátko pokecať s bežcom #126, s ktorým sa naháňame na pretekoch (ale +/- dobiehame narovnako do cieľa). Zbehol som za Dáškou, zistil som, že už mali iba tričko veľkosti S, ale bolo dobré. Stihli sme pokecať i s Jankom Malíčkom Dáška a presunuli sa k autu, lebo sme potrebovali zbaliť batohy, ktoré nám vyvezú na útulňu. Stihli sme to a trochu sme sa rozbehali. O 11:00 sme po príhovore, ľudových piesňach (ktoré som si vypočul z WC) a hymne SR (tú už som stihol), vyštartovali. V prvom rade boli malé deti a favoriti ako Jozef Hlavčo. Po štarte sme deti predbehli, niektoré i plakali v behu, skoro som sa rozplakal tiež, keď som si predstavil profil trate. Prvých 800m, po Medokýš, sme stúpali asfaltom, dedinou, kde nás skvele hnali miestny obyvatelia a hudba z miestneho rozhlasu (šírená z ampliónov). Od Medokýšu trať zahla doľava na trailový chodník, ktorým sme stúpali nahor. Veľa bežcov ma popredbiehalo, až sa situácia cca na prvom kilometri stabilizovala. Dostal som sa i pred Dášku a držal si tempo. Posilnil som sa však Redbullom Sugar Free a mal som pocit, že mi udreli poriadne tepy do hlavy a nastúpila dýchavičnosť. Nasledoval ťažký druhý kilometer, kde som kolaboval a musel som prejsť veľa krát do chôdze. Ako sa dalo predom čakať, viackrát sme sa obiehali s pretekárom #126 a i s ultrabežkyňou Karin. Pocitovo som bol vo veľmi zlom rozpoložení, pocitovo tesne pred infarktom. Sústredil som preto zrak do zeme a z ťaháku, na ktorý som si napísal medzičasy, som skúmal situáciu. Tým, že som nevnímal kopec a stúpanie, sa mi bežalo pocitovo lepšie a zrýchlil som tempo a snažil sa dohnať v druhej polovici trate, svoju stratu. Predbehol som Karin i pretekára #126. Na občerstvení na 3ťom km som do seba kopol dúšok ľadovej vody, ktorá mi razom zabehla. Dal som si ešte dva dúšky a zvyšok vody som prekoprcol na hlavu, pretože som sa v dvoch vrstvách oblečenia celkom prehrieval (slniečko začalo docela páliť). Vrchná časť trate bola ale našťastie trochu chladnejšia a tak sa mi bežalo lepšie, napriek prudšiemu stúpaniu. Diváci, teda okoloidúci turisti nás skvele poháňali vpred a tak som na otočke pri kríži bol psychicky na tom celkom dobre. Tu už som však bežal neohrozene a osamote, tak som iba kontrolovane bežal 500 metrovú cieľovú rovinku, obklopenú muchotrávkami, pod vrchol Andrejcová. 100 metrov pred cieľom som ešte kvalitne zakopol, ale našťastie z toho nebolo žiadne zranenie, ani pád. Po prebehnutí cieľom som si sadol do čučoriedok, pozdravil sa z bežcami okolo, s ktorými sme sa predbiehali a vymieňali si dojmi a čakal na Dášku. Tá dobehľa čochvíľa za mnou a moc sme sa v cieli nezdržali. Postavil som sa z čučoriedok a vyklesali sme okolo bežcov finishujúcich do cieľa a fotografovi, k útuľni Andrejcová, kde bolo popretekové zázemie. Čakali sme na ruksaky, ktoré nám vyviezli autá. Jedno auto sa však zaseklo niekde v teréne a na môj batoh sa čakalo. Zatiaľ sme sa občerstvili a keď dorazili veci, vybehli sme bežecky z útuľňi Andrejcová, po červenej značke, na vrchol Andrejcová 1520m a následne sme pokračovali cez vrch Bartková 1790m na vrch Orlová 1840m. Počasie sa kazilo, vrchol bol zahalený v hustých oblakoch a tak sme sa dlho nezdržiavali a cez kríž pod Orlovou sme zbehli späť k útulňi Andrejcová. Cestou sme stretli Ďurmeka s dievčatami a trochu sme s nimi pokecali. Na útulni sme sa trochu občerstvili a po modrej značke sme zbehli dole do Pohorelej, k zaparkovanému autu na ulici Kpt. Nálepku.

Meno: BALINT Viktor, 1978, SVK | Bib: 144 | Klub: The Minions | Čas: 0:51:03,76 | Celkové poradie: 66 (zo 182) | Poradie Muži: 56 (zo 111) Poradie M>40: 18 (zo 49) | Body: 68
(R78 A4 #145 Dagmar FB T52:05,73 +19:50,16 Points131)

∟ Race #2023.209.A 6.Andrejcová Vertikal (Pohorelá, nám.) | Štart: so 14.Oct 2023 @11:00 | Vzdialenosť: 5.17km | Čas: 51:03 | Tempo: 9:50/km | Prevýšenie: 762m | Calories: 687 | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Nike ZoomX Zegama Black
∟ Trail Run #2023.209B Andrejcová, cieľ | Štart: @11:56 | Vzdialenosť: 17.68km | Celkový čas: 4:53:57 | Čas pohybu: 3:49:49 | Tempo: 13:00/km | Prevýšenie: 663m | Calories: 1442 | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Nike ZoomX Zegama Black

[Event] [Results]

| ×  

Location: Ružomberok – Hrabovo (údolná stanica lanovky), Slovensko

Beh na Malinné je súčasťou Ružomberskej bežeckej ligy 2023 RUŽOMBEROK V POHYBE
Trasa: Ružomberok, Hrabovo - Malinô Brdo - Malinné 1209m | Štart: parkovisko Hrabovo 554m, cieľ: konečná stanica sedačky 1209m, prevýšenie: +638m, dĺžka: 3.86km. Trasa vedie po zjazdovke od parkoviska Hrabovo popri Chate Dária, popri sedačkovej lanovke do konečnej stanice sedačkovej lanovky. | Povrch: terén - lyžiarska zjazdovka, zvážnica, lesný chodník, horský skalnatý chodník | Občerstvenie: v priestore štartu a cieľa

V nedeľu sa ochladilo a ráno o 9:35 sme v chladnom sychravom počasí vyrazili, sťa by holanďania, z Demänovej do Hrabova. "Vyzeráte ako holanďania", utrúsila ukrainská recepčná na hotely. Na ranné prebratie som vypil dva zelené čaje, keďže som ešte na antibiotikách (s uchom), Dáška sa posilnila pred štartom Red Bullom. Na parkovisku v Hrabove, odkiaľ bol štart preteku, sme stretli Dagmar Vargovú, s ktorou sme nečakane kamarátsky pokecali a následne sme zamierili pre registrácie. Dostali sme vratnú vestičku s číslom, pobalili si ruksak s vecami, ktoré nám auto vyvezie na pol cesty (na Malinô Brdo) a trochu sme sa rozbehali, po trase prvých pár sto metrov do kopca. Pred štartom sme sa pozdravili s D.Trégerovou a krátku reč sme dali i s Henrichom Tothom, ktorý stál vedľa nás (top bežec z kat. M50). Na odpočítavanie sme vyštartovali. Hneď po odštartovaní nasledoval pád jedného bežca, ale našťastie to dopadlo v poriadku a vybehli sme v tempe strmo do kopca. Popri mne pomaly prebiehali favoriti na čelo preteku a ja som mohol prvý kilometer štatisticky sledovať ako sa vyvíja čelo závodu, až pokiaľ sa mi nestratili za horizontom. V ženskej kategórii sa dostala na čelo Ester H., ktorú nasledovala D.Trégerová. V strede prvej zjazdovky na Malinô Brdo sa dostala predo mňa D.Vargová a po 1.7km, keď som pravdepodobne spomalil v tempe, i Dáška, ktorá ma predbehla jej rezkým krokom, ktorý je rýchlejší ako moje cupkanie. Snažil som jej ale sekundovať a držal som sa v max 50m vzdialenosti. Na konci prvého stúpania sa trať narovnala a prebehlo sa rovinatým sedlom Malinô Brdo až pod kopec Malinné, kde nasledovalo strmé cca 1.7km stúpanie nahor. Hneď z úvoda mi vybilo baterky a predbehlo ma zopár bežcov. Musel som prejsť do chôdze. Snažil som sa byť v predklone a rýchlo kráčať, tzv. Power Hiking metódou. Po rannom daždi vyšlo slniečko, ale trať sa trochu šmýkala, blato a trávy vytvorili obal okolo topánok. Jeden mladý pretekár, ktorý zvolil nesprávne obutie, si aj pekne ponadával, tak som ho skľudnil, že nech sa nesťažuje, všetkým sa šmýka. Skvele nás hnali i okoloidúci bežci a tak som, keď to bolo možné trochu pobehol, zvolil som metódu - utekaj koľko vládzeš a keď už nevládzeš, prejdi do 20 sekundovej chôdze. Takto som to opakoval niekoľko krát, až kým sme sa nepribližovali k vrcholu a teda samotnému cieľu. Dášku som mal stále nadohľad (do 50m) a nedarilo sa mi k nej priblížiť bližsie. Zviedol som preto iba súboj o 7-mu pozíciu v kategórii s bežcom Jánom Gejdošom. Nakoniec som dobehol s 18 sekundovou stratou za Dáškou, na 39. pozícii a 7-mej v kategórii. Na vrchole fučalo a bolo chladno. S Dáškou sme si vymenili dojmy po preteku a prehodili pár viet i s D.Vargovou a jej priateľom. Občerstvil som sa skvelým presladeným čajom a od organizátorov sme dostali užitočný present preteku - deku s logom (Dáška červenú, ja zelenú). Tá sa rovno zišla, nakoľko nás začínalo poriadne prefukovať - tak sme si z nej spravili supermanovský plášť.
S Dáškou sme vyšli i ku kóte Malinné 1209m, ktorá je na malom návrší, nad vrchnou stanicou lanovky, kde bol cieľ preteku. Postupne sa cez husté mraćná a opar ukázali krásne výhľady do okolia a tak sme pri zostupe z vrcholu na sedlo Malinô Brdo potešili oči a zhodnotili, že to stálo za to, vybehnúť si hore. Na Malinnom Brde sme si zobrali z auta (ktoré vyviezlo veci) ruksak a mohli sme využiť zvoz lanovkou dole do Hrabova. Keďže sme ale neboli na bedni, povedali sme si, že využijeme krásny upršaný deň (znovu sa rozpršalo) a vybehneme na vrch Sidorovo a hrebeňom cez Veľkú skalu zbehneme do Hrabova. Tak sa aj stalo, našťastie sa na Sidorove opäť vyčasilo, ukázalo sa i slniečko, ktorá začalo príjemne hriať a vychutnali sme si krásne výhľady do okolia. Následne sme krásnym hrebeňom prebehli na Veľkú skalu, odkiaľ sme tiež pokochali naše oči a zbehli do Hrabova. Dokonca sme stihli ešte aj posledné sústo kapustnice, na chate. Počasie bolo premenlivé a keď slnko nesvietilo, bolo chladno. Normálny ľudia boli oblečený v zimných bundách, my v kraťasoch a tričku. Prezliekli sme sa o pomaly smerovali do Pezinka, kde sme zakončili deň večerou - burgrom, v Kangaroo.

Meno: Balint Viktor, 1978, SVK | Bib: 14 | Klub: The Minions | Čas: 0:39:57 | Celkové poradie: 39 (zo 62) | Poradie M40: 7 (z 13)
(R37 A7 #13 Dagmar T0:39:39)

∟ Race #2023.205A 7.Beh na Malinné (Ružomberok, Hrabovo - Malinô Brdo - Malinné 1209m) | Štart: ne 8.Oct 2023 @11:00 | Vzdialenosť: 3.85km | Čas: 0:39:57 | Tempo: 10:22/km | Prevýšenie: 684m | Calories: 495 | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Reebok *2* ALL TERRAIN CRAZE Black/Blue
∟ Trail Run #2023.205B Malinné 1209m - Malinô Brdo - Sidorovo 1099m - Veľká skala 912m - Ružomberok, Hrabovo | Štart: @11:49 | Vzdialenosť: 8.07km | Celkový čas: 2:36:53 | Čas pohybu: 1:30:58 | Tempo: 11:16/km | Prevýšenie: 373m | Calories: 745 | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Reebok *2* ALL TERRAIN CRAZE Black/Blue

[Event] [Results]

| ×  

Location: chata Jarabatá (obec Jarabá), Slovensko

Trasa: Jarabá - Kumštové sedlo - Bocianské sedlo - Králička - chata M.R.Štefánika | Povrch: po lesných a spevnených cestách a chodníkoch | Občerstvenie: Na Chate M. R. Štefánika cca 10 kilometer | Časový limit: 2,5 hodiny (do 13:30 hod) na 9,5km - Chata M. R. Štefánika

V sobotu ráno sme sa odviezli z Tálov do Jarabej, kde od chaty Jarabatá štartoval Jarabský polmaratón. Bežalo sa po pozmenenej skátenej trase, vraj aby sa trasa behu nekrižovala s cestnou komunikáciou [72] na Čertovicu, kde sa stala nedávno tragická havária. Chápeme to, je to však na škodu preteku, ktorý stratil dobré parametre a aj vzdialenosť polmaratónu. Počasie nám tentokrát trochu viac prialo, minimálne nepršalo ako vlani, ráno bolo však chladnejšie, polojasno 6°C. Prezliekli sme sa do bežeckého, zaregistrovali sa, dostali Dynafit čelenky a o 11:00 sme vyštartovali. Ja posilnený iba dvoma zelenými čajmi, keďže som 5 dní na antibiotikách, Dáška s kŕčami a RedBullom, sme zhruba z 1/3 štartového poľa stúpali po zelenej značke cez Kumštovú dolinu. Zhruba na 1km som sa dostal pred Dášku a strojovým tempom stúpal hore kopcom cestou, ktorá sa zo zvážnice postupne zúžila na jednostopový technicky náročny chodník. Prebrodili sme 7 vôd a blatových brodov potoka Kumštová a šikmým svahom, popri kríkoch čučoriedok a červených muchotrávkach, sme stúpali kľukato nahor na Kumštové sedlo. Na križovatke ciest nám skontrolovali štartovné číslo a ďalej sme pokračovali príjemným trailom cez Bocianské sedlo, kde sme zahli na žltú značku, ktorá smeruje na Králičku. Dlhý trail bol sprvu rýchly, neskôr strmo stúpal na Králičku, kde ma predbehla ultrabežkyňa Karin #20. Na Králičke sme sa dostali na hrebeň, kde začalo poriadne fučať. Pomaly som začal vidieť prvých bežcov, ktorí smerovali od Štefánikovej chaty. Míňali sme i turistov, ktorí nás povzbudzovali a ku "Štefáničke" na Ďumbierske sedlo som dobehol za cca 1h:25m, čo je rýchlejšie ako vlani. Občerstvil som sa Colou a čajom, otočil sa a smeroval späť horu kopcom na hrebeň Besnej. Oproti som sa pozdravil s Dáškou a utekal, čo sa dalo veterným hrebeňom. Fúkalo z ľavého boku, chvíľu to pomáhalo, potom brzdilo. Prebehli sme kamenistým hrebeňom, z ktorého boli nádherné výhľady na oranžovo zelené kopce Nízkych Tatier a otvoril sa aj famózny výhľad do doliny, či na Západné a Vysoké Tatry. Prebehli sme až na Kumštové sedlo, kde sme zahli doprava na skrátenú trasu a klesali nebezpečným zbehom (po výstupovej trase). Zbeh bol tak nebezpečný (kamene, korene, trávy), že som radšej pribrzdil a na úzkom chodníku pustil pred seba asi 10 bežcov, ktorí si to šinuli dole ako zmyslov zbavení. Cez 7 vôd som prebehol opatrne a i tak sa mi podarilo zariť nohy po členky do čierneho blata. Kľukatý zbeh bol nekonečný, posledné 2km sa však bežali už celkom obstojne, po kamenisto trávnatej zvážnici. Poslednú občerstvovačku som už takticky vynechal a trielil som do cieľa, do ktorého som dobehol osamote, ako 20-ty v kategórii. Počkal som na Dášku, ktorá dobehla na 6-tom mieste v kategórii, prezliekli sme sa a občerstvili sa Colou, jablkami a banánom, vyhrievajúc sa na zubatom slniečku, za chatou Jarabatá. Teplota vystúpala až na príjemných 20°C a to vraj ma zajtra napadnúť prvý sneh. Tak uvidíme.

Meno: BALINT Viktor, 1978, SVK | Bib: 54 | Klub: The Minions | Čas: 02:24:58,21 | Celkové poradie: 58 (z 99) | Poradie Muži: 46 (zo 65) | Poradie M>40: 20 (z 33) | Body: 101 | Strata na víťaza (SARVAŠ Andrej 01:40:51,66): 44:06,55
(R69 A6 #53 Dagmar T02:33:35,32 Points158)

∟ Race #2023.204 7.Jarabský polmaratón (Jarabá - Kumštové sedlo - Bocianské sedlo - Králička - chata M.R.Štefánika) | Štart: so 7.Oct 2023 @11:00 | Vzdialenosť: 18.36km | Čas: 2:24:58 | Tempo: 7:47/km | Prevýšenie: 1118m | Calories: 1597 | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Reebok *2* ALL TERRAIN CRAZE Black/Blue

[Event] [Results]

| ×  

Location: Častá okr. Pezinok, Hrad Červený Kameň (lúka pri Pohrebnej kaplnke Pálffyovcov), Slovensko

Povrch: členitá krosová – lesné cesty a chodníky v okolí hradu Červený Kameň

Pokazené auto, ktoré nahlodali kuny, a daždivé počasie, zmenili naše plány na tento víkend. Horehronskú ligu vynechávame a tak sme sa rozhodli ostať v regióne (Bratislavský kraj) a vybrali sme sa do Častej na Červený kameň, zapretekať si na trase Mraznickych chodníčkoch (Mraznice, časť/oblasť Častej). Je to také malé, ale zato malebné krosové podujatie v Malých Karpatoch na 5km trati. Ženy bežia jeden okruh, muži dva. V chladnom mrholení sme dorazili na miesto, zaregistrovali sa - dostali vratné bežecké vestičky s číslom, Dáška sa posilnila jogurtom, ja Red Bullom Sugar Free a stretli sme starú známu tvár (Jozefa Pecinu), s ktorým sme pokecali. Pozdravil som sa aj so spolužiakom Peťom Fabianom z gympla, ktorý býva v Častej a rozhodol sa tiež bežať. Pred behom prebehol výklad trate nad tabuľou s okruhom preteku, kde nás organizátor upozornil na rôzne úskalia trate (nerovnosti, stúpanie, prudký padák, blatová časť, beh popri plotu zvernice a podobne). Trať bola skvele vyznačená - súvislou bielou čiarou od štartu až po cieľ. Na krátke odpočítavanie sme o 13:00 na výstrel zo štartovacej pištole vyštartovali. Po prvú zátačku som sa držal na 4-tom mieste, Dáška bola za mnou v tesnom závese. Kľukatými vlnkovými chodníkmi sme bežali po nerovnej členitej trati, miestami trochu technickej, po búrke, ktorá zmáčala terén. Prvé kolo som išiel trochu opatrne, nakoľko som nepoznal zákutia trate. Trochu mi vystúpali tepy, asi z Red Bullu. Dychčal som ako lokomotíva, možno aj vďaka vyššiemu tempu, ktorým som sa rozbehol. Pomaly ma začali predbiehať rýchlejší pretekári a asi v polovici prvého okruhu ma predbehol i Jozef Pecina, ktorý dychčiac predbehol najprv Dášku a neskôr i mňa. Moc mi ale neušiel a ostal som v jeho závese do 50 metrov. V stúpaní som sa mu približoval a v klesaní a rovinkách sa mi naopak vzďaľoval. Prvý 5km okruh som zabehol cca za 26:10. Pot sa mi lial do očí, ktoré som rukávom tielka nestačil sušiť - ach jaj, nezobral som si potítko. Bežiac do druhého okruhu som si povedal, že skúsim zabojovať s Pecinom. V prvej polovici trate to bolo možné, nakoľko bola viac do kopca, druhá polka viac z kopca. Pre Dášku sa po prvom kole skončili preteky, dobehla cca 10 sekúnd za mnou, na neohrozenom 1-om mieste medzi ženami a vraj so skvelým časom. Rozhodla sa tréningovo ďalej nepokračovať, lebo mi nevedela dopomôcť v boji. Za mnou sa po prvej zátačke druhého okruhu zjavil pretekár #16, ktorý akoby vybehol spoza stromu a podľa organizátorov sme bežali ako trojička bežcov v tesnom závese na pozícii 12, 13 a 14: Pecina, Ja a pretekár #16. Striedali sme sa na pozíciách, každú chvíľu som bol buď 12, 13, alebo 14-ty. Naozaj napínavý boj. Vynikal som v kopcoch, ale prepadal som v zbehoch a rovinkách. Pretekár #16 sa asi v polke druhého okruhu rozhodol u únik, ktorý sa mu podaril a tak nás s Pecinom odsúdil na boj a nižšie priečky. V polke druhého okruhu, bolo mierne stúpanie, kde som sa utrhol Pecinovi a na pozícii 13 som sa mu vzďaľoval. Tlačil som ako som vedel, ale už mi asi aj dochádzali sily. Cca kilometer pred cieľom som mal asi 100 metrový náskok, ale prišiel obávaný zbeh, Pecina nahodil 4:06 tempo a 500 metrov pred cieľom, na predposlednej zátačke ma predbehol. Ešte som sa skúsil za neho zavesiť, ale rovinkár dal do toho všetko a porazil ma. Dobehol som tak na pozícii 14, ako 8-mi v kategórii., v čase 53:22. Dáška ma čakala už prezlečená v cieli a opisovala mi pocity z trate. S Pecinom sme si podali ruky. "Toto bol najlepší pretek, aký som bežal" prezradil. Bol to naozaj napínavý súboj, v ktorom som nakoniec ťahal za kratší koniec. On si zlepšil možno aj vďaka mne traťový čas z minula o 3 minúty. Som rád, že sme takto skvele zabojovali a najviac som rád, že sa Dáške podarilo skvele vyhrať.
Po blatovom preteku v Častej, dobre padlo umyť nohy a zaplávať v skvelej 🌊28°C vode na plavárni v Pezinku. V meste riadi Vinobranie a tak nám bolo lepšie niekde mimo davovú psychózu.

Meno: Viktor Balint, 1978, SVK | Bib: 58 | Klub: The Minions | Cieľový čas: 0:53:22 | Kategória: Muži B (36+) | Celkové poradie: 14 (z 35) | Poradie Muži: 14 (z 35) | Poradie M36-49: 8 (z 20)
(A1 #10 Dagmar T0:26:35 5km)

∟ Race #2023.196 | Štart: so 23.Sep 2023 @13:00 Častá, hrad Červený Kameň | Vzdialenosť: 10.41km | Čas: 0:53:22 | Tempo: 5:07/km | Prevýšenie: 277m | Calories: 735 | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Reebok *2* ALL TERRAIN CRAZE Black/Blue | Tempo: 1. 4:42 - 2. 4:59 - 3. 4:51 - 4. 5:40 - 5. 4:59 - 6. 4:55 - 7. 5:29 - 8. 5:18 - 9. 5:31 - 10. 4:52 - 11. 5:05 | Počasie: Zamračené 16.7°C, Vietor: 11km/h ZSZ, Vlhkosť: 86%
∟ Swim #2023.43 Pezinok, MP | Štart: @18:18 | Vzdialenosť: 1725m | Celkový čas: 1:03:29 | Tempo: 3:38/100m | Hodiny: Garmin Instinct 2

[Event] [Results]

| ×  

Location: Oščadnica okr. Čadca, Dedovka, Slovensko

XXIII. Medzinárodný beh na Veľkú Raču 2023

S boľavými nohami, po piatkovom Vysokohorskom behu cez Klin, sme si v sobotu vybehli na Bystrú 2248m (v Západných Tatrách) a následne sa presunuli na ubytovanie do Žiliny. Dali sme si spagetti a zaspali od únavy. Na ráno sme odvážne nastavili budík a po zobudení sme sa predsa len rozhodli, že skúsime pretek - Beh na Veľkú Raču. Čas plynul príliš rýchlo a tak sme dorazili na miesto úplne na knap, zaparkovali sme na Dedovke a len tak tak sme stihli novú registráciu a zabaliť batoh s vecami do auta, ktoré nám ich vyviezlo na vrchol. Posilnili sme sa Red Bullom Sugar Free, ktorý mi účinkuje ako jadrové palivo do raketového motora a za rozhovoru s Jánom Malíčkom sme sa postavili na štatovnú čiaru. Tak ako minulý rok, aj tentoraz, trochu zmätočný štart z ampliónov a ja som sa ocitol na prvých 200m na čele bežeckého pelotónu, ktorý som viedol štrkovou cestou. Po pár sekundách slávy ma začali postupne pomaly obiehať rýchlejší bežci a ja som sa prepadal na nižšie pozície. Držal som ale svižné tempo, síl som mal na pocit nadostač. Cesta sa kľukatila a po 700m ma predbehol i Janko Malíček. Snažil som sa ho držať, aspoň na dohľad, čo sa mi po hrebeň ako tak darilo. Predbehli ma i ďalší skvelí pretekári, ale od hrebeňa, kde bolo najhoršie stúpanie za nami som si už strážil pozíciu. Hnaní aj skvelými divákmi som nepoľavoval. V hlave som prepočítaval čas dobehu a uisťoval sa, že idem na svoje PR. Tlačil som to preto ako sa dalo, stúpali sme pekným hrebeňom, cestičkou obklopenou kríkmi čučoriedok až na vrchol, kde boli cieľové vlajky. Keď som ich zazrel, ešte som pridal a dobehol v zlepšenom čase (-50s ako v roku 2022). Dáška dobehla za mnou o 2 minútky, ako prvá žena vôbec a získala kopu cien, ako i 3.5g 24-karátový zlatý prívesok HZS, určený pre absolútneho víťaza Muž/Žena.
Po preteku sme zbehli ku chatám na Rači, vyšli sme na rozhľadňu a dole sme sa zviezli sedačkovou lanovkou, ktorú sme mali zadarmo ku štartovnému. Keďže sme mali unavené nohy, radi sme využili tento benefit. Prezliekli sme sa, posilnili sa skvelou fazuľovicou a kofolou, pokecali sme s Jánom Malíčkom, pomenili fotky a vydali sa do Žiliny, natankovať, pozreli sme Budatínsky zámok a presunuli sa do centra na večeru.
Cesta domov bola však príliš krutá. Pri jazde na diaľnici (110km/h), auto náhle stratilo tempo, trhlo a zahlásilo 4 chyby (Vstrekovanie, EPS, Start/Stop, Rozjazd do kopca). Bolo šťastie, že sme prišli domov a v pondelok ráno som ho rovno odviezol do servisu. Nakoniec to malo celkom podivnú dohru, auto navštívil škodca - hlodavec, ktorý dokúsal káble 🐁. Auto zostalo nepojazdné v servise a ja som očakával vír v peňaženke.

Meno: Viktor BALINT, 1978, SVK | Bib: 58 | Klub: The Minions | Cieľový čas: 00:43:03 | Kategória: Muži B (M40-49) | Celkové poradie: 20 (zo 70) | Poradie Muži: 20 (z 56) | Poradie M40-49: 8 (zo 17) | Oficiálne tempo: 7:03min/km | Štatistiky: Strata na víťaza kategórie: +6:49
(R26 F1 #59 Dagmar T0:45:02)

∟ Race #2023.192A | Štart: ne 17.Sep 2023 @10:00 Oščadnica, Dedovka | Cieľ: Veľká Rača 1236m | Vzdialenosť: 5.87km | Čas: 0:43:03 | Tempo: 7:20/km | Prevýšenie: 578m | Calories: 556 | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Nike ZoomX Zegama Black | Tempo: 1. 5:08 - 2. 8:33 - 3. 6:16 - 4. 7:23 - 5. 8:30 - 6. 8:19 | Počasie: Väčšinou zamračené 19.4°C, Vietor: 4km/h S, Vlhkosť: 84%
∟ Trail Run #2023.192B | Štart: @11:17 Veľká Rača 1236m - Oščadnica, Chaty na Rači | Vzdialenosť: 3.43km | Celkový čas: 0:58:09 | Tempo: 10:14/km | Prevýšenie: 33m | Calories: 238 | Počasie: Miestami zamračené 21,1°C, Vietor: 4km/h S, Vlhkosť: 74%
∟ Walk: Žilina, Budatínsky hrad | Štart: @15:07 | Vzdialenosť: 1.13km | Celkový čas: 1:06:23 | Prevýšenie: 41m | Calories: 145
∟ Walk: Žilina, centrum | Štart: @16:32 | Vzdialenosť: 1.34km | Celkový čas: 1:34:05 | Prevýšenie: 16m | Calories: 83

[Event] [Results]

| ×  

Location: Pribylina, Račkova dolina, Západné Tatry (Slovensko)

Trasa: Race #2023.190 16.Vysokohorský beh cez Klin (Pribylina, Horský hotel AKADEMIK - Úzka dolina - Račkova dolina - Rázcestie pod Klinom - Gáborova dolina - Gáborovo sedlo - Sivá veža 1965m - Klin 2173m - Račkovo sedlo - Račkove plesá - Rázcestie pod Klinom - Úzka dolina - Pribylina, Horský hotel AKADEMIK)

Vo štvrtok sme vyrazili zo západného slovenska na dlhú cestu, plnú kolón, do Demänovej. Ráno sme sa presunuli nad Pribylinu, do Račkovej doliny, odkiaľ od hotela Akademik štartoval 16. Vysokohorský beh cez Klin, vrch v Západných Tatrách. (Masívny, skalný vrch Klin s jeho typickým pyramídovým tvarom je ten typ vrchu, ktorý spozorujete už z diaľky. Nachádza sa na slovensko – poľskej hranici a je významným vrchom Západných Tatier. Jeho špicatý vrchol a široké svahy nabádajú k výstupu. Za priaznivého počasia ponúka skutočne rozmanité krajinné scenérie. Na jeho úpätí, kde sa stretávajú dve doliny, Račková a Gáborová, sa nachádza najvyššie položená ovčiarska koliba na Slovensku - Koliba pod Klinom.) Pretek vzbudzoval značný rešpekt. Parametre trati, časové limity, technicky terén a žiadne občerstvovačky vzbudzovali hrôzu, či vôbec dobehneme a nebudeme diskvalifikovaní. Posilnili sme sa Red Bullom Sugar Free, obliekli sa naľahko a nakoniec sme nebrali batohy, lebo vraj budú predsa len 3 občerstvovačky. Na štart sa postavilo iba 37 bežcov, ozaj asi iba šialencov a profíkov, ktorí vedeli do čoho idú (medzi nimi Matej Oravec, či ženská favoritka Eszter H.). Ja som nečakane zabudol na hlave slnečné okuliare a tak som minútu pred štartom utekal do auta, aby som s nimi zbytočne nebehal. Samozrejme medzitým sa odštartovalo a tak som mal cca 20 sekundovú stratu a štartom som prebehol ako posledný. Nevadí, mal som prehľad aspoň o zadných radoch a na prvých dvoch kilometroch zbehu a rovinke, som predbehol asi 5 pretekárov. Štartovné pole sa následne roztiahlo a ja som sa držal cca 100m za Dáškou, ktorú som videl pred sebou, ale dotiahnuť sa na ňu bolo nad moje sily. Postupne sme stúpali obojsmerným úsekom trate Úzkou dolinou, následne Račkovou dolinou, kde v jej závere pred rázcestím pod Klinom sa začala trať klukatiť a zo širokej cesty sa stal úzky chodník pomedzi korene a skaly, bujnou vegetáciou. Na rázcestie pod Klinom som dobehol za 54min a bola tam obojsmerná občerstvovačka. Dal som si skvelú Oravskú vodu a banán a pokračovali sme vpravo, Gáborovou dolinou, medzi kríkmi kosodreviny a cez zo dva potoky, ktoré sme poprekračovali. Cca za 1h:10m sme pribehli na rázc. v Gáborovej doline, kde bol limit 1h:30m, ktorý sme splnili. V tomto bode sme sa dostali i nad kríky kosodreviny a stúpali už podstatne prudšie nahor. Beh sa zmenil na polochôdzu, skvele nás poháňali i okoloidúci turisti. Ja nasledujúc Shakiru (Dáška si vyslúžila prezývku) sme zo sedla vybehli na polozahmlenú Sivú vežu, dotkol som sa SK/PL hraničníka a krásnym hrebeňom sme prudko stúpali na vrch Klin. SK strana bola jasná, PL v hmle a strmými kamenistými schodmi sme vybehli až na vrchol, kde bola občerstvovačka. Spoločne s Dáškou sme hore zastavili, občerstvili sa vodou a začal sa zbeh. Najprv hrebeňom na Račkovo sedlo a následne sme zahli dolu do Račkovej doliny, kde nasledoval technický a prudký zbeh cez kamene a trsy tráv. Predbehlo ma zopár bežcov a na tomto úseku som sa trochu utrhol Dáške, ktorá zbiehala s rozvahou. Poslednú občerstvovačku na rázcestí pod Klinom som už takticky vynechal a šprintoval som nekonečným zbehom čo najrýchlejšie dole. Cestou som sa zdravil s turistami, ktorí skvele povzbudzovali. Pred cieľom ešte nasledovalo cca 900m stúpanie s prevýšením +80m, ktoré na 23-ťom kilometri dobre zapieklo nohy, po dlhočiznom zbehu. Do cieľa som dobehol osamote na 29 pozícii a 11-tej v kategórii za 3h:8m:45s. Pod cieľovou bránou som predýchaval náročnú trať a občerstvoval sa pol litrovou Oravskou vodou, čakajúc na Dášku, ktorá dobehla cca za 2 a pol minútky za mnou, na skvelej druhej pozícii v kategórii. Nohy sa mi pekne zapiekli a mal som čo robiť aby som dokráčal od cieľa k autu. Prezliekli sme sa, občerstvili kofolou a gulášom, čakajúc na výsledky. Posedeli sme i s Jančim Malíčkom, ktorý tam bol so ženou a synovcom. Pomenili sme fotky, ktoré nafotil z trate. Po slávnostnom akte vyhlásenia výsledkov sme zamierali na termálny prameň Kaďa, v Liptovskom Jáne, kde sme dopriali uboleným nohám a telu skvelý relax a následne sme sa presunuli na ubytovanie do Demänovej.

Štart: 15.Sep 2023 @9:30 @hotel Akademik | Vzdialenosť: 22.52km | Čas: 03:08:45,6 | Tempo: 8:17/km | Prevýšenie: 1,402m | Calories: 1,953 | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Reebok *2* ALL TERRAIN CRAZE Black/Blue | Počasie: Hmla 4.4°C, Pocitová: 1.1°C, Vietor: 19km/h VSV, Vlhkosť: 100%
Meno: Balint, Viktor, 1978, M | Klub: The Minions | Št.č.: 112 | Kategória: Muži 40-65 rokov | Čas: 03:08:45,6 | Poradie: 29 (z 37) | Poradie Muži: 26 (z 30) | Poradie M40-65: 11 (z 12) | Strata na víťaza (Oravec, Matej) +1:12:39,8
(R30 A2 #111 Dagmar T3:11:16,7)

Medzičasy (Km Tempo Elev): 1. 4:17 +7 -79 | 2. 5:14 +39 | 3. 6:02 +57 | 4. 7:30 +97 | 5. 7:22 +100 | 6. 7:57 +91 -4 | 7. 8:50 +99 -1 | 8. 11:54 +143 -1 | 9. 12:53 +170 | 10. 14:35 +196 | 11. 17:32 +235 -20 | 12. 13:32 +79 -195 | 13. 9:50 +17 -240 | 14. 7:34 -106 | 15. 10:31 -209 | 16. 7:16 +1 -105 | 17. 6:31 +7 -88 | 18. 5:10 -104 | 19. 4:41 -98 | 20. 4:43 -90 | 21. 4:56 -32 | 22. 5:38 +13 -27 | 23. 8:10 +49

[Event] [Results] [Results Cat]

| ×  

Location: Vyšný Kubín (okres Dolný Kubín, Žilinský kraj), Slovensko

Po ceste na Kubínsku hoľu sme sa zastavili na letnom kúpalisku v Páci, kde sme si pri ☀️28°C vzduchu a 🌊23°C vode skvele zaplávali a následne pokračovali v jazde. Ubytovali sme sa v apartmánoch Hillside pod Kubínskou hoľou a v sobotu ráno, sme po raňajkách, zamierili do 15 minút vzdialeného Vyšného Kubína, odkiaľ štartoval 14.Beh do Choča. Bol nezvyčajne tropický september a tak sme si obliekli iba tričko a kraťasy. Zaparkovali sme pred Kubínyiovským kaštieľom (ozn. tiež ako Horný/Arpádovský kaštieľ), podobne ako vlani, a vybavili registrácie, na ktorých sme dostali ako present biele tričko s motívom "Beh do Choča". Na nohu sme si namontovali čip a na hruď štartovné číslo. Ja som zobral aj camel bag, do ktorého som nabalil mobil, foťák a Dáškine náhradné tričko. Posilnili sme sa Red Bullom Juneberry (nová príchuť: muchovník) a presunuli sa na štart, ku kostolu Najsvätejšej Trojice, odkiaľ bol štart preteku. Tam sme sa pozdravili s Jánom Malíčkom a inými známymi bežeckými tvárami. Na odpočítanie sme vybehli o 10:00 na trať, ktorá sa hneď z úvodu šplhala do kopca, najprv po kamenistej, neskôr hlinenej ceste. Dášku pobolievala noha a brucho a asi aj preto som hneď z úvodu bežal pred ňou. Prvých pár metrov som dokonca bežal i pred ženskou favoritkou preteku, Eszter H.. Rýchlejší bežci na čele s Jozefom Hlavčom sa na prvých 2.8km, ktoré sú relatívne behateľné utrhli a poradie v strede poľa, kde som sa ocitol ja, sa relatívne rýchlo utriaslo. Eszter sa samozrejme tiež po chvíľke behuv strede poľa rozbehla ako splašená a stratila sa niekde vpredu, za Hlavčom. Od rázcestia Zásadce sa dvíha strmý chodník pomedzi skaly, cez korene stromov prudko nahor a celý vláčik bežcov prešiel do chôdze. Stúpanie bolo tak prudké, že som sa až sám sebe čudoval, či som to aj pred rokom kráčal, alebo či som iba vyhorel na prvých kilometroch. Keď mi ale cinkol medzičas na 4-tom kilometri 15:01, vedel som, že som cca o 2min rýchlejší ako vlani. Chodník sa kľukatil po zelenej značke ďalej k rázcestiu Drapáč, kde bola občerstvovačka. Napil som sa iontového nápoja z jednej ruky a z vody z druhej ruky. Zvyšok vody poputoval na hlavu. Moc som sa nezdržal a ďalej pokračoval po červenej značke nahor. Míňali sme turistov, ktorí skvele povzbudzovali: "Poď, drž tempo.", alebo "Za tebou nikto nieje, udrž to.". Celkom to pomáhalo. Dotiahol som sa na bežca predo mnou, s ktorým sme sa pozdravili a zaspomínali, že rovnako za sebou sme dobehli i na Sliezsky dom. Cca 400m pred cieľom sa ukázal vrchol Choča. Čakal nás ešte strmý úsek, reťaze natiahnuté cez kamenný chodník pomedzi kosodrevinu. Do cieľa, tesne pod vrchol Veľkého Choča som dobehol v čase 1:11:50, ako 13-ty v kategórii. Zlepšil som si síce čas z minulého roku, ale na poradí sa to neodrazilo. Dáška dobehla za mnou, v čase 1:14:40 ako 4-tá v kategórii. Na vrchole sme pokecali s bežcami, pozreli a pofotili sme vrchol a krásne výhľady z neho. Nevynechali sme ani vrcholovú kótu a po príjemnej prestávke sme zamierili, torchu obchádzkou, nadol.

Štart: 9.Sep 2023 @10:00 @Vyšný Kubín - Zásadce - Drapáč - Veľký Choč 1611m | Vzdialenosť: 6.59km | Čas: 1:11:50 | Tempo: 10:43/km | Stúpanie: 1,077m | Klesanie: 14m | Calories: 925 | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Reebok *2* ALL TERRAIN CRAZE Black/Blue | Zóna srdc.tepu: 5 (>166 údery/min) 9:02 12%, 4 (147-165 ú/min) 1:02:09 86%
Meno: BALINT Viktor, SVK, 1978, The Minions | Bib: 112 | Čas: 1:11:50 | Celkové poradie: 63 (zo 132) | Poradie Muži: 56 (z 96) | Poradie M40-49: 13. (z 27) | Strata na víťaza (HLAVČO Jozef): +26:35
(R71 A4 #111 Dagmar Ž35-49 T1:14:40)

Medzičasy (Km Tempo Elev): 1. 7:02/km +125m | 2. 6:24/km +70m | 3. 8:00/km +84m | 4. 15:03/km +270m | 5. 12:44/km +202m | 6. 13:06/km +189m | 0.59 14:03/km +125m

[Event] [Results]

| ×  

Location: Gerlachov (okres Poprad, Prešovský kraj), Slovensko

30. ročník pretekov v 8400 metrov dlhom behu do vrchu z podtatranskej obce Gerlachov cez Velickú dolinu k Horskému hotelu Sliezsky dom.

Predľžený víkend sme zahájili piatkovým výbehom z Korytnice na Kozí chrbát v Starohorských vrchoch a presunuli sa na ubytovanie do Nového Smokovca (apartmán Nord). V sobotu ráno nás čakal posledný pretek Tatranskej série horských behov. Po skorých raňajkách a zastavení sa v obchode sme zamierili autom do 19min vzdialeného Gerlachova, kde sme zaparkovali a vybehli si pre štartovné čísla. Cestou sme stretli Jána Malíčka, Jožka Hlavča, Maročana v poľskom drese, či pozdravil som sa s dvoma Keňanmi, ktorí ašpirovali na víťazstvo. Zabalili sme si batohy a tesne pred 9:45 ich odovzdali do auta a 2min pred štartom sme? zamierili do koridora a zaradili sa za Píšovú, s ktorou sme chvíľu pokecali. Ani sme sa nenazdali a štartér oznámil 10s do štartu. Bez finálneho odpočítavania náhle vystrelil a bolo odštartované. Vybehli sme najprv dedinou, kde nás povzbudzovali miestny a za posledným domom sme zahli do kopčeka, vykoseným pásom trávy. Pole bežcov sa dostávalo do vláčika, tempo bolo v miernom stúpaní rýchle a ja som sa držal niekde v hornej polovici, za Pišovou a Dáškou, ktorú som mal pred sebou cca na 50 metrov. V príjemnom stúpaní v tempe okolo 5:50 som sa čiastočne prepracoval cez zopár bežcov, ktorí prepískli úvod.Zhruba na 1.8km som sa dostal pred Dášku, ktorú pobolievala ľavá noha a nemohla ísť vyšším tempom. Cca za 20min som dobehol do Tatranskej Polianky, kde sme prekľučkovali okolo železnočnej stanici a za asistencii polície sme prebehli cez cestu a pokračovali asfaltom smerom na Sliezsky dom. Za rampou bola občerstvovačka, kde som zastavil, dal si 2 glgy vody a zvyšok poháriku som preklopil na hlavu a chrbát. Ľadová voda skvele osviežila, až ma striaslo a asfaltom sme pokračovali ďalej, strmšie do kopca. Predbehol som dvoch bežcov a to už som v diaľke videl Pišovú. Cesta následne zahla doľava do lesa a zmenila sa na kamenisto korenistú strmú kľukatú sem tam mokrú. Hneď na začiatku tohto mordoru som predbehol Pišovú, ktorá prešla do chôdze. Ja som sa snažil utekať. Dobiehal som a predbiehal postupne bežca po bežcovi, snažil som sa držať v tempe pod 11min/km. Dobehli sme k Velickému potoku, kde bola druhá občerstvovačka. Rovnakou taktikou som sa občerstvil (2 dúšky do seba a zvyšok na hlavu), voda ale bola akosi viac ľadová a až ma striaslo od zimy na chrbáte, ale aspoň ma to nakoplo. Okolitý turisti skvele povzbudzovali a hnali nás vpred. 'Drž tempo, tí vpredu už nevládzu', utrúsil jeden. Tak som sa snažil nepoľavivať. Na Velickej Poľane sme išli vo vláčiku troch bežcov a predierali sa pomedzi turistov. Dal som do toho všetko, bežal naozaj naplno, v stúpaní cez kamene, korene, potoky, nakoniec som vo vyhrotenom šprinte dobehol ako druhý zo skupinky. Všetci traja sme dobehli v troch sekundách. Na krk som dostal medailu, do ruky Redbull a sadol si na najbližšiu lavičku, kde sme si tukli a pokecal s bežcami/súpermi na trati. Za 4 minútky dobehla aj Dáška, ktorú pobolieva noha a tak viac menej hornú časť odkráčala. Stačilo jej to ale na krásne 2é miesto v AG. Pokecali sme s Jánom Malíčkom, ktorý nám rozprával historku s medveďom, prezliekli sa, občerstvili čajom, pomarančmi, jablkom, čokoládou a počkali na vyhodnotenie preteku a celej Tatranskej série. Následne sme obkrúžili Velické pleso a rovnakou cestou sa vydali dole do Gerlachova. Prvú tretinu nám robil spoločnosť Jan Malíček, ktorý sa následne odpojil.

Štart: sob 2.Sep 2023 @10:00 Gerlachov 791m | Cieľ: Horský hotel Sliezsky dom 1670m | Vzdialenosť: 8.02km | Tempo: 8:26/km | Prevýšenie: 883m | Calories: 848 | Čas: 01:08:23,20 | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Reebok *2* ALL TERRAIN CRAZE Black/Blue (568.2 km) | Počasie (Gerlachov): 20°C Väčšinou jasno, Vietor: 26km/h ZJZ, Vlhkosť: 64%
Trasa: Povrch: 20% asfalt, 20% tráva, 60% turistický chodník | Značenie: zelené značenie a turistické značky
Meno: BALINT Viktor, 1978, SVK | Bib#: 75 | Klub: The Minions | Kategória: Muži B 40-50 rokov | Čas: 01:08:23,20 | Strata: +27:13,71 | Celkové poradie: 55 (zo 123) | Poradie Muži: 47 (z 91) | Poradie MB: 13 (z 24)
(R66 A2 #74 Dagmar T1:12:27,26)

Medzičas (km Tempo Elev): 1. 5:29/km +59m | 2. 5:59/km +59m | 3. 6:25/km +59m | 4. 7:10/km +88m | 5. 10:06/km +152m | 6. 10:57/km +157m | 7. 10:47/km +147m | 8. 11:22/km +160m
Historický rebríček 1994-2023 (30.ročníkov): Meno: BALINT Viktor, 1978, SVK, The Minions / Bratislava | Poradie Muži: 1112 (z 1490) | Najlepší čas: 01:08:23 2023 (30. ročník) | Posledný štart: 01:08:23 2023 (30. ročník) | Počet štartov: 2

Info z 29. ročníka:
Štart: sob 3.Sep 2022 @10:00 Gerlachov 791m | Cieľ: Horský hotel Sliezsky dom 1670m | Vzdialenosť: 7.97km | Tempo: 8:39/km | Prevýšenie: 870m | Calories: 874 | Čas: 01:09:13,81 | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Reebok *3* AT Craze 2.0 Green | Počasie (Gerlachov): 13,9°C Väčšinou jasno, Vietor: 4km/h S, Vlhkosť: 67%
Trasa: Povrch: 20% asfalt, 20% tráva, 60% turistický chodník | Značenie: zelené značenie a turistické značky
Meno: BALINT Viktor, 1978, SVK | Bib#: 24 | Klub: The Minions | Kategória: Muži B nad 40 rokov (1973–82) | Čas: 01:09:13,81 | Strata: 24:46,71 | Poradie: 63 (zo 118) | Poradie Muži: 57 (z 95) | Poradie MB: 16 (z 24)

Historický rebríček 1994-2022 (29.ročníkov): Meno: BALINT Viktor, 1978, SVK, The Minions / Bratislava | Poradie Muži: 1121 (z 1461) | Najlepší čas: 01:09:14 2022 (29.ročník) | Posledný štart: 01:09:14 2022 (29.ročník) | Počet štartov: 1

Medzičas (km Tempo Elev): 1. 5:33/km +57m | 2. 6:09/km +57m | 3. 6:28/km +61m | 4. 7:21/km +91m | 5. 10:16/km +150m | 6. 10:49/km +156m | 7. 11:11/km +149m | 8. 11:34/km +149m
nam.čas | km | nad.výška | miesto
0:20:17 | 3.22km |  988m | Tatranská Polianka, Žel.stanica
0:42:04 | 5.50km | 1299m | rázc. na Velickom moste
1:01:31 | 7.20km | 1552m | rázc. Velická poľana

[Event] [Results]

| ×  

Location: Liptovské Revúce (Slovensko)

7. Vertikal Ploská

Opäť 2 krásne preteky v jeden deň. Vertikal Ploskú sme ale s Dáškou uprednostili pred Fačkovom-Kľak, ktorý sme bežali minulý rok. Ubytovali sme sa v piatok na 2 noci na Donovaloch (Villa Gardenia) a ráno po raňajkách sme sa vybrali cez rozkopanné semafórové Donovaly do Liptovských Revúc. Z cca 25min trasy sa vykľula 45 minútová a ledva sme stíhali registráciu. Pokecali sme s bežcom Janom Malíčkom, následne s organizátorom a ďalšími bežcami a o 10:15 sme v poriadnom teple vyštartovali. Slnko poriadne pieklo a hneď od štartu sa nastolilo rýchle tempo, ktoré hnal premotivovaný bežec Miroslav Hraško, ktorý ašpiroval na víťazstvo. S prvu som sa zavesil za Jána Malíčka, ale dlho som to nevydržal a došli mi sily. Musel som spomaliť a držať si svoje tempo. Predbehla ma i Dáška, ktorej to dnes skvele behalo. Po prvom stúpaní nasledovalo kolmé vertikálne stúpanie lúkou, kde sme prešli do chôdze. Zavesil som sa jeden krok za Dášku a spolu sme stúpali hore. Nad lúkou sa dalo opäť trochu klusať. Postupne sa mi ale Dáška vzďaľovala, i keď stále sme boli na dohľad. Pozície boli viac menej utrasené hneď od štartu. Na Magurách, salaše cca na 2.3km bola občerstvovačka. Dáška zastavila, ja som najprv nechcel, ale povedal som si: "Zastav, je horúco." A tak som 2 glgy vody vypil a zvyšok preklopil na hlavu a pokračoval som nahor cez lúku, kde sa pasú ovce. Lúka bola posiatá ovčím trusom. Horúčava a smrady vytvárali neznesiteľnú kombináciu a nepridával na pohode ani pohľad vľavo na Ploskú. Prekľučkovali sme cez dva potoky a kríky čučoriedok a dostali sa na sedlo Ploskej. Na smerovníku som bol za 44min a hore na Ploskú písali 30min. Povedal som si, že ak by som to vybehol za 15 minút, tak to dám celé do hodiny. Stúpanie na Ploskú je po otvorenom trávnatom hrebeni a keďže sme to bežali cvične cca pred dvoma mesiacmi (18.Jun), vedel som zhruba čo ma čaká. Pridal som preto a dúfal, že dobehnem Dášku. Predbiehali sme okoloidúcich turistov, ktorí nám skvele fandili a povzbudzovali nás. Využil som aj žolíka a občerstvil sa z Fatry z mini flaše, ktorú som niesol v camel bagu a dúfal, že mi to dodá potrebné sily. Síce som na oko zrýchlil, ale i Dáška, ktorá sa v stúpaní dostala cez juniora (C Elias, 2008) a ja som sa k nemu tiež pomaly približoval. Na masívnej trávnatej vrcholovej plošine Ploskej sa trasa narovnala a mladá puška predomnou zrýchlila. Utekal som čo sa dalo, vychodenou cestičkou vo vysokej tráve, predbiehajúc turistov, som dobehol do cieľa, cca 35s za Dáškou a 7 sekúnd za mladým chalanom. V kategórii som sa tak umiestnil na obstojnom 5-tom mieste. Dáška dobehla skvele, za 0:54:30.43, ako prvá žena vôbec. Gratulujem jej k výkonu a výsledku. Na vrcholovej kóte bola rozložená cieľová brána, stan s občerstvením (ionťák, voda, pomaranče, banány, jablká). Občerstvili sme sa, pokecali s bežcami a zamierali cez vyhliadku pod Čiernym kameňom, kde sa oslavovalo SNP. Následne sme zbehli dole do Liptovských Revúc, kde prebehlo vyhodnotenie.

Trať: Liptovské Revúce (Vyšná) kaplnka – Ploská (vrchol), dĺžka trate 5,2 km (výškové metre: 825 m), Občerstvovacie stanice: jedna cca v polke trate (na Mogurách) a na vrchole Ploskej, limit: 1:45hod, Traťový rekord: 0:33:38.5 (Dlugosz Andrzej, 2019)!
Štartovné (úhrada pri prezentácii): 12 € - na mieste
Štart: sobota 26.8.2023 @10:14 Liptovské Revúce, rekreačný objekt bývalá Konštrukta | Vzdialenosť: 5.16km | Čas: 55:00 | Tempo: 10:39/km | Prevýšenie: 793m | Calories: 726 | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Reebok *2* ALL TERRAIN CRAZE Black/Blue (550.8 km)
Meno: BALINT Viktor, 1978 (Bratislava) | Klub: The Minions | Št.č.: 451 | Čas: 0:55:05.40 | Strata na víťaza (VIERIK Ján, 2005, 0:40:09.06): +14:56.34 | Celkové poradie: 29 (z 49) | Poradie Muži: 28 (zo 40) | Poradie M40-49: 5 (z 11)

Tempo (km Pace Elev): ..

Event: https://my.raceresult.com/252027/info
Reportáž: https://www.mthiker.sk/clanky/126019/reportaz-vertikal-ploska-drapak-ktory-preveri-aj-skusenych-bezcov.html
Results: https://my.raceresult.com/252027/results#1_94D641

| ×  

Location: Festival site Ludains, St. Moritz (Schweiz)

S Dáškou sme mali v pláne absolvovať dovolenku a aby to nebola prílišná nuda v nejakom dovolenkovom rezorte, vybrali sme na víkend aj zaujímavý pretek - Free Fall Vertical, ktorý je súčasťou podujatia St. Moritz Running Festival. Švajčiarsko je relatívne ďaleko vzdialené a tak sme to poňali formou európskeho summer roadtrip-u a prešli sme viacero zaujímavých krajín a kopcov .

Deň 1 (str 9.Aug): Prvý deň, po 472km jazde autom, začíname adrenalínový výbeh/výstup, z daždivého a chladného 15°C Glaneggu v rakúsku, strmhlav nahor na rakúsko/nemecký hraničný vrch Salzburger Hochthron 1853m, ktorý je po Berchtesgadener Hochthron druhým najvyšším vrchom masívu Untersberg v Berchtesgadenských Alpách. V upršanom, hmlistom a uzimenom nečase následne prebiehame skalnatým terénom na cca 500m severne vzdialený rakúsko/nemecký hraničný vrch Geiereck 1805m. Náročný výstup za hustého dažďa, vetra a poriadnej zimy sme zvládli na hranici znesitelného a ukončili ho zmoknutí, premrznutí a drkotajúci sa v budove lanovky Untersbergbahn, tesne pod vrcholom Geiereck. Dali sme si teplý čaj, vyzliekli mokré veci a reálne zhodnotili situáciu, čo ďalej a ako dole. Zdravý rozum zavelil, že dole sa ide lanovkou, aby sme sa neodpálili hneď na prvý deň. Od spodnej stanici lanovky v Sankt Leonhard, Untersbergbahn sme celí mokrí, premrznutí a drkotajúci sa zabehli späť k autu. Museli sme obkrúžiť celý masív kopca, ktorý bol zo strany lanovky hrôzostrašne strmý. Našťastie to k autu nebolo ďaleko a po rovinke, takže sme sa aspoň zahriali. Ďalšie kroky smerovali na ubytko do Neu Anif, južne od Salzburgu a večer sme sa v silnom lejaku (ktorý nás hádam prenasleduje kade chodíme) odviezli busom #25 z Neu Anif do Salzburgu a pod dáždnikom sme sa prešli, za tónov opery Carmen, v brutál búrke uličkami Salzburgu. Poriadne sme zmokli, ale aspoň sme ochutnali originálne Mozartove čokoládovo marcipánové gule.
∟ Driving: Bratislava - Salzburg | 472km
∟ Rainny Vertical Run #2023.165A Glanegg, Rosittenstraße - Reitsteig - Zeppezauerhaus - Salzburger Hochthron 1853m - Geiereck 1805m - Untersbergbahn | 2:08:01 | 7.04km +1,478m
∟ Run #2023.165B Sankt Leonhard, Untersbergbahn - Grödig - Glanegg, Rosittenstraße | 26:41 | 4.09km +9m
∟ Heavy Rain Walk: Salzburg | 1:08:02 | 5.39km +30m
Deň 2 (štv 10.Aug): Po ceste zo Salzburgu našla Dáška cez mobil ďalšiu peknú horu a keďže sme za každú bláznivú akciu, spravili sme si zastávku v Innsbrucku, v časti Hungerburg, kde sme zaparkovali (za 6€/deň) a zahájili náročný Vertical výstup/výbeh, na horu Hafelekarspitze 2334m (názov hory, zložka kar je zo starohornonemeckého jazyka, hafele z bavorčiny a znamenajú hrniec/nádobu - označujú kotlovitú priehlbinu na svahu hory). Technicky náročný prudký výstup sme zdolali s medzizastávkou na chate Bodenstein, kde som ledva dokráčal a oslobodil svoje muky brušných bolestí. Bránkou za chatou sme pokračovali ďalej - prudko nahor, obišli sme stádo pasúcich sa kráv a štverali sa nahor okolo stáda oviec. Netrafili sme správnu odbočku na vrchol a tak sme sa museli kúsok vracať a traverzovať svah. Tesne pod vrcholom končí lanovka a tak sme cestu na samotný vrchol (ku krížu) mali spoločnú s lanovkármi (turistami v jarmilkách a šatičkách). Pofotili a pozreli sme si nádherné výhľady na hory, či mesto Innsbruck a rozhodli sa šetriť si nohy a tak sme smerom nadol bez hanby použili lanovku (22€/os). Okrem nôh sme ušetrili i kopu času, pretože nás čakala ešte dlhá cesta do švajčiarskeho St.Moritz, kľukatými nekonečnými cestami a serpentínami.
∟ Driving: Salzburg - Innsbruck - St. Moritz | 378km
∟ Vertical Run #2023.166 Innsbruck, Hungerburg - Bodenstein Alm - Hafelekarspitze 2334m - Nordkettenbahn | 2:19:26 | 7.65km +1,599m
Deň 3 (pia 11.Aug): Dobré ránko zo švajčiarskeho St.Moritz. Rozhodli sme sa, že pred náročným pretekom sa aklimatizujeme v nadmorskej výške ~1850m a zabeháme si iba okolo jazier a mestečka St.Moritz. Pozreli sme si úchvatné panorámy - smaragdová voda jazier s ostrými skalnatými končiarmi vrchov v krásnej švajčiarskej prírode a romantických mestečkách. Taktiež zisťujeme, že beh v nadmorskej výške cca 1850m nieje jednoduchý na dýchanie a každý meter stúpania je cítiť. Zo sobotného Verticalu do nadmorskej výšky 2836m máme trochu obavy a očakávame mordor. Po behu a obednej špagetovej prestávke sme zamierili pre registrácie na beh - Free Fall Vertical a následne zregenerovať na bazén do OVAVERVA Hallenbad v St.Moritz (15ch/os). Pri pohľade na majestátne trojtisícové kopce, sme si s Dáškou zaplávali a následne zrelaxovali v bublinkovom bazéne. Z bazéna sme išli cez festivalku a následne po šípkach trasy Verticalu až k nášmu ubytku. Zadýchaní sme boli už kúsok od jazera.
∟ Trail Run #2023.167 St. Moritz - Lej da San Murezzan - Crest' Alta - Via da Surlej - Silvaplana - Champfèr | 2:26:32 | 18.17km +406m
∟ Walk: St. Moritz, Via Tinus - Ovaverva | 36:45 | 2.77km +19m
∟ Swim #2023.25 St. Moritz, OVAVERVA | 1:00:10 | 1,625 m
∟ Walk: St. Moritz, Ovaverva - Via Tinus | 35:41 | 2.48km +123m
Deň 4 (sob 12.Aug): V sobotu sme vstali skôr, naraňajkovali sa a zamierili do festivalky, kde sme odovzdali batohy do cieľa preteku. Posilnili sme sa Red Bull Sugar Free a o 10:30 sme vyštartovali s nadupanými švajčiarmi a talianmi na prestížny Free Fall Vertical pretek. Prvý kilometer bol asfaltom, popri jazere, ale hneď nato sme začali stúpať krásnym mestečkom St.Moritz nahor. Povzbudzoval nás dav nadšených divákov, turistov, či miestnych obyvateľov. Zamierili sme do schodov a strmo stúpali nad mestečko. Schody sa už nedali behať a tak som prešiel do tzv. power hikingu. Držal som sa za Dáškou, ktorú trápili kŕče, ale tempo mala svižné. Spleťou kľukatých ulíc sme sa dostali nad mesto, k spodnej stanici lanovky a začalo peklo - strmhlavé Vertical stúpanie pod lanovkou, cez kríky čučoriedok, trávy, vodu a bahno s kamením. Asi v strede svahu som dobehol Dášku a dostal sa pred ňu. Na 4tom kilometri, sa trať trochu narovnala a prišla občerstvovačka. Dal som si iontový nápoj a kľukatými trailovými chodníkmi sme stúpali do výšin. Utrpenie nemalo konca ale táto časť sa dala čiastočne behať. Došli sme na hrebeň a nasledovala malá rovinka a prudké stúpanie k hornej stanici lanovky. Tu prišla na mňa kríza a nedokázal som držať tempo. Vláčik bežcov za mnou ma dohonil a predbehla ma i Dáška. Hnaní davom fanúškov sme stúpali kamenistým Verticalom nahor. Kríza sa prehľbila, využil som preto žolíka a posilnil sa vodou, ktorú som si niesol v bežeckom batohu. Nad kamenistým stúpaním trať prešla do schodov - najprv drevených, potom sme prebehli popri lavínových zátarasoch a následne sme stúpali kovovými schodmi na vrchol lyžiarskej rampy. Tu som sa chopil šance a predbehol som zopár bežcov a aj Dášku. Totálne so silami na nule som sa šplhal zábradlím a schodami do cieľa, do ktorého som dobehol v čase 1:20:00,6 ako 15-ty v kategórii. Dáška sa vyštverala schodmi 6s za mnou ako 4-tá v kategórii. Sadli sme na zem a rozdýchavali, že sme zvládli vybehnúť na štartovaciu lyžiarsku rampu Free Fall, vo výške 2836m.
Po preteku sme sa občerstvili Colou, banánmi a jablkom, dostali sme žlté STAFF tričko od dobrovoľníka, vyzdvihli si batohy a zamierili sme s Dáškou na vrch Piz Nair 3056m. "Nair" pochádza z latinského niger, znamená „čierny“ a vyslovuje sa „Piz När“. Leží v kantóne Graubünden (Švajčiarsko) a je často označovaný ako "Hausberg von St. Moritz". Výbeh/výstup sme poňali s Dáškou už viac menej výletovo - turisticky, keďže sme boli po preteku K.O. a vysoká nadmorská výška dala o sebe vedieť v podobe ťažšieho dýchania pri stúpaní. Premiérový viac ako 3000m vysoký vrchol sme zvládli a vychutnávali si nádherné výhľady. Počasie sa začalo kaziť, mračiť a padli i prvé kvapky dažďa. Smerovali sme preto dole k lanovke, pod Free Fallom, ktorú sme mali gratis k preteku. Lanovkár pred nami však nečakane zatvoril roletu lanovky a tak sme sa dobúchavali na zatvorené dvere. Bol to talian, ale naštastie nás počul a otvoril. Už parkoval sedačky, lebo sa blížila búrka (preto končili skôr) a tak veselo kývol a usadil nás na sedačku smerom nadol, ktorou sme sa zviezli ako úplne posledný pasažieri v ten deň. Keďže parkovali sedačky, tak sme asi 10min v strede svahu zastali a kývali nohami nad krásnymi kopcami. Po zvezení sa do spodnej stanice sme poďakovali a pokračovali po vlastných ďalej, do St.Moritz.
Po jedle a oddychu sme sa vybrali na podvečernú a nočnú prechádzku po St.Moritz. Prešli sme sa kopcovitým mestom a od jazera si pozreli krásne nasvietené domčeky a hotely. Od 21:20 sa plánovane rozpršalo. Boli sme prezieravo vybavený dáždnikom, ale od pol tela nadol sme aj tak kvalitne zmokli.
∟ Run #2023.168A WarmUp before Vertical, St. Moritz | 11:54 | 1.56km +19m
∟ Štart: sob 12. Aug 2023 @10:30, Race #2023.168B Free Fall Vertical, St. Moritz | Trasa: Ludains - Grevas - Via da Scoula - Via Arona - Fussgängerzone - Via dal Alp - Salastrains - Munt da San Murezzan - Freier Fall 2836m | Čas: 1:20:00,6 | Priemerné tempo: 12:07/km | Vzdialenosť: 6.62km | Stúpanie: +1,058m | Klesanie: -2m | Počasie: 19.4°C Miestami zamračené, Vietor: 4km/h J, Vlhkosť: 52% | Zóny srdcového tepu: Z4 Prahový 96%, Z3 Aeróbny: 1% | Priemerný tep: 155 údery/min
Meno: BALINT Viktor (SVK), Bratislava, 1978 | Bib: 4054 | Klub: The Minions | Celkové poriadie: 67 (zo 119) | Poradie Muži: 48 (z 80) | Poradie v kategórii V-M2: 15 (z 29) | Čas: 1:20:00,6 | Strata na víťaza (NUFER Jon-Fadri, SUI, 51:00.7): +28:59.9
Tempo (km Pace Elev): 1. 5:40/km +43m -2m | 2. 10:26/km +150m | 3. 7:52/km +86m | 4. 18:02/km +257m | 5. 13:02/km +180m | 6. 13:07/km +174m | 7. 12:06/km +168m
∟ Trail Run #2023.168C Free Fall 2836m - Piz Nair 3056m - ‎Salastrains, St. Moritz | 1:00:04 | 4.24 km +391m
∟ Trail Run #2023.168D St. Moritz, ‎Salastrains - Chantarella - Via Tinus | 43:43 | 2.71km +61m
∟ Night Rainny Walk: St. Moritz | 1:28:47 | 5.45km +106m
Deň 5 (ned 13.Aug): V sobotu sme dostali nápad, presunúť sa niekam z hôr ku moru. Po dlhšom hľadaní padla voľba nakoniec na overenú lokalitu v taliansku: Bellaria-Igea Marina. Cestu sme zahájili o 10:20 doobeda a plánovali sme ju s medzistavavením, nakoniec sme aj jedno spravili v talianskom lyžiarskom stredisku Aprica. Bol som ale tak uťahaný cestou, že som nevládal ani vystúpiť z auta. Kľukatými serpentínami sme následne prešli mimo hôr a pokračovali teplom k moru. Aj dobre, že sme nezastavili, pretože v do Igea Marina sme prišli až cca o 19:15 a po 20:00 sú miestne uličky uzatvorené (zmenia sa na pešiu zónu, ktorou prúdia davy turistov). Ubytovali sme sa nakoniec u Hany v hoteli Sirena a dali si parádnu večeru (tanier grilovaných rýb "Grigiata mista di pesce") v jednej z naj miestnych reštaurácií "Ristorante La Griglia D'Oro" a pokračovali sme prechádzkou nočnou Igea Marinou, popri pláži a rušnými uličkami, plnými rôznymi hudobnými vystúpeniamu.
∟ Driving: St. Moritz - Bellaria-Igea Marina | 489km
∟ Walk: Bellaria-Igea Marina | 1:50:39 | 5.79km +28m
Deň 6 (pon 14.Aug): Po krásnom východe slnka nad morom, ktorý sme si vychutnali pri rannom čaji a káve z hotelového balkóna, sme vybehli na náš prvý ranný beh po pláži, z Bellaria-Igea Marina smerom na sever a dobehli sme po piesku popri sviežom mori až do Cesenatica, korého vizuálnou dominantou z pláže je 118m vysoký mrakodrap „grattacielo“ postavený v roku 1958, kedy bol najvyššou stavbou Talianska. Prebehli sme až do centra historického mestečka, kde sú v najstaršej časti historického prístavného kanála "Porto Canale", zakotvené historické rybárske lode. Sú súčasťou tzv. "Museo della Marineria" (námorné múzeum - jediné plávajúce múzeum v Taliansku). Po pláži sme bežali aj spāť. Slnko však začalo postupom času pekelne hriať, čo mi spôsobovalo extrémne prehriatie organizmu. Mali sme síce liter vody, ale ani voda, ani sprcha na pláži nepomohli k tomu, že som skoro skolaboval. Určite sa k tomu priplietol aj rýchly pokles z nadmorskej výšky 3056m do 0m, v rámci 24 hodín. Našťastie sme ako tak dobehli na hotel a stihli sme i neskoré raňajky. Poobede sme zamierili na pláž a v plytkej morskej vode sme si zaplávali. Na sklonku dňa sme privítali veľký sviatok talianov - Ferragosto. Najprv večerou, zmrzlinou, následne plážovou Disco v štýle 90-te roky a nechýbal ani famózny 13 minútový mega ohňostroj.
∟ Beach Run #2023.169 Bellaria-Igea Marina - San Mauro a Mare - Gatteo a Mare - Cesenatico (a späť) | 3:18:45 | 27.00km +62m
∟ Swim #2023.26 Bellaria-Igea Marina, @74, kokobaybeach | 1:11:51 | 2,040m
∟ Ferragosto Walk: Bellaria-Igea Marina | 1:21:26 | 4.46km +17m
Deň 7 (uto 15.Aug): Po krátkom spánku a opäť krásnom východe slnka z hotelového balkóna sme o siedmej zamierili na ranný beh po pieskovej pláži z Igea Marina tentokrát smerom na juh, do Rimini, na mólo ku kolesu a bronzovej soche "La sposa del marinaio a Rimini" (Námorníkova nevesta v Rimini: pamätník venovaný vždy čakajúcim manželkám námorníkov a tým, ktorí prišli o život na mori. Telo sochy ženy je naklonené dopredu a pohľad je upretý, aby na obzore zazrela loď, ktorá privezie jej námorníka domov. Hľadanie je naznačené pravou pažou, natiahnutou dopredu, akoby videla niečo v diaľke, medzi vlnami. Pri nohách ženy, prilepené na jej nohách, sú jej deti, ktoré tiež čakajú na návrat svojho otca.). Následne sme zabehli na vlakovú stanicu do Rimini a vláčikom (2.50€/os) sme sa dopravili do Igea Marina, na hotel na raňajky. Poobede nasledovalo opäť plávanie v mori a opalovanie sa na pláži Kokobay. Na večeru sme ochutnali pre zmenu taliansku pizzu.
∟ Beach Run #2023.170 Bellaria-Igea Marina - Torre Pedrera - Viserbella - Viserba - Rimini | 1:49:50 | 16.00km +29m
∟ Swim #2023.27 Bellaria-Igea Marina, @74, kokobaybeach | 1:07:21 | 2,049m
Deň 8 (str 16.Aug): Po východe slnka sme vybehli na trochu neskorší ranný beh po pláži, tentokrát iba na mólo do Gatteo a Mare a následne po pláži späť na raňajky. Na mori boli trochu vlnky, ale stále rovnako teplo ☀31°C a opäť sme i skvele zaplávali v mori a na lehátku chytali bronz. Na obed i večeru sme si dali skvelú piadinu a nemohla chýbať ani parádna talianska zmrzlina.
∟ Beach Run #2023.171 Bellaria-Igea Marina - San Mauro a Mare - Gatteo a Mare (a späť) | 1:39:57 | 14.05km +41m
∟ Swim #2023.28 Bellaria-Igea Marina, @74, kokobaybeach | 1:08:55 | 2,024m
Deň 9 (štv 17.Aug): Posledné ráno v Igea Marina. Vymysleli sme to tak, že si po krásnom východe slnka, zaplávame v relatívne chladnejšom mori. O 6:59 sme sa potopili to parádneho mora a po skvelom osviežení sa a sprche, sme zamierili na raňajky. Po raňajkách sme pobalili veci a i tak trochu smutne, že odchádzame, sme zamierili na dlhočiznú cestu na slovensko.
∟ Swim #2023.29 Bellaria-Igea Marina, @74, kokobaybeach | 1:05:07 | 2,015m
∟ Driving: Bellaria-Igea Marina - Bratislava | 969km

Event: https://my.raceresult.com/252027/info
Reportáž: https://www.mthiker.sk/clanky/126019/reportaz-vertikal-ploska-drapak-ktory-preveri-aj-skusenych-bezcov.html

| ×  

Location: obec Krásno, okres Partizánske, Trenčiansky kraj (Slovensko)

Tento rok je v znamení prekrývania sa pretekov. Keďže sme nevedeli nájsť na poslednú chvíľu žiadne rozumné ubytovanie a aj výhľady počasia boli neisté, vybrali sme sa skoro ráno autom, zo západu slovenska, do Krásna (okr. Partizánske). V noci som toho veľa nenaspal, ráno som si stihol dať iba sprchu a ako raňajky som do seba natlačil zapečený rohlík z Tesca. Od únavy aj nerozity, či hladu, mi pekne krútilo brucho. Do Krásna sme prišli s časovým predstihom, stihli sme sa zaregistrovať (keďže sme neboli online cez web) a nasilu sme zaplatili štartovné (10+10€), keďže od nás peniaze nechceli. Bolo nám blbé ísť pretekať zadarmo. Prezliekli sme sa do bežeckého, posilnili sa gumi džúsom (Red Bull Sugar Free energeťákom) a ja som začal ožívať - prebúdzať sa z bdelej kómy. Začalo so mnou postupne triasť ako s dostihovým koňom v štartovacích boxoch, čo bolo znamenie, že štart sa blíži. Trochu sme sa rozbehali do kopca nad kostol, sklesali k štartu, pokecali s bežkyňou Píšovou a na odpočítavanie sme vyštartovali na trasu. Prvý kilometer sa niesol asfaltovou cestou nad dedinu, okolo kostola, na konci asfaltky sa cesta zmenila na lúčnu a pod lesom na cca 1,2km na lesnú. Tam bola aj prvá občerstvovačka, kde sa Dáška ako jedna z mála bežcov občerstvila. Tu sa mi ju podarilo dobehnúť a predbehnúť. V následnom stúpaní som držal celkom stabilné tempo a v dohľade na horizonte som videl Pišovú, takže tempo nebolo až také pomalé. V stúpaniach a klesaniach som sa striedavo predbiehal so skupinkou bežcov. Občerstvil som sa iba raz, na 5-tom kilometri, pohárom vody (2 dúšky do seba a zvyšok na hlavu) a pokračoval som v rovnakom tempe, trailíkmi okolo Plešovice. Trasa zahla následne vľavo a nasledovalo klesanie, kde som sa snažil nepoľaviť a technikou malých rýchlych krokov som zbiehal po nerovnej zvážnici, plnej kamenia a koreňov. Trať bola skoro ideálna, prevažne suchá a topánky pevne držali. Po zbehu do dediny som sa snažil ešte vystupňovať tempo, predbehol som zopár bežcov z krátkej trati, a dobehol pár sekúnd za Pyšovou do cieľa.

Štart/Cieľ: So 29.Jul 2023 @10:00 Kultúrny dom Krásno | Povrch: cross, lesný povrch | Vzdialenosť: 14.41km | Čas: 1:15:07 | Tempo: 5:12/km | Prevýšenie: 361m | Calories: 1,044 | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Reebok *2* ALL TERRAIN CRAZE Black/Blue (523.9 km) | Počasie: 22.2°C Polojasno až zamračené, Vietor: 4km/h S, Vlhkosť: 71% | Zóny srdcového tepu: Zóna 5 Maximum (>165 údery/min) 29:42 39%, Zóna 4 Prahový (146-164 ú/min) 44:35 59%
Meno: BALINT Viktor (SVK) 1978 | Bib: 59 | Klub: The Minions | Čas: 1:15:07 | Celkové poradie: 28 (zo .., 42%/58%) | Poradie Muži: 24 (zo .., 46%/54%) | Poradie M40-49: 11 (z .., 48%/52%) | Strata na víťaza: 0:18:03 | Oficiálne tempo: 11.19km/h, 5:21.8min/km
(R36 A3 #58 Dagmar Ž40-49 T1:17:38)

Tempo [km Pace Elev]: ...

[Results]

| ×  

Location: Turany okr. Martin, Turany - Šútovo – Zajacová (Slovensko)

15. ročník BEHU NA CHATU POD CHLEBOM, 13. ročník Memoriálu Jána Morgoša

Po včerajšom rýchlom 18km traily, sme sa ubytovali v Turanoch, v Penzioné u Marka a ráno sme sa vyviezli autom, rozbitou lesnou cestou, kúsok pod rázcestie Zajacová, nakoľko nás zaskočila zákazová značka. Neskôr sme sa dozvedeli, že ak by sme pozorne čítali FB mohli sme ísť autom až hore. Nevadí. Auto sme aspoň nechali v tieni, pri lesnej ceste a cca 1.4km sme sa rozbehali. Zaregistrovali sme sa, dostali sme vratné štartovné číslo, magnetku a lístok na kapustnicu. Pokecali sme s Jankom Malíčkom, D.Trégerovou, Ďurmekom a Gabajovou, naložili veci do terénneho auta a po krátkom príhovore a minúte ticha za J.Morgoša sme vyštartovali. Tempo bolo hneď z úvodu vražedné, tj. rýchle. Prepadal som sa poľom pretekárov, i keď prvý kilometer som celkom svižne ťahal po relatívne nie príliš strmej lesnej zvážnici, po zelenej značke. Následne cesta zahla vľavo, mimo značku a strmo stúpala lesom nahor. Tu som už miestami spomalil a čiastočne som prechádzal i do chôdze. Podarilo sa mi ale predbehnúť zopár odpadlíkov, ktorí prepálili úvod. Na druhom kilometri bola občerstvovačka, kde som si dal 2 glgy vody a zvyšok smeroval na hlavu, či vypláchnutie úst. Pomalším tempom sme cez kríky čučoriedok stúpali hore ku chate. 1.2 kilometra bolo nekonečných a predháňali sme sa s trojicou pretekárov. Zrak som však pre lepšiu koncentráciu klopil do zeme, lebo pohľad nahor na vláčik pretekárov na svahu mi nerobil dobre. Tempom klus, power hiking, chôdza (dookola), som sa dychčiac posúval kamenistými strmými kľukatými cestičkami, i pomedzi turistov, ktorí povzbudzovali, nahor. Hodiny na ruke akoby zastali a kilometre sa nehýbali. Tretí kilometer som mal najslabší, bol najstrmší a išli sme ho v otvorenom priestore, kde pieklo na hlavu slnko. V hornej pasáži som preto spomalil, ale keď sa trať trochu narovnala o organizátor hlásil posledných 70 metrov do cieľa, kopol som do vrtule a nedal som sa predbehnúť bežcom za mnou. Dobehol som v čase 40:44 (čo je lepšie ako vlani), na 9-tom mieste v kategórii. Dášku potrápili boľavé nohy, ale vo vylepšenom čase z pred roka, zabehla za mnou, na 4-tom mieste v kategórii. Na chate sme sa príliš nezdržali, dal som kofolu za 3€, pokecali sme s D.Trégerovou o bylinkách a následne s J.Malíčkom, porobili sme zopár fotiek a museli sme sa ponáhľať dolu. Cestou nadol som ale neoddolal a pojedal skvelé sladké čučoriedky, z bohato obsypaných kríkov.

Trať: Zajacová - Skratky - Generál - Chata pod Chlebom
Štart: ned 23.Jul.2023 @10:03 Šútovo, rázc. Zajacová | Vzdialenosť: 3.30km | Čas: 40:44,7 | Tempo: 12:15/km | Prevýšenie: 639m | Klesanie: 0m | Calories: 532 | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Reebok *2* ALL TERRAIN CRAZE Black/Blue
Meno: Viktor BALINT, 1978 (The Minions) | Št.č.: 24 | Čas: 40:44,7 | Celkové poradie: 37 (z 95) | Poradie Muži: 33 (zo 74) | Poradie M40-49: 9 (z 18)
(R44 Z7 A4 #20 Dagmar Ž35-49 T42:22,7)

Tempo (km Pace Elev): 1. 8:00/km +98m | 2. 12:34/km +205m | 3. 16:58/km +287m | 0.30 9:44/km +49m

[Event] [Results]

| ×  

Location: Hrabovo, Žilinský kraj (Slovensko)

Pôvodne sme chceli ísť dnes (pred zajtrajšim pretekom - Beh na chatu pod Chlebom) iba na turistiku, ale neoddolali sme behu v Hrabove a tak sme zamierili na mega bežeckú akciu Behaj lesmi. Je to séria 6 pretekov v prírode, ktorá láka pretekárov na trasy z 80% na mäkkom povrchu a zo 100% na čerstvom vzduchu. Účastníci sa s Behaj lesmi pozrú do unikátnych lokalít na tých najkrajších miestach Slovenskej republiky. Preteky ponúkajú vždy kratšiu Lesnícku trasu o vzdialenosti približne 10km a tiež dlhšiu variantu ~20km. V malebnom prostredí Veľkej Fatry, kde sa vám naskytne výhľad na nádherné prostredie najmladšieho slovenského národného parku Veľká Fatra a dychberúce výhľady na Nízke Tatry, sa bude odohrávať ďalšia zastávka série. Prefíkano krásne sme zaparkovali hore v Hrabove, tesne pri festivalke a išli sa zaregistrovať. Na registráciach sme stretli Paťa Krajčoviča z PK klubu (milne sme sa domnievali že ide o pingpongový klub). Vybrali sme si dlhšiu 18km trať - "veď keď už, tak už". Do štartovného balíčka sme dostali i pamätnú medailu v magnetickom blistri "BEHAJ LESMI 2023" od Českej mincovne. Prezliekli sme sa a posilnili sa overeným energeťákom Red Bull Sugar Free. Vedľa nás parkovala ďalšia známa Spartanská tvár - Karol Mészáros, tak sme sa pozdravili. Trochu sme sa s Dáškou rozbehali a o 13:00 sa postavili do predštartového koridoru. Usporiadateľ povedal pár vrelých slov a oficiálne odštartoval pretek, čo znamenalo hromadný nástup na kabínkovú lanovku, kde sme sa po ôsmich vyviezli hore na Malinô Brdo, do Horského sedla 960m. Vystúpili sme z lanovky, trochu sa zorientovali v priestore a formou časovky (čas sa meral od prebehnutí cez fotobunku) sme odštartovali na trasu, po dlhej dobe dlhšieho preteku. Začínalo sa zbehom a okruhom na Malinom Brde cez vykosené pásy trávy. Lesným trailovým terénom, plnom zbehov sme prebehli do Vlkolínca, kde nás vítali miestny obyvatelia, turisti, či hrajúci lesníci na lesných rohoch. Následne sme obkrúžili, cez Krkavú skalu, vrch Sidorovo krásnym mierne technickým korenistým rozprávkovým Enduro trailom, v ktorom som sa na 9-tom kilometri dotiahol na Dášku, ktorá dovtedy bola predo mnou. Cez Kalváriu, Hrabovskú dolinu, Hrabovskú cestu a Hrabovo sme prebehli obojsmerným úsekom do Čutkovskej doliny, kde sme sa zvrtli okolo jazera a obojsmerným úsekom sa vracali späť, následne Obrovou a Medveďou cestou do cieľa v Hrabove, v údolnej stanici sedačkovej lanovky. Dobehol som v čase 1:41:45, ako 10-ty v kategórii M49, Dáška dobehla tesne za mnou za 1:42:11, ako 2-á v kategórii Z49. Na krk sme dostali účastnickú medailu z kompostovateľného plastu a trochu sme sa vydýchali, prezliekli a počkali na vyhlásenie výsledkov. Vyhlasovali však iba víťazov kategórií. Následné naše kroky smerovali do Turian, do penziónu Marko, kde sme mali strategické ubytovanie, pred zajtrajším behom na chatu pod Chlebom.

Program: 12:45 Rozcvička 18km trať, 13:00 ŠTART 18km
Ceny: Medaila od Českej mincovne v magnetickom blistri, Účastnická medaila z kompostovateľného plastu
Trať: 18km: Malinô Brdo - Ústie Suchého Hrabova (Vlkolínske lúky) - Sedlo pod Sidorovom - Za Sklkou - Vlkolínec - Krkavá skala (Mederlyho cesta) - Rozprávkové Enduro - Kalvária, Ružomberok - Hrabovská dolina - Hrabovská cesta - Hrabovo - Čutkovská dolina - Obrova cesta - Medvedia cesta - Hrabovo, POVRCH: lesné cesty, ČASOVÝ LIMIT: 3.5 hodiny (18km)
Štart: sob 22.Jul 2023 @13:21 Horské sedlo 960m, horn.stn.lanovky Hrabovo | Vzdialenosť: 18.54km | Čas: 01:41:45 | Čas pohybu: 1:41:09 | Tempo pohybu: 5:27/km | Prevýšenie: 461m | Calories: 1,359 | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Reebok *2* ALL TERRAIN CRAZE Black/Blue
Meno: Balint, Viktor (1978) | Kategória: M49 | Štart.číslo: 20293 | Čas: 01:41:45 | Medzičas @4.2km: 00:22:23 (Abs.poradie: 59, Por.M: 54, Por.M40-49: 15) | Absolútne poradie: 44 (z 258) | Moradie Muži: 39 (zo 196) | Poradie M40-49: 10 (z 55)
(R50 F6 A2 #20291 Dagmar Z40-49 T01:42:11)

Tempo (km Pace Elev): ...

[Event] [Results]

| ×  

Location: Nová Lesná (Slovensko)

V 5 člennom zložení sme sa vybrali s Dáškou a detmi na trojdňový trip do Vysokých Tatier.
Deň 1: V prvý deň, v piatok, sme sa cestou zastavili na Štrbskom plese a vystúpali sme na Predné Solisko 2117m (@12:00, 11km, +797m, 5h35min). Následne sme pokračovali autom do Starého Smokovca, kde sme sa ubytovali vo Villa Olivia a večer sme stihli aj wellness v hoteli Atrium, aby sme vyrelaxovali nohy, pred zajtrajším pretekom.
Deň 2: Slnečných 29°C v chládku, asfalt sa tavil od tepla a po doobednej troj hodinovej turistike s detmi, na Slavkovskej vyhliadke (štart @9:28, 8km, +510m), sme zamierili s Dáškou zo Starého Smokovca (kde sme boli ubytovaní), do Novej Lesnej, odkiaľ sa bežal 24.Memoriál Jána Stilla - asfaltový beh do vrchu. Prišli sme o 13:25 (5 minút pred koncom registrácie) a tak Dáška vyskočila z auta a vybavila registrácie, pokiaľ som ja zaparkoval. Prezliekli sme sa, posedeli 45min v aute, posilnili sa Red Bullom Sugar Free, odniesli batohy do zberného auta, ktoré nám ich následne vyviezlo do cieľa a pokecali s Jankom Malíčkom a Danou Trégerovou. Po bubnovom vystúpení sme, v absolutnej horúčave, na odpočítavanie, vybehli na trasu. Už na štarte mi začínalo lepiť ústa od dehydratácie. Prvý kilometer bol okruh ulicami Novej Lesnej, za hlasného povzbudzovania nadšených divákov a bubnistov. Následne sme za húkajúcim policajným autom zamierili na vozovku a bežali rozpálenou asfaltovou komunikáciou do kopca, smerom na Dolný Smokovec. Slnko pieklo zhora na hlavu a asfalt zdola na nohy. Prvé 3 kilometre som bežal za Dáškou, ktorá bežala sťa by s kameňmi v bruchu. Ja som bežal strojovým tempom, nie príliš na pocit rýchlym, aby som nevyhorel ako fakľa. Podarilo sa mi postupne prepracovať cez jednotlivých bežcov a dostal som sa aj pred Dášku. Zrak som klopil do zeme, aby som nevidel dlhé asfaltové rovinky a stúpanie. Prebehli sme cez električkovú trať a dostali sa na cestnú magistrálu, smerom na Starý Smokovec. Pokračovali sme chodníkom popri ceste, čiastočne rovnom. Tu som paradoxne stratil rýchlosť a bežci predo mnou sa mi začali vzdaľovať. Na 5-tom kilometri bola občerstvovačka s vodou. Vypláchol som si dehydrované ústa, preglgol dva dúšky a zvyšok poputoval na schladenie hlavy. V tempe som pokračoval na Starý Smokovec, kde končila kratšia 6.6km trasa behu. Prekľučkovali sme uličkami Starého Smokovca a zamierili do finálneho prudkého stúpania na Hrebienok. Dav divákov a turistov nás povzbudzoval. Začul som i skvelé rady: "Bež cez špičky", či "Drž tempo". Pot mi tiekol do očí a tak som mal každú chvíľku potítko na tvári. Nepoľavoval som, ale trochu som v prudkom troj kilometrovom stúpaní poľavil a v duchu počítal každú zákrutu a meter, kedy sa to utrpenie skončí. Postupne som dobiehal dvoch bežcov. Jeden bežal spôsobom klus/chôdza. Podarilo sa mi ho predbehnúť. Zákruty sa míňali a mne už ostávalo iba posledné esíčko a dobeh do cieľa. V tesnom súboji som s nikým nebol a tak som dobehol za 58:27 na 9-tom mieste v kategórii. Mal som síce horší čas ako vlani, podmienky však boli náročnejšie. Na vrchole som chvíľu počkal na Dášku, kým dobehla v totálne dezolátnom stave a to jej stačilo na skvelé druhé miesto v kategórii, za D.Trégerovou, s ktorou sme následne prehodili pár viet a dojmov z trate. Medzitým sa vyviezli deti pozemnou lanovkou na Hrebienok a stihli sme tak aspoň krátku turistiku na Dlhý vodopád (1h 2km +89m). Vyhlásenie víťazov sme už nestíhali (prebiehalo v Novej Lesnej) a preto sme požiadali D.Trégerovú, aby prevzala za Dášku cenu. Keďže sme mali ale dole auto, rozhodli sme sa nakoniec, že sa D.Trégerovú pokúsime zastihnúť a tak sme po krátkej turistike šlápli do tempa a zbehli sme do Novej Lesnej (6.8km 52min). Po preteku sme zamierili na večeru do IBA.TU bistra a následne do Wellnesu do Atria.
Deň 3: V nedeľu sme skoro ráno stihli s Dáškou tréningový beh po trase: Starý Smokovec - Velická poľana - Velické pleso, Sliezsky dom a späť (@5:46, 11.5km, +676m, 2h28min), následne sme zbalili veci do auta, odubytovali sa a električkou sa odviezli do Tatranskej Lomnice, kde sme zamierili k lanovke a kúpili lístky na lanovkovú magistrálu. Absolvovali sme následne turistický výlet, s peknými výhľadmi, po trase: Vysoké Tatry, Tatranská Lomnica - [lanovka] - Štart - [lanovka] - Skalnaté pleso - [lanovka] - Lomnické sedlo - Veľká Lomnická veža 2214m - Lomnické sedlo - [lanovka] - Vysoké Tatry, Skalnaté pleso - Zámkovského chata - rázc.pod Húpačkami - Hrebienok. Na magistrále bol extrémny výpek, slnko poriadne pražilo a tak sme boli radi, keď sme sa dostali k pozemnej lanovke na Hrebienku. Skvelý víkend sme ukončili obedovečerou v IBA.TU bistre a následne zamierili k autu a autom smerom na západ.

Štart: sob 15.Jul 2023 @15:00, Nová Lesná | Cieľ: Hrebienok | Vzdialenosť: 9.36km | Tempo: 6:14/km | Prevýšenie: 550m | Calories: 820 | Čas: 58:27,83 | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Nike ZoomX Zegama Black | Počasie: 27.2°C Väčšinou jasno, Vietor: 19km/h JZ, Vlhkosť: 45%
Meno: BALINT Viktor (SVK), 1978 | Št.č: 23 | Čas: 58:27,83 | Celkové poradie: 37 (z 87) | Poradie Muži: 34 (zo 71) | Poradie M40-49: 9 (z 19)

Tempo (km. pace +asc -desc):
1. 4:32/km +12m -20m
2. 5:37/km +50m -1m
3. 6:03/km +57m
4. 5:57/km +53m
5. 6:15/km +59m
6. 5:55/km +23m
7. 6:26/km +64m
8. 7:33/km +102m
9. 7:38/km +97m
10. 7:14/km +35m

Výsledky: https://pretekaj.sk/sk/vysledky/mjs2023/1749

| ×  

Location: Martin, Stráne (Slovensko)

Fatra Outdoor Team a stredisko Winter Park Martinky vás pozývajú na nultý ročník Vertikalu Martinky. Čaká vás trasa výsekom lanovky na Martinské hole až na Rotundu pod Krížavou s celkovým prevýšením 944 metrov.

Premiérový Vertikal Martinky na ktorom sa opäť raz stretla slovenská elia bežcov do vrchu a potom my dvaja s Dáškou. Rozhodli sme sa, že zamiešame aspoň poradím v strede poľa. Ubytovanie na Martinkách sa nám už nepodarilo zohnať a tak sme vybavili ubytko na 2 noci, v neďalekej Valčianskej doline (Humno). V piatok podvečer sme stihli ešte, v nebezpečnom medveďom teréne, tréningovo vybehnúť zjazdovkou na Valčiansku Javorinu. V sobotu ráno (deň preteku) som do seba dostal iba 2 kúsky marlenky a zelený čaj a ponáhľali sme sa na registráciu na pretek, do Martina, časť Stráne. O 10:00 sme zaparkovali, vyplatili 15€, posilnili sa Red Bullom Sugar Free, prezliekli sa a o 10:30 sme dali ruksaky do auta, ktoré nám ich vyvezie na chatu na Martinské hole. Stihli sme ešte pokecať s D.Trégerovou a rýchlo sa rozbehať. Len tak tak sme dobehli na štart preteku, kde boli už všetci nastúpení. Odpočítalo sa 60s do štartu a je to tu, Vertikal je odštartovaný. Prvých 700m sme bežali asfaltom. Favoriti sa utrhli z reťaze a my s Dáškou sme sa bok po boku prepadali štartovým poľom na nižšie pozície. Na konci asfaltky prišlo na najhoršie - stúpalo sa strmým chodníkom popod stožiare bývalého vleku/lanovky. Miestami 45% strmý kopec bolo náročné bežať, preto som veľmi rýchlo prešiel do chôdze, tzv. Power Hiking. Niektorí stúpali s paličkami, iní bez nich, miestami i štvornožky, funiac, stoniac, liezli sme niekam k nebesám. Na chrbáte som niesol camel bag, v ktorom som mal 0.33l vodu, mobil, foťák, nakoľko pretek bol bez občerstvenia na trati. Bolo príliš horúco a riskovať Vertikal bez vody by bolo šialené. Občerstvil som sa celkovo 3x, dúškami čarovnej vody (Fatry). Nakoniec sa mi neišlo ani tak zle, i keď tepy mi strielali do zóny 4 a 5. Kolmá vertikála križovala viac krát asfaltovú cestu. Na týchto miestach sme boli hnaní divákmi. Keď sme sa dostali na Martinské hole, terén sa trochu narovnal a tak sme mohli i trochu pobehnúť. Nasledovalo však posledné strmé stúpanie, nad chatami k vrcholu, kde ma predbehla jedna bežkyňa a bežec. Mlel som z posledných síl, popohnal ma aj víťaz preteku (Jozef Hlavčo), ktorý už medzičasom vyhral (v neuveriteľnom čase) a zbiehal ku chate. Držal som ako také tempo a červená nafukovačka na hornej stanici lanovky Krížna (cieľ) sa približovala. Bežcov predo mnou som už nemal šancu dobehnúť a za mnou bola tiež riadna fuga, tak som nesilene dobehol na 66 mieste, do cieľa, šialeného preteku do vrchu. Dáška sa trošku viac vytrápila, predýchavala prudké stúpania a dobehla tak 5min za mnou, ako 4tá v kategórii. V cieli sme sa posilnili vodou a rozhodli sme sa, že keď sme už skoro na hrebeni, zdoláme aj vrcholy Veľká lúka, Vidlica, Veterné a cestou späť i vrch Krížava. Následne sme zbehli svahom, ktorým sme vybiehali, ku chate Nová ponorka na Martinských holiach, kde prebehlo oficiálne vyhlásenie víťazov, občerstvil som sa kofolou a gulášom a následne sme s D.Trégerovou (víťazkou Dáškinej kategórie) zbehli po kľukatej žltej značke, dole k autu, do Martina, Stráne. Keďže bolo pekne dusno a my sme boli spotení a zaprášení od rozvíreného prachu, rozhodli sme sa vybehnúť na najbližšie kúpalisko (Vrútky), kde sme si trochu zaplávali a porelaxovali.

Event: https://www.fatraoutdoorteam.sk/vertikal-martinky/
Výsledky:

| ×  

Location: Šumiac (Slovensko)

8. ročník behu na Kráľovu hoľu z obce Šumiac po trati dlhej 4,8 kilometra s prevýšením 1006 metrov.

V piatok sme stihli s Dáškou krátke hodinové 1733m obedné plávanie na Bratislavskom Delfíne, pri letných polooblačných 27°C, v celkom prázdnom bazéne. Poobede sme pobalili veci a vyrazili smer Telgárt, kde sme mali v SKI Telgárt ubytovanie v krásnom Loft apartmáne, na ktorý sme dorazili okolo 21:00.
Ráno, po raňajkách, sme sa o 9:00 doviezli do dedinky Šumiac, kde sme zaparkovali pred Konunitné centrum, zaplatili 3€ parkovné a vybavili registrácie na pretek. Ako present sme dostali Dynafit ponožky, na ktoré sme sa celkom tešili. Krátko sme pokecali s Jánom Malíčkom a chalanmi z Oravskej bežeckej ligy (ktorých sme spoznali v Černovej). Pozdravil som sa narýchlo aj s Andrejom Paulenom a išli sme sa prezliecť do bežeckého. V rýchlom tempe sme zbalili batohy a odniesli ich do terénnych áut, ktoré nám ich vyvezú o 9:30 do cieľa preteku, na vrchol Kráľovej holi. Posilnili sme sa Red Bullom Sugar Free a tesne pred štartom sme sa išli rozbehať po dedine. Cestou sme stretli Andreja Paulena, ktorý sa tiež rozbehával. Na štart sme prišli pár minút pred výstrelom a stihli sme i krátke spevácke vystúpenie dvoch miestnych diev. Okolo pása sme si opásali bundy, ktoré boli ako povinná výbava, čo striktne prízvukovali na registrácii. Na vrchole vraj panovali veterné podmienky. Nie ale všetci toto nariadenie rešpektovali, čo bolo na škodu preteku. Čo už, rozhodcovia to mali kontrolovať, alebo penalizovať... O 10:00 sme na odpočítavanie vyštartovali. Hlavný favorit a držiteľ traťového rekordu Jozef Hlavčo, ktorého organizátor pred pretekom privítal, sa vydal hneď na čelo preteku. Za ním Dlugosz, Paulen a ďalší. My s Dáškou sme prvý kilometer, hore asfaltom, bežali vedľa seba, v tempe 6:27/km. Následne sa trať stočila doľava do trailového stúpania a Dáška sa mi po pár sto metrov vzdialila. Akosi som nestačil tempu a pretekári ma predbiehali, čo mi nepridávalo na pohode. Prebehli sme cez rázcestia Skalička, Grúnik a Predné sedlo (kde bola pred chatou pod Kráľovou hoľou cca na 3.5km občerstvovačka). Po chatu som mal Dášku ako tak na dohľad. Od chaty, kde som si dal dva dúšky vody a zvyškom som sa oblial, mi nastúpila poriadna kríza. Možno tá voda, alebo krátke zastavenie spôsobilo, že mi vypovedali pľúca a naskočili vysoké tepy, čo ma začalo limitovať na rýchlosti. V hornej časti trate som sa dostával do stavov, že som viac kráčal ako bežal a vypínalo ma - bol som asi 4x nútený úplne zastať, predkloniť sa a predýchať šialené stúpanie. Beh sa pre mňa stal bojom o prežitie a Dášku som stratil úplne z dohľadu. Ocitol som sa medzi bežcami, ktorí si viedli svoje monolôgy: "Kedy to do pekla skončí?" Padali i expresívne slová, ale tie uvádzať nebudem - skolaboval by internet. Pretek sa niesol v dvoch teplotných zónach, dole (cca po chatu) dusno a teplo, hore pre zmenu chlad a vietor. Na otvorenom hrebeni poriadne fučalo, Kráľová hoľa sa miestami zahaľovala do ťažkých oblakov. Na otvorenom hrebeni som sa extrémne vytrápil, ale bojoval som a jedným okom sledoval bežkyňu Ivanu N. z STG Zvolen, ktorá sa držala tesne za mnou. Stanovil som si dva ciele - pokúsiť sa attackovať čas z minulého roka a dobehnúť pred STG Zvolen. Pozbieral som preto posledné sily a utekal, pred sebou som videl približujúci sa vysielač. Hnaní bežcami, ktorí to mali už za sebou som dobehol do cieľa úplne v špatnom rozpoložení, akoby som prekonal 4 infarkty a porážku. Po prebehnutí cieľovou fotobunkou som začul iba cieľový čas 1:13:55, čo stačilo na celkové 99 miesto a 27-me v kategórii. Sadol som si na schody pod vysielačom, dostal do rúk od Dášky teplý čaj, pomaranč a čakal som, kým sa mi dokrúti svet okolo seba. Ten sa krútil, akoby som ešte stále sedel na kolotoči - centrifúge. Záchranári z horskej služby však nezasahovali, takže som asi nevyzeral až tak zle. Podarilo sa mi dobehnúť pred Ivanou N. z STG Zvolen, celkový čas som mal ale horší ako vlani. Dáške naopak gratulujem k perfektnému času, zlepšeniu a prvému miestu v kategórii. Rozbehla to neskutočne rýchlo a súperkam nedala žiadnu šancu. Mne nadelila 6 minút. Na vrchole panovali extrémne podmienky - zima, silné fukoty vetra a z oblohy viseli dažďu nohy. Niečo do mňa hustil ešte Janko Malíček, že mu to dnes neišlo dobre, i keď zabehol za 0:58. Haha, je to hold iný level bežca. Obliekli sme si s Dáškou bundy a zabehli sme ešte na skaly za vysielač, kde sme pofotili výhľady do Slovenskej zemi. Následne sme sklesali ku chate pod Kráľovou hoľou, kde prebehlo oficiálne vyhlásenie víťazov, občerstvenie - obed, koláče, kofola. Nechýbal nakoniec ani poriadny dážď a keď sa vypršalo, zbehli sme k autu do Šumiacu.
Dáška dostala ešte skvelý nápad, že by sme stihli Dobšinskú ľadovú jaskyňu a tak sme neváhali a presunuli sa autom do Stratenej, kde sme zaparkovali a o 14:50 sme sa vybrali po modrej značke smerom k jaskyni. Kúpili sme lístky a o 15:40 vošli so sprievodcami do sveta ľadu. Vchod jaskyne leží vo výške 970m, čo je 130m nad hladinou rieky Hnilca a bol známy oddávna ako „Studená diera“. Teplota v jaskyni dosahuje -2°C, obliekli sme pre to na seba zimné bundy. Prezreli sme si nádhernú cencúľovú výzdobu jaskyne, ktorá sa počas roka mení, poriadne sme premrzli a keď sme vyšli von, dostali sme pekný tepelný šok. Následne sme sa vybrali do Popradu - na burger do Mamut Pubu a nakúpiť, nakoľko v kraji okolo Telgártu žiaľ nič nebolo otvorené.
V nedeľu ráno sme po raňajkách vybehli na čokoládu a kávu do DEPO café, s výhľadom na Chmarošský viadukt (najznámejší a najfotografovanejší most na Slovensku) a presunuli sa do Heľpy, odkiaľ sme z rázc. Nižné dolinky vyrazili cez Vyšné poľany na sedlo Priehybky, následne na Heľpiansky vrch 1569m, Veľkú Vápenicu 1691m a dolu cez sedlo Priehyba späť do Heľpy (14.1km +1036m 4:03:38). Pri výstupe aj zostupe sme sa trochu obávali medveďov, ale nakoniec žiadny neboli.

Štart: sob 1.Jul 2023 @10:00 Šumiac | Cieľ: Kráľova hoľa 1946m | Vzdialenosť: 5.85km | Čas: 01:13:55 | Čas pohybu: 1:13:29 | Tempo: 12:33/km | Prevýšenie: 1,053m | Calories: 984 | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Reebok *2* ALL TERRAIN CRAZE Black/Blue (464.4 km) | Počasie (Šumiac): 20,6°C Väčšinou zamračené, Vietor: 26km/h JZ, Vlhkosť: 61%
Meno: Viktor BALINT | Št.č: 169 | Klub: The Minions | Čas: 01:13:55 | Celkové poradie: 99 (zo 136) | Poradie Muži: 79 (z 98) | Poradie B-Muži veteráni: 27 (z 37)
Tempo (km, Pace, Elev): 1. 6:27/km +97m | 2. 11:52/km +179m | 3. 12:27/km +177m | 4. 14:30/km +211m | 5. 14:00/km +181m | 0.85 16:36/km +208m

Event: https://naholu.webnode.sk/
Výsledky:

| ×  

Location: Vrátna-Paseky (Slovensko)

V piatok bolo po tropickom týždni pod mrakom, ale teplo a fukoty. Rozhodli sme sa s Dáškou, že sa pred pretekom rozplávame. Ani polámané haluze zo stromov a listy plávajúce v bazéne, či silný protivietor a studený Pezinský bazén mestského kúpaliska nás od toho neodradil - aspoň nebolo veľa ľudí. Následne v noci pršalo a v sobotu doobeda mrholilo. Pôvodne sme chceli ísť behať schody - UFO Vertical Sprint. Pýtali však 30€ za 3min výbehu a navyše nám to časovo ani veľmi nevyhovovalo a tak sme radšej pred obedom sadli do auta a vyrazili smer Malá Fatra, Techová-Štefanová. V Štefanovej bolo chladno, hmla a po daždi, 16°C. Odhodlali sme sa a o 14:56 sme vyrazili z parkoviska, lesným trailom v blate ako šialenci, na 11km +995m tréningový výbeh cez Šlahorku a sedlo Medziholie, smerom na vrch Stoh 1607m. Terén bol po daždi náročnejší, plný blata, kamenia a šmykľavých koreňov. Na hrebeni sa rozfučalo a ochladilo, až nás poriadne orosilo. Pri silnom studenom vetre a nulovej viditelnosti sme na veternom vrchole boli za 1h:26m a moc sme sa tam nezdržali. Obliekli sme na seba bundy a pomaly klesali blatom späť do civilizácie. Ubytovanie sme mali v Žiline, kam sme sa presunuli na noc.
Nedeľa ráno priniesla krásne slnečné a opäť teplé počasie - bláznivé výkyvy počasia. Zhruba za 30min sme sa presunuli opäť späť do Terchovej, Vrátna-Paseky, kde prebiehala registrácia, platba a vyzdvihnutie štartovného čísla. Neskoré raňajky a nervozita sa podpísali možno na tom, že ma poriadne rozbolelo brucho. Kým sme všetko vybavili, rýchlo sa prezliekli, posilnili sa energeťákom Red Bull Sugar Free a vybavili sme toalety, bolo 9:55 - slabých 5 minút do štartu. Batohy s vecami na prezlečenie sme odložili do áut, ktoré nám ich po štarte vyviezlo na chatu na Grúni. Ani sme sa nestihli rozbehať a je 10:00 - štart mužov. Ženy štartujú 10:05. Popriali sme si s Dáškou šťastie a popri favoritoch (Jozef Hlavčo, Andrzej Dlugosz, Andrej Paulen, Ján Ďurmek, a iných) som na krátke odpočítanie vybehol strmo nahor do zjazdovky Paseky, prvého kopca Grúň 989m. Optimisticky som prvých 5 minút behal strmo nahor zjazdovkou, cez vykosený pás trávy, obkolesení namotivovanými bežcami. Niektorí bežali i s palicami. Závratnému tempu som ale príliš dlho nestačil. Pozvoľna ma rýchlejší obiehali sprava, či zľava. Pozeral som radšej iba do zeme. Kopec Grúň má cca v strede malú nevýraznú vlnku, na krátky výdych, a opäť sa pokračuje strmo nahor. Favoriti sa utrhli, akoby ich ťahala lanovka neviditeľným lanom. Môj poklus sa často menil na chôdzu. Na vrchole Grúňa, končí lanovka Paseky a trasa sa narovná. Ku chate na Grúni nasleduje rovný až mierne klesajúci bežecký úsek. Vysilený som sa ho snažil utekať. Podbehli sme popod červenú nafukovaciu bránu pri chate, kde bola občerstvovačka. Chytil som do ruky malú vodu Rajec, z ktorej som si za poklusu stihol cucnúť dva glgy vody a trochu som si oblial aj hlavu, ktorá začínala horieť na slnku, ktoré pražilo. Od chaty nasledovala druhá časť trate - stúpanie na Poludňový grúň, ktorý sa vyníma nad chatou. Rozhodne som nechcel príliš dvíhať hlavu, aby sa mi nezatočila z toľkého prevýšenia. Pozeral som preto prevažne do zeme a išiel si vlastné strojové tempo. Stúpalo sa úzkymi vyšľapanými chodníkmi, ktoré boli i tri rôzne kľukaté vedľa seba. Niektoré trávnatejšie, niektoré hlinené, či kamenisté. Nechcel som sa viesť vo vláčiku bežcov a tak som si zvolil osamotenú stopu, ktorou som stúpal nahor. Chôdza, klus, chôdza, klus, hlboký nádych-výdych, fučanie parnej lokomotívy by som hravo prehlučil. Pod vrcholom sa trasa oproti minulému roku trochu pomenila - vznikli tu novovybudované serpentínky. Organizátor nás na ne upozornil a mohli sme si cestu k vrcholu ľubovoľne vybrať. Väčšina sa držala serpentín, tie sa dali klusať. Skúsil som si miestami trasu skrátiť strmhlavými skratkami, tie však tak zapiekli nohy a pľúca, že bolo jednoduchšie ísť serpentíny. V esíčkach ma predbehli prvé tri ženy, ktoré mi nadelili predbehnutím 5 minút. To sa ale dalo čakať a tak som ich, ako aj ostatní muži, povzbudil. Cieľ sa pomaly blížil. Sledujúc hodinky som tušil, že čas bude asi lepší ako minulý rok. Posledný úsek som už išiel krížom, viac-menej osamotení od okolitých bežcov, bez žiadneho kontaktného súboju a radostne som prebehol pomedzi dve cieľové vlajočky, fotobunkou do cieľa na Poludňovom grúni. Uff, hotovo.. Nádych, výdych, predklon, kropaje potu tiekli potokom na zem. Do rúk som dostal dva poháre (perlivá voda a ochutená voda), asi som vyzeral, že ich potrebujem oboje. Rozdýchaval som šialenstvo a čakal na Dášku. O chvíľku dobehla štvrtá žena a následne Dáška ako piata žena, čo je skvelé. Po preskúmaní výsledkov (cez mobil) sme zistili, že sme dobehli celkovo tesne po sebe:
   Umiestnenie (čas, celkové poradie, poradie kategória):
   Dáška | 0:52:42,5 | 60 | 3
   Viktor | 0:52:55,7 | 61 | 25
Posedeli sme na vrchole a pokecali s bežkyňou Júliou Gabajovou, ktorá sa pretekala s Dáškou na trati - vysvitlo však, že v inej kategórii. Keďže som so sebou niesol ťažký mobil, pofotili sme výhľady z hôľnatého vrchola Poludňový grúň 1460m, ktorý sa nachádza v hlavnom hrebeni Krivánskej časti Malej Fatry. Hlavný hrebeň vedie od Veľkého Rozsutca, cez Stoh a stáča sa južným smerom na vrch Steny a ďalej na Chleb. Poludňový grúň je prevažne trávnatý, podobne ako Stoh, na ktorom sme stáli včera v hmle a fukotoch a mohli sme si ho teda aspoň dnes pozrieť zo slnečného Poludňového grúňa. Pomaly sme chladli, spotené oblečko studilo na tele a tak sme sa rozhodli zbehnúť dole - na chatu na Grúni, kde sme si vyzdvihli pamätné hnedé tričko z preteku, Red Bull Sugar Free (od sponzora preteku) a posilnili sa skvelým gulášom a kofolou. O 13:00 nasledovalo vyhlasovanie víťazov. Dáška si za skvelé tretie miesto v kategórii odnáša sklenený gravírovaný pohár, flašu vína, šiltovku a tričko. Po ukončení oficialít sme zobrali nohy na ramená a ceny do rúk a klusom klesali rovnakou trasou dolu zjazdovkou - na parkovisko Vrátna-Paseky. Bolo možné využiť aj zvoz lanovkou, ale zbeh bol nakoniec rýchlejší. Prezliekli sme sa, sadli do auta a ponáhľali sa na podvečerné predstavenie S3T KIDZ, v STARS auditorium, v Bratislave.

Štart: ne 25.June 2023 @10:00, Vrátna-Paseky | Cieľ: Poludňový grúň 1460m | Vzdialenosť: 3.91km | Čas: 0:52:55,7 | Tempo: 13:31/km | Stúpanie: 847m, Klesanie: 23m | Calories: 689 | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Salomon Speedcross 5 Wide Black Phantom | Počasie: 21.7°C Polojasno, Vietor: 11km/h V, Vlhkosť: 57%
Meno: BALINT Viktor (SVK), 1978 | Št.č.: 25 | Klub: The Minions | Čas: 0:52:55,7 | Poradie: 61. (zo 105) | Poradie M40-60: 25. (z 39) | Strata na abs.víťaza (HLAVČO Jozef): +21:21.20 | Strata na víťaza kategórie (DLUGOSZ Andrzej): +20:08.80

Tempo:
km | tempo | kum.čas | stúp/kles
1.00 | 13:49 | 0:13:49 | +261
2.00 | 09:59 | 0:23:49 | +124 -15
3.00 | 15:02 | 0:38:51 | +225 -8
0.91 | 14:07 | 0:52:55 | +236

Vysledky: https://casomierapt.com/2023/06/21-rocnik-behu-na-poludnovy-grun-vysledky

| ×  

Location: Černová, okr. Ružomberok, ihrisko TJ Máj Černová, Motel Ranč (Slovensko)
Hlavná trať: 4.23km, prevýšenie 622m, Štart: Motel Ranč 445mm, následne vedie malou časťou miestnymi komunikáciami (asfalt), kde sa napojí na lesnú cestu a chodníky, Cieľ: Tri Vrchy (Plieška) 1067mnm

S Dáškou sme mali v sobotu ťažký výber preteku - buď zabehnúť Strečniansku mašľu, alebo Černovú. Nakoniec sme sa rozhodli pre obľúbené preteky v behu do vrchu BEH KU KRÍŽU - ČERNOVÁ, ktoré sú i súčasťou „Ružomberskej bežeckej ligy 2023“ (tej sa ale smú zúčastniť iba bežci s trvalým bydliskom v okrese Ružomberok). V piatok sme sa ubytovali v apartmáne Malinô, v Hrabove, odkiaľ to bolo na štart preteku v sobotu ráno iba na skok. Prišli sme v hodinovom predstihu a zaregistrovali sa. Dostali sme vratné bežecké vestičky s čislom a čip, posilnili sme sa cukrovým Red Bullom, trochu sa rozbehali dedinou a o 11:00 sme vyštartovali z pred futbalového ihriska TJ Máj Černová, odkiaľ je vidieť aj cieľ preteku - kríž na kopci Plieška. Na hlavnú 4.2km trať sa postavilo menej pretekárov ako pred rokom. Žeby elita išla behať mašľu? Počasie bolo horúce, slnko pražilo, ale sem tam sa ukázal aj mrak. Prvý kilometer bol rýchly, smeroval vykosenou lúkou od štadióna, potom sa zahlo doprava na rovnú poľnú cestu, kde v úvode všetci vyhrotili tempo a na jej konci sme zahli do ľava a pripojili sa na dedinskú asfaltku. Hnaní domácimi fandiacimi obyvateľmi sme stúpali ulicami Račkov a Priehradka, strmo do kopca. Rýchlejší bežci ma obiehali, na čo som si už žiaľ zvykol. Dáška sa v úvode tiež dostala predo mňa, ale v stúpaní som ju predbehol. Za dedinou sa terén zmenil na trailový. Druhý kilometer zavaril nohy a spomalil tempo. Teplo a prudké stúpanie u mňa vyvolalo silné "déjà vu" z minulého roka, až som sa sám sebe čudoval, že sme sa sem vôbec opätovne prihlásili. Nastal vnútorný boj samého so sebou. Snažil som sa držať cupitavé tempo - nepoľavovať a keď tak, iba minimálne. Na treťom kilometri sa profil mierne narovnal, takže niektoré úseky sa dali i popobehnúť. Človek z toho ale rýchlo vytriezvel, keď prišli náhle prudké úseky. Pole bežcov sa potrhalo a ja som bežal skoro celú trasu vo vláčiku za bežcami s čislami #30 a #50, ktorých som nedokázal predbehnúť. Predom som si naštudoval medzičasy z minulého roku a snažil som sa držať podobné tempo, čo sa mi viac menej darilo - aspoň, že tak. Predbehol som bežca s číslom #39, ktorý prešiel do chôdze, obzrel som sa a videl som, že Dáška je v tesnom závese za mnou. Na 4-tom kilometri sme stúpali opäť prudko do kopca. Miestami sa muselo prejsť do chôdze, nakoľko chodník bol príliš strmý. Kľukatil sa cez kamene, korene, ktoré vytvárali na členitom lesnom chodníku miestami schody. Keď som videl zaparkovaný teréňák pod vrcholom (na poslednej zvážnici), vedel som, že do cieľa je to už iba kúsok. Oznamovali to i náhodní turisti, ktorí nás skvele povzbudzovali a hnali nahor. Nepoľavil som teda v tempe a utekal ako som najrýchlejšie vedel. Pozíciu som už zlepšiť nevedel a cieľ sa blížil rýchlejšie ako som myslel. Už len posledná zátačka a som hore pri kríži - na vrchole Plieška 1067m, kde bol časomerač s fotobunkou, ktorú som prebehol v čase 42:01.67, čo je o cca 5 sekúnd rýchlejšie ako minulý rok. Keďže elita nedorazila, stačilo to na 5-te miesto v kategórii. Dáške sa podarilo dobehnúť hneď za mnou na 29 mieste, na peknom druhom mieste v kategórii, v čase 42:49.97. Prvá v jej kategórii bola Dana Trégerová, ktorá nás predbehla hneď na prvom kilometri. Hore som sa stihol vydýchať a osviežiť dvoma pohármi malinovej limonády. Pozreli sme si krásne výhľady a porobili zopár mobilových fotografií. Vrch Plieška leží v Šípskej Fatre, ktorý je v ochrannom pásme NP Veľká Fatra. Ponúka výhľad na Dolný Liptov, s dominantným Veľkým Chočom. Keďže na občerstvení na vrchole nebola čistá voda a Dáška už zomierala od smädu, zamierili sme čo najrýchlejšie dole k autu (rovnakou cestou ako sme vybiehali). Pri zostupe si ešte natrénovala pád na koreni stromu a povzbudili sme i zopár bežcov, ktorí boli ešte na trati.
Poobede bol už pekný výpek a na slnku poriadne dusno. Prezliekli sme sa, osviežili sa kofolou a počkali na vyhlásenie výsledkov. Dáška vybojovala za parádne druhé miesto medailu, diplóm, uterák s logom a podsedáky. Po ceremoniále sme sa vybrali osviežiť a poležať na slniečku na Kraľovanskom jazere. Dáška ho i preplávala, ja som si netrúfol. Následne sme sa vybrali do Čutkovskej doliny, kde sme si dali v Kolibe Richtárka neskorý obed (Čutkovský tanier, tj. bryndzáky a pirohy) a následne sme asfaltom hore-dolu Čutkovskou dolinou (5km +132m) rozhýbali naplnené brucho.
Na druhý deň, po odubytovaní sa v Hrabove, smerovali naše kroky do Vyšnej Revúcej, kde sme zaparkovali a o 11:37 turisticky vybehli po žltej značke cez Magury, salaše na vrch Ploská 1532m, následne cez rázc. Nad Studeným na chatu pod Borišovom, odkiaľ sme si skúsili vybehnúť na vrch Borišov 1510m. Zvládli sme to od chaty presne za 0:13:00 (z Vyšnej Revúcej na Borišov za 2:00:00). Od chaty na vrchol sa organizuje aj pretek (preto ten výbeh), žiaľ tento rok sa konal v zákryte s behom na Zelené pleso. Po krásnych 17.40km +1305m sme zamierili cez kolibu u sv.Krištofa a cez Banskú Bystricu smerom na západ.

Štart: sob 17. June 2023 @10:59 | Vzdialenosť: 4.24km | Čas: 42:01.67 | Tempo: 9:54/km | Prevýšenie: 619m | Calories: 591 | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Reebok *2* ALL TERRAIN CRAZE Black/Blue
Meno: BALINT, Viktor (1978) | Bib: 48 | Klub: The Minions | Kategória: M40-49 | Čas: 42:01.67 | Absolútne poradie: 28 (z 45) | Poradie Muži: 27 (z 38) | Poradie M40-49: 5 (z 5)

Tempo:
km | tempo | kum.čas | stúp/kles
1.00 | 04:52 | 0:04:52 | +31 -3
2.00 | 10:57 | 0:15:49 | +189
3.00 | 10:27 | 0:26:16 | +153
4.00 | 12:31 | 0:38:47 | +191
0.24 | 03:18 | 0:42:01 | +56

Event: http://www.ruzomberokvpohybe.sk/beh-ku-krizu-cernova-4-rocnik/
Results: https://casomierapt.com/2023/06/beh-ku-krizu-vysledky/

| ×  

Location: Kežmarská Biela voda, pri zastávke SAD (Slovensko)
XVIII. Beh na Chatu pri Zelenom plese (Memoriál Karla Jakeša I. predsedu Alkan klubu)

Tretím pretekom Tatranskej sérii horských behov bol beh na chatu pri Zelenom plese. Koná sa pravidelne od roku 2005, počas druhého júnového víkendu a nesie spomienku na Karla Jakeša, jedného z najlepších Česko-Slovenských horolezcov 80tych rokov a prvého predsedu Alkan klubu, ktorý tragicky zahynul v tejto oblasti pri páde lavíny. Tak, ako on spájal v sebe všetky športové aktivity ako jednotlivec, tento beh spája všetky skupiny atlétov, bežcov, alpinistov, lyžiarov, horolezcov, cyklistov, skialpinistov v jeden celok, v jednu športovú osobnosť.
V piatok sme si oddýchli od behania a poobede sme vyrazili cez Banskú Bystricu na ubytovanie do Nového Smokovca (apartmánový dom Bernard). Ráno sme sa prebudili do chladnejšieho tatranského rána, dali si čaj, raňajky a odviezli sa do 15 minút vzdialenej Kežmarskej Bielej vody. Zaparkovali sme popri ceste, keďže všade bola už hromada ľudí, bežcov a áut a išli sme vybaviť registrácie. Zároveň sme si zabalili bežecký CamelBag s vecami na prezlečenie a vodou. Ten nám o 9:30 vyviezol organizátor do cieľa preteku. Posilnili sme sa Red Bullom Sugar Free, trochu sme sa rozbehali po dokončenej cyklo magistrále a tesne pred 10:00 sme sa začlenili takmer na čelo štartového poľa. Organizátor dohodol telefonicky pokyny s cieľovými časomeračmi a o 10:02 sme vyštartovali. Počasie bolo pod mrakom, s hustými čiernymi oblakmi, terén mokrý, na kamenistom chodníku bolo miestami plno vody. Hneď od štartu sa pretek rozbehol vysokým tempom. V podstate som nestíhal elite, ani tým lepším bežcom a bol som cca prvé dva kilometre obiehaný hlava-nehlava rýchlejšími. Obehol ma aj Ján Malíček, s ktorým sme sa pozdravili. Hneď od štartu som sa držal pred Dáškou. Pred pretekom som si spravil dôkladnú analytickú prípravu bežeckého tempa z minulého roka a snažil som sa ho držať, resp. nepoľavovať, čo sa mi darilo a na jednotlivých úsekoch som bol rýchlejší ako pred rokom. Po dvoch kilometroch sa situácia na trati stabilizovala a ocitol som sa skoro sám vojak v poli (lepší sa utrhli z reťaze a pomalší boli za mnou). Postupne sme prebehli okolo rázcestia nad Matliarmi, zatočili cez mostík nad potokom Kežmarskej Bielej vody a pokračovali v stúpaní k rázcestiu Šalviový prameň, kde na 3-ťom kilometri mala byť občerstvovačka. Zaujatý tempom som občerstvovačku prehliadol, bola skôr ako som očakával. Nevadí, veď dám to aj bez vody, povedal som si. Prebehli sme cez druhý mostík nad potokom a kľukatým korenisto kamenistým chodníkom, hnaný turistami som pokračoval na Kovaľčíkovú poľanu. Tu sa otvára ďalší rovnejší bežecký úsek. V podstate som sa skoro s nikým nepretekal, mal som nadohľad iba jedného bežca, ktorý bežal indiánskym tempom (beh - chôdza), no napriek tomu som ho nedobiehal, naopak on sa mi vzďaľoval. Obiehal som iba turistov na členitom chodníku, ktorí skvele povzbudzovali. Pod študentským prameňom sa trasa behu trochu kľukatí na nepríjemných veľkých kameňoch, ale opäť sa narovnáva a následne za ľavotočivou zátačkou (ktorú ani nevnímam) sa beží pozdĺž Zeleného potoka, Dolinou Zeleného plesa. Chodník je o niečo užší a technickejší. Za sebou cítim dýchajúcich bežcov, otočím sa a tam bežkyňa a bežec. Asi 1.5 kilometra som držal tempo a oddolával tlaku za chrbátom. Blíźil sa však finish a vysoké tempo som na nerovnom teréne neudržal. Trasa sa pár sto metrov pred cieľom záhadne odklonila vpravo a 200m pred cieľom ma predbehlo duo bežcov za mnou. V diaľke som videl, že finish je skôr, ako som očakával a keby som to tušil, že trať je pozmenená oproti minulému roku (opravuje sa lávka ku chate), aj by som viacej zabojoval o pozíciu. Nevadí. Do cieľa som dobehol za 55:07, ako 26-ty v kategórii a 81 celkovo. Na Dášku som chvíľku počkal v cieli. Zabojovala a dobehla za 57:37 na 104-tej pozícii ako 2-á v kategórii, za čo jej gratulujem. Počkali sme preto na stupne víťazov, medzitým sme pokecali s Jánom Malíčkom, ktorý dobehol 2-ý v kategórii a s Ivanou Nemcokovou z STG Zvolen. Dáška vyhrala pohár, klobáskovú medailu a kopu vecných cien. Ozimilo sa a my sme na seba obliekli všetko čo sme mali so sebou. Osviežil som sa kofolou a posilnil klobáskami a po paráde sme si obišli Zelené pleso, ktoré v ponurom šere a hmle s prenikajúcimi lúčmi slnka malo smaragdovú farbu. Hory boli zahalené v tajomnomne chladnom opare a z oblohy viseli dažďu nohy. Zrýchlili sme preto tempo a dolu sme to sklusali. Z oblohy sa však spustil dážď. Ten každú chvíľu prestal a opäť sa spustil. Nohy sme mali poriadne premočené, nakoľko chodník bol miestami zatopený vodou. K autu sme prišli tak akurát, nakoľko sa následne strhol poriadny lejak. Ten ale opäť po chvíli ustál, vyšlo slnko a zase sa sputil - bláznivý čas. Preto sme sa do ďalšej kopcovej akcie už radšej nepúšťali a zamierili sme do Starého Smokovca, do IBA.TU bistra, na skvelý burger a následne na izbu, aby sme dali presušiť mokré veci. Podvečer sme stihli ešte 6 kilometrovú vychádzku do Tatranskej Polianky a späť.
Na druhý deň sme sa rozhodli neísť na RUIN RUN pretek do Topoľčian a uprednostili sme Vysoké Tatry. Keďže bola ešte uzávera turistických chodníkov (do 14.6.), zvolili sme bežecký výstup od Štrbského plesa na Predné Solisko, následný zbeh na Štrbské pleso a beh k vodopádu Skok, kde sa v jeho blízkosti ešte zdržiaval sneh. Doobeda bolo premenlivo, z oblohy aj trochu spŕchlo, ale následne sa vyčasilo a slniečko z modrej oblohy poriadne pálilo. Poobedie sme zakončili bryndzovými haluškami v kolibe na Štrbskom plese a podvečer sme sa presunuli späť na západné slovensko.

Trať: dľžka 7.7km, stúpanie 651m, klesanie: 18m, vedie z Bielej vody ku Chate pri Zelenom plese po kamenistom povrchu dolinou Bielej Vody Kežmarskej do doliny Zeleného plesa po značkovanom chodníku žltej farby. Cieľ je pred Chatou pri Zelenom plese.
Občerstvovacia stanica: Pri Šalviovom prameni a v cieli (Chata pri Zelenom plese)
Traťový rekord: DLUGOŠ Andrej 34:01,0 (2006) | OLEJÁROVÁ Silvia 41:33,2 (2013)

Štart: so 10.Jun 2023 @10:02 Kežmarská Biela voda | Trasa: Vysoké Tatry, Kežmarská Biela voda - Šalviový prameň - Zelené pleso (cieľ) | Vzdialenosť: 7.54 km | Čas: 0:55:07,38 | Tempo: 7:17/km | Prevýšenie: 636m | Calories: 747 | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Reebok *2* ALL TERRAIN CRAZE Black/Blue | Počasie: 5°C Hmla, Pocit ako pri: 2.2°C, Vietor: 15km/h V, Vlhkosť: 100%
Meno: BALINT Viktor, 1978, SVK | Klub: The Minions | BIB: 192 | Čas: 0:55:07,38 | Strata na víťaza: 18:04,90 | Poradie: 81 (zo 196) | Poradie Muži: 74 (zo 147) | Poradie Muži B: 26 (z 56)

[Event Schedule] [Event Schedule] [Results]

| ×  

Demänovská dolina, ATC Bystrina (Slovensko)
Trasa: SkyRace 23km +1600m | Demänovská Dolina, ATC Bystrina - Pod Demänovskou horou - Iľanovské sedlo - Za Vrátami - Iľanovská dolina - Sedlo pod Kúpeľom - Kúpeľ 1270m - Poludnica 1548m - Predná Poludnica - Končitý vrch 1390m - Iľanovo - Demänovská Dolina, ATC Bystrina
Harmonogram: Prezentácia a prevzatie si štartovného čísla: 7:00 - 8:40 v priestoroch štartu, Výklad trate: 8:50, Štart: 9:00 (hromadný štart)

Poludnica Run sú bežecké preteky v horách, v srdci Liptova, organizované bežcami a milovníkmi hôr. Poludnica 1549m je dominantný vrchol v severnom predhorí Nízkych Tatier, na ktorom kulminuje trať behu a z ktorého je prekrásny výhľad na celý Liptov. Úchvatná trať vedie divočinou Nízkych Tatier, s množstvom panoramatických výhľadov.
Na pretek sme sa s Dáškou dôkladne pripravili, prichystal som mapu s dôležitými križovatkami a optimistickými bežeckými medzičasmi. Do Demänovskej Doliny sme sa doviezli v piatok podvečer, s medzizastávkou v Banskej Bystrici, kde sme spravili nákup. Ubytovali sme sa v apartmánovom dome Tri studničky, tak ako pred dvoma rokmi. Dášku od štvrtka rána pobolievalo očné viečko, takže musela riešiť ešte lekára a kvapky do oka. V sobotu ráno sme sa prebudili do chladného slnečného rána, až sme ostali v neistote, čo si vôbec obliecť. Do areálu "ATC Bystrina", ktorý bol neďaleko, sme sa takticky doviezli autom. Zaregistrovali sme sa (museli sme sa preukázať horským poistením a odovzdať vytlačené prehlásenie) a vyzdvihli si štartovné čísla. Ako upomienkový predmet sme dostali DYNAFIT čelenku. Posilnili sme sa RedBull Sugar Free energeťákom, do Camel Bagu sme zobrali povinný liter tekutín (500ml Tchibo vodu a 500ml Fatru). Zobral som aj mobil a vytlačenú mapku s medzičasmi, aby som si strážil tempo. Cca 10min pred štartom sme sa zaradili medzi nabudených bežcov.
Po krátkom preslove organizátora, že počasie je tento rok asi najlepšie aké kedy bolo a dávali pozor na kliešťov, sme na krátke odpočítanie vyštartovali z hĺbky štartovného poľa. Ako prvé nasledovalo 3-oj kilometrové +450m stúpanie pod Demänovskú horu. Kľukatým jednostopovým chodníkom sa ťahal vláčik bežcov. V podstate som prichádzal každú chvíľu o pozície, ale držal som si stanovené tempo. Medzi 3-5 kilometrom sa trať narovnala a dalo sa pobehnúť. Výhodu mali opäť rýchlejší, ktorí sa predierali cezo mňa vpred. Obehol som akurát chlapíka, ktorému vyskočilo rameno. Chcel som mu pomôcť, no odmietol, že je OK. Dáška mi následne rozprávala, že ho obehla tiež a že sa mu ho podarilo nahodiť a pokračoval v behu. Medzi 5-6 kilometrom bolo 90m stúpanie pod Maguru. Následne sme vlnitou trasou prebeli na Iľanovské sedlo (7-mi kilometer), kde bol pred pár dňami videný medveď. Mal som oči aj uši pre istotu na stopkách, ale hnedého Brum-bruma som nezazrel. Zbadal som iba fáborku v smere zelenej značky a pokračoval v kľukatom 3 kilometrovom -400m klesaní k zvážnici, ktorá smerovala k rázcestiu za Vrátami. Stretol som tu dvoch cyklistov, ktorých som sa pre istotu spýtal, či bežím dobre. Bežal som totiž osamotený. Na rázcestí Za Vrátami (na 10-tom kilometri), v Iľanovskej doline, sme zahli doprava na asfaltku, ktorou sme pokračovali v tiahlom stúpaní. Postupne som sa doťahoval na bežcov predo mnou. Na 12-tom kilometri sa náhle zahlo z asfaltky doľava na trailový chodník do prudkého svahu (ledva som to zbadal) a stúpalo sa na sedlo pod Kúpeľom. Prudký, výživný chodník medzi kamením a koreňmi dal zabrať a zavaril poriadne nohy. Snažil som sa cupitať a miestami som prechádzal i do chôdze. Náročným stúpaním sme vybehli na vrchol Kúpeľ 1270m, kde sa otvoril pomedzi stromy výhľad na Poludnicu. Znamenalo to ale klesanie dole a opäť stúpanie. Čo už. Tiahol som sa v skupinke asi 5-tich bežcov, ktorých som dobehol v stúpaní a postupne sme spolu sklesali z Kúpeľa a popri skalách a skalných oknách sme stúpali pekným hrebeňom na Poludnicu. Stúpanie, kde bolo treba miestami zapojiť i ruky bolo technicky ale i orientačne náročné. Na trase bolo totiž veľa odbočiek na výhľady, jaskynky a famózne skalné okná. Značku som však trafil (i za pomoci spolubežcov) a po náročnom stúpaní sme dobehli na vrchol Poludnica 1548m (14.5 kilometer). Neoddolal som výhľadom - zastal som, vytiahol mobil a porobil aspoň zopár fotiek. Občerstvil som sa dúškami Fatry a pokračoval ďalej. Dáška bola kdesi za mnou, myslel som, že ma každú chvíľu dobehne. Nasledoval trochu technický zbeh po skalách na Prednú Poludnicu, kde som podľa pásiek zahol doľava a cez Končitý vrch 1390m (kde som si ťukol rukou o kótu) sa prudko klesalo 4km zbehom -810m. Zliezli sme jeden nestabilný rebrík a prudko klesali do Iľanova. V zbehu som bol asi 3x obehnutý a pomohol som s orientáciou bežcom, ktorí ma obiehali (informoval som, že musia bežať stále po modrej značke, fáborky na tomto úseku neboli). Odbočiť nesprávne sa dalo kde-tade. Na 19-tom kilometri sme dobehli do Iľanova. Práve odbíjal zvon na kostolnej veži, čo znamenalo, že bežím podľa stanoveného cieľa. Na rázcestí sa zahlo doľava a nasledovala jediná občerstvovačka. Vytiahol som pohárik, do ktorého som si 2x nalial vodu, ktorú som vypil a jednu som prevrhol aj na hlavu, pretože slnko poriadne pieklo. Do pohárika som si zobral ešte trochu vody a tak som utekal rozpálenou asfaltkou do kopca, pod poslednú horu. Na jej úpätí sa zahlo doprava a nasledovalo brutálne stúpanie ku kóte 822m. Dopil som vodu z pohárika a obehol som jednu dievčinu, ktorá na pohľad už mala dosť a následne jedného bežca. Bežiac s rozpisom v ruke som presne vedel aká bije, kde sa nachádzam a koľko stúpania ma ešte čaká. Na 20.5km sa trať preklopila a nasledovalo klesanie paraglaidingovou lúkou - pod Roháčku. Bežal som ako som vedel. V diaľke som videl bežcov, ktorých sa mi následne podarilo po zbehu dohoniť a cca na 22 kilometri v miernom stúpaní i predbehnúť. Už som vedel, že cieľ sa blíži a tak som zbalil mapku do vrecka ruksaku, že toto už je iba rutinný dobeh. Trochu mi robilo starosti, že som predbehol všetkých bežcov a nikoho ďalšieho som nevidel pred sebou na horizonte. Trať do cieľa som si už presne nepamätal, iba som ju tušil. Značenie bolo veľmi na riedko - raz za 1 kilometer fáborka. Udrel kilometer 23 a vedel som že do cieľa je to už posledných 400, max 500 metrov. Prebehli sme z lesnej na vydláždenú cestu a zrak som sústredil na mačacie hlavy, aby som hlúpo nezakopol na posledných metroch a nespadol. V duchu som už myslel na kofolu v cieli, ktorá sa mi pretáčala pred očami ako v kreslenom seriály Tom&Jerry. Hlava sa sústredila na náročný zbeh, nechcel som byť predbehnutý a v diaľke vidím fáborku. Podivne som ale sklesal až príliš nízko - k hlavnej ceste, k potoku. Do kelu - bola to stavbárska fáborka a ja som vedel, že som zablúdil. Podľa kilometrov som mal byť už dávno v cieli. Hlavne nepanikáriť, vytiahol som rýchlo mobil s mapou, kukol kde som a rozhodol sa pomedzi chatky vydriapať, krížom cez kamenný svah, metrovú žihľavu, bodliaky, spoza hotel späť na cestu. Hlavou mi preblyslo, že keď na celej trase nechytím kliešťa, chytím ho práve tu. Stratil som cca 3 cenné minúty a nadbehol si asi 500 metrov. Predbehli ma všetci bežci, ktorých som pracne od 19teho kilometra obehol a tesne som sa zaradil pred Dášku, s ktorou sme za sebou dobehli do cieľa. Neskutočne som bol na seba nahnevaný, takto sa pomýliť kúsok pred cieľom, ale je to poučenie do budúcna, nepodceniť ani meter a sústrediť sa až do cieľa. Dobehol som nakoniec na 112 mieste, ako 98 muž, za čas 3:44:50. Dáška dobehla ako 113-ta a 15-ta žena za čas 3:45:01. Dobehli sme v podstate úplne presne v optimisticky stanovenom čase, čím sme zlepšili svoj čas z pred dvoch rokov o neuveriteľných 32 minút. V mojom prípade to mohlo byť ešte lepšie. Dáška bojovala ako mohla, no mala zapálený očný kanálik, navreté očné viečko a vyššie tempo nebolo možné dosiahnuť. Ale i tak podľa mňa super výkon. Skončili sme síce skoro na chvoste poľa, ale zvládli sme to.
Po preteku sme zbehli do neďalekej Koliby Bystrina, kde som si dal za lístok z balíčka obed (kuracie soté s ryžou a vymodlenú kofolu). Po načerpaní síl sme zamierili do Liptovského Jána, kde sme zrelaxovali v jánskej Kadi - termálny prameň, v ktorom voda už stáročia preukazuje svoje liečivé vlastnosti. Voda má teplotu 20°C a po chvíľke, plyny obsiahnuté v rozkošných bublinkách prameňa, začnú pôsobiť na pokožku jemným štípaním a tá sa ihneď prehreje, rovnako ako ostatné tkanivá a ubolené kĺby. Voda naozaj lieči už po jednej dvadsaťminútovej kúre. Následne sme ľahli ešte na deku a trochu sa opaľovali, až kým sme sa na poriadnu zimu a drkotanie zubov rozhodli odísť. Zamierili sme do Liptovského Mikuláša, na skvelý burger, do reštaurácie Route 66 a po večeri sme sa presunuli späť na ubytovanie do Demänovskej Doliny.

Štart: 3. Jun 2023 @9:00 | Vzdialenosť: 23.88km | Celkový čas: 3:44:50 | Čas pohybu: 3:36:00 | Tempo: 9:03/km | Prevýšenie: 1,740m | Calories: 2,241 | Počasie na štarte: 1.7°C Jasno, Pocitová -2.2°C, Vietor: 15km/h V, Vlhkosť: 38% | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Reebok *2* ALL TERRAIN CRAZE Black/Blue (427.0 km)
Meno: BALINT Viktor (SVK) 1978 | Štartové číslo: 7 | Team: The Minions | Čas: 3:44:50 | Celkové poradie: 112 (zo 148) | Poradie Muži: 98 (zo 125)

Tempo:
km | tempo | kum.čas | stúp/kles
01 | 07:50 | 0:07:50 | +120 -0
02 | 10:36 | 0:18:27 | +174 -0
03 | 13:17 | 0:31:43 | +206 -3
04 | 06:37 | 0:38:20 | +23 -42
05 | 06:37 | 0:44:57 | +29 -16
06 | 08:49 | 0:53:45 | +92 -0
07 | 06:20 | 1:00:06 | +21 -37
08 | 06:48 | 1:06:53 | +10 -126
09 | 07:09 | 1:14:02 | +0 -173
10 | 05:34 | 1:19:36 | +21 -122
11 | 08:51 | 1:28:26 | +116 -0
12 | 10:36 | 1:39:02 | +138 -0
13 | 14:13 | 1:53:16 | +162 -27
14 | 17:42 | 2:10:58 | +224 -12
15 | 16:18 | 2:27:15 | +110 -65
16 | 11:04 | 2:38:19 | +12 -188
17 | 10:08 | 2:48:27 | +8 -232
18 | 08:42 | 2:57:09 | +0 -248
19 | 06:07 | 3:03:16 | +0 -175
20 | 07:52 | 3:11:09 | +39 -46
21 | 13:28 | 3:24:37 | +139 -88
22 | 07:36 | 3:32:13 | +50 -70
23 | 06:11 | 3:38:24 | +19 -15
24 | 07:21 | 3:44:50 | +27 -55
Total | 9:25 | 3:44:50 | 1.740

[Event Schedule] [Results]

| ×  

Location: Staré Hory (základná škola - futbalové ihrisko), Slovakia
Trasa: SKYRACE 22.5km +1440m | Itra Points: 1, Mountain Level: 8, Finisher level: 362 | Staré Hory (Futbalové ihrisko) - Pivová - Japeň - po hrebeni smer Úplaz - na zvážnici vľavo smer Bystrická dolina - Pánska koliba - odtiaľ po žltej t.značke k hotelu Kráľova studňa - Pred hotelom bude 1.občerstvovacia stanica (11km) - Popri hoteli vľavo smer Kráľov prameň a odtiaľ smer Krížna 1574m - zbeh smer Líška - pokračujeme smer Majerová skala - prudký zbeh po modrej t.značke - 2.občerstvovačka (19km) - po zvážnicu a po modrej t.značke až ku kaplnke na Starých Horách - cez parkovisko popri hoteli Altenberg asfaltovou cestou kopcom do cieľa na futbalé ihrisko

Program podujatia: 08:00-10:30 registrácia | 10:45 výklad trate | 11:00 štart pretekov | 13:30-15:00 občerstvenie, obed | 16:00 vyhlásenie výsledkov
Občerstvovačky: prvá na cca. 11km a druhá na cca. 19km
Povinná výbava: tenká vetrovka (fukerka), mobil, vlastný pohár | Doporučená výbava: rukavice, niečo na hlavu (buff, čelenka, čiapka) | Povolená výbava: bežecké palice
Limit štartujúcich: 150 účastníkov

Na úpätí Veľkej Fatry sa opäť uskutočnili ikonické preteky, ktoré nás lákali už minulý rok a tak sme nelenili a s Dáškou sme sa na poslednú chvíľu prihlásili, ako je posledne pre nás zvykom. Nevybavili sme si predom ani ubytovanie a do Starých Hôr sme zamierili až v sobotu ráno - v deň preteku. O 10:00 sme zaparkovali v Starých Horách, pred hotelom Altenberg a do areálu preteku, ktorý bol situovaný na futbalovom štadióne na kopci pri škole, sme si to vyšľapali. Uff. Už z futb.ihriska je vidieť najvyšší bod behu - vysielač na Krížnej a najtechnickejšiu časť Majerovu skalu s prudkým, skalnatým zbehom. Vyzdvihli sme si štartovné čísla a prehodili pár slov s organizátorom pretekov. V povinnej výbave bola totiž uvedená bunda (fukerka), tekutina, mobil, pohár a nakoľko sa nám nechcel niesť Camel Bag, organizátor nám povolil štart bez zbytočnej záťaže, nakoľko bolo teplo a na trati boli 2 občerstvovačky. S Dáškou sme sa následne presunuli opäť k autu (pre zmenu kopec dolu) a stretli sme bežkyňu Moniku Píšovú, ktorá sa rozhodla, že ide preparkovať auto vyššie ku škole a tak sme sa rozhodli že spravíme to isté a presunuli sa pred budovu školy, ktorá je v tesnej blízkosti futbalového štadiónu (štartu preteku). Na hodinách už nebezpečne tikal čas a blížil sa čas štartu. My nepripravení, neoblečení. Posilnili sme sa Red Bullom Sugar Free, rýchlo sa obliekli do krátkeho bežeckého, okolo pásu som zobral mobil, cyklo dres, pohárik a išli sme na štart. Na poslednú chvíľu (5min pred štartom) som ešte obul návleky na lýtka, reku aby mi prevýšenie nerozsekalo nohy a poriadne som si zaviazal (na 3 uzle šnúrky). Ostalo pár sekúnd, aby sme sa s Dáškou postavili na štart. Dívajúc sa okolo - skoro všetci mali ruksaky s vodou, my nič. Trochu nás premohla panika, ale veď ani "Peťo Žiška" by neniesol ruksách, povedal som Dáške pre ukľudnenie. Haha. Po rýchlom odštartovaní preteku (o 11:00) sme zamierili doľava na zelenú značku. Trať začína tak trochu nečakane naberať prudké stúpanie, ktoré naberá každým metrom na intenzite, až začínam mať pocit, že to bude pekne dlhý pretek. Navyše ma začala omíňať pravá bota, ktorú som si príliš napevno zaviazal a začal som byť z toho nervózny. Čas na prešnúrovanie som rozhodne nemal. Prebehli sme cez rázcestie s lesnou zvážnicou "Pivová (820m)", kde nás popohnalo pár turistov a v stúpaní sme pokračovali na mohutný vrchol "Predný Japeň 1154m" (ktorý je tvorený horninami pôvodného Krížňanského príkrovu a je silne zalesnený. Porasty tvoria väčšinou buk, na vrcholových lúkach sa nachádzajú mohutné solitérne javory). Dáška bola v úvode predo mnou, cca na 50-100m nadohľad a vo vláčiku bežcov som fuňajúc sa niečo medzi behom a chôdzou cupitajúc sa vliekol. Po pravej strane sa mi pošťasilo poškuľovať i po krásnych výhľadoch, na Krížnu. Po prebehu vrchom Predný Japeň nasledoval mierne technický zbeh po žltej značke, kde ma postupne rýchlejší bežci smelo obiehali. Trať nabrala zvlnený charakter a tempo bolo možné zvyšovať. Po pár kilometroch sme zo žltej značky zahli na lesnú cestu a sklesávali do Bystrickej doliny. Tempo sa zvyšovalo a po niekoľkých kilometroch zbehu sa mi všetci vpredu, včetne Dášky postupne stratili z dohľadu. Od Panskej koliby (koniec Bystrickej doliny) trasa znovu začínala stúpať. Po pravej strane som zahliadol studničku, z ktorej by som sa aj napil, ale nechcel som strácať čas a uisťoval sa, že k prvej občerstvovačke to zvládnem. Noha v bote si postupne sadla a prestala bolieť. Začalo stúpanie ciki-cakom. To čo sme sklesali, musíme nabrať naspäť - matematika nepustí. Ciki-cak lesná cestička už ale nie je taká prudká. Po ľavej strane je lemovaná bystrinkami a potôčikami, ktoré stekali zhora a veru, dalo by sa z nich občerstviť, hlava mi silne pracovala v tomto duchu. Podarilo sa mi predbehnúť v stúpaní Dášku i zopár bežcov a za množstvom zátačiek sa objavuje horský hotel Kráľova studňa (11-ty km), prvá občerstvovačka a čas na dotankovanie paliva. Ako prvý si dávam ionťák. V tom ma dobehla Dáška. Kopnem do seba ešte dva poháre vody a postupne spolu vyrážame ďalej, príjemne zvlneným stúpaním. Konečne nastáva ten blažený pocit z krásnych výhľadov, ktoré hrebeň Veľkej Fatry ponúka. Dostávam sa opäť pred Dášku a prebiehame tesne za sebou popod Kráľovú skalu a dvomi prudšími stúpaniami hrebeňom Krížnej. Po ľavej strane som sa kochal v jasnej oblohe výhľadmi na hrebeň s vrcholmi Ostredok - Frčkov - Krížna. Nádhera. Do toho nás hnali a povzbudzovali turisti, okolo ktorých sme prebiehali. Ani sme sa nenazdali a boli sme pri vysielači, najvyššom bode trasy - Krížna 1574m. Rukou som poklepal o drevený rázcestník, že som tu aspoň na skok, a bez zastavenia som sa rútil pekným zbehom smerom k vrchu Líška 1445m a následne až pod Majerovu skalu. Chodník bol miestami úzky, jednostopový, turisti nás povzbudzovali a predbehli ma dvaja bežci, pod Líškou v rýchlom zbehu aj Dáška. Po dobehnutí k Majerovej skale sa začínala najtechnickejšia časť behu. Nie je ľahké už dosť výčerpaný nájsť sily na stopercentnú koncentráciu. Nasledovala kratšia lezecká pasáž po vyšmýkaných skalách, v ktorej nohy poriadne zaboleli a po zdolaní vrchola 1283m nasleduje kamikaze zbeh úzkou lesnou cestičkou. Miestami je potrebné sa pridržiavať všetkého, čo zabezpečí akú-takú stabilitu. Musel som sa sústrediť na každý došľap, i tak som skončil na zadku. Po najprudšom klesaní trasa prechádza na lesnú cestu s na prvý pohľad dobrým povrchom, ale za zákrutou sa situácia rýchlo zmení na preskakovanie výmoľov a nestabilných skál. Na 19-tom kilometri bola vymodlená druhá a posledná občerstvovačka. Spolu s Dáškou sme zastavili. Zobral som to pekne po poradí - pohár ionťáku, coly a perlivej vody. Nasledoval zbeh náučným chodníkom do Starých Hôr. Dáška sa opäť dostala v rýchlej pasáži predo mna a postupne som strácal, ale pozerajúc sa na jej nohy som postrehol techniku rýchlych malých bežeckých krokov a tak som sa za ňu cca vo vzdialenosti 50m zavesil a v tom, len vidím ako sa Dáške v prudkom rýchlom zbehu pošmykla pravá noha a nasledoval ošklivý pád na pravý bok. Dáška ostala nehybne ležať na kamenistom chodníku. Dobehol som k nej, zastavil a pomáhal som jej postaviť sa na nohy. Na prvý pohľad to vyzeralo, že končíme. Bola celá ubolená, doškrábaná a dobitá. Po cca minúte či dvoch spamätávania sa, nás predbehlo zopár bežcov a bežkýň. Dáška to postupne ale rozhýbala a polovičným tempom sme za sebou klesali smerom na Staré Hory, čo bolo necelých 2km. Keď už som vedel, že sme v Starých Horách a nasleduje už iba posledné stúpanie do cieľa a Dáška je relatívne v pohode za mnou, som do toho kopol a posledné stúpanie som vybehol najrýchlejšie ako som vedel. Obehol som zopár bežcov a v cieľovej rovinke som vystupňoval tempo na maximum a predbehol ešte v špurte na štadióne jedného bežca. Dobehol som na celkovom 37. mieste a 10. v kategórii, za čas tesne nad 3h (3:00:24). Dáška to zvládla za 3:01:35 na celkovom 39. mieste a 3. v kategórii, za čo jej gratulujem. Odnáša si okrem poriadnych škrabancov aj krásnu trofej v podobe dreveného rázcestníka. V cieli sme sa občerstvili, spamätali, prezliekli, počkali na odovzdanie cien a zamierili do Koliby u sv.Krištofa, kde sme si dali obed (bryndzové halušky s klobáskou a slaninkou). Potom nás poriadne zmohla únava. Snažili sme sa zohnať ubytovanie v okolí Banskej Bystrice, ale žiadne rozumné nebolo k dispozícii. Nakoniec sme teda zamierili smutne späť na západné slovensko. Chceli sme si v nedeľu vybehnúť Borišov, ale ten počká. Namiesto toho sme si zabehli aspoň zo Smoleníc na Veterlín - Čelo - Záruby a Havranicu.

Štart: sob 27. May 2023 @11:00 | Vzdialenosť: 22.73 km | Čas: 3:00:24 | Čas pohybu: 2:56:02 | Tempo: 7:45/km | Prevýšenie: 1,416m | Calories: 2,022 | Počasie: Jasno 18°C, Vlhkosť: 50%, Pocitová teplota: 17°C, Vietor: 7.1km/h NNE | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Reebok *2* ALL TERRAIN CRAZE Black/Blue (403.1 km)
Meno: Viktor BALINT, 1978, SVK | BIB: 275 | Klub: The Minions | Čas: 03:00:24 | Celkové poradie: 37 (z 86) | Poradie M40-49: 10 (z 26)

Tempo:
km | čas | kum.čas | tempo | priem.tep | max.tep | stúp. kles.
...

[Event] [Event] [Results]

| ×  

Location: Tatranská Kotlina - Čarda, Slovakia
Trasa: Tatranská Kotlina - Pri Šumivom prameni - chata Plesnivec (zelená značka), Povrch: lesný turistický chodník 100%

Diaľkové ovládanie od TV v čaji, či stratené tričko. To su highlighty z víkendu, ktorý začal aj skončil rozpačito. Na poslednú chvíľu sme sa s Dáškou prihlásili na Plesnivec VerticalRun a v piatok neskoro poobede po 17h som vyrazil z Petržalky. Kým som sa preštrikoval zápchami a dorazil do Limbachu, prešla hodina. Vybrali sme ubytovanie v apartmáne Veternica v Novom Smokovci a vyrazili smerom cez Banskú Bystricu na Poprad a Nový Smokovec. Na ubytovanie sme prišli až okolo 22h a pridelili nám inú izbu, pretože na pôvodnej nefungovala TV. Nevadí, od únavy sme na izbe odkvecli a dostali sa do stavu, že som upratal diaľkové ovládanie od TV do čaju, takže skoro to vyzeralo, že TV nepôjde ani na druhej izbe. Našťastie to diaľkové prežilo.
Ráno, po raňajkách, sme sa presunuli cestou plnou rozkopávok a semafórov do Tatranskej Kotliny, kde bol štart preteku. Zaparkovali sme, podpísali reverz, vyzdvihli si štartovné číslo, dostali energeťák Red Bull Sugar Free, podkolienky a Tatra tee prívesok. Na povzbudenie tela a mysle sme sa posilnili energeťákom a trochu sa rozklusali. O 9:00 nám medzitým terénne auto vyviezlo zbalené veci na chatu. Po rozklusaní sa, sme sa pred 9:30 postavili na štart. Zaradili sme sa do druhej línie, za eliťákmi. Na krátke odpočítavanie sme o 9:30 vyštartovali. Tempo bolo hneď z úvodu vražedne rýchle a strácal som pozície, akoby som stál bez pohybu. Utekal som však, čo mi sily stačily. Napriek tomu, že som mal krátke triko a gate, okolo pásu tehlu (povinný mobil), potil som sa ako v lete na kúpalisku. Slnko pražilo, trať stúpala do kopca a tempo bolo prirýchle, z preteku sa stával boj o prežitie. Pot mi stekal do očí a srdce búšilo a tak som musel pár krát prejsť do chôdze, čo ma spomalilo. Obiehajúci bežci mi nepridávali na psychike. Predbiehali ma hlava nehlava - mladí, starší, deti, či ženy, dokonca bezruký bežec (klobúk dole). Prvú polovicu trate som sa poriadne vytrápil a nepomáhalo ani povzbudzovanie od turistov. V polovici som si spomenul na frázu "Neustupuj, nevzdávaj sa" z Karate Kid, ktorá ma poháňala v minulom ročníku a tak som sa skúsil neopustiť a držal som tempo, aj keď to bolelo. Posledné dva kilometre som sa dostal pred malého chlapca a držal som pozíciu pred pretekárom #34, ktorého dych som cítil až na krku. V poslednej zátačke som do toho dal úplné maximum a do cieľa som dobehol v hroznom stave. Keď som si sadol na lavičku pri chate Plesnivec, bežec oddychujúci vedľa mňa hovorí svojej priateľke: "Pozri, konečne niekto kto vyzerá horšie ako ja po dobehnutí. Všetci po dobehnutí vyzerali takí v pohode." Haha, len som sa pousmial a ani som na to nereagoval. Realita sa mi pomaly skladala pred očami, ako puzzle. Výsledný čas som mal horší ako minulý rok, čo ma trochu sklamalo. Dášku od piatku, keďže toho moc nenaspala a po ceste ju ofúkol ventilátor z auta, bolela hlava a poriadne sa tiež v preteku vytrápila. Dobehla pár minút po mne, tiež v hroznom stave. Pred chatou som do seba následne nalial liter čapovanej kofoly a zhruba po 45min stabilizácii sa, sme sa vybrali polobehom na Veľké Biele pleso.

Štart: sob 20. May 2023 @9:30 Tatranská Kotlina | Cieľ: chata Plesnivec | Vzdialenosť: 5.00km | Čas: 0:39:33 | Tempo: 7:55/km | Prevýšenie: 517m | Calories: 532 | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Reebok *2* ALL TERRAIN CRAZE Black/Blue | Počasie: Jasno 14°C, Humidity: 69%, Wind Speed: 4.1km/h E
Meno: Viktor BALINT, 1978, SVK | BIB: 101 | Klub: The Minions | Čas: 0:39:33 | Celkové poradie: 74 (zo 130) | Poradie Muži: 64 (z 96) | Poradie M40-49: 19 (z 35)

Tempo:
km | čas | kum.čas | tempo | priem.tep | max.tep | stúp. kles.
X | 06:18 | 06:18 | 6:18 | 164 | 175 | +94 -0

XZhrnutie | 51:36 | 6:07 | 166 | 175 | +409 -408

[Event] [Results]

| ×  

Location: Makar (Chorvátsko)

Hovorí sa, že Biokovo je pohorie s koreňmi v mori a čelom v oblakoch a bleskoch. Pohorie s trasami, ktoré od bežcov vyžadujú absolútne maximum, fyzické aj duševné. Terén, ktorý bude výzvou pre tých najschopnejších a najodvážnejších. Ste pripravení na absolútnu výzvu?
My s Dáškou áno a preto sme sa síce na poslednú chvíľu, ale predsa, zaregistrovali a vybrali sa na ďalšie jadranské dobrodružstvo.
Deň 1 (str): Po pondelkovom preteku (ENDORFUN cez vrch Kľak) sme v utorok vybavili všetkú potrebnú prácu a v stredu skoro ráno sme sa vydali na cestu, cez maďarsko, do chorvátska. Spravili sme si zastávku v dedinke Skradin, odkiaľ sme sa vydali do NP Krka, kde je sústava perejí, kaskád a vodopádov. Najdlhší a najnavštevovanejší vodopád na rieke Krka je vodopád Skradinski buk, ktorý je jednou z najznámejších prírodných krás Chorvátska. Nachádzajú sa tu aj zvyšky hydroelektrárne Krka, ktorá bola uvedená do prevádzky v roku 1895, iba dva dni po začatí prevádzky vodnej elektrárne Nikoly Tesly na Niagarských vodopádoch. Sústavou lávok a chodníkov sme sa prebehli v krásnej flóre, nad ryčiacimi vodopádmi, za zvukového doprovodu krkajúcich žiab. Taktiež som sa na krátko vrátil v čase a zaspomínal na rok 1997, kedy somtu naposledy bol. Po 12km bežeckej prestávke sme smerovali na ubytovanie v osade Promajna (neďaleko Baška Voda), kde sme prišli o 21h.
Deň 2 (štv): Celú noc lialo a pršalo aj doobeda. Dážď neutíchal a nás sa zmocňovala depresia, že bude pršať snáď do konca týždňa (taká bola predpoveď). Z upršanej Promajny sme sa vybrali autom do nedeľakej Makarskej. V daždi sme sa pomotali po centre prímorského mestečka a po prístave. Pôvodne sme mali naplánovaný výstup na horu Sveti Jure. V daždivom počasí to ale nebolo reálne. Hrozili búrky, blesky, sprchy dažďa a hory boli v hrôzostrašnej čierňave. Pomaly dopopŕchalo a rozhodli sme sa presunúť z Makarskej do dedinky Makar, ktorá leží v kopci nad Makarskou. Odtiaľ sme sa v nestálom počasí vybrali aspoň na skrátený bežecký okruh do kopcov - k rázc. Kruška a následne cez Stup (horizontálnou časťou masívu) sme prebehli dvomi kamennými bralami s výhľadmi na Makarsku. Prudkým klesaním sne následne zbehli do dedinky Kotišina a pozreli skryté zákutie - Botanički vrt (Botanickú záhradu) s pevnosťou "Kaštel" v skale, z polovice 17. storočia, ktorá slúžila miestnemu obyvateľstvu ako bašta proti nepriateľským útokom. Prebehli sme aj pod občasný vodopád "Proslap" a následne okolo kostolíka "Sv.Martin" späť do Makaru. Na večeru sme si dali rybu "Komarča" (Pražma kráľovská), v Makarskej na prístavnej promenáde.
Deň 3 (pia): V piatok sa vyčasilo a vyšlo slniečko, čo nás potešilo a rozhodli sme sa to využiť. Po raňajkách na balkóne apartmánu, pozorujúc vlnky na mori, sme sa obliekli do bežeckého a rozhodli si zabehať pozdĺž krásneho pobrežia, do Makarskej. Postupne sme prebehli cez osadu Bratuš do dedinky Krvavica, zastavili sa na krásnych členitých zátokach a plážach. Popri malebných útesoch sme dobehli do Makarskej, na poloostrov "Sveti Petar", kde je maják z roku 1884, kostol sv. Petra z 13.stor., a socha sv. Petra, ktorý je patrónom cirkvi, Ríma, pápeža, rybárov, pekárov, mäsiarov, staviteľov mostov, horológov, obuvníkov, hladných a slabých, lodiarov a mnohých miest po celom svete. Svätý Peter drží kľúče od neba. Ľudia z celého sveta navštevujú túto cennú cirkevnú pamiatku a veria v jej ochranu a silu. Rovnomenný poloostrov, ktorý slúži ako mestský park, sme obkrúžili a rovnakou cestou sme prebehli späť do osady Promajna. Poobede sme stihli využiť ešte zubaté slnečné lúče a trochu sme sa opaľovali na móle. Zaplávali sme si aj v studenom mori, ktoré bolo obzvláśť ľadové. Domáci obyvatelia, oblečení vo vetrovkách, sa iba prizerali. Čarovný deň sme ukončili do červena opálení v plážovej reštaurácii, kde sme pri západe slnka, povečerali. Voľba u mňa padla na plnenú pleskavicu.
Deň 4 (sob): Sobota ráno bola pod mrakom, ale bez dažďa. Ráno sme si dali raňajky na balkóne, s krásnym výhľadom na more a kopce v rannom opare, a po nich sme sa presunuli do starej dedinky Makar, nad Makarskou, odkiaľ začínali preteky. Kedysi bol Makar opevnená dedina, významnejšia ako prímorská Makarská, vystavená nájazdom pirátov a lupičov. Prišli sme akurát, v hodinovom predstihu a prevzali si štartovné čísla. Ružové tričko pretekov sme však nedostali, nakoľko sme zrealizovali platbu štartovného v neskoršom termíne. Nevadí. Po krátkom predštartovom brífingu "Marka Hermana" (riaditeľa preteku), sme posilnení "Red Bullom", vystrojení "Camel Bagom", vyštartovali strmo do výšok, zoči-voči Vošacu, ktorý bol v dažďových oblakoch. Hneď od štartu sa odtrhlo čelo favoritov. My s Dáškou sme bežali za sebou. Dáška kráčala rýchlo-chôdzou, ja som cupital v tempíčku. Efekt bol však rovnaký, ha-ha. Stúpali sme krasovým terénom a v početných serpentínach sme naberali výšku miestami, ktoré sa na prvý pohľad zdali byť nepriechodné. Chodník bol ale dobrý, bezpečný a výstup sám je hodnotený ako úctyhodný vysokohorský výkon. Podarilo sa nám s Dáškou predbehnúť bežkyňu s paličkami (Marija Kostic) a tak Dáška figurovala na priebežnej 3-ej pozícii medzi ženami. Lapal som dych a snažil sa aj obzerať a vnímať krásnu krajinu. Každým metrom sa rozširoval výhľad na pobrežie, na Makarskú. Za prvými serpentínami viedla cesta hrabovým lesom, okolo studničky bez vody (zvanej "Vrba"), a ďalej borovicovými lesíkmi a mýtinami k miestu "Kruška" (Chorv. kruška = hruška). Hrušky tu síce už nie sú, možno iba ak sa človek dostane do neželaného stavu. Mal som nadohľad druhú ženu (MARIJA ERSLAN), v oranžovom tričku s číslom 8 na chrbáte, ktorú som trošku sťahoval, taktiež som zazrel i zopár bežcov pred ňou. Dobiehala ma však Dáška a rozhodli sme sa zastaviť na rázcestí "Kruška" s tým, že sa posilníme "Tchibo" vodou, ktorú sme ťahali v ruksáku. Občerstvenie prišlo vhod, i za cenu, že sme našich súperov stratili z dohľadu. Stúpali sme spolu hore, mne pomaly dochádzali sily, ale Dáška ma hnala: "Pridaj, počujem paličky, dobieha nás "paličková"". A tak sme pridali do tempa. V stúpaní pod Štrbinou nás však predbehol pretekár "Pavo Čančar" a opäť sme sa ozviežili vodou z ruksaku. Posledný úsek cesty viedol skalnými partiami, v hmle a chlade. Začalo i jemne mrholiť. Vystúpili sme do sedla "Štrbina 1326m", kde bola usporiadateľka, ktorá nás odklonila priamo k vrcholu Vošac, aby sme postupovali krížom podľa fáboriek, ktoré boli v hmle ledva vidieť. Biokovskou krasovou vysočinou sme strmo stúpali, miestami štvornožky, po skalách hore k vrcholu. Vrchol a cieľ sa blížil, zazrel som fotografa a v hmle murovanú horskú chatu Vošac. Cieľ bol na plošine pri chate na vrchole Vošac, v nadmorskej výške 1422m. Zvládli sme to, ja za 1:16:44, ako 21 muž a Dáška hneď za mnou za 1:16:59 ako tretia žena. Na vrchole fúkalo (21-41km/h JV vietor) a bola poriadna zima (11°C, pocitovo 6°C). Hmla a jemný sychravý dážď spôsobil, že sme sa začali drkotať od zimy. Odfotili sme nulové výhľady, obliekli si bundy, ktoré sme so sebou niesli a sklesali sme po turistickej značke k horskej chate Pod Vošacom 1370m, kde nám organizátor vyviezol veci. Chata bola v rozostavanom stave, takže v nej bola poriadna zima. V krbe však horel ohník, okolo ktorého sa dav bežcov zohrieval a občerstvoval. Vypil som asi liter Coca Coly, zjedol jablko, banán, či čokoládové oblátky. Počkali sme na kamenné účastnícke medaile a vyhlásenie víťazov. Dáške gratulujem k 3-tiemu miestu, odniesla si skvelé sardinky v oleji. Dole do Makaru sme sa mohli nechať odviezť mikrobusom, my sme však zvolili zostup cez priesmyk a rovnomenný vrch Štrbina 1338m, viac menej rovnakou cestou ako sme stúpali. Aspoň nás to trochu rozohrialo a prestalo nás triasť od zimy. Taktiež sme mali čas vychutnať si krásne široké výhľady na vzdialené ostrovy, dalmátske pobrežie, či Makarsku. Sklesali sme do Makaru, prezliekli sa a v tom sa spustil lejak ako zo sprchy. Mali sme šťastie na počasie. Keby nás to chytilo hore, tak neviem. Presunuli sme sa do Promajny, v reštaurácii sme si dali čierne sépiové rizoto a podvečernú dažďovú prechádzku po pobreží.
Deň 5 (ned): Celú noc pršalo, ale v nedeľu ráno ostalo iba pod mrakom. S domácim sme si dohodli odchod o 12h a tak sme skôr ráno pred raňajkami stihli beh po pobrežnej promenáde, ktorá sa ťahá cez borovicové lesíky a členité morské zátoky, tento krát smerom na sever, z osady Promajna, na Baško Polje, cez Bašku Vodu, do mestečka Brela. Po cca 7-mich kilometroch sme dobehli k symbolu Brely - Kamen (mini ostrovček v mori), neďaleko pláže ️Punta rata, ktorá má "Modrú vlajku kvality" vyše 8 rokov. Pre krátkosť času sme sa otočili a rovnakou cestou, proti sviežemu morskému vetru, sme dobehli na ubytko. Naraňajkovali sa, odubytovali a autom sme smerovali ešte pozdĺž pobrežia do mestečka Omiš, kde sme si vyšli na pevnosť Mirabela (z 13.stor.), ktorú starí piráti využívali ako vyhliadku. Po osviežení sa pravou jadranskou zmrzlinou, sme cca o 14h zamierili z krásneho rája, upršanou nekonečnou diaľnicou, smerom do šedej reality - na Slovensko.

Itra Points: 0, Mountain Level: 25, Finisher level: 130
Štart: sob 13. May 2023 @11:00 Makar, Croatia | Cieľ: Vošac 1422m | Vzdialenosť: 4.95 km | Celkový čas: 1:16:44 | Čas pohybu: 1:15:48 | Pace: 15:18/km | Prevýšenie: 1,179m | Calories: 915 | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Reebok *2* ALL TERRAIN CRAZE Black/Blue (358.3 km) | Počasie: Cloudy 16°C, Humidity: 75%, Wind Speed: 18.9km/h SE
Meno: Viktor BALINT (SVK), 1978 | Start Number: 244 | Club/Team: The Minions | Net Time: 1:16:44 | Pace min/km: 15:21 | Celkové poradie: 23 (z 58) | Poradie Muži: 21 (z 32)

Tempo:
km | čas | kum.čas | tempo | prevýšenie
1 | 13:26 | 0:13:26 | 13:26 | +236 -0
2 | 14:06 | 0:27:32 | 14:06 | +215 -0
3 | 14:40 | 0:42:12 | 14:40 | +208 -0
4 | 16:45 | 0:58:57 | 16:45 | +249 -0
5 | 18:02 | 1:16:59 | 18:51 | +271 -0
Zhrnutie | 1:16:59 | 15:32 | +1.179 -0

[Event] [Results]

| ×  

Location: Národný park Malá Fatra, Chata Žiar, Rajecká Lesná (Slovensko)
Trasa: KLASIK 11km +652 -871, Fačkovské sedlo - Kľak - Solisko - Chata Žiar, Rajecká Lesná (vyznačená páskovaním)
Osviežovacie zastávky a stanovište prvej pomoci: Kľak vrchol a Vríčanské sedlo | Registrácia: 8.30 – 9.15 Chata Žiar, Rajecká Lesná | Odchod autobusu od Chata Žiar Rajecká Lesná na Fačkovské sedlo: 8.45

Prečo bežíme? Pretože kapitán Dabač.. (Kapitán Dabač je psychologická vojnová dráma z r.1959, ktorá vznikla na základe poviedky Vladimíra Mináča z r.1955 a zachytáva osudy dôstojníka slovenskej armády počas druhej svetovej vojny, od bojov slovenskej armády na východnom fronte, cez vypuknutie Slovenského národného povstania, až po perzekúcie slovenského obyvateľstva.) Iným slovom - pretek, láska ani sloboda nie je zadarmo, a treba si ich zaslúžiť. A preto: Hybaj do hory!
Myšlienka a hlavne trasa preteku nás s Dáškou oslovila a tak sme nelenili a prihlásili sa na toto šialenstvo. Viac menej sme pokračovali v rozbehnutom víkende a z Vysokých Tatier (po CITY Traile a turistickom Batizovskom plese) sme zamierili na ubytko do Žiliny (do apartmánu LICITY).
O 7:30 ráno sme sadli do auta a z chladnej Žiliny sme sa odviezli do cca 40min vzdialeného miesta preteku - na chatu Žiar, kde sme prišli cca 8:05. Vybavili sme registrácie, spoločnú fotku pred chatou, prezliekli sa a cca o 9:00 sme nastúpili do autobusu, ktorý nás 30min viezol do Fačkovského sedla (802m). Počas cesty autobusom sme sa posilnili Red Bullom Sugar Free. Vystúpili sme s autobusu a trošku sa rozbehali v zjazdovke nad salašom Kľak. Naskytol sa nám aj pohľad na vrchol Kľak, tak som neodolal a vystrúhal zopár foto póz. O 10:00 sme z konca parkoviska, po krátkom príhovore organizátora, vyštartovali na 11km trasu KLASIK. Stúpali sme trávnatým terénom na rázc. Staré cesty, odkiaľ sme pokračovali žltou značkou (chodníkom Zoltána Kissa), kľukatými serpentínkami na vrch Reváň 1205m. Obiehali sme turistov, ktorí nás povzbudzovali. Toto náročné stúpanie sme išli nedávno v snehu a tak sme ho mali s Dáškou ešte v pamäti. Bez snehu ale bolo oveľa jednoduchšie. Dáška sa v stúpaní držala cca 50-100m predo mnou a nedarilo sa mi ju dohoniť. Príjemným stúpaním sme vybehli k rázc. Pod skalou a následne smerovali k vrcholu Kľak 1352m. Trasa nesmerovala až k vrcholovému krížu, ale mne to nedalo a tak ako bežec predo mnou i ja, som sa musel rukou dotknúť a poklepať o dvojkríž, čím som dal najavo a povzbudil sa, že najhoršie je hádam už za mnou. Pod vrcholom bola občerstvovačka, kde som na sekundu zastal a následne prudkým technickým klesaním sme zbiehali dolu pod Kľak. V tomto klesaní som dobehol Dášku, ktorú sa mi podarilo predbehnúť, nakoľko sme tento úsek išli ozaj opatrne, miestami krabou metódou zliezania skál. Boli však blázni, ktorí tento úsek preskákali ako srnky. Pod Kľakom nasledoval bežecký úsek po červenej značke smerom na Ostrú skalu. Terén bol členitý a celkom bežecký. Z Ostrej skaly sa zbiehalo miestami opäť náročnejšími strmšími úsekmi na Vrícke sedlo (950m). Zopár bezhlavých bežcov ma opäť predbehlo. Na sedle bola občerstvovačka, ktorú som vynechal, a trasa KLASIK zahýbala doľava strmo nadol na žltú značku, cez popadané stromy, miestami kamenistým korytom Širokého potoka. Tu ma Dáška opäť dobehla a klesali sme za sebou. V technickom zbehu na Solisko som si však spravil mierny náskok a od Soliska sa bežalo už iba miernym klesaním lesnou cestou Širokou dolinou k rázc. Široké. Hnal som to čo sa dalo, vedel som, že Dáška mi je v pätách a je to iba vec času kedy ma dobehne a predbehne. Keďže sme tento úsek poznali, vedeli sme kde zahnúť a ako sa dostať cez potok Lesnianka k asfaltke na rázc. Široká. Odtiaľ nasledoval nekonečný cca 900m úsek (-19m) asfaltkou do cieľa ku chate Žiar. Neznesiteľné teplo a vysoké tempo zo mňa ždímalo energiu. Dáška bola už za chrbátom, ale rozhodla sa, že ma nepredbehne a tak sme spolu šprintovali ku chate, zahli doprava a do ľava a boli v cieli preteku. Ja za čas 01:36:16.69 a Dáška za 01:36:18.20. Mne to stačilo na krásne 5 miesto v kategórii a Dáške gratulujem k parádnemu prvému miestu. Prezliekli sme sa, na chate som si dal guláš a kofolu, počkali na vyhodnotenie a pokecali s bežcami pri stole. Mala prísť aj kapela Para, ale primátorovi Bratislavy sa asi finančne málilo, tak účasť odmietli. Cca o 15:00 sme sa rozhodli, že sa presúvame na 20 minút vzdialenú farmu Bardy, kde sme si dali skvelú rybu a následne pokračovali jazdou smerom na západ.

Štart: pon 8.May 2023 @10:00 Fačkovské sedlo | Cieľ: Chata Žiar, Rajecká Lesná | Vzdialenosť: 11.79km | Celkový čas: 1:36:16.69 | Čas pohybu: 1:33:32 | Tempo: 7:56/km | Stúpanie: +712m | Klesanie: -928m | Calories: 1,086 | Počasie: Jasno 9°C, Humidity: 56%, Feels like: 8°C, Wind: 10.2km/h NE | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Reebok *2* ALL TERRAIN CRAZE Black/Blue
Meno: Balint Viktor (SVK), 1978, The Minions | Bib#: 27 | Kategória: Muži 40-49 rokov | Čas: 01:36:16.69 | Strata na Abs. víťaza: +25:23.74 | Celkové poradie: 13 (z 34) | Poradie M40-49: 5 (z 8)

Tempo:
km | čas | kum.čas | tempo | priem.tep | max.tep | stúp. kles.
01 | 07:40 | 0:07:40 | 07:40 | 145 | 156 | +120 -0
02 | 12:59 | 0:20:40 | 12:59 | 158 | 165 | +221 -0
03 | 08:06 | 0:28:46 | 08:07 | 155 | 160 | +78 -32
04 | 09:39 | 0:38:26 | 09:39 | 157 | 160 | +108 -5
05 | 10:20 | 0:48:46 | 10:20 | 149 | 165 | +69 -145
06 | 09:31 | 0:58:18 | 09:32 | 152 | 159 | +87 -38
07 | 08:13 | 1:06:32 | 08:14 | 146 | 158 | +20 -167
08 | 07:36 | 1:14:08 | 07:36 | 142 | 162 | +0 -219
09 | 07:59 | 1:22:08 | 08:00 | 140 | 155 | +8 -148
10 | 06:00 | 1:28:08 | 06:01 | 146 | 157 | +0 -120
11 | 04:37 | 1:32:46 | 04:37 | 158 | 160 | +2 -38
12 | 03:33 | 1:36:19 | 04:29 | 159 | 164 | +2 -16
Zhrnutie | 1:36:19 | 08:10 | 150 | 165 | +712 -928

[Event] [Results]

| ×  

Location: Starý Smokovec, Hrebienok Resort II, pred reštauráciou Dobré časy, Vysoké Tatry (Slovensko)
Trasa: Starý Smokovec - Rázcestie pod Slavkovským Štítom - Hrebienok, 8.5km +461

S Dáškou sme sa zapojili do bežeckého seriálu "Tatranská séria horských behov" a prvým behom série bol práve "CITY TRAIL Vysoké Tatry". Rozhodli sme sa, že si spravíme predĺžený víkend vo Vysokých Tatrách a v pondelok skúsime aj Endorfun (Beh cez Kľak). V piatok poobede sme sa tak vybrali na 5 hodinovú cestu, cez Banskú Bystricu a Čertovicu, do Vysokých Tatier. Ubytovali sme sa v apartmáne Nord v Novom Smokovci. Ráno sme si dali raňajky a prebehli sme sa po registrácie do Starého Smokovca. Počasie bolo krásne, polojasné, na poobedie hrozili búrky, ale zvolili sme krátky rukáv a krátke gate. Na štart sa postavilo 66 bežcov, povzbudení Red Bullom Sugar Free sme o 10:00 odštartovali. Asfaltovým esíčkom okolo "Hrebienok Resort" sme prebehli popri spodnej stanici pozemnej lanovej dráhy na Hrebienok a ďalej sme pokračovali modrou turistickou značkou, strmým kamenným chodníkom k rázcestiu pod Slavkovským štítom. Snažil som sa držať tempo, čo sa mi do značnej mieri darilo, nakoľko chodník sme poznali. Držal som sa tesne pred Dáškou a relatívne v 1/3 poľa. v stúpaní ma nikto nepredbehol. Na rázcestí sa trať trochu zmiernila a nasledovali mierne vlnky smerom na Hrebienok. Dvaja bežci ma obehli, ale dvoch iných som predbehol, takže na pozícii som neklesol. Snažil som sa utekať najrýchlejšie ako som vedel, nakoľko na rovinkách a klesaní som pomalší. Od Hrebienka, na ktorom bolo viacero turistov, sa trať zmenila na asfaltku a klesaním sa zbiehalo dole. Jedna bežkyňa predomnou pravdepodobne prepálila tempo a vyplo ju, takže sa mi ju podarilo ľahko predbehnúť. Iná ma zase predbehla v klesaní a tak isto jeden mladý chalan. Tesne pred Starým Smokovcom sa však zahlo doľava do kopčeka a nasledovalo stúpanie na Kalváriu. Vňom sa mipodarilo mladého chalana i bežkyňu,ktorá ma predbehla predbehnúť. Z Kalvárie sa klesalo ciki-cakom dolu. Pridal som do kroku a snažil sa držať vysoké tempo. Tesne pred "Smokoveckou kyselkou", na posledných metroch trailu sa mi podvrtol ľavý členok a poriadne vňom popukalo až som si od bolesti zakričal. Zranenie takto kúsok pred cieľom ma však už nemohlo zastaviť a cez bolesť som šprintoval po asfaltke, okolo spodnej stanici lanovej dráhy a kostola Panny Márie, do cieľa preteku. Dobehol som v čase 51:34 na skvelom 24-om mieste a 5-tom mieste v kategórii M40-49. Dáška dobehla presne minútu za mnou v čase 52:34, ako 2-á žena v kategórii F40>. Prvé kroky smerovali do reštaurácie "Dobré časy", kde sme vypýtali za hrsť ľadu v igelitovom sáčku, ktorý som si strčil do ponožky ľavej boľavej nohy. Keďže na hotel bolo ďaleko, počkali sme v areály na vyhlásenie víťazov a odovzdanie cien. Dáške gratulujem k 2-ému miestu.
Po preteku sme boli kúpiť otcovi EuroSouvenir-ovú bankovku Hrebienok (2023-2) a presunuli sa na hotel, kde sme chvíľu porelaxovali. Moc sme sa ale nezdržali a o 13:30 sme vybehli na 13km +603m dažďový výklus po trase Vysoké Tatry, Nový Smokovec - Starý Smokovec - Hrebienok - rázc.nad Rainerovou chatou - Obrovský vodopád - Zamkovského chata (a späť). Na Hrebienku začalo liať a nad Rainerovou chatou bol na chodníkoch i sneh. Poriadne sme premrzli a zmokli. Počasie bolo kruté, ale možno na boľavú nohu ideálne, keďže sme premrzli na kosť. Nepomohol ani teplý čaj na Zamkovského chate.
V nedeľu ráno sme sa narýchlo odubytovali a utekali na električku, ktorou sme sa so stanice Sibír odviezli do Vyšných Hágov, kde sme o 9:26 zahájili 14km +894m bežeckú turistiku po trase Vysoké Tatry, Vyšné Hágy - Batizovské pleso - Sliezsky dom / Velické pleso - Velická poľana - Nový Smokovec. Medzi Vyšnými Hágmi a Sliezskym domom to bol hardcore mordor s kopou snehu a lavinóznym terénom. O behu sa teda dalo čiastočne hovoriť iba od Velickej poľany dole k autu, ktoré sme si nechali v Novom Smokovci. Užili sme si ale kopu krásnych výhľadov a videli celkom odvážne skupiny turistov, ktorí sa rozhodli prejsť lavinóznou magistrálov od Sliezskeho domu cez Ostrvu.

Štart: sob 6. May 2023 @10:00 Starý Smokovec | Vzdialenosť: 8.44km | Čas: 51:34,56 | Tempo: 6:07/km | Prevýšenie: 409m | Calories: 723 | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Reebok *2* ALL TERRAIN CRAZE Black/Blue | Počasie: Cloudy 14°C, Humidity: 61%, Feels like: 13°C, Wind Speed: 8.4km/h SSW
Top Results: Best estimated 2 mile effort (14:06) | Best estimated 1 mile effort (6:29) | Best estimated 1k effort (4:00) | Best estimated 1/2 mile effort (3:12)
Meno: BALINT Viktor, 1978, SVK | BIB: 124 | Klub: The Minions | Čas: 51:34,56 | Strata na víťaza: +14:25,03 | Celkové poradie: 24 (zo 66) | Poradie Muži: 21 (z 39) | Poradie M40-49: 5 (z 9)

Tempo:
km | čas | kum.čas | tempo | priem.tep | max.tep | stúp. kles.
1 | 06:18 | 06:18 | 6:18 | 164 | 175 | +94 -0
2 | 09:54 | 16:12 | 9:54 | 170 | 173 | +159 -0
3 | 09:30 | 25:42 | 9:30 | 166 | 170 | +113 -8
4 | 05:35 | 31:17 | 5:35 | 165 | 172 | +0 -87
5 | 04:07 | 35:24 | 4:07 | 163 | 167 | +0 -95
6 | 04:03 | 39:28 | 4:03 | 164 | 167 | +0 -101
7 | 05:29 | 44:57 | 5:29 | 167 | 171 | +40 -47
8 | 04:45 | 49:42 | 4:45 | 166 | 170 | +1 -52
9 | 01:53 | 51:36 | 4:18 | 169 | 170 | +1 -18
Zhrnutie | 51:36 | 6:07 | 166 | 175 | +409 -408

[Event] [Results]

| ×  

Location: Nitrianske Rudno (okr. Prievidza), nádvorie obecného úradu, Slovenská republika
Povrch: 1.5km asfaltová cesta, zvyšok turistický chodník

Posledný aprílový víkend sme sa venovali Magnusovi z Dánska - v sobotu sme pobehali Veľkú homoľu, v nedeľu Krkavec a následne sme zaplávali 1600m v akvaparku Senec a športový víkend ukončili saunou. Vynechali sme síce Čirov beh v Radobici, či Dragon trails Baba-Kamzík, ale aspoň sme sa nakoncentrovali na pondelok prvého mája, kedy bol krásny vertikálny beh - 5. DYNASPORT Beh na Rokoš, ktorého sme sa zúčastnili aj minulý rok, kedy bol súčasťou Slovenského pohára v behu do vrchu. Jedná sa o vertikálny beh so štartom v Nitrianskom Rudne a s cieľom na vrchole Rokoš 1010m, ktorý sa nachádza v južnej časti Strážovských vrchov. Je pomerne málo známy, pritom ide o unikátnu prírodnú lokalitu, ktorá sa radí medzi Územia európskeho významu. Samotný vrchol je zalesnený, ale pod vrcholom, na lúke, stojí pamätník slávnych rodákov z neďalekej obce Uhrovec – Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka, odkiaľ je aj vyhliadkové miesto.
Z Limbachu sme vyrážali v sviatočné pondelkové ráno, cca o 7:30, diaľnicou cez Nitru a okreskami okolo Lefantoviec sme zamierili do pôvodne baníckej osady Ruda, do terajšieho Nitrianskeho Rudna. Bolo krásne jarné slnečné počasie. Zaparkovali sme na námestí, vyzdvihli si štartovný balíček (s číslom, čipom, medajlou a CORNY tyčinkou), posilnili sa Red Bullom, rozklusali sa 1km po dedine a o 11:00, po minúte ticha za zosnulým športovcom Liptákom, sme po výstreloch z kanóna a doprovodu hasičského auta s húkačkou vyštartovali na trasu vertikálneho behu. Prvých cca 1,5km bolo asfaltom v miernom stúpaní. Ani tempo 4:36/km mi nestačilo na to, aby som nestrácal pozície a tak som sa od štartu postupne prepadal z prednej časti štartovného poľa hlbšie a hlbšie. Nestačil som ani za Dáškou, ktorá sa držala cca 50-100m predo mnou. Madvovou ulicou sme prebehli cez Horné záhumie, kde nás pozorne pozorovalo stádo kráv a zahli sme doprava k Madvovej studničke, ktorá tvorí akúsi vstupnú bránu do Rokošskej doliny. Okolitý ľudia, turisti a miestny z obce nás hlasno povzbudzovali. Náučným chodníčkom, ktorý sa postupne zužoval a menil na jednostopový, kamenistý, pomedzi Podskalský potok, sme postupovali k rázcestiu Horné Pažite, kde bola občerstvovačka. Tu už som sa dostal pred Dášku. Posilnil som sa dvomi glgmi vody, zvyšok som preklopil na hlavu, nakoľko slnko poriadne pražilo a nasledoval prudký kopec. Chodník prudko stúpal, kľukatil sa, ja som dychčal ako lokomotíva, ale snažil som sa držať bežecké tempo. Veľmi pomaly som dobiehal bežcov predomnou a pozvoľna som sa posúval pred nich. Trvalo to skoro večnosť, kým sme sa dostali na hrebeň vrchola Plevňa. Potil som sa, dychčal, pot mi stekal do očí, ktoré mi miestami ochromil a tri krát sa mi následne poriadne zatočila hlava, až som myslel, že odpadnem. Trochu som spomalil, aby som nabral silu a pokračoval som ďalej v cupitavom tempe. Pod hrebeňom Plevňa sa trať trochu zvlnila. Dalo sa zrýchliť a v miernom klesaní ma tak isto ako minulý rok predbehli dvaja mladší bežci. Nasledoval už iba posledný ostrý stupák do sedla Rokoš, kde ma poriadne hnal bežec za mnou (Jiri Hornicek), za čo mu ďakujem. V poslednom šprinte od sedla do cieľa som už bežal nadoraz a aj za podpory a fandenia turistov okolo som ešte predbehol bežkyňu Ivetu Hulvátovú a 7 sekúnd za Vincentom Sýkorom som dobehol ako 49 do cieľa, v čase 55:50.4. Presne na stotinu, za jednu minútu za mnou, ešte som sa nestihol v cieli ani občerstviť a vydýchať, dobehla ako 56-ta Dáška, v čase 56:50.4, ako 7-ma žena a 3-tia v kategórii. V cieli som si tlapol s prievidzanom Róbertom Besedom, ktorý dobehol za nami a pokecali sme spolu s Dáškou s bežcami v cieli. Krásne sme sa obidvaja s Dáškou zlepšili oproti minulému roku a Dáške gratulujem k skvelému tretiemu miestu, ktoré obhájila.
Dlho sme sa hore nezdržovali, nakoľko nás začala triasť zima, zobrali sme do rúk dve balené pollitrové vody Magnézia, pozreli a pofotili sme sa na vrchole Rokoš, pri pamätníku a červenou turistickou značkou sme pokračovali cez Košútovu jaskyňu na Košútovu skalu 841m, odkiaľ sú mimochodom krásne výhľady. Následne sme nepríjemne strmou žltou značkou zbehli dole do Nitrianskeho Rudna. V Rudne bolo už horúco, teplomer ukazoval 26°C a tak sme sa prezliekli, popritom prehodili pár viet s Vincetom Sýkorom, dali si Guláš, ktorý pripravili dobrovoľný hasiči a o 14:30 počkali na vyhlasovanie výsledkov. Dáška za krásne tretie miesto dostala šampus, diplom a finančnú prémiu 20e.
Keďže bolo poriadne dusno, rozhodli sme sa, že zrelaxujeme na brehu vodnej nádrže Nitrianske Rudno. Ľahli sme si na deku a oddychovali po náročnom športovom výkone. Po ceste domov sme sa zastavili v reštaurácii Majer (Nitrianske Sučany) na pečeného pstruha a rovnakou cestou ako sme prišli, sme zamierili smerom na Pezinok.

Štart: pon 1.May 2023 @11:00 Nitrianske Rudno | Cieľ: vrch Rokoš 1010m | Vzdialenosť: 6.83km | Čas: 0:55:50.4 | Tempo: 8:07/km | Stúpanie: 706m | Klesanie: 23m | Calories: 763 | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Priemerný tep: 164 údery/min., Max.Srdcový Tep: 179 údery/min. | Shoes: Reebok *2* ALL TERRAIN CRAZE Black/Blue | Počasie: 17.2°C Jasno/Polojasno, Vietor: 4km/h S, Vlhkosť: 48%
Meno: Viktor BALINT (SVK) 1978 | Št.č.: 85 | Klub: The Minions | Kategória: Muži 40-49 rokov | Čas: 0:55:50.4 | Celkové poradie: 49 (zo 134) | Poradie Muži: 45 (zo 101) | Poradie Age M40-49: 20 (z 37) | Strata na víťaza (Andrzej Dlugosz 39:34.4): +16:16.0

Medzičas (km Tempo Elev):
1. | 4:36/km | +25m
2. | 5:27/km | +42m
3. | 6:35/km | +76m
4. | 9:14/km | +130m
5. | 11:38/km | +184m -5m
6. | 9:13/km | +121m -19m
0.83 | 10:25/km | +129m

∟ Trail Run #2023.95A Nitrianske Rudno, Warm up: 1.05km +6m/-2m
∟ Vertical Race #2023.95B 5.Dynasport Beh na Rokoš 1010m (Nitrianske Rudno): 6.83km +706m/-23m
∟ Trail Run #2023.95C Rokoš 1010m - Košútova jaskyňa - Kušútova skala 841m - Nitrianske Rudno: 6.47km +153m/-864m
(Spolu: 14.35km +865m/-889m)

[Event Schedule]

| ×  

Location: Hlubočky - Hrubá Voda, Ski areál Resort, okr. Olomouc (Česká rep.)

Návrat ku koreňom bežeckých závodov. Minimálne zázemie, symbolické štartovné aj odmeny, za to ale maximálna drina a úsilie. Žiadna masová akcia v mestskom parku, len ty a pár podobných bláznov na zjazdovke a v lese na kopci kdesi na Hrubej Vode.

Trať: HARD: 7 okruhov 16km +1630m | Okruh: 2.3km zjazdovka hore/dole +233m | trasa značená PVC páskou (zbytočné, po prvom okruhu si ju budeš pamätať a v snoch ťa bude strašiť do konca roka)

Keď drieť a potiť sa, tak aspoň v krásnom prostredí. S Dáškou sme sa v piatok rozhodli, že to skúsime a prihlásili sme sa na beh po zjazdovke hore/dole na Hrubej Vode v okrese Olomouc. Keďže sme vedeli, čo nás zhruba čaká, tak sme v piatok radšej ani nebehali a koncentrovali sa na sobotu. Ako deklaroval usporiadateľ, nemala to byť a veru ani nebola to klasická komerčná akcia, tj. žiadne vytunené občerstvovačky, štartovné balíčky, spíkry, bombastické ceny, osviežujúce sprchy na trase, masáže, účastnícke medaily, či reklamné spoty. Zato sme mali neformálnu atmosféru, krásnu prírodu, výživný športový zážitok bez ohľadu na počasie a zhruba tak od tretieho kola ani náhodný divák na trase (pokiaľ tam čírou náhodou nejaký zablúdi) nebude vedieť, kto je prvý alebo posledný.
Ráno sme vyrazili cca o 6:00 smer Olomouc. Na Hrubú Vodu sme prišli v hodinovom predstihu. Na zjazdovke sa bežali dve šialené trate - dlhšia EXTREME (15 okruhov 35km +3500m) so štartom o 9:00 a kratšia HARD (7 okruhov 16km +1630m) so štartom o 10:00. My sme si vybrali tú kratšiu. Registrácia a aj samotný štart preteku bol dole pod zjazdovkou, v Ski areály na Hrubej Vode. V našej kategórii štartovalo 20 odvážlivcov (17 mužov a 3 ženy). Vybrali sme si štartovné čísla, podpísali reverz, prezliekli sa, posilnili sa Red Bullom Zero, preniesli si vlastné občerstvenie k štaru/cieľu, dali sme spoločnú fotografiu pred štartom a o 10:00 sme na krátky odpočet malého pehatého chlapca odštartovali. Prvé kolo bolo optimistické, svižné, zároveň zoznamovacie. Pekne šupom sme stúpali 1.38km s prevýšením +233m. Všetci okrem mňa a Dášky používali paličky, ktoré boli povolené. O poradí sa rozhodlo v podstate hneď. S Dáškou sme sa držali celý čas pokope, buď ja kúsok vpredu, alebo Dáška. Po prvom stúpaní (pod vlekom), nasledovalo stúpanie Náučnou Stezkou skřítka Hrubíka, až k zvážnici po hranici vojenského újezdu Libavá. Zvážnica smerovala na samotný vrchol zjazdovky. Pri opáskovanom strome, kde bol najvyšší bod trate, sa zvážnica mierne zhupla k hornej stanici lanovky a nasledoval prudký 900m zbeh po bridlicovom lyžiarskom svahu. Bridlica sa ťažila na Hrubej Vode stovky rokov a slúžila na strechách domov, pretože znesie všetko (dážď, sneh, slnko) - pokojne, trpezlivo, ale nezdolne, ako miestna krajina. Technicky náročný strmý zbeh končil pod zjazdovkou, v priestore štartu/cieľa, kde bola ikonická OMEGA tabuľa pre zápis počtu prebehnutých okruhov a jednoduchá občerstvovačka. Od organizátorov sme dostali množstvo adresných a hrejivých slov pred nabehnutím do ďalšieho kola a stúpania. Po prvom kole som sa neobčerstvoval a zamieril som rovno do druhého stúpania. Slnko však začínalo hriať a v ústach som pociťoval sucho. Už som vedel, čo ma čaká, čomu sa vyhnúť, kde ako prebehnúť, kde je blato/voda na trati, kde spomaliť, kde pridať, kde prebehnúť do ľava, do prava a podobne. Na trati nás povzbudzovali organizátori, ktorí nás zároveň i fotili. Po druhom zbehu som si dal na občerstvovačke dúšok z Fatry. Tretie kolo bolo psychicky náročnejšie, trebalo vysvetliť hlave, že ešte sa pôjdu štyri okruhy. Po treťom zbehu som si dal pohár Pepsi Coly a dva hlty z Fatry. Štvrté kolo bolo opäť o niečo ťažšie. Po štvrtom kole som do seba nalial veľa Fatry a hybaj ho do piateho okruhu. V podstate čo okruh, to väčšie trápenie, drina, únava, bolesť nôh, bojoval som s myšlienkami, že ešte koľko okruhov pôjdem, či mi nešibe že som na trati, na čo mi jeden z bežcov odpovedal: "Veď si si to dobrovoľne vybral sám." Haha. V piatom stúpaní mi Dáška povedala, že tak už sme na 1000 výškových, ako na Vošac (hora v Chorvátsku, ktorú máme v pláne vybehnúť). Tiež ma táto informácia moc nepovzbudila. Na piatom zbehu mi však Dáška poradila, aby som bežal viac vpravo, bol tam taký lepšie vyšľapaný prudký chodník, tak som ho využil i v ďalších kolách. Po piatom kole opäť nasledovalo osvieženie Fatrou a šup ho do šiesteho stúpania. Psychicky skoro na dne, ale s hrejivým pocitom, že už len raz, som pokračoval ďalej. Na šiestom zbehu som akosi nestíhal za Dáškou a neudržali sme sa ani vo vedúcom kole a tesne pred cieľom nám prvý traja pretekári nadelili kolo. Dole som sa oblial vodou z bandasky, aby som sa vzchopil, nakoľko som už teplotne horel a vypil som i dosť veľa Fatry. Posledné siedme stúpanie bolo už za trest. Dáška mi ušla, ja som rezignoval a prvé stúpanie som viac menej odchodil. V druhej polke stúpania som ale precitol, dobehol som Dášku a bojujúc sám so sebou sme zahájili klesanie, v ktorom som sa nešetril, pustil som sa dole ako neriadená guľa a do cieľa som sa dovalil v čase 2:44:03, ako siedmy muž. Dáška dobehla kúsok za mnou, ako druhá žena. Organizátori nás pochválili za celkom dobrý čas. Víťazom sa stal Roman Škrabiš s časom 2:15:50. Po dobehnutí som nalial do seba veľa pohárov a dve plechovky Pepsi Coly a kúsok Tatranky. Popri areály tečie potok Bystřice, v ktorom sme si schladili nohy, ktoré horeli. Vonku bolo krásne slnečno, 18°C a tak sme sa rozhodli, že si ľahneme na deku, na zjazdovku a trochu porelaxujeme. Jedným okom sme sledovali krúžiacich bežcov na trati EXTRÉM a nechápavo sa čudovali ako to tí borci zvládajú. Medzitým sa vyhlásili víťazy, Dáške gratulujem k druhému miestu medzi ženami. Okrem orieškov a čelenky získala aj peknú bridlicovú medajlu.
Po dostatočnom oddychu sme sa poobede presunuli do Brna, prešli sme sa centrom mesta a dali si skvelú večeru v reštaurácii "U Dřevěného orla". Unavení a skoro v tranze sme podvečer smerovali späť na slovensko.

Štart: so 22.Apr 2023 @10:00 Hrubá Voda | Vzdialenosť: 16.43km | Čas: 2:44:03 | Čas pohybu: 2:43:46 | Tempo: 9:58/km | Prevýšenie: 1,604m | Calories: 1,986 | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Reebok *2* ALL TERRAIN CRAZE Black/Blue (307.7 km) | Počasie: 13.3°C jasno, Vietor: 11km/h V, Vlhkosť: 33%
Meno: VIKTOR BALINT (SVK) | Klub: The Minions | Bib#: 26 | Celkový čas: 2:44:03 | Poradie: 8 (z 20) | Poradie Muži: 7 (zo 17)

Medzičas:
Lap | Up 1.38km | Down 0.91km || Lap 2.29km
 1  |  0:14:03  |  0:05:41  ||  0:19:44
 2  |  0:15:48  |  0:06:05  ||  0:21:53
 3  |  0:16:42  |  0:06:26  ||  0:23:08
 4  |  0:17:16  |  0:06:25  ||  0:23:41
 5  |  0:18:29  |  0:06:28  ||  0:24:57
 6  |  0:19:06  |  0:07:00  ||  0:26:06
 7  |  0:19:50  |  0:06:23  ||  0:26:13

[Event] [Results]

| ×  

Location: Jelsa, ostrov Hvar (Chorvátsko)

Pretek Jelsa Trail Šanpjer bol vo farebnej zeleno-modrej kombinácii. Previedol nás zeleňou hvarských olivových hájov, viníc, aromatických bylín, pozdĺž sviežeho modrého mora.
Trať: Šanpjer 20.4km +600 (Jelsa - Pitve - Vrisnik - Svirče - Vrbanj - Vrboska - Jelsa), ITRA Points: 0 | Mountain Level: 3 | Finisher Level: 228

S Dáškou sme sa rozhodli, že sa tohto krásneho preteku zúčastníme a tak sme sa prihlásili na najdlhšiu 21km trasu, ktorá je i súčasťou ITRA National League 2023 (ITRA: International Trail Running Association).
Deň 1: Zo Slovenska sme vyrazili v stredu 12.Apr cca 5:30 ráno a po maďarskej M86 ceste duchov sme prefrngli na chorvátsku tiež ľudoprázdnu diaľnicu. Našim prvým cieľom boli Plitvické jazerá. O 13:00 sme zahájali 3-oj hodinový 15km okruh jazerami a vodopádmi. Pozreli sme si najvyšší vodopád v chorvátsku Veliki slap (s výškou 78m), prebehli okolo Vinnetuovho strieborného (Kaluderovac) jazera s jaskyňou Šupljara a okolo jazier Gavanovac, Milanovac, Kozjak sme prebehli k vodopádom okolo jazier Burget a Gradinsko. Pozreli sme vodopády Veliki/Mali Prštavac, Galovački buk a uchvátení krásami sme sa kompou previezli na druhú stranu jazera Kozjak. Prebehli sme sa prekrásnou terasovitou sústavou sladkovodných jazier, prepojených kaskádami a vodopádmi so vzácnou flórou a faunou a po oddýchnutí si od cesty plnej sedenia sme mohli pokračovať v jazde na Split. Prvé ubytovanie sme mali v meste Kaštela, SZ od Splitu, tak aby sme boli takticky blízko trajektu.
Deň 2: Skoro ráno sme vstali a upchatým Splitom sme sa presunuli do prístavu na mólo°16, odkiaľ vyrážal trajekt MARKO POLO na 2 hodinovú plavbu do mesta Stari Grad, na levanduľový ostrov Hvar. Plavba to bola dobrodružná, nakoľko staručký trajekt sa pri cúvaní do Stari Gradu pokazil a po 40-tich minútach manévrovania, sa podarilo kapitánovi lode nakoniec úspešne zacúvať do prístavu. Naše prvé kroky na ostrove Hvar smerovali do tichej malebnej dedinky Dol (3km južne od Stari Gradu), ku kostolu sv. Mihovila Arkanđela. Zelená krajina a meditatívne ticho rušené len občasným vtáčím štebotom robia z tejto pokojnej dedinky rozprávkové miesto. Od kostola sme vybehli na najvyššiu horu ostrova Hvar - Sveti Nikola 628m. Na vrchole je kaplnka a kamenný kríž. Vrchol je kamenistý a ponúka nádherné kruhové výhľady do okolia, na zelený ostrov a krásne modré more. 13km stálo za to, zvládli sme to celkovo za 2h:27m +569m. Z dediny Dol sme sa následne odviezli do Stari Gradu, kde sme si pozreli mestečko, prístav, najedli sa a presunuli do Jelsy na ubytovanie.
Deň 3: Po nočnej búrke vyšlo slnko a tak sme sa v piatok vybrali tunelom Pitve do dedinky Zavala (na južnej strane ostrova, s nádhernými piesočnato-okruhliakovými plážami) a zaparkovali tesne pri mori. Našim cieľom sa stala hora Hum 604m, ktorú sme absolvovali od hladiny mora. Každú chvíľu hrozila búrka, ale slnko prekúkalo miestami spoza mraky a skvele hrialo. Perfektne značeným trailom sme vybehli najprv ku kaplnke Sv.Ante a následne na kamenistý vrchol Hum, ktorý ponúka ešte krajšie výhľady ako Sveti Nikola. Na vrchole je horda kamenia a výhľady na Jelsu, Zavalu, na šíre more s dominantným ostrovom Šćedro s krásnymi zátokami, či na západnú i východnú časť ostrova Hvar. Bola to pastva pre oči. Takéto pohľady zostanú navždy v pamäti - obrovské skaly a strmé bralá padajúce až k moru. Prebehli sme kamenným hrebeňom, na ktorom rástli pomedzi skaly rozmanité kvietky, k požiarnej rozhľadni. Videli sme slimáky a húsenice a pokračovali sme na nižší vrchol Borovnik 500m. To už začalo nad Humom poriadne hrmieť a tak sme sa poponáhľali čo najskôr nadol. Nakoniec sme to krásne stihli, metelica a prietrž mračien nás chytila až keď sme sedeli spokojne v aute po 3 hodinách, 13-tich kilometroch +683m behu. Po vypršaní sme zamierili do mestečka Hvar, kde sme si pozreli pevnosť, centrum a posedeli na večeri, po ktorej sme sa presunuli do Jelsy.
Deň 4: V sobotu bol deň preteku. Bývanie sme mali situované priamo na promenáde, s výhľadom na more, v blízkosti štartu a tak sme počuli už od rána hudbu z reproduktorov. Pred pretekom sme si prešli prvých cca 600m trate a vybavili registrácie. Okrem štartovného čísla sme obdržali i krásne fialové tričko. Taktiež sme stihli krátky rozhovor s riaditeľom pretekov, Markom Hermanom. Nakoľko bolo teplo, Marko nám povolil behať bez CamelBag-u, povinný bol iba vlastný pohárik a mobilný telefón. Štart všetkých kategórií Srdelica 5km / Škarpina 13km / Šanpjer 21km bol o 12:00. Vyštartovali sme od móla v Jelse, z pred okien nášho bývania. Posilnení Red Bullom Zero sme zdolávali prvé metre trate, ktorá začínala stúpaním - schodmi nad mestečko Jelsa. Strmým stúpaním sme následne cez sady olivovníkov stúpali ku grécko-ilýrskej kamennej veži Tor 230m (zo IV. storočia pred Kr.), kde som bol na priebežnom 8-mom mieste, Dáška tesne za mnou. Okolo veže Tor sú ruiny nedokončených múrov s niekoľkými prírodnými a umelými terasami. Tor sme obkrúžili, nasledoval technický kamenistý zbeh, kde ma predbehol pretekár Vicko Ozretic a poklesol som na 9-te miesto. Vlnitou zvážnicou sme pokračovali až k tunelu Pitve, kde sme sa napojili na cestičku, ktorá smerovala ku kostolu Župna crkva Sv. Jakova Apostola v Pitve. Napojili sme sa na trasu 13km behu a začali sme predbiehať pomalších pretekárov, ktorí nás povzbudzovali. Na 7-om km som takticky vynechal občerstvovačku, nakoľko som mal na dohľad pretekára Vicka Ozretica, ktorého som dobiehal hlavne v stúpaniach. Postupne sme prebehli cez krásne olivové záhrady do dediny Vrisnik, Svirče a v dedine Vrbanj bola 12.5km kontrola a priebežný medzičas. Bol som na pozícii 9. Vicko sa mi ale postupne od dediny Svirče vzďaloval. Vo Vrbanje som nevidel občerstvovačku a pocitovo som cítil, že vodu by som potreboval. Zbeh po asfalte bol dlhý a pretekár Vicko Ozretic sa mi definitívne vzdialil, čo znamenalo predzvesť nedobrého. Trať náhle zahla doprava, do olivových alejí a fáborky, ktorými bola označená trať sa mi stratili z očí. Na 14-tom kilometri som ostal stáť sám medzi kríkmi olivovníkov. Našťastie som sa rýchlo spamätal a pokračoval ďalej. Pásky sa však náhle opäť stratili, pravdepodobne ich niekto zvesil a ocitol som sa dezorientovaný v zeleni hvarských olivových hájov. Nikde nič iba kamenné múry archeologického náleziska Mirje, olivovníky a spleť ciest. Nemal som čas kochať sa krásou kamenných múrov a po krátkom blúdení hore dole alejami ma dobehla Dáška a následne i traja ďalší bežci - Viktor Novak, Matija Rakić, Dominik Tepeš. Všetci piati sme dali hlavy dokopy a rozhodli sa pokračovať rovno, nech sa deje čo sa deje. A spravili sme dobre, narazili sme na šípku na ceste. Fáborky neboli ale žiadne. Takto sme naslepo pokračovali ďalej, opäť sme neisto zastavili na problémovom mieste, až sme nakoniec narazili na značenú trať, ktorou sme pokračovali do dediny Vrboska. Dehydratácia mi spôsobila úbytok sily a po boku s Dáškou som pokračoval za trojicou chalanov, na ktorých som na rovných úsekoch a zbehoch nestačil. Po prebehu Vrboskou nasledovalo ešte krátke stúpanie medzi kopcami Tatinja a Burkovo, kde som sa z pozície 13 prebojoval na pozíciu 10, ale nestačilo to. Do cieľa to bolo následne dolu kopcom a chalani boli dolu prirýchli. Smolne som tak dobehol na pozícii 12, pár sekúnd za nimi. Dáška dobehla tesne za mnou ako prvá žena. Nebyť blúdenia, bol by som s vysokou pravdepodobnosťou 9-ty, ale to sa stáva a patrí to k preteku. V cieli sme na krk dostali krásne kamenné finisherské medaile so symbolikou hvarskej čipky. Vypil som pol fľaše coly a zjedol tanier rizota. Dáške gratulujem k víťaztvu, zároveň prekonala aj ženský traťový rekord a na vyhlasovaní víťazov boli všetci odmenení ováciami, potleskom, sardinkami a voucherom do reštaurácii Mina, ktorá je však momentálne zatvorená. O dôvod naviac, sa do Jelsy opäť vrátiť. Večer sme si tak dali večeru v miestnej reštaurácii, neďaleko ubytovania.
Deň 5: Nedeľa ráno bola v znamení dažďa a odchodu. Ráno sme si však stihli zabehať aspoň 9km pozdĺž kamenných útesov a zátok s plážami (Jelsa - Uvala Mina - Grebišće - Zenčišće - Crkvica sv.Luke). Pobalili sme sa a vyrazili na trajekt do Stari Gradu. Tentokrát to bolo bezproblémové, trajektom ZADAR do Splitu a následne zdĺhavá nekonečná cesta chorvátskom a maďarskom, späť na slovensko. Bol to úžasný trip a na chvíľu sme si mysleli, že sme súčasťou nejakého fantasy príbehu, krásneho sna alebo súčasťou paralelného vesmíru v inej dimenzii. Verím, že si čoskoro podobný zážitkový výlet zopakujeme.

Štart: so 15.Apr 2023 @12:00:01 Jelsa, Croatia | Cieľ: @14:08:04 Jelsa, Croatia | Vzdialenosť: 20.76 km | Čas: 2:08:04 | Čas pohybu: 2:05:47 | Tempo: 6:04/km | Prevýšenie: 624m | Calories: 1,685 | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Reebok *2* ALL TERRAIN CRAZE Black/Blue | Počasie: 10.0°C miestami zamračené, Pocit ako pri 7.2°C, Vietor: 22km/h JV, Vlhkosť: 71% | Zóny srdcového tepu: Zóna 5 (>161ú/min) 1:06:29 51%, Zóna 4 (143-160ú/min) 57:54 45%, Zóna 3 (125-142ú/min) 3:12 2%
Meno: VIKTOR BALINT (SVK) | Klub: The Minions | Bib#: 14 | Čas štartu: 15.04.2023. 12:00:01 | Čas v cieli: 15.04.2023. 14:08:04 | Celkový čas: 2:08:03 | Poradie: 12 (z 34) | Poradie Muži: 12 (z 28)

medzičas | Poradie | Por.M | Čas
  Vrbanj 12.5km |  9 |  M9 | 1:18:10
  Finish Jelsa     | 12 | M12 | 2:08:03

Tempo (km pace elev):..

[Event] [Results]

| ×  

Location: Areál Golf Pezinok – odpalisko, Kutuzovova 1/A, Pezinok (Slovakia)

Trať: CHKO Malé Karpaty (Lesy Pezinok) - lesné chodníky (80%), asfaltové a betónové cesty (20%), na viacerých miestach je lokálne stúpanie (>30% / 100m)

Pôvodne sme sa chceli s Dáškou zúčastniť ALS charitatívneho behu v Svite, žiaľ neskoro sme sa spamätali a registrácia bola 2 týždne predom uzatvorená. Preto sme sa rozhodli bežať spoň Fair Cross Pezinok - dobročinný krosový beh v Malých Karpatoch, prostredníctvom ktorého sa zbierajú finančné prostriedky pre nadáciu REVIA, ktorá financuje neziskové projekty v oblasti športu a pohybu v rámci malokarpatského regiónu (Pezinok a okolie). Tento pretek je v našom domácom prostredí, po lesných chodníkoch, ktoré máme dostatočne nabehané v rôznych smeroch. Týžďeň pred pretekom sme si s Dáškou prebehli trasu 2x, od areálu Golfu (raz po alternatívnej a raz po normálnej trase).
V sobotu ráno, v deň preteku, sme trochu meškali. Zaparkovali sme 45min pre štartom pred nemocnicou a Dáška rýchlo vybehla pre štartovné čísla. Ja som mal opäť #2 ako minulý rok, Dáška #20 a vraj si čísla nemáme pomýliť. V piatok pred pretekom pršalo. V sobotu však vyšlo spoza mraku slniečko a jeho lúče i docela hriali. Prezliekli sme sa a obliekol som dokonca krátke nohavice. 15 minút pred štartom sme sa prebehli od parkoviska smerom za areál Golfu (cca 8min, 1200m, +23m). Štart bol z golfového areálu o 10:15 a na krátky odpočet sme vyštartovali z prednej línie. Ako budíček som dostal po vybehnutí zo dva lakte do rebier od rýchlejších bežcov a mohol som začať šprintovať, lapajúc dych. Uff. Vláčik bežcov nasledoval bieločervené fáborky na lesnom poraste, vnímal pokyny organizátorov a tabuľky so šípkami na zásadných križovaniach. Z areálu Golf Pezinok sme najprv vražedným tempom šprintovali smerom nad rybník, po asfaltke okolo domčeku Celestín (Víno Pavelka). Na prvom kilometri mi cinklo na hodinách tempo 4:11 a rýchlejší bežci ma obiehali jedna radosť. Tak trochu som nechápal, kde sa v nich berie tá rýchlosť. Ja som čerpal energiu iba z ranného zeleného čaju a žemle so šunkou. Žeby to nestačilo? Nasledoval kopec popod Starú horu, ponad vodáreň, kde sa mi podarilo dobehnúť a predbehnúť Dášku, ktorá si na úvodnom asfalte vybila baterky a musela trochu spomaliť. Ja som si držal aké také tempo, ale po druhom kilometri už bolo viacmenej o poradí rozhodnuté. Do kopčeka som bežal v tempe 6:15 a prebehol okolo bufetu na rúbanisku "Fauna". Zhruba polovica bežcov predomnou zahla vpravo na kratšiu trasu. My odvážnejší sme pokračovali dlhšou ďalej do kopca na banský chodník a do stupáku okolo baní. V ľavotočivom stúpaní sa mi podarilo obehnúť jedného bežca. Tepy mi strieľali do červenej zóny, čo ma trochu rozrušovalo a limitovalo v rýchlosti, keďže nohy by vládali. Zamyslel som sa tak nad zmyslom života a prepásol odbočku doprava na cyklochodník. A tak čo už, nadbehol som si cca 100m a jeden bežec ma predbehol. Nepoľavil som a postupne som i trochu pridával na rýchlosti, v závese za bežcom, ktorý ma obehol. V miernom stúpaní "Pri obrázku", kde sme sa napojili na modrú značku som ho predbehol a sedlom Suchého vrchu sme prebehli na Žilovú, kde sme odbočili o 360st. vpravo, na žltú značku. Nasledoval 2km rýchly kľukatý zbeh lesom v tempe 4:10-4:20 na Sirkovú. Tu už som si kontroloval pozíciu, nik ma nepredbehol a ani ja som už nikoho nedobehol. Bol to iba boj - čas versus ja. V bufete pod Sirkovou hrali z reproduktoru povzbudivé tóny piesne od Horkýže Slíže a odolal som s úsmevom ponúkanému poháru vína. Trasa sa stočila mierne doľava hore, k Pinnelovej nemocnici. Cca po 700m sme odbočili doprava do posledného kopčeka na lúku pod Starým zámkom. Bežal som a prepočítaval čas, keďže súperi na trati už neboli. Nasledoval strmhlavý zbeh z kopca, na ktorom som sa pozdravil s Paťom Krajčovičom, ktorý už vybehával pozvoľna tretie miesto. Povzbudil ma, že do cieľa to je už iba kilometer. Napojil som sa na asfaltku a šprintoval posledným miernym kopčekom do cieľa, do areálu golfu. Našiel som v sebe zbytok síl a trielil som čo sa dalo, i keď sa už moc nedalo. Miestami to vyzeralo, že by som stihol dobehnúť pod hodinu. Uff, dobehol som do cieľa. Nakoniec to však bolo v čase 1 hodina a 34 sekúnd, čo stačilo na celkové 28 miesto. V cieli sme si tľapli s chalanmi, s ktorými sme sa na trati predbiehali v stúpaní (Jakub KOVÁCS a Ladislav MORAVSKÝ) a pár minút som sediac na lavičke oproti cieľu, počkal na Dášku, kde som sa pozvoľna vydychoval zo zúrivého finishu. Dáške sa podarilo dobehnúť za 1:03:34 na 4-tom mieste medzi ženami, čo je slušné umiestnenie. Pretek bol tento rok veľmi rýchly.
Vydýchali sme sa a rozlúčili sa s areálom. Po prezlečení sme zamierili do Rajeckých Teplíc, kde sme sa rozhodli zrelaxovať v kúpeľoch Aphrodite. Zaplával som 1400m pri vonkajších 12°C a skvelá kúra v 41°C a 14°C tureckom bazéne pomohla na nohy. Naše ďalšie kroky smerovali do Žiliny, kde sme ukončili skvelú sobotu večerou a ubytovaním, aby sme načerpali sily na neďeľnú bežeckú turistiku.

Štart: sob 25.Mar.2023 @10:15 Pezinok, Golf | Vzdialenosť: 11.59km | Čas: 1:00:34 | Tempo: 5:14/km | Prevýšenie: 315m | Kalórie: 865 | Teplota: 14,4°C Polojasno, Vietor: 26km/h Z, Vlhkosť: 56% | Average Heart Rate: 165bpm, Max: 175bpm | Zóny srdcového tepu: Zóna 5 (>162 údery/min) 53:44 88%, Zóna 4 (144-161 ú/min) 6:02 9%
Meno: BALINT Viktor, 1978, SVK, Bratislava | Bib: 2 | Klub: The Minions | Čas: 1:00:34 | Poradie: 28 (zo 76) | Poradie Muži: 28 (z 55) | Neklasifikované poradie M40-49: 11 z 21
Tempo (km pace elev):1. 4:11 -4m | 2. 4:27 -18m | 3. 6:15 +68m | 4. 5:18 +7m | 5. 6:39 +64m | 6. 6:19m +59m | 7. 6:02 +42m | 8. 4:26 -80m | 9. 4:10 -90m | 10. 5:29 +10m | 11. 4:22 -60m | 0.58 5:01 +5m

[Event] [Results]

| ×  

Location: Žarnovica, Slovensko

V Žarnovici sa bežal nultý (resp. prvý) ročník trailového behu. Registrácia i samotný štart preteku bol od mestského trhoviska na Májovej ulici, resp. ulici Slobody, kde sme aj krásne zaparkovali. Posilnili sme sa polovičnou dávkou RedBullu a o 10:00 sme hromodne (54 bežcov) odštartovali. Trať viedla najprv asfaltom - ulicou Slobody, popri farskom úrade, uličkou k cintorínu, popri cintoríne, cez Kalváriu a následne zahla na lesnú cestu smerom na Ihanovskú lúku. Po snežení bol terén pomalý, technický a náročný. Šmykľavý ľad, sneh, ale i blato dalo zabrať. Z Ihanovskej lúky sa zbiehalo po modrej turistickej značke, dolu cez Rajčianku, popod Kožený vrch do Žarnovice. Asfaltová trať smerom do cieľa bola rovnaká. Organizátor preto nedotiahol v meste značenie a my keďže Žarnovicu nepoznáme, Dáške sa podarilo v zápale boja minúť odbočenie do cieľa a na posledných 100m sa jej podarilo nadbehnúť takmer kilometer. Stratila tak druhé miesto medzi ženami a pokazil sa nám celkový dojem z preteku. Ja som si trať našťastie vizuálne pamätal a do cieľa som trielil spolu s bežcom Jánom Boháčom, ktorému sa podarilo spadnúť na poslednom ľadovom svahu pri kostole. Predviedli sme zdrvujúci finish, v ktorom som opäť ťahal za kratší koniec - prehral som o 2 stotiny sekundy a dobehol tak na 16-tom mieste medzi mužmi.
Na krk sme dostali finisherskú drevenú medailu, prezliekli sa a zamierili do Novej Bane, kde sme z Kohútova prebehli na Zvoničku, Červenú skalu, Havraniu skalu, na rozhľadňu Háj a cez rázc. Štamproch sme sa vrátili späť na Kohútovo. Zistili sme, že sa v tejto lokalite koná tiež pretek - https://www.tajchovaosmicka.sk/, ktorého sa možno v budúcnosti zúčastnime.

Štart: sob 11.Feb.2023 @10:00 Žarnovica | Vzdialenosť: 9.67km | Čas: 0:59:31.02 | Tempo: 6:09/km | Prevýšenie: 396m | Kalórie: 796 | Teplota: -2.2°C, Vietor: 4km/h S, Vlhkosť: 77% | Average Heart Rate: 157 bpm | Zóny srdcového tepu: Zóna 5 (>163 údery/min) 19:07 32%, Zóna 4 (145-162 ú/min) 34:53 58%, Zóna 3 (127-144 ú/min) 5:00 8%
Meno: BALINT Viktor, 1978, SVK, Bratislava | Bib: 9 | Čas: 0:59:31.02 | Poradie: 17 (z 54) | Poradie Muži: 16 (zo 45)
Tempo (km pace elev): 1. 5:55 +76m -2m | 2. 6:38 +45m -16m | 3. 6:01 +35m -14m | 4. 5:34 +20m -11m | 5. 5:22 +26m -46m | 6. 9:27 +136m -0m | 7. 7:26 +43m -65m | 8. 5:16 +13m -90m | 9. 5:16 +9m -118m | 10. 4:03 +28m -201m
Fastest 500m: 1:53min (~3:46min/km) from km9.14 to km9.64 | Fastest 1km: 4:17min/km from km8.64 to km9.64

[Event] [Results]

| ×  

Location: Děčín, Czech rep.

"Orkán Pit úraduje, počasie je naozaj extrémne!" Takéto hlásenie znelo pred našou cestou do Děčína, kam sme sa vybrali s Dáškou už v piatok. A bolo to cítiť. Orkán sa presúval cez Čechy na Slovensko. Silný vietor a dážď a my sme sa rozhodli spraviť si medzi zastávku na bájnej českej hore Říp, kde nás poriadne prefúkalo.
Do Děčína sme strastiplnou cestou dorazili až večer. Nezohnali sme už žiadne otvorené obchody a tak sme stihli iba večeru v reštaurácii. Ráno sme tak ostali nalačno, posilnil som sa iba zeleným čajom a dvomi glgmi RedBullu, aby mi nevybehli tepy. Orkán ustál a z ubytka sme prebehli 1km do Spartan festivalky - do prístavu. Stretli sme tam i zopár známich Spartanských tvárí (Imricha s priateľkou Natáliou). Na poslednú možnú chvíľu sme strčili batoh do šatne a o 9:00 sme od rieky Labe vyštartovali na 10km TRAIL, kopcami nad Děčínom. Blata bolo neúrekom a boli i 4 slušné stúpania. Prvé bolo hneď po prebehu cez Tyršov most na Pastýřskú stěnu a ZOO, cez ktoré sme dokonca prebehli. Zvieratká sme ale nezazreli žiadne. Druhé stúpanie bolo cez Hřeben, tretie na Papertský vrch - najvyššie položené miesto trate, kde bola aj občerstvovačka a medzičas na 5,1km. Vodu som vynechal. Stúpania mi išli celkom dobre a na medzičase som vyhupsol dokonca na 5-te miesto v Age kategórii. Posledné štvrté stúpanie bolo na Červený vrch a nasledoval dlhý zbeh do cieľa. Zbehy ma celkovo vrátili do reality. I keď som šprintoval čo sily stačili a bojoval o pozície, dobehol som nakoniec na 9-tom mieste v Age, keď som o prsia prehral zdrvujúci finish. Dáška s pobolievajúcim kotníkom smolne skončila na 2-om mieste v Age, o 1 sekundu za prvou. Ale i tak super výkon a gratulujem jej k skvelému umiestneniu.
Po preteku sme trochu zrelaxovali a rozhodli sa rekreačne si vybehnúť na Děčínsky Sněžník 723m. Jemné sneženie a krutá zima 0°C nás neodradili, aby sme po členky v mokrom snehu stúpali k vrcholu, k rozhľadni (ktorá bola podľa informácii otvorená do 16:00). I keď sme na vrchol prišli včas, tlstá bufetárka bola proti všetkým a keďže nepohla zadkom a neodhrnula schody, nevpustila nás na rozhľadňu - vraj by sme sa mohli pošmyknúť na schodoch. Nepomohlo ani prehováranie. Pozreli sme si teda aspoň obmedzené výhľady, ktoré sa ukazovali pomedzi oblaky a snehové vločky. Prebehli sme hrebeňom k obrým bralám, slnko famózne osvetlilo krajinu a ukázali sa nám krásne panorámy, ktoré ocenilo aj množstvo fotografov, ktorí sa vybrali na vrchol.

Štart: sob 4.Feb.2023 @9:00 Děčín | Vzdialenosť: 11.39km | Čas: 1:07:45 | Tempo: 5:56/km | Prevýšenie: 471m | Kalórie: 946 | Teplota: -1.1°C Zamračené, Pocit ako pri -5.0°C, Vietor: 15km/h S, Vlhkosť: 79% | Zóny srdcového tepu: Zóna 5 (>163 údery/min) 41:27 61%, Zóna 4 (145-162 ú/min 25:07 37%
Meno: BALINT Viktor, 1978, SVK, Bratislava | Bib: 57756 | Čas: 1:07:45 | Poradie: 42 (z 326) | Poradie Muži: 38 (z 214) | Poradie kategória Age Group M40-49: 9 (zo 66) | Poradie M45-49 (nevyhlasované): 3 (z 28) | Poradie v rámci národnosti - SVK (nevyhlasované): 3 (zo 14)
Tempo (km pace elev): 1. 5:25 +52m -13m | 2. 7:57 +98m -29m | 3. 6:39 +67m -57m | 4. 6:42 +62m -31m | 5. 6:57 +64m -22m | 6. 6:04 +46m -35m | 7. 5:00 +2m -75m | 8. 4:52 +13m -45m | 9. 6:10 +53m -25m | 10. 5:33 +11m -38m | 11. 4:39 +11m -111m | 12. 5:09 +1m -11m

Medzičasy:
km           | por.Abs | čas      | por.M      | por.Age
WS 5.1km | 36        | 0:35:02 | 32         | 5
Finish       | 42 (+6) | 1:07:45 | 38 (+6) | 9 (+4)

[Event] [Results]

| ×  

Location: Ľutov (Slovakia)

Trasa: Ľutov - Dechtariny - Vysoká 519m - Trebichavské sedlo - Trebichava - Vozore - Kňaží stôl 637m - Bradlo ~550m - Ľutov

"Na Nový rok o slepačí krok, na Tri krále o krok dále." A tak sme nelenili a vybrali sa s Dáškou na Trojkráľovú Trojku (trojka znamená tri kopce: Vysoká 519m - Kňaží stôl 637m - Bradlo ~550m). Štartovalo sa z dediny Ľutov (pri Bánovciach nad Bebravou). Čakalo nás náročné prevýšenie +877m a blatový terén. Počasie bolo chladné (2°C), ale za to boli krásne výhľady zo všetkých troch vrcholov, na ktoré bol prudký výbeh. Výbehy som ako tak stíhal so skupinkou bežcov, pri zbehu ma však všetci beznádejne obiehali a to sa zopakovalo 3x. V prvej polovici som bojoval s vysokým tepom (vypil som veľa RedBullu), druhú polovicu zase s únavou, nakoľko sme dlhšie nebehali väčšiu vzdialenosť. Na 8.5km bola občerstvovačka - v dedinke Trebichava, kde som si dal dúšok vody. Odtiaľ nasledovalo náročné stúpanie na vrch "Kňaží stôl 637m". Cestu nám prekrížilo i stádo jeleňov a sŕn, doslova prebehli v tesnej blízkosti pred nami a ostal po nich iba smrad. Do cieľa sa zbiehalo blatistou lúkou a na záverečnom asfalte v dedine ma predbehla ešte jedna bežkyňa (Zuzana Matúšová z Ultra trailteamu Prievidza), ktorej tempu v závere som už nestíhal. Dobehol som v čase 2:07:49,13 ako 57-mi muž. Dáška dobehla za mnou, v čase 2:16:26,21 ako 7-ma žena. Po dobehnutí do cieľa som si dal niekoľko teplých čajov a neskôr aj pikantnú gulášovú polievku. Pretek vyhral podľa očakávania dredatý Marián Priadka (zo Salomon/Suunto teamu), v neuveriteľnom čase 1:26:26,25 a prekonal tak svoj traťový rekord z minula.

Štart: pia 6.Jan 2023 @10:00 | Vzdialenosť: 18.88km | Čas: 2:07:49.13 | Tempo: 6:44/km | Prevýšenie: 877m | Calories: 1,600 | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Reebok *3* AT Craze 2.0 Green | Počasie: ...
Meno: BALINT, Viktor (1978) | Bib#: 48 | Klub: The Minions | Čas: 2:07:49.13 | Celkové poradie: 63 (z 86) | Poradie Muži: 57 (zo 70)

Medzičasy (km tempo prevýšenie): ...

[Event] [Press] [Results]

| ×  

Races: 43

---

3. Horehronská Trailová Liga 2022

Final Results
Races: 5 | Points:536 | Rank M:25 (of 37 classified)

#	Round	Race	Points	Rank M
5	VI.	5. Andrejcová Vertikal (Pohorelá)	106	61
4	V.	6. Jarabský polmaratón	136	41
3	IV.	4. Závadský štvanec	156	31
2	III.	Útek do divočiny (Brezno)	138	40
1	I.	7. Vertical kilometer Kráľová hoľa (Šumiac)	59	108

BODOVANIE:
Bodovanie každého preteku bude určované podľa absolútneho poradia muži/ženy nasledovne: 1.miesto 300 bodov, 2.m 270b (-30), 3.m 250b (-50), 4.m 245b (-55), 5.m 240b (-60), ..., (-5b pre každé ďalšie umiestnenie) ... 11.m 210b (-90), 12.m 207b (-93), 13.m 204b (-96), ..., (-3 body pre každé ďalšie umiestnenie), ..., 25.m 168b, 26.m 166b, 27.m 164b, ..., (-2 body pre každé ďalšie umiestnenie), ..., 51.m 116b, 52.m 115b, ..., (-1 bod pre každé ďalšie umiestnenie), 165.m 2b, ..., 1 bod všetci ostatní, ktorí dané preteky dokončia.
Pri rovnosti bodov rozhoduje väčší počet lepších umiestnení, v prípade rovnakých umiestnení rozhoduje lepšie umiestnenie v posledných pretekoch. Pre vyhodnotenie pretekára na stupni víťazov je povinná prítomnosť na celkovom vyhodnotení v záverečnom kole 8.10.2022 na útulni Andrejcová po poslednom preteku. Podmienkou pre absolvovanie ligy (započítanie b. do celkového hodnotenia) je účasť na minimálne 4 pretekoch z celkového počtu 6, pričom sa do hodnotenia berú 4 najlepšie bodované výsledky. V prípade zrušenia niektorého z pretekov sa podmienky upravia a teda kritéria znížia o jeden pretek.
[Results]

---

Slovenský pohár v behu do vrchu 2022

Final Results
Races: 8 | Points:74 | Rank Age M40-49:5 (of 112)

#	Round	Race	Points	Rank M40-49
8	IX.	6. Beh na Butkov	11	10
7	VIII.	22. Medzinárodný beh na Veľkú Raču	20*	11
6	VII.	13. Beh do Choča (Vyšný Kubín)	8	13
5	VI.	29. Horský kros Gerlach (Gerlachov - Sliezsky dom)	5	16
4	V.	39. Horský kros Pruské – Vršatec	2*	20
3	IV.	23. Memoriál Jána Stilla (Nová Lesná - Hrebienok)	18*	12
2	III.	16. Beh do vrchu Fačkov - Kľak	10	11
1	I.	4. Dynasport beh na Rokoš 2022	0	22

BODOVANIE:
muži B (M40-49), muži C, muži D boduje 20 pretekárov: 30, 20, 18, 17, 16, 15, ......1
ženy F boduje 10 pretekárov: 20, 15, 10, 7, 6, 5, 4, 3, 2, 1
muži A boduje 30 pretekárov : 50, 40, 30, 27, 26, 25, .....1
* Preteky: Memoriál Jána Stilla, Horský kros Pruské - Vršatec a Beh na Veľkú Raču budú bodované dvojnásobným počtom bodov.
Do konečného hodnotenia sa započítajú získané body zo všetkých pretekov. Odmenení budú pretekári na 1. – 3. mieste v každej kategórii.

---

×  

Location: Liečebný ústav Zobor, Kláštorská ul., Nitra - Dražovce (Slovakia)

Trasa: Liečebný ústav Zobor - Plieška - Pyramída - Svoradov prameň - Liečebný ústav Zobor | Popis: Štart je na asfaltovom povrchu. Beh sa začína 300 metrovým okruhom pred nemocnicou. Prvý kilometer trate je vo výške 330m, pokračuje cez vrch Plieška 405m s prevýšením 113m. Odtiaľ po miernom klesaní nasleduje krátky výstup na kótu 450m a plynulé klesanie do priestoru Troch dubov 444m. Trať pokračuje vstupnými bránami opevnenia Slovanov 540m. Chodník ďalej klesá a privádza nás do Sedla pod Zoborom 535m. Dvestometrovým výbehom sme dosiahli vrchol Pyramídy 554m. Obehneme pamätník a po zelenej značke klesáme 1600m. Miernym klesaním pokračuje trať smerom k Svoradovmu prameňu po vrstevnici. Od Svoradovho prameňa nasleduje prudký nebezpečný zostup do cieľa s dĺžkou 250m. Celková dĺžka behu je ~5500m s prevýšením ~262m.

S Dáškou sme sa rozhodli ukončiť záver roka behom a mali sme na výber Orešany, alebo Zobor. Jednohlasne sme sa rozhodli pre Zobor, kde bola menšia účasť a väčšie stúpanie. Organizácia preteku je výborná, v podstate vyhráva každý, kto sa zúčastní. Posilnili sme sa Red Bullom (ja iba polovicou čarovného nápoja) a 10:05, po dôkladnom vysvetlení trate (zrušili sa skratky pri zbehu a meral sa medzičas na Pyramíde) sme vyštartovali. Prvý okruh bol kolečko okolo liečebného ústavu a následne začalo stúpanie smerom na vrch Plieška. Vybojoval som si pozíciu, aby ma nikto predomnou na úzkom chodníku neblokoval, ale ani to mi nepomohlo. Cítil som, že po Red Bulle sa mi zvyšuje tep do červených čísel a tak som musel spomaliť a miestami prejsť i do chôdze, čo spôsobilo, že ma začalo viacero bežcov predbiehať. Držal som však tempo. Vybehli sme na Pyramídu, ktorú sme obkrúžili ľavotočivo (sprava), vyplazil som jazyk do kamery RTVS a nasledoval dlhý prudký zbeh kamenistou zvážnicou. Zbehy mám slabé, pud sebazáchovy ma brzdí a tak ma zopár rýchlejších kamikaze bláznov predbehlo. Cca kilometer pred cieľom i Dáška a chalanisko-vetroplach, za ktorým lietala vetrovka. Pri zbehu sa dokonca aj rozpršalo. Nakoniec som všetkými silami dobehol najrýchlejšie ako som vedel do cieľa, 4s za Dáškou, ako 10ty v kategórii. Od organizátora sme dostali krásnu hlinenú plaketu a kalendár, ktorý mi zdobí stenu. Dáške gratulujem za krásne 1é miesto v kategórii.

Štart: sob 31.December 2022 @10:05 | Vzdialenosť: 5.62km | Čas: 33:38 | Tempo: 5:59/km | Prevýšenie: 286m | Calories: 486 | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Reebok *3* AT Craze 2.0 Green | Počasie: 6.7°C Dážď, Pocit ako pri: 3.9°C, Vietor: 15km/h V, Vlhkosť: 97%
Meno: BALINT, Viktor (1978) | Bib#: 208 | Klub: The Minions | Čas: 33:38 | Celkové poradie: 59 (z 204) | Poradie Muži: 55 (zo 168) | Poradie M40-45: 10 (z 23)
(R58 A1 #334 Dagmar Ž45-50 T0:33:34)

Medzičas (Poradie M):
  00:22:28 (51) | Beh na Pyramídu
  00:11:10 (68) | Beh z Pyramídy
  00:33:38 (55) | Cieľový čas

Medzičasy (km tempo prevýšenie): 1. 6:03 +66m | 2. 7:47 +87m | 3. 7:56 +101m | 4. 4:53 -104m | 5. 4:21 -115m | 6. 4:13 -41m

[Event] [Press] [Results]

| ×  

Location: Trenčianske Jastrabie (Slovensko)

Trasa: Trenčianske Jastrabie, Kultúrny dom - Chata pod Inovcom

S Dáškou sme sa prihlásili na predvianočný beh na chatu pod Inovcom. Bežalo sa do vrchu, z Trenčianskeho Jastrabia, po zasneženej asfaltke, na chatu pod Inovcom. Po dobehnutí do cieľa preteku (na chatu), sme sa rozhodli s Dáškou bez prestávky pokračovať na vrchol Inovec 1042m. Spravili sme tak ako jediní pretekári zo štartového poľa. V hlbokom snehu sme stúpali cez lyžiarsky svah na vrchol. Vybehli sme aj na rozhľadňu, kde sme sa dlho nezdržali, nakoľko poriadne fúkalo a čo najskôr sme zbehli späť na chatu pod Inovcom, kde sme si dali malé občerstvenie - cesnakovú polievku a bielu Toblerone čokoládu. Nasledoval ešte zbeh do dedinky Trenčianske Jastrabie, ktorý sme absolvovali po zasneženom turistickom chodníku.

Štart: sob 17.Dec 2022 @9:30 Trenčianske Jastrabie | Vzdialenosť: 7.89km | Čas: 0:51:35 | Tempo: 6:33/km | Prevýšenie: 518m | Calories: 709 | Shoes: Reebok *3* AT Craze 2.0 Green | Počasie @Trenčianske Jastrabie: -2.2°C polojasno, Pocit ako pri: -8.3°C, Vietor: 30km/h SSZ, Vlhkosť: 80% | Počasie @Inovec: -6°C, Pocitová: -15°C
Meno: Balint Viktor, 1978, SVK | Št.číslo: 2 | Klub: The Minions | Čas: 0:51:35 | Celkové poradie: 13 (z 20) | Poradie Muži: 12 (zo 16)

Medzičasy (km tempo prevýšenie): 1. 5:24 +35m | 2. 6:24 +63m | 3. 6:18 +58m | 4. 6:50 +74m | 5. 7:00 +84m | 6. 7:07 +78m | 7. 6:51 +69m | 8. 6:26 +58m

[Event] [Results]

| ×  

Location: reštaurácia Bowling, Modra - Harmónia (Slovensko)

Trasa: Modra, Harmónia - Badogy - Pod Peprovcom - Veľká homoľa 709m - Nad hvezdárňou - Zabitá - Zámčisko - Modra, Harmónia

Predvianočný charitatívny beh Jána Veštíka* sme si predom 2x natrénovali a po dňoch výdatných dažďov a oddychu i po náročnom pracovnom týždni sme sa postavili na štart s očakávaním, či vieme ešte vôbec udržať závodné tempo. Po ceste od Pezinka sme videli Veľkú homoľu v oblakoch a po príjazde do Harmónie bolo chladno, 2°C a pocitovo "pekná kosa". Posilnili sme sa Red Bullom, ktorý na mňa pôsobí ako čarovná voda. Zaregistrovali sme sa, prispeli dobrovoľným príspevkom na štartovné (pre Nadáciu Krídla, ktorej činnosť je zameraná na pomoc osobám so zdravotným postihnutím, ťažkým životným údelom a v neľahkej sociálnej situácii) a o 10:00 sme vyštartovali na známu trať, ktorá viedla lesnými chodníkmi po turistických značkách. Od Harmónie bolo prekvapivo sucho, až pod Homoľou prišla hmla, neskôr sneh i ľad. Rozhľadňa bola zahalená v snehobielej hmle a pod ňou bol kontrólny bod - dotyk ruky s rozhľadňou. Bol som tam za 39m:00s na priebežnom 14tom mieste. Zbeh zhora bol po snehu, ľade a kamení trochu náročnejší, postupne ma predbehlo 6 bežcov. Sneh sa opäť pozvoľna premenil na blato, miestami sa pekne šmýkalo a pod Zámčiskom boli aj skvelé Wellnes potoky, kde sa jednému nešťastníkovi podvrtla noha. Za potokmi nasledoval už iba cca 1km dobeh po asfalte, kde som trielil čo sa dalo a v cieli som bol za 1:04:52 na priemernom 20-tom mieste. Dáška dobehla za mnou za 1:07:59 na 5-tom mieste medzi ženami, žiaľ vďaka RedBullu, ktorý jej spôsobil vysoké tepy, veľa odkráčala. Nakoniec sa jej podarilo vyhrať aspoň v tombole - mini vianočný stromček, kozmetiku a levanduľové srdiečko, ktoré nám vyzdobí a i trochu prevoňá autíčko od blatových smradov. Po behu sme zabehli na predvianočnú kapustnicu do Pezinskej Vitamínky a následne sme boli vyplávať nohy na mestskej plavárni v Pezinku, kde som pri 1800m za hodinu bojoval s troma kŕčmi v chodidlách.

*: Ján Veštík (nar.1795) bol človek, ktorý v kľúčovej chvíli neváhal podstúpiť osobné riziko a pomôcť Ľudovítovi Štúrovi uniknúť pred zatknutím. V máji 1848 totiž vydala maďarská vláda zatykač na Ľ.Štúra, Hurbana a Hodžu. Štúr utekajúc pred gardistmi sa po zotmení 28. mája vybral do Harmónie za horárom Jánom Veštíkom, ktorého dvaja synovia boli Štúrovi žiaci. Ján Veštík prichýlil Štúra v horárni a v noci z 28. na 29. mája ho tajne previedol cez Malé Karpaty do Jablonového na katolícku faru Jána Galbavého. S jeho pomocou sa cez Záhorskú Ves dostal do Rakúska a odtiaľ na Slovanský zjazd do Prahy.

Štart: sob 10.Dec 2022 @10:00 Modra, Harmónia | Vzdialenosť: 10.11km | Čas: 1:04:52 | Tempo: 6:23/km | Prevýšenie: 484m | Calories: 878 | Shoes: Reebok *3* AT Craze 2.0 Green (1333.7 km) | Počasie: 1.7°C Opar, Pocit ako pri: -1.7°C, Vietor: 11km/h SSZ, Vlhkosť: 94%
Meno: Balint Viktor, 1978, SVK | Št.číslo: 2 | Klub: The Minions | Čas: 1:04:52 | Celkové poradie: 20 (z 50) | Poradie Muži: 19 (z 38)

Medzičasy (km tempo prevýšenie): 1. 6:07 +71m -0m | 2. 5:52 +40m -15m | 3. 8:04 +111m -2m | 4. 8:49 +123m -0m | 5. 8:21 +101m -1m | 6. 6:46 +28m -108m | 7. 5:07 +4m -54m | 8. 5:11 +9m -112m | 9. 5:39 +0m -140m | 10. 4:14 +0m -49m | 11. 4:30 +0m -3m

Priebežné umiestnenie: 5.10km, Veľká homoľa 709m, 14.

Personal Top Results: Best estimated 1k effort (4:08), from km 8.85 to 9.85 | PR on Velka Homola, posledne stupanie (2:54) | PR on Od Pod Peprovcom po križovatku pod Veľkou Homoľou (24:12) | PR on Od Bowlingu ku Pod Peprovcom (11:20)

[Event] [Results]

| ×  

Location: Bobrovec, Bobrovecký Kameňolom - Bobrovecká dolina (Slovensko)

Oficiálne parametre trate: 3.7 km, +600m, lesná cesta, chodník

...

Štart: sob 5.Nov 2022 @10:30 Bobrovecký kameňolom 820m | Cieľ: 1420m | Vzdialenosť: 3.87km | Čas: 0:37:52 | Tempo: 9:43/km | Prevýšenie: 570m | Calories: 483 | Shoes: Reebok *3* AT Craze 2.0 Green | Počasie: ...
Meno: BALINT Viktor, 1978, SVK | Št.číslo: 45 | Klub: The Minions | Čas: 0:37:52 | Celkové poradie: 47 (z 95) | Poradie Muži: 37 (z 64) | Poradie Muži 40-49: 9 (zo 14)

Medzičasy (km tempo prevýšenie): 1. .../km +..m -..m | 2. ...

[Event] [Results]

| ×  

Location: Višňové pri Žiline, Slovensko

Oficiálne parametre trate: 6.5km +850m, lesný povrch, značený turistický chodník, modrá značka, limit: 2 hodiny

Jedná sa o najťažší beh do vrchu v blízkom okolí, v krásnom prostredí Višňovskej doliny. Trasa preteku vedie v prvej časti dolinou a následne sa dvíha smerom na hlavný hrebeň, ktorý smeruje až na vrchol Minčola, odkiaľ sú pri dobrom počasí krásne výhľady na Krivánsku, ako aj Lúčasnkú časť Malej Fatry. Na trati sú od začiatku až do konca prudké stúpania s minimom priestoru pre oddych. V záverečej časti sa trasa prudko dvíha a nasleduje finish, kde väčšina ľudí zvolí skôr rýchlu chôdzu namiesto behu.

Štart: sob 29.October 2022 @10:30 Višňové, pri vstupe do doliny | Cieľ: vrchol Minčol 1363m | Vzdialenosť: 6.28km | Čas: 1:00:23 | Tempo: 9:40/km | Prevýšenie: 841m | Shoes: Reebok *3* AT Craze 2.0 Green | Počasie: 11.7°C Hmla, Vietor: 15km/h ZJZ, Vlhkosť: 89%
Meno: BALINT Viktor, 1978, SVK | Št.číslo: 116 | Klub: The Minions | Čas: 1:00:23 | Celkové poradie: 51 (z 87) | Poradie Muži: 45 (zo 67) | Poradie Muži 40-49: 16 (z 24)

Medzičasy (km tempo prevýšenie): 1. 6:37/km +94m -0m | 2. 11:08/km +191m -20m | 3. 9:06/km +109m -7m | 4. 7:42/km +85m -6m | 5. 8:13/km +86m -11m | 6. 14:10/km +223m -0m | 7. 13:02/km +59m -0m

[Event] [Results]

| ×  

Location: Zvolen, Zimný štadión, Slovensko

Štart: sob 22.October 2022 @10:02 | Vzdialenosť: 23.81km | Čas: 2:14:39,1 | Tempo: 5:39/km | Prevýšenie: 760m | Calories: 1,758 | Average Heart Rate: 157bpm | Average Cadence: 164spm | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Reebok *3* AT Craze 2.0 Green | Počasie: 7.2°C, Vietor: 0km/h S, Vlhkosť: 89%
Meno: BALINT Viktor, 1978, SVK | Št.číslo: 56 | Klub: The Minions | Čas: 2:14:39,1 | Celkové poradie: 27 (z 58) | Poradie Muži: 21 (zo 41) | Poradie B Muži 40-49: 8 (z 15)

Najrýchlejšie úseky: Fastest 250m: 0:59 (~3:56 min/km), km 23.51-23.76 | Fastest 500m: 2:07 (~4:14 min/km), km 22.61-23.11 | Fastest 1km: 4:28 min/km, km 22.75-23.75 | Fastest 5km: 25:31 (~5:06 min/km), km 15.59-20.59 | Fastest 10km: 53:43 (~5:22 min/km), km 3.53-13.53 | Fastest 15km: 1:21:34 (~5:26 min/km), km 8.75-23.75 | Fastest 1/2M'thon: 1:58:01 (~5:36 min/km), km 2.66-23.76

Splits:
km | pace | AHR | Cad | Asc | Des
1. | 5:42 | 142 | 165 | 67+ | 4-
2. | 6:41 | 159 | 162 | 90+ | 0-
3. | 6:05 | 163 | 164 | 64+ | 22-
4. | 7:41 | 164 | 156 | 88+ | 53-
5. | 5:32 | 158 | 170 | 37+ | 45-
6. | 5:04 | 157 | 168 | 5+ | 41-
7. | 5:19 | 158 | 166 | 15+ | 34-
8. | 5:54 | 162 | 163 | 59+ | 2-
9. | 6:21 | 162 | 160 | 39+ | 14-
10. | 5:00 | 157 | 166 | 5+ | 37-
11. | 4:57 | 156 | 169 | 10+ | 35-
12. | 5:17 | 161 | 166 | 9+ | 11-
13. | 5:19 | 153 | 162 | 5+ | 33-
14. | 5:33 | 157 | 164 | 64+ | 13-
15. | 8:26 | 163 | 154 | 75+ | 7-
16. | 6:05 | 154 | 163 | 27+ | 34-
17. | 4:54 | 150 | 170 | 0+ | 54-
18. | 5:10 | 156 | 169 | 14+ | 33-
19. | 4:55 | 152 | 168 | 0+ | 56-
20. | 5:14 | 153 | 164 | 0+ | 29-
21. | 5:42 | 157 | 160 | 57+ | 24-
22. | 5:48 | 161 | 159 | 35+ | 67-
23. | 4:44 | 154 | 170 | 0+ | 99-
24. | 4:28 | 156 | 171 | 6+ | 22-

[Event] [Results]

| ×  

Location: Brezno - Mazorníkovo, Ihrisko ZŠ s materskou školou MPČĽ 35, Slovensko

"Behaj a kochaj sa! Výbehom na Chamarovský kopec ku dvojkrížu sa ti cestou i necestou otvoria idylické výhľady na krásy našich hôr - hrebeň Nízkych Tatier od Kráľovej Holi až za Ďurkovú na severnej strane, či Klenovský Vepor a Fabovu hoľu na strane južnej a východnej. Čaká ťa náročné stúpanie, plytké klesanie, rovinatá časť aj rýchly 200 metrový spád!" Takéto lákadlo nás zlákalo na krásny pretek na juhu Brezna, z mestskej časti Mazorníkovo. Predom sme videli, že nebolo prihlásených veľa bežcov a Dáška tak figurovala ako teoretická papierová favoritka vo svojej vekovej kategórii. Aby sme to nemali fyzicky a logisticky namáhavé, tak sme sa už v piatok podvečer vybrali zo západného Slovenska na ubytovanie do Hornej Lehoty, pri Podbrezovej a v sobotu o pol deviatej ráno sme zamierili do Brezna, m.č. Mazorníkovo. Trochu sme sa potrápili, kým sme našli areál Základnej školy, odkiaľ bol štart preteku. Prebiehali tam totiž aj stavebné práce (nová atletická dráha) a tak sme sa najprv okľukou, neskôr dierou v stavebnom plote, dostali dnu do areálu a zaregistrovali sa. Posilnili sme sa Red Bullom, trochu sme sa rozbehali po okolí a o 10:00 sme hromadne (35 bežcov) vyštartovali. Prvý okruh bol na ovále, kde som viedol štartové pole a užil si minútu slávy. Na konci okruhu sme zabočili dole na schody, kde ma začali predbiehať ostatní pretekári a okolo garáží na ulici Májového povstania českého ľudu sme pokračovali ďalej Jelšovou ulicou, až kým sme nepribehli k prudkému stúpaniu na Chamarovú. Kopec bol prudký a počul som, ako v svahu fotiaca fanynka poznamenala: "Je to strmé, preto dnes nebežím, lebo to stúpanie poznám." Tempo preteku bolo vražedné a v stúpaní som obehol zopár bežcov, ale bol som predbehnutý i ja, minimálne jednou bežkyňou. S Dáškou sme sa na trati predbiehali, ja som potiahol viac do kopca, ona zase z kopca, ale viac menej sme bežali v tesnom závese za sebou. Na 2.6km sme sa dostali konečne na hrebeň Chamarovej a pokračovali "Náučným chodníkom Čierny Balog - Hronec" skoro k úpätiu hlavného vrchola Chamarovej. Na hlavný vrchol sme sa nakoniec nedostali, prebehli sme totiž k rázcestiu s Jelšovou ulicou, kde sme zahli doprava a strmo sklesali k potoku Mazorník, kde sme na rázcestí zahli doľava a pokračovali cez Šiašovo, poľnými cestami. Podarilo sa mi obehnúť dvoch ďalších bežcov a tesne som sa v klesaní držal za Dáškou. Na 7-om kilometri sme sa dostali k domom, na Potočnú ulicu, z ktorej sme zahli na rozorané pole a jeho okrajom sme prebehli na autobusové otočisko ulice MPČL. Následoval už iba dobeh ku Základnej škole a posledný okruh na atletickom ovále. Periférne som videl, že pretekár za mnou ma dobiehal a tak som sa ospravedlnil Dáške, s ktorou som bežal bok po boku a nasadil som vyššie záverečné tempo a trielil na ovály do cieľa, aby ma náhodou pretekár nepredbehol. Do cieľa som dobehol za 41:23 na 14. mieste a 7. mieste v kategórii. Dáška dobehla o 5 sekúnd za mnou ako prvá v kategórii, takže papierové predpoklady sa potvrdili a úprimne jej gratulujem. Vyhrala krásnu šálku, medailu a finančnú cenu. Pretekár za nami bol nakoniec z kategórie M16-39 a dobehol za Dáškou o 4 sekundy. Trochu ma mrzí, že ma na trati predbehol copatý pretekár Igor Nosko, za ktorým som zaostal 12 sekúnd. Ale bol to rýchly pretek, rozhodovali ozaj iba sekundy.
Po vyhlásení víťazov a fotografovaní sa, sme sa odviezli do Čierneho Baloga, časti Komov a vystúpali na rozhľadňu "Pustý vrch 657m", z ktorej boli krásne jesenné výhľady do okolia. Následne sme si vybehli zaplávať do krytej plavárne v Brezne, Mazorníkove (odplával som 1900m) a pobrali sa na večeru do Kúrie na Táloch. Ďalší deň bol turistický, v Nízkych Tatrách. Chceli sme konečne vyjsť na vrch Skalka 1980m. Ráno sme preto z ubytovania zamierili na Srdiečko a odtiaľ sme bežecko-turisticky vybehli cez Kosodrevinu na Krížske sedlo a vrch Kotliská 1937m. Tam sme zistili, že kvôli uzávere sa ďalej už nedostaneme a tak sme sa museli vrátiť späť a výstup si tak zopakujeme budúci rok. Na hrebeni bola aj tak pekná metelica - fúkalo, bola zima (2°C, pocitovo aj -10°C) a hmla. V nižších polohách sme si ale užili krásnu jesennú prírodu - farebné kríky čučoriedok, stromov, či červené muchotrávky v čarovnom lese.

Štart: sob 15.Oct.2022 @10:00 | Vzdialenosť: 7.85km | Čas: 00:41:23 | Tempo: 5:17/km | Prevýšenie: 237m | Calories: 588 | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Reebok *3* AT Craze 2.0 Green
Meno: BALINT Viktor | Št.číslo: 9 | Klub: The Minions | Kategória: B (Muži 40+) | Čas: 00:41:23 | Abs.poriadie: 14 (z 35) | Poradie M40+: 7 (z 12)

Medzičasy (km tempo prevýšenie): 1. 4:20/km -5m | 2. 7:24/km +106m | 3. 6:08/km +19m | 4. 4:48/km -43m | 5. 4:20/km -80m | 6. 5:19/km +19m | 7. 4:54/km -24m | 0.85 4:55/km +6m

[Event] [Results]

| ×  

Location: Pohorelá, Slovensko

Andrejcová vertikal alebo ľudovo "výbeh na Andrejcovú" sú otvorené jednodňové preteky pre širokú behajúcu i do kopca kráčajúcu verejnosť podľa určených kategórií. Trasa pretekov dlhá 5.1km vedie z centra obce Pohorelá 750m po modro značenom turistickom chodníku až na hlavný hrebeň Nízkych Tatier s cieľom na vrchu Andrejcová 1510m.
Trať: Turistický chodník, cca 700m v obci Pohorelá asfalt, následne lesný chodník (kamenistá lesná cesta, zvážnica, tráva, zemitý chodník). Trať je náročná najmä pre strmý profil a málo tienistých úsekov. Použitie paličiek je povolené.

Finále HTL sa konalo z Pohorelej, výbehom na Andrejcovú. Hrozilo, že sa daného kola vôbec nezúčastnime, nakoniec sa však situácia zmenila a na poslednú chvíľu sme sa s Dáškou zaregistrovali, dokonca medzi poslednými. Hneď na to, pre veľkú účasť, registráciu zastavili. Na Horehronie je zo západu Slovenska dlhá cesta, preto sme si zarezervovali ubytovanie z piatka na sobotu v Hornej Lehote. Ráno sme vyrazili zo zaujímavého ubytovania hlboko v horách, medzi medveďmi, do Pohorelej. Nad horami sa tvoril opar, ale pomaly sa vyjasňovalo a ukazovala sa čistá modrá obloha. Zaparkovali sme v Pohorelej, ledva sme stihli registráciu a zbaliť si batoh do auta, ktoré nám ho vyviezlo do útulni Andrejcová. Pred štartom som stihol ešte prehodiť pár viet s Jánom Malíčkom, následne sme sa s Dáškou trochu rozbehali a premiestnili sa na námestie. Spevák v kroji zaspieval Slovenskú hymnu a na krátke odpočítavanie sme o 10:00 vyštartovali. Prvých 800m sme stúpali, v balíku bežcov, asfaltom, na horný koniec dediny. Pri smerovníku „Pohorelský medokýš“ 800m sme zišli z modrej značky do cca 300m lesnej skratky popri medokýši na lúku „Makovisko“, kde sme sa napojili znova na modrú turistickú značku, po ktorej sme strmým chodníkom bežali na hrebeň Nízkych Tatier. Bežalo sa náročným stúpaním, miestami som nevedel udržať bežecké tempo a musel som prechádzať do chôdze. Snažil som sa však čo najviac bežať, resp. cupitať a i v takomto polobehu sa našlo zopár bežcov, ktorý ma dokázali obísť chôdzou. Z ľavej strany sa postupne ukazovali výhľady do krajiny. Na občerstvovačke som sa napil dva dúšky iontového nápoja a pokračovali sme ďalej k rázcestu Pod Úplazíkom a strmo prudkou cestičkou ku krížu. Boli sme hnaní kopou turistov, či rodinnými príslušníkmi iných bežcov, ktorí sa premiestňovali k útulni. Pri kríži pod Andrejcovou sme zahli doprava na červenú značku a finishovali posledným stúpaním na vrch Andrejcová. Nepoľavoval som v tempe a keď sa dalo, snažil som sa aj pridať. Oproti už klesali bežci, zhora smerom k útulni, tak som vedel, že cieľ sa blíži. Do cieľa na červenom turistickom chodníku, tesne pod vrcholom Andrejcovej som dobehol za 51m:16s. Takýto čas som odhadoval aj pred štartom, takže ako taká spokojnosť bola. Stačilo to na 17-te miesto v kategórii. Dáška sa v závode značne vytrápila, nakoľko jej celý deň tiekla krv z nosa a mala sťažené dýchanie. Aj tak to ale parádne zabehla a dobehla za 53m:22s na 7-om mieste v kategórii. Vydýchali sme sa a presunuli sa ku kótovanému vrcholu Andrejcová 1520m, na ktorý sa išlo kúsok pomedzi kríky čučoriedok a kosodreviny. Z vrcholu boli nádherné výhľady do okolia - na hrebeň Nízkych Tatier (Veľká Vápenica 1691m západne, Bartková a Orlová 1840m východne, resp. na juh smerom na Pohorelú). Pomaly sme sa presunuli ako všetci ostatní k útulni Andrejcová, kde nám auto doviezlo batohy. Bolo tu občerstvenie (jedlo a pitie), speváci a speváčky v krojoch spievali piesne a pripravovalo sa finálne ukončenie Horehronskej Trailovej Ligy, s celou parádou okolo. Slniečko hrialo, ale aj poriadne fúkalo, preto sme na seba obliekli všetko čo sme mali k dispozícii v batohu. Z útulne sa ukázal aj obdivuhodný pohľad na zasnežené kopce Vysokých Tatier. Posilnil som sa indickým šošovicovým curry "masoor dal" a kofolou, počkali sme na vyhlásenie výsledkov a vyhodnotenie celej ligy. Nakoniec sme skončili obaja s Dáškou o 4 miesta horšie ako pred pretekom - ja na 25 mieste a Dáška na konečnom 9-tom mieste. Obdržali sme upomienkové predmety a keďže sme nemali čas na vyše, rýchlo sme zobrali nohy na ramená a zbehli od útulne čo najrýchlejšie do Pohorelej. Prezliekli sme sa a zamierili najkratšou cestou smerom na západ.

Štart: sob 8.Oct.2022 @10:00 Pohorelá 760m | Cieľ: Andrejcová 1516m | Vzdialenosť: 5.18km | Čas: 51:16,13 | Tempo: 9:52/km | Stúpanie: 757m | Klesanie: 2m | Calories: 685 | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Reebok *3* AT Craze 2.0 Green | Počasie: 12.2°C jasno, Vietor: 26km/h JZ, Vlhkosť: 76% | Zóny srdcového tepu: Zóna 5 (>164 ú/min) 26:15 51%, Zóna 4 (146-163 ú/min) 23:41 46%
Meno: BALINT Viktor, 1978, SVK | BIB: 112 | Klub: The Minions | Čas: 51:16,13 | Strata: 19:27,53 | Celkové poradie: 74 (zo 148 + 8 DNF) | Poradie Muži: 61 (zo 100 + 6 DNF) | Poradie MB - Muži nad 40r: 17 (z 39 + 2 DNF) | Body: 106

Medzičasy (km tempo prevýšenie): 1. 5:58/km +91m | 2. 8:22/km +133m | 3. 13:52/km +217m | 4. 10:53/km +153m,-2m | 5. 10:36/km +145m | 0.18 8:03/km +20m

HTL: 536b | Poradie: 25 (z 37 bodovaných) [Event] [Results]

| ×  

Location: chata Jarabatá (obec Jarabá), Slovensko

Povrch trate: po lesných a spevnených cestách a chodníkoch, Sky Race.
Občerstvenie: Na Chate M. R. Štefánika cca 10 kilometer, v sedle Čertovica cca 18 kilometer.
Časový limit: 2,5 hodiny (do 13:30 hod) na 9,5 km - Chata M. R. Štefánika | 4 hodiny (do 15:00 hod) na 17 km - Čertovica

Kráľovská disciplína Horehronskej trailovej ligy - "sky race" v pravom slova zmysle sa konala z dediny Jarabá, od chaty Jarabatá. Napriek nepriaznivému počasiu (dážď, 5°C) sme si nenechali s Dáškou ujsť toto kolo a na dva dni sme sa ubytovali neďaleko, v Mýto apartments, v Mýte pod Ďumbierom. Aj v sobotu ráno pršalo a neutíchalo. Za 10 minút sme sa odviezli ku chate Jarabatá, kde bolo všetko pripravené na pretek. Zaregistrovali sme sa, poobliekali do dažďa a vetra a o 11:00 sme hromadne odštartovali. Bežalo sa v nádhernom vysokohorskom prostredí Nízkych Tatier s krásnym tradičným jesenným počasím - dáźď, blato, vymyté skalné chodníky alebo rovno potoky či mláky. Bežali sme po zelenej turistickej značke cez Kumštovú dolinu na Kumštové sedlo 1549m (4.7km), kde sme odbočili na Bocianské sedlo a žltou značkou sme pokračovali na rázcestie Králička 1682m (pod vrchom Besná). V stúpaniach som držal tempo, ale nebežal som naplno, aj kvôli náročným podmienkam a technickému terénu, hmle, kalužiam vody, skalám, blate, či potokom. Miestami sme bežali po krásnych chodníkoch lemovaných farebnými kríkmi čučoriedok. Červenou značkou sme pokračovali obojsmerným úsekom na chatu generála M.R.Štefánika. Vietor bol sprvu milostivý, ale na zbehu ku chate ukázal svoju silu. Poriadne fúkalo, mrholilo, bolo blato a hmla že nebolo vidieť na 20 metrov. Pred chatou nás čakala otočka, iontový nápoj a teplý čaj. Dal som si načas, pri chate sme boli spolu s Dáškou za cca 1h:29m (časový limit sme stihli), osviežil som sa a porobil aj zopár foto záberov. Obrátili sme sa a spolu sme bežali späť nepríjemným veterným stúpaním na hrebeň Králičky, prebehli sme popod Besnú a pokračovali červenou značkou ďalej hrebeňom na Kumštové sedlo 1549m (13.6km), cez vrch Lajštroch 1602m a Rovienky 1602m. Cez muchotrávkové kosodrevinové lesy sme pomaly klesali na sedlo Čertovica 1232m (17.4km). Dážď chladil, zbehy boli šmykľavé a tak som ich išiel radšej opatrne a pomaly aj za cenu časovej straty. Kopu bežcov ma obiehalo, ale nestálo mi za to sa zraniť. Na Čertovici bolo občerstvenie, ktoré som vynechal a asfaltom sme klesali na rázcestie Špitálik, kde ma predbehla i Dáška, ktorej klesania idú vynikajúco. Zahli sme doľava do lesa a lesnou kľukatou cestou sme po žltej značke cca 4km šprintovali do cieľa ku chate Jarabatá. Dášku som už nedokázal dohnať. Predbehol som iba jednu bežkyňu a s bežcom Jakubom Vichrom som o prsia prehral v cieli - súperili sme cca 3km pred cieľom, nakoniec som tento súboj s o 10 rokom mladším chalanom o 1 sekundu prehral. Nevadí. Dáška dobehla predo mnou o 25 sekúnd a umiestnila sa na skvelom 3-ťom mieste v kategórii, ja som dobehol za 2:59:49 (ozaj tesne pod 3 hodiny) a umiestnil som sa na 49 mieste celkovo a 12tom v kategórii Muži nad 40r. Po behu sa toho moc nedalo robiť, keďže sa ešte brutálnejšie rozpršalo. Dali sme si teplý čaj, guláš a po prepraní blatových vecí aj fajn večeru v Kúrii na Táloch.
Na druhý deň, už ako tak býva zvykom v Horehronskej trailovej lige, vyšlo slniečko a tak sme sa rozhodli, že sa vyberieme s Dáškou opäť po stopách behu, tentokrát ale z Trangošky, cez chatu M.R.Štefánika na vrchol Besná 1807m. Späť sme prebehli cez Kosodrevinu a Srdiečko. Počasie ozaj vyšlo a tak sme si mohli aspoň v nedeľu vychutnať nádherné jesenné žlto červeno zelené výhľady na kopce Nízkych Tatier.

Štart: sob 1.Oct.2022 @11:00 | Vzdialenosť: 22.67km | Čas: 2:59:49 | Tempo: 7:48/km | Prevýšenie: 1,225m | Calories: 1,928 | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Reebok *3* AT Craze 2.0 Green (903.6 km) | Počasie: 5.0°C Slabý dážď, Pocit ako pri -0.6°C, Vietor: 35km/h J, Vlhkosť: 100%
Meno: Balint Viktor, 1978, SVK | Bib: 55 | Klub: The Minions | Čas: 02:59:49 | Celkové poradie: 49 (z 81) | Poradie Muži: 41 (zo 60) | Poradie M40: 12 (z 22) | Body: 136

Medzičasy (km tempo prevýšenie): 1. 6:30/km +80m -2m | 2. 8:25/km +124m -0m | 3. 9:15/km +127m -0m | 4. 14:49/km +215m -0m | 5. 11:37/km +131m -0m | 6. 5:58/km +7m -40m | 7. 8:49/km +84m -0m | 8. 10:11/km +120m -4m | 9. 7:31/km +69m -5m | 10. 10:40/km +56m -84m | 11. 6:57/km +29m -56m | 12. 7:38/km +51m -20m | 13. 7:15/km +11m -129m | 14. 7:29/km +8m -93m | 15. 8:42/km +46m -56m | 16. 10:06/km +65m -64m | 17. 7:51/km +0m -172m | 18. 7:44/km +0m -160m | 19. 5:09/km +0m -88m | 20. 5:03/km +0m -65m | 21. 4:39/km +0m -61m | 22. 4:45/km +0m -62m | 23. 4:12/km +0m -45m

[Event] [Results]

| ×  

Location: Ladce, Slovensko

Štart: Štadión TJ Tatran Cementár Ladce
Trať: asfaltová cesta a terén, dlžka 6 km, prevýšenie 355 m
Cieľ: Areál skalného sanktuária na hore Butkov

Finálové deviate kolo Slovenského pohára v behu do vrchu bolo z dediny Ladce, ku krížu v areály skalného sanktuária (pútnické miesto) na hore Butkov. Predom som si pripravil priebežnú tabuľku v pohári - poradie bežcov v kategórii. Podľa mojich výpočtov som bol na priebežnom 5-tom mieste. Pri plnej účasti bežcov som sa teoreticky mohol prepadnúť na najhoršie 16 miesto. Nepodliehal som však panike a veril v zázračnom udržaní sa na piatej pozícii. Dáška bola už teraz na istom prvom mieste v pohári a tak nemala čo stratiť. Zo soboty na nedeľu sme sa po preteku v Závadke nad Hronom ubytovali v Žiline. Zo Žiliny do Ladcov to bola ráno iba pol hodina jazdy. Zaparkovali sme na parkovisku pred miestnym úradom. Pokecali sme opäť s Jánom Malíčkom, ktorý nás psychicky pripravil na to, že na Butkov je to po asfalte, čo nemáme moc radi. Vyzdvihli sme si meracie čipy, štartovné čísla a balíček s pivom a koláčom, zbalili sme si veci na prezlečenie do autobusu, ktorý nám previezol veci do cieľa preteku a pred štartom sme sa stihli rozbehať (cca 1200m) po Cementársku ulicu a späť. Štart bol o 10:15 z pred futbalového štadióna TJ Tatran Cementár Ladce. V pozadí sme videli cieľ preteku - kríž na "rozobratej" hore Butkov (najvyšší vrch Butkovských bradiel, geomorfologickej časti Strážovských vrchov). Horu poriadne nakusol kameňolom Ladce, ktorý tu ťaží vápenec pre cementáreň. Na odpočítavanie organizátora sme vyštartovali a prvých 1600m sme bežali asfaltom, okolo cementárne, do Horných Ladcov. Tu sa potrhalo pole pretekárov. Ja som rýchlemu tempu príliš nestačil. Vytvoril sa dlhý slíž pretekárov, ktorý sa potrhal do skupiniek. V Horných Ladcov sa mi podarilo predbehnúť Dášku a trať sa následne stočila doprava - na trávnatú cestu pozdĺž dopravníka. Neskôr sme sa opäť pripojili na žltú značku a pokračovali sme asfaltkou po rázcestie Kameňolom. Tu sa trasa behu odkláňala doľava (mimo žltú turistickú značku) a pokračovali sme strmšie do kopca, krížovou cestou na horu Butkov, ku skalnému sanktuáriu Božieho milosrdenstva a krížu pod vrcholom kopca Butkov. Bojoval som so staršími pánmi v rokoch o pozície. Jedným z nich bol Jozef Kral, ktorý sa za mňa zavesil a ťahali sme to spolu svižným tempom až do cieľa. Postupne sme predbehli možno jedného či dvoch pretekárov. Cieľ prišiel nakoniec skôr ako som očakával, po 5.76km, pri stúpaní 350m. V cieli sme si podali ruky a poďakovali si za skvelý výkon a potiahnutie sa. Dobehol som za 34m:55s na skvelom 10-tom mieste v kategórii M40-49, čo je najlešie umiestnenie v poháry. Stačilo to nakoniec na udržanie si piateho miesta v celkovom pohári. Jozef za mnou sa nakoniec umiestnil na treťom mieste v kategórii do 70 rokov. O chvíľku dobehla i Dáška (37m:20s), ktorá sa umiestnila na skvelom 3-ťom mieste. Mysleli sme si, že sa bude dlho čakať na dobehnutie zvyšných pretekárov a preto sme sa rozhodli, že po vyzdvihnutí vecí z autobusu vybehneme rýchlo na vrchol hory Butkov 765m (k vrcholovej kóte). Nakoniec to bolo ku kóte celkom ďaleko a zabralo nám to docela veľa času, kým sme to otočili hore a dolu do pútnického miesta. Medzičasom už vyhlásili najlepších bežcov a všetci opustili areál. Nevadí. Prišli sme však včas aspoň na 12-tu hodinu a práve odbíjal zvon na zvonici Jána Pavla II. Cestou sme stretli Kamila Vyhničku (dobehol 3-tí v mojej kategórii), ktorý stratil kľúče od auta pri vrcholovej kóte na Butkove, tak sme ho nasmerovali na vrchol po ne. Pozreli sme si celý areál pútnického miesta, ktorému dominuje 12 metrov vysoký kríž, umiestnený vo výške 584m, na masívnom skalnom bloku. Vápencová skala, do ktorej je kríž zasadený váži úctyhodných 150 ton, pričom jej vek sa podľa vedcov odhaduje až na 200 miliónov rokov. Dole do Ladcov sme následne zbehli s Dáškou sólo (po trase výbehu) a pri aute sme zavolali organizátorovi, či si môžme dodatočne vyzdvihnúť cenu. Nakoniec sme sa dohodli a vyviezli sa po ňu na chatu Cementár v Belušských Slatinách. Následne sme si spravili ešte zaujímavý výlet do dedinky Haluzice, vyšli sme na rozhľadňu na kopci Hájnica 341m a pozreli si zaujímavú Haluzickú tiesňavu.

Meno: BALINT Viktor, 1978, SVK | Št.číslo: 30 | Klub: The Minions | Čas: 34:55 | Abs.poradie: 38 (z 83) | Poradie M40-49: 10 (z 15) | Strata na abs.víťaza: +10:39 | Strata na víťaza M40-49: +8:47

[Event] [Results]

| ×  

Location: Závadka nad Hronom (okr. Brezno), Slovensko

Dĺžka: 10,00 km
Štart/Cieľ: Závadka nad Hronom
Povrch: Asfalt, účelové lesné cesty, trávnatý povrch

Horehronská trailová liga pokračovala ďalším pretekom v Závadke nad Hronom. Zabezpečili sme si preto s Dáškou ubytovanie z piatka na sobotu, priamo v Závadke nad Hronom v Horehronskom dvore, nakoniec sa ukázalo, že u jedného z organizátorov preteku. V sobotu ráno sme to mali do areálu štartu naozaj kúsok - pár minutiek pešo. Vyzdvihli sme si štartový balíček (obsahoval číslo, vodu a tričko) a pokecali sme s bežcom Jánom Malíčkom, ktorý nám prezradil zákutia trasy. Na úvod sme sa posilnili energeťákom "Red Bull Sugar Free" a trochu sme sa rozbehali. Štartovalo sa neskôr (o 10:45), keďže trasa behu viedla cez dva železničné prechody a bolo potrebné sa vyhnúť vlakom. Po štarte nasledovala dlhá 2.4km asfaltka, na ktorej som postupne strácal poradie. Mal som tempo 4:14, 4:49, ale bežci boli na rovinkách na mňa prirýchli (pred pretekom si podaktorí dohadovali tempo 3:30). Držal som sa však aspoň v dohľade za Dáškou a zhruba na druhom kilometri som sa pred ňu pomaly prebojoval. Nasledovalo prvé stúpanie po lesnej ceste okolo vrchu Kýčera a prudké stúpanie Slatvinskou dolinou. V dvojkilometrovom stúpaní som predbehol zopár pretekárov a zopár sa ma držalo v závese, čo som cítil periférnym videním. Medzi šiestym a siedmym kilometrom nasledovala najkrajšia časť trate a tou bola nádherná lúka s klesaním a následným stúpaním na vrch Volchovo 856m. Snažil som nespomaľovať a držať tempo. Od vrchola Volchova nasledoval trochu exponovaný úsek - technicky náročnejší zbeh po lesnej trochu kľukatej ceste. Tu sa dostalo predo mňa zopár pretekárov, ktorí sa valili dolu kopcom ako ohnivé gule. Prebehli sme cez zimný štadión na ktorom hrala hudba (práve hrali Sandru), tak ma to trochu nakoplo do záverečného finishu. Zahli sme na most cez rieku Hron, prebehli cez železničné priecestie (vlak sme našťastie nestretli) a trielil som do cieľa. 10 kilometrovú trasu s prevýšením 341m som nakoniec zvládol za 54:03, ako 8-mi v kategórii muži nad 40r. Chvíľu som počkal na Dášku, ktorá dobehla za mnou na zemiakovom 4-tom mieste v kategórii. Na lepšie umiestnenie to dnes nebolo, ale veď to nevadí. Nemuseli sme čakať aspoň na stupne víťazov a tak sme si dali sprchu na ubytovaní, odubytovali sa a odviezli sa do Polomky pod lyžiarsky svah, odkiaľ sme si vertikálne vybehli na rozhľadňu Polomské očko, ktorá je na vrchu Bučník. Z rozhľadne sú krásne kruhové výhľady do okolia, hlavne na hrebeň Nízkych Tatier.

Meno: BALINT Viktor, 1978, SVK | BIB: 50 | Klub: The Minions | Čas: 54:03,21 | Abs.poradie: 39 (z 84) | Poradie Muži: 31 (z 50) | Poradie M>40: 8 (z 15) | Strata na víťaza: 14:30,76 | Body: 156

[Event] [Results]

| ×  

Location: Oščadnica okr. Čadca, Dedovka, Slovensko

XXII. Medzinárodný beh na Veľkú Raču 2022, podujatie Slovenského pohára v behu do vrchu 2022

V nedeľu nás s Dáškou čakalo ďalšie kolo Slovenského pohára v behu do vrchu. V sobotu sme sa preto vybrali na ubytovanie do Žiliny. Po ceste sme sa zastavili v Manínskej tiesňave a vybehli sme dosť neskoro poobede, tréningovo, na technicky náročnejší vrch - Malý Manín 812m. V nedeľu ráno nás čakala pol hodinová jazda zo Žiliny do Oščadnice, na Dedovku (spodná stanica sedačkovej lanovky). Odtiaľ bol plánovaný štart behu do vrchu na vrchol Veľkej Rače. Veľká Rača (poľ. Wielka Racza, 1236.1m) je najvyšší vrch Kysuckých Beskýd, leží približne 12km východne od Čadce, vrcholom prechádza štátna hranica s Poľskom. Mrholilo a pocitovo bola poriadna zima, až do kosti nás oziabalo a triaslo. Na registráciách sme stretli Zuzku Vráblovú, s ktorou sme prehodili pár viet, prevzali sme si štartovné čísla a pytle na veci, ktoré pol hodinu pred štartom vyviezlo auto horskej služby na vrchol (do cieľa). Posilnili sme sa Red Bull Sugar Free energeťákom, rozbehali sa, postavili na štart a za chaotického odštartovania, ktoré som počul z celého pelotónu hádam asi iba ja, sme vybehli na trasu. Teda ja som vybehol ako prvý a všetci ostatní za mnou. Na prvom kilometri, v miernom stúpaní po asfaltke, som nemal príliš vysoké tempo (5:00/km) a tak ma rad radom predbiehali rýchlejší pretekári. Najprudšie stúpanie bolo na druhom kilometri na Zadedovej, kde som mal aj najhoršie tempo (8:47/km). Snažil som však držať rovnakú kadenciu krokov, držať nohy v behu, nepoľavovať. Na výstupovej trase 17 sa sklon skľudnil a prišla aj mierna rovinka, kde sa mi podarilo nasadiť vyššie tempo (6:13/km). Miernym stúpaním po mokrom teréne sme sa dostali na hrebeň, kde som bol na tom už pocitovo lepšie, keďže najhoršie stúpanie bolo za mnou. Trasa po zelenej značke hrebeňom na Laliky bola blatistá, ale bežali sme s bežcami po trávnatej časti, vedľa kamenistého chodníka, takže to nebolo až také hrozné. Za Lalikmi sa blížil finish a na mňa útočil pretekár "Oldřich Pauler", ktorého hecovali aj okoloidúci turisti: "Poď, pridaj, dáš ho." Periférne som sledoval informačné cedule "1500m do cieľa", "1000m do cieľa", "500m do cieľa" a Pauler bol stále za mnou. Keď sme videli na horizonte cieľové vlajky, dupol do tempa a jeho dych som cítil za sebou. Nedal som sa však, začal som šprintovať aj ja a pozíciu som si udržal a dobehol do cieľa na 38 mieste, ako 11-ty v kategórii. Podaril sa mi dokonca zlepšiť čas z minulého roka o 112 sekúnd. Na vrchole Veľkej Rači panovalo pekne "hnusné" počasie - bola hmla, chladno a mrholilo. Počkal som 217s na Dášku, ktorá dobehla tiež v zlepšenom čase (47:30) na 3 pozícii v kategórii. Gratulujem jej k pódiu. Z batohu sme na seba obliekli všetko oblečenie, občerstvili sme sa a vyliezli na vyhliadkovú plošinu, z ktorej sme videli iba biele mliečno. Pri priaznivom počasí by sme mohli pokochať úžasnými výhľadmi na Moravsko-sliezske Beskydy, Pilsko, Babiu horu, vidieť vrchy Malej Fatry či Roháče. Počasie sa rapídne zhoršilo. Začalo hustejšie pršať a dokonca snežiť. Zvolili sme preto rýchly ústup z vrchola a zbehli sme najrýchlejšie ako sa dalo, kamenným chodníkom, ktorý lemovali kríky čučuriedok, dole. Od chát na Rači sme klesali po zjazdovke, čo bola najkratšia zostupová cesta. Celí premočení sme si dali na Dedovke v bufete u Medveďa skvelú fazuľovú polievku, počkali na vyhlásenie výsledkov a tombolu, v ktorej sme nič nevyhrali, pokiaľ nepočítam to, že sme poriadne premrzli. Prezliekli sme sa, sadli do auta a za neustáleho dažďa sme sa odviezli nakoniec až do Pezinku, na skvelý burger.

Štart: 18.Sep.2022 @10:00 Oščadnica - Dedovka | Cieľ: Veľká Rača 1236m - hranica SVK/POL | Vzdialenosť: 5.92km | Tempo: 7:25/km | Prevýšenie: 602m | Calories: 581
Meno: Viktor BALINT, 1978, SVK | Bib: 1 | Klub: The Minions | Cieľový čas: 00:43:53 | Čistý čas (info): 00:43:52 | Kategória: Muži B | Celkové poradie: 38 (zo 71) | Poradie Muži: 34 (z 58) | Poradie M40-49: 11 (zo 14) | Oficiálne tempo: 7:11min/km | Štatistiky: Strata na víťaza kategórie: 00:09:11 | Najlepší čas M40: 00:34:42 | Priemerný čas 14tich M40: 00:41:10 | Priemerný čas 58mich Mužov: 00:44:28 | Počasie: 8.3°C Slabý dážď, Pocit ako pri 6.1°C, Vietor: 19km/h JZ, Vlhkosť: 86% | Zóny srdcového tepu: Zóna 5 (>164 ú/min) 23:16 52%, Zóna 4 (146-163 ú/min) 18:50 42%, Zóna 3 (127-145 ú/min) 0:38 1%

Medzičasy (km tempo prevýšenie): 1. 5:00/km +48m | 2. 8:47/km +152m | 3. 6:13/km +51m | 4. 7:28/km +99m | 5. 8:40/km +131m | 0.92 8:26/km +121m

[Event] [Results]

| ×  

Location: Brezno, Slovensko

Útek do divočiny (Brezno - Dedečkova chata - Skalka 946m)
Uteč od starostí všedných dní a vybehni do lona prírody, na malebný 11 kilometrový okruh cez Dedečkovu chatu a Skalku s prevýšením 550 metrov (poľná cesta, lesná cesta, spevnený turistický chodník)

Štart: štv 15.Sep.2022 @10:00 Brezno | Vzdialenosť: 11.32km | Čas: 1:08:46 | Tempo: 6:03/km | Najlepšie tempo: 3:29/km | Prevýšenie: 516m | Calories: 928 | Top Personal Results: 1st best estimated 1 mile effort (6:49), 3rd best estimated 1k effort (4:11) | Zóny srdcového tepu: Zóna 5 (>164 ú/min) 43:07 62%, Zóna 4 (146-163 ú/min) 24:56 36% | Počasie: 7.8°C Slabý dážď, Pocit ako pri 2.8°C, Vietor: 50km/h ZSZ, Vlhkosť: 99%

[Event] [Results]

| ×  

Location: Vyšný Kubín (okres Dolný Kubín, Žilinský kraj), Slovensko

Ďalšia kapitola Slovenského pohára v behu do vrchu sa konala na Orave. Vybrali sme sa preto už v piatok večer na dvojdňové ubytovanie do Hrabova, nad Ružomberkom. Ráno pršalo, nad horami sa dvíhal opar. Do Vyšného Kubína to bola iba pol hodinka jazdy. Cestou sme kúpili Red Bull a do Vyšného Kubína sme prišli cca 1 hodinu pred štartom. Za asistencie usporiadateľov sme zaparkovali tesne pri obecnom úrade (Kubínyiovský kaštieľ), v areály kde prebiehali registrácie a vybrali sme sa zaregistrovať, na poschodie do starého kaštieľa. Okrem štartovného čísla a čipu sme dostali aj krásne tričko s emblémom preteku. Z pred kaštieľa je famózny výhľad na Veľký Choč 1611m, ktorý sa každú chvíľu strácal v oblakoch. Má tvar nepravidelnej pyramídy s početnými bralnými partiami a je dominantným vrchom Chočských vrchov. Na jeho vrchole bol cieľ preteku. Štart bol naplánovaný na 10:00 od Kostola Najsvätejšej Trojice. Mali sme čo robiť, aby sme to stihli, nakoľko som si zabudol nasadiť čip, nechal som ho v aute a spomenul som si na to na poslednú chvíľu. Len tak tak sme dobehli na štart a vyštartovali. Hneď od štartu to bolo do poriadneho kopca, po zelenej turistickej značke. Stúpanie sa trochu narovnalo a po 2.8 kilometer sa dalo celkom slušne bežať. Štartové pole sa potrhalo a rýchly bežci si tak mohli spraviť náskok. Vytriezvenie prišlo na spomínanom 2.8 kilometri, od rázcestia Zásadce, kedy sa terén značne dvihol do 40% sklonu a nebolo možné udržať bežecké tempo. Prešiel som teda i ja do chôdze v tempe 17:12/km. Strmý kľukatý chodník sa štveral do výšky k rázcestiu Drapáč, kde bola občerstvovačka. Posilnil som sa iontovým nápojom, odbočili sme na červenú značku (chodník Martina Kukučína), kde sa stúpanie trochu zjemnilo a tak som mohol zrýchliť tempo na cca 12-14min/km. Na zimnej výstupovej ceste prišlo však opäť strmé stúpanie a aj terén sa značne sťažil - kamene, korene a v hornej pasáži tesne pod vrcholom aj reťaze. Do cieľa na vrchol Veľkého Choča som dobehol nakoniec v čase 1:14:49, ako 13-ty v kategórii. Dáška dobehla necelé dve minútky za mnou, poštípaná osami, na krásnom 3-ťom mieste v kategórii, za čo jej gratulujem. Na vrchole bolo docela chladno, oblačno, ale sem tam sa vynoril spomedzi ťažkých mrakov krásny výhľad do krajiny. Trochu sme sa pofotili, občerstvili sa vodou a dvoma tatrankami a po zelenej značke, pomedzi kríky kosodreviny sme klesali na rázcestie Stredná Poľana. Počasie sa drasticky zmenilo, spustil sa poriadny dážď a kamenisto-korenisté lesné chodníky sa stali ťažko priechodnými a šmykľavými. Klesali sme preto opatrne a pomaly. Zo Strednej Poľany sme prebehli na rázcestie Drapáč, odkiaľ sme už rovnakou cestou pokračovali dole do Vyšného Kubína. Každú chvíľu pršalo a následne prestalo, počasie bolo premenlivé. Prezliekli sme sa, dali si kofolu a jedlo (kuracie prsia s ryžou) a po vyhlásení víťazov sme sa previezli autom cez Chočské vrchy do dedinky Lúčky, kde sme si pozreli Lúčanský vodopád. Následne sme zamierili na večeru do Čutkovskej doliny.
Na druhý deň ráno, bolo v Hrabove opäť špatné daždivé počasie, ideálne pre rybárov, ktorí tam mali súťaž. Vybrali sme sa preto na Donovaly, odkiaľ sme vybehli cez Vrchlúku na kopec Kečka 1225m a Baník 1056m. Pršalo a Dáške napuchla poštípaná ruka do obrích rozmerov, preto sme sa do ďalších akcií nepúšťali a po obede v Kolibe u Sv.Krištofa sme zamierili na pohotovosť do Banskej Bystrice a následne domov.

Štart: 10.Sep.2022 @10:00 Vyšný Kubín | Cieľ: Veľký Choč 1611m | Čas: 1:14:49 | Namerané tempo: 11:15/km | Prevýšenie: 1,075m | Calories: 994 | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Reebok *3* AT Craze 2.0 Green | Počasie: 6.1°C Hmla, Pocit ako pri 3.3°C, Vietor: 19km/h SZ, Vlhkosť: 99% | Zóny srdcového tepu: Zóna 5 (>164 údery/min) 36:11 48%, Zóna 4 (146-163 ú/min) 36:09 48%, Zóna 3 (127-145 ú/min) 1:47 2%
Meno: BALINT Viktor, SVK, 1978 | Číslo: 91 | Klub: The Minions | Čas: 1:14:49 | Tempo: 11:30.5/km, Speed: 5.21km/h | Abs. Poradie: 85 (zo 146) | Poradie Muži: 78 (zo 117) | Poradie M40-49: 13 (z 24)

Medzičasy (Km Tempo Elev): 1. 7:31/km +130m | 2. 6:31/km +68m | 3. 8:15/km +74m | 4. 17:12/km +286m | 5. 12:32/km +193m | 6. 13:24/km +190m | 0.58 14:50/km +123m

[Event] [Results]

| ×  

Location: Gerlachov (okres Poprad, Prešovský kraj), Slovensko

29. ročník pretekov v 8400 metrov dlhom behu do vrchu z podtatranskej obce Gerlachov cez Velickú dolinu k Horskému hotelu Sliezsky dom.

Slovenský pohár v behu do vrchu pokračoval svojim 6-tym kolom, z centra obce Gerlachov smerom na sever do kopca. Stúpali sme popri hoteli Hubert po trávnatom povrchu, lesným chodníkom na Tatranskú Polianku, kde trasa viedla okolo železničnej stanice a pokračovala cez hlavnú cestu smerom na turistický chodník značený zelenou farbou. Z väčšej časti bol chodník kamenistý a miestami viedol aj po asfaltovej ceste. Cieľ bol pred horským hotelom Sliezsky dom. Časový limit na Velickom moste (5.7 km od štartu) bol 1:30hod. Pretekári, ktorí nedosiahnu tento časový limit budú požiadaní, aby si odobrali štartové číslo a nebudú klasifikovaní v cieli. Bola to teda pekelná výzva a s Dáškou sme to nechceli podceniť. Aj preto sme cez týždeň trénovali podobnú vzdialenosť a prevýšenie. Nakoniec sme sa rozhodli, že prídeme do Vysokých Tatier skôr a tak sme ešte v piatok o 12:26 vybehli z Tatranskej Polianky (asi polovica trasy) na Sliezsky dom, aby sme si prebehli najťažší úsek trate a oboznámili sa s ním. Následne sme pokračovali po červenej značke na Hrebienok a dole do Starého Smokovca na večeru a električkou späť.
Na druhý deň (v sobotu, v deň preteku) ráno nebolo tak pekne ako v piatok, hory boli v mrakoch. V Gerlachove bolo ešte relatívne pekne a teplo. Zaregistrovali sme, vliali do seba energiu z Red Bull čarovného nápoja a obzreli si všetky známe bežecké tváre (Hlavčo, Paulen a spol). Pred štartom to so mnou začalo mykať a lomcovať ako s koňom v štartovacích boxoch a na odpočítavanie podľa časomiery, sme vybehli z centra obce Gerlachov po asfalte do kopca. Hneď od štartu bolo mierne stúpanie a držal som sa pred Dáškou. Cesta sa stočila doprava na trávnatý úsek a pokračovali sme výbehom cez lúky a lesný chodník do Tatranskej Polianky. Na relatívne miernom stúpaní ma poobiehalo veľa bežcov, ale už pred železničnou stanicou som začal pomaly aj ja obiehať tých ktorí zvolili prirýchle tempo a došiel im dych. V Tatranskej Polianke, na poslednom parkovisku pred rampou na Sliezsky dom, bola občerstvovačka (vraj jediná) a tak som sa občerstvil dvoma dúškami vody a zvyšok som preklopil na hlavu na občerstvenie mysle. Pokračovali sme rozmrvenou asfaltkou po zákrutu, kde sa odbočovalo vľavo na zelenú značku - lesný kamenistý chodník, plný kamenistých špicatých schodov, koreňov. V ťažko behateľnom úseku som ale bežal, resp. som si držal svoje bežecké tempo tak, aby som neprechádzal do chôdze. Pamätal som si profil trate z piatka a to mi pomáhalo, keďže som si vedel rozplánovať sily. Red Bull šlapal a energie som mal akosi dostatok. S chladnou hlavou dole (scanoval som chodník), som sa fixoval vždy jedným okom na bežca predo mnou, ktorého som sa snažil udržať a predbehnúť. Obehol som takto zopár bežcov. Pribehli sme k rázcestiu na Velickom moste, kde bol spomínaný časový limit 1h:30m. Podarilo sa mi tam byť za 42 minút, takže spokojnosť. Nakoniec tam bola aj neplánovaná občerstvovačka. Využil som ju a dal som si opäť dva dúšky vody a zvyšok pohára smeroval na hlavu a pokračoval som v tempe. Míňali sme turistov, ktorí nás povzbudzovali a poháňali vpred, dokonca aj takých, ktorí fandili Mimoňom, čo ma potešilo a smeroval som k rázcestiu Velická poľana odkiaľ je už vidieť cieľ - Sliezsky dom. Je to však ešte poriadna štreka a tak som nelenil a držal tempo. V záverečnom stúpaní som si dal ešte cieľ, predbehnúť jedného bežca a vyšlo to. Do cieľa som dobehol v čase 1:09:13,81 na 16-tom mieste v kategórii. Do cieľa nám medzitým vyviezlo terénne auto veci. Počkal som, kým dobehla Dáška, ktorá za mnou trochu zaostala, ale stačilo jej to na skvelé 2 miesto v kategórii. Gratulujem jej. Prezliekli sme sa, lebo hore sa pekne ochladilo, zamračilo a keďže sme boli prepotení, organizmus sa neskutočne ochladzoval. Posilnili sme sa teplým čajom, pomarančmi, jablkom a čokoládou. Mali sme kopu času na vyhlasovanie víťazov a tak sme si dali ešte menší okruh okolo Velického plesa, kde sme pozorovali aj záchranný vrtuľník, ktorý zachraňoval horolezca z Velickej steny a po vyhlásení víťazov pred Sliezskym domom sme s Dáškou zahájili rýchle klesanie (keďže bola zima) po asfaltke do Tatranskej Polianky a následne lesnou a lúčnou cestou do Gerlachova.
Poobede sme sa odviezli električkou z Tatranskej Polianky na Štrbské pleso, kde sme si dali zdravotnú prechádzku a večeru. Na druhý deň, sme za nie ideálneho počasia vyliezli z Troch Studničiek na vrch Kriváň 2495m a za mierneho mrholenia a vysokej oblačnosti sme náročne schádzali dole. Víkend sme zakončili večerou v kolibe Žerucha v Tatranskej Štrbe a dlhočiznou cestou autom späť na západ.

Štart: sob 3.Sep 2022 @10:00 Gerlachov 791m | Cieľ: Horský hotel Sliezsky dom 1670m | Vzdialenosť: 7.97km | Tempo: 8:39/km | Prevýšenie: 870m | Calories: 874 | Čas: 01:09:13,81 | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Reebok *3* AT Craze 2.0 Green | Počasie (Gerlachov): 13,9°C Väčšinou jasno, Vietor: 4km/h S, Vlhkosť: 67%
Trasa: Povrch: 20% asfalt, 20% tráva, 60% turistický chodník | Značenie: zelené značenie a turistické značky
Meno: BALINT Viktor, 1978, SVK | Bib#: 24 | Klub: The Minions | Kategória: Muži B nad 40 rokov (1973–82) | Čas: 01:09:13,81 | Strata: 24:46,71 | Poradie: 63 (zo 118) | Poradie Muži: 57 (z 95) | Poradie MB: 16 (z 24)

Historický rebríček 1994-2022 (29.ročníkov): Meno: BALINT Viktor, 1978, SVK, The Minions / Bratislava | Poradie Muži: 1121 (z 1461) | Najlepší čas: 01:09:14 2022 (29.ročník) | Posledný štart: 01:09:14 2022 (29.ročník) | Počet štartov: 1

Medzičas (km Tempo Elev): 1. 5:33/km +57m | 2. 6:09/km +57m | 3. 6:28/km +61m | 4. 7:21/km +91m | 5. 10:16/km +150m | 6. 10:49/km +156m | 7. 11:11/km +149m | 8. 11:34/km +149m
nam.čas | km | nad.výška | miesto
0:20:17 | 3.22km |  988m | Tatranská Polianka, Žel.stanica
0:42:04 | 5.50km | 1299m | rázc. na Velickom moste
1:01:31 | 7.20km | 1552m | rázc. Velická poľana

[Event] [Results]

| ×  

Location: Dolné Orešany, Slovakia

Na výročie SNP sme si zabehli s Dáškou na 10. ročník bežeckého Krosu orešanskými vinohradmi v Dolných Orešanoch. Po náročnom víkende vo Vechci a Slovenskom raji sme neboli celkom fit - Dášku bolel sval na nohe a ja som mal tiež nohy ako vytesané z kameňa a nakoniec sme sa predsa len narýchlo v pondelok ráno rozhodli a 40 minút pred štartom sme zaparkovali na parkovisku v Dolných Orešanoch. Vybavili sme registrácie, prezliekli sa a krátko som pokecal s bežeckým rivalom Jozefom Pecinom, ktorý hneď ako ma videl, ma oslovil slovami, že tento rok nieje Karpatský pohár, že nieje teda rivalita a že mi gratuluje k 3-tiemu miestu z minulého roku (skončil 4-tý tesne za mnou) a prehodili sme iba pár viet, keďže sme nemali veľa času. S Dáškou sme sa posilnili Red Bull Zero nápojom, ani sme sa nestihli rozbehať a postavili sme sa na štart po boku príliš letno oblečenej Dagmar Vargovej, s ktorou sme sa pozdravili. Po krátkom príhovore starostky obce a na jej výstrel z pištole sme odštartovali od kultúrneho domu, po asfaltovej ceste smerom k vinohradom. Slniečko pálilo a v dedine a vinohradoch bolo neznesiteľne teplo. Zo začiatku som držal prirýchle tempo s čelom preteku, pohyboval som sa aj pred Dáškou, zhruba v Top 10-ke, ale postupne, ako sme prešli na poľnú cestu cez dolnoorešanské vinohrady som strácal pozície a predbiehal ma jeden bežec za druhým. Predbehla ma aj Vargová, ktorá išla zo začiatku pomalšie a potom preradila na raketový pohon a išla si opäť vlastný pretek. Vo vinohradoch ma predbehol aj namotivovaný Pecina. Pri Svätom Urbanovi sme zahli doľava a začal sa náročný úsek medzi 3. a 4. kilometrom, s prevýšením ~150m (stúpanie pod Bolehlavom na kopec Skalkové). V stúpaní sa mi podarilo obehnúť Jozefa Pecinu, ktorý akosi nezvládal kopce a vytýčil som si tak cieľ preteku - dobehnúť do cieľa pred ním a prípadne si vylepšiť aj čas z pred dvoch rokov. Bežali sme členitou lesnou cestou po zvážnici v malokarpatských lesoch popod "Stredné a Zadné Šišoretné". Stúpania som bežal bez zastavenia a podarilo sa mi obehnúť zopár bežcov. V klesaní som však nemal až takú rýchlosť a bol som nimi predbehnutý. Pár bežcov ma pozdravilo a jeden aj s otázkou: "Tak, čo dnes nemáš jednotku?" (Myslel tým štartovné číslo - posledné dva preteky v D.Orešanoch som mal #1). Zo štyroch občerstvovačiek som stál iba na jednej (tretej na km 8), kde som si dal dva glgy vody a zvyšok som preklopil na hlavu. Pri "Bihároch" sme vybehli von z lesa a prudkým kamenistým klesaním sme zbehli na "Rúbanice" a nekonečnom poľnou a asfaltovou cestou som dobiehal ako osamotený vojak v poli do cieľa. Pred cieľom už klusala oproti Vargová, ktorá ma pozdravila a na trati pred cieľom povzbudzovalo aj zopár Spartanov, ktorí boli pozrieť pretek. Do cieľa som dobehol v tempe 3:53/km za čas 1:10:41, na 41. pozícii, 20-ty v kategórii M40 (ozaj kvalitná vekovka - 50% bežcov v Top40 bolo z M40 kategórie). Keď ma videli miestny štamgasti pri jednom zo stolov v cieli, utrúsili poznámku: "No nieje lepšie v krčme pri pive"? Haha. Pecina dobehol nakoniec za mnou o 1min13s a zagratuloval mi s poznámkou, že som nejaký dobrý, že to nečakal a myslel si, že ma v klesaní obehne. Dáška dobehla za 1:12:43 na skvelom 3-ťom mieste v kategórii Ž35. Gratulujem jej, na to v akom stave vybiehala to bol skvelý výkon. Občerstvil som sa dvoma kofolami, Dáške sa pošťastila aj výhra v Tombole (dve fľaše vína od miestneho vinára). Mne sa následne nejak priťažilo, asi mi klesol cukor z energeťáku a tak sme chvíľu posedeli a presunuli sa na kúpalisko do Pácu, kde bolo 27°C, ani nohy, prázdny bazén a tak sme si skvele zaplávali 1700m a porelaxovali na lehátkach.

Štart: pon 29.Aug.2022 @11:00 Dolné Orešany | Vzdialenosť: 13.12km | Čas: 1:10:41 | Tempo: 5:23/km | Prevýšenie: 358m | Calories: 946 | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Reebok *3* AT Craze 2.0 Green | Počasie: 23,3°C Jasno, Vietor: 19km/h S, Vlhkosť: 66% | Zóny srdcového tepu: Zóna 5 (>164 údery/min) 32:14 45%, Zóna 4 (146-163 ú/min) 37:44 53%
Meno: Viktor BALINT, SVK, 1978 | Klub: The Minions | Bib: 76 | Kategória: M40 | Čas: 01:10:41 | Celkové poradie: 41 (zo 77) | Poradie Muži: 36 (z 54) | Poradie M40: 20 (z 28) | Of.Tempo: 5:26 min/km
Tempo (km Pace Elev): 1. 4:46/km +39m | 2. 5:47/km +44m | 3. 4:35/km -42m | 4. 6:48/km +74m | 5. 7:35/km +80m | 6. 6:46/km +48m | 7. 5:11/km -5m | 8. 5:28/km +17m | 9. 4:48/km -59m | 10. 4:44/km -31m | 11. 4:24/km -99m | 12. 4:54/km -19m | 13. 4:25/km -41m | 0.12 3:53/km -2m

[Event] [Results]

| ×  

Location: Vechec (Prešovský kraj, okres Vranov nad Topľou), Slovakia

Po USA, Kanade a Veľkej Británii sa konali 1.Sep.2012 prvýkrát na území kontinentálnej Európy, na Slovensku, v dedine Vechec, najrešpektovanejšie prekážkové preteky - Spartan Race. V roku 2022 sa vo Vechci preto konala oslava 10. výročia Spartan nie len na Slovensku ale v celej CEU a nesmeli sme chýbať ani my s Dáškou. Keďže po korona období mi klesla sila, rozhodol som sa, že vynechám tento rok prekážkové preteky a prihlásili sme sa obaja iba na TRAIL, ktorý sa konal v sobotu (spolu s Ultra Beastom). Do Vechca sme prišli s medzi zastávkou na noc v Prešove. Podarilo sa nám skvele zaparkovať, priamo pred bránami festivalky, na súkromnom parkovisku, zaregistrovali sme sa a o 10:00 sme hromadným štartom odštartovali. Bolo veľmi horúco a na prvom odlesnenom kopci v stúpaní na "Štepníky" sa extrémne prášilo. Po zabehnutí do lesa sa to ale zlepšilo a aj teplota bola prijateľnejšia. Profil trate bol nasledovný: 4km súvislé stúpanie +278m (svahmi kopcov Čachov a Žiar), nasledoval 100m zbeh, opäť 1km výbeh, následne 2km zbeh -230m a už iba 4km mierne vlnky až do cieľa. Profil trate sme mali predom natrénovaný (týždeň pred sme vybiehali z Limbachu, Haviarne na Konské hlavy). Opäť sa mi lepšie bežalo do kopca, kde sa mi podarilo rad radom poobiehať kopu bežcov a postupne som sa lesnými cestičkami, náročnejším stúpaním i "offroad" terénom pomedzi popadané haluze, listy, kamene, korene, pomaly prepracoval z pozície 173 (na kilometri 1.8) až na pozíciu 46 (na km 7.5). Trailová trať bola označená červenými fáborkami a prepletala sa s Ultra Beast traťou, ktorá bola označená bielymi páskami, takže sem tam sme stretli na trati aj Ultra bláznov. Nakoniec sme mali aj my 2 prekážky, tou prvou boli sršne na km 9.6, ktorým sa mi podarilo na poslednú chvíľu vyhnúť (nadbehol som si pár metrov) a tesne pred cieľom sme preskakovali plot vo festivalke. Záver som vypustil, v horúcom pekelnom počasí som nevládal tempu bežca, ktorý ma obehol pár sto metrov pred cieľom a prišiel som tak o jednu pozíciu. Stačilo to aj tak na celkom pekné umiestnenie, 47 miesto celkovo a 10-te v kategórii M40-49. Dáška dobehla za mnou, poštípaná sršňami, na skvelom prvom mieste v kategórii, za čo jej gratulujem, obdivuhodný výkon a skvelé premiérové prvé miesto na Spartanovi. Po preteku sme povzbudili ešte Peťa Malka na Ultra trati (videli sme ho na zopár prekážkach na 31. kilometri), občerstvili sa kofolou a klobásou, bookli sme ubytovanie a vybrali sme sa na výlet na Spišský hrad. Prenocovali sme v Spišskej Novej Vsi, kde sme stihli aj večerný koncert Katky Knechtovej. Na druhý deň ráno popršalo a tak sme vymysleli výlet do Slovenského raja (tiež destinácie Spartan v roku 2019) a vybehli cez čarovný prielom Hornádu, cez Kláštorskú roklinu, na Kláštorisko. Následne sme zahájili cestu späť na západ, lebo v pondelok nás čakal pretek v Dolných Orešanoch.

Štart: sob 27.Aug.2022 @10:00 Vechec | Vzdialenosť: 11.02km | Čas: 1:05:44 | Tempo: 5:56/km | Prevýšenie: 382m | Kalórie: 885 | Teplota: 26,7°C Jasno, Vietor: 11km/h S, Vlhkosť: 44% | Zóny srdcového tepu: Zóna 5 (>164 údery/min) 55:43 84%, Zóna 4 (146-163 ú/min 9:20 14%
Meno: BALINT Viktor, 1978, SVK, Bratislava | Bib: 57258 | Čas: 1:05:44 | Poradie: 47 (z 366) | Poradie Muži: 43 (z 219) | Poradie kategória Age Group M40-49: 10 (zo 63) | Poradie M40-44: 7 (z 30)
Tempo (km pace elev): 1. 5:44/km +61m | 2. 6:31/km +62m | 3. 6:42/km +63m | 4. 8:16/km +82m | 5. 7:01/km +16m | 6. 4:44/km -119m | 7. 4:38/km -90m | 8. 5:30/km -20m | 9. 5:32/km -20m | 10. 5:45/km +13m | 11. 4:51/km -46m

Medzičasy:
km | por.Abs | čas | por.M | por.Age
1,8km | 173         | 0:10:11 | 149         | 29
7,5km | 46 (-127) | 0:44:35 | 42 (-107) | 10 (-19)
Finish   | 47 (+1)   | 1:05:44 | 43 (+1)   | 10

[Event] [Results]

| ×  

Location: Pruské (Slovensko)

MAJSTROVSTVÁ SR V BEHU DO VRCHU 2022 :: Majstrovstvá SR v behu do vrchu veteránov 2022 :: MEMORIÁL Ing. JOZEFA TICHÉHO :: Bežecký pohár SAZ 2022

Prípravu na Majstrovstvá SR v behu do vrchu sme úplne nepodcenili a dali sme si aspoň 2 testovacie behy (v utorok a v sobotu) pred pretekom, ktoré simulovali presný profil a dĺžku preteku. Mali sme však náročný týždeň, dve či tri prebdené noci a psychicky sme boli obaja veľmi vyčerpaní. Ani to nás ale neodradilo absolvovať od skorého rána cestu do Pruského. Zaparkovali sme na relatívne prázdnom parkovisku, prevzali si registrácie a posilnili sa Red Bullom Zero čarovným nápojom. Trochu sme sa rozbehali, uložili sme batoh do zberného autobusu, ktorý vyviezol veci pretekárom do cieľa a o 10:15 sme vyštartovali na trať majstrovstiev Slovenska. Počasie bolo bežecky ideálne. Bežalo sa mi ale ťažšie, pociťoval som značnú únavu, ktorú nezmiernil ani energeťák. Snažil som sa však držať tempo. Zhruba na druhom kilometri som sa odpútal od Dášky a bojoval som o každú pozíciu s bežcami okolo mňa, s ktorými sme sa predbiehali na výbehoch, či rovinkách. Cieľom bolo nazbierať aspoň 2 bodíky za 20 miesto v kategórii a prípadne vylepšiť čas z minulého roku. Bežecká trasa viedla po značkovanom náučnom turistickom chodníku "Mikušovské bradlá", úbočím Bielych Karpát. Miestami sme bežali lesnými chodníkmi, či lúkami s peknými výhľadmi do okololitej krajiny, na tvrdošové bradlové vyvýšeniny. Občerstvovacia stanica bola na rovnakom mieste ako minulý rok - nad sedlom Chotuč (cca 6-ty km). Dal som si dva dúšky vody a zvyškom som sa oblial. Trať ďalej viedla po asfaltovej ceste na Vršatské Podhradie. Pomaly som dobiehal bežcov predo mnou. Pred dedinou sme zahli na svah popod Vršatské bradlá a tam som predbehol troch pretekárov s ktorými som sa celý čas predháňal. Členitým terénom sme pokračovali až k ostrej zákrute pod Vršatským bralom, kde sme sa pripojili na asfaltku a začalo finálne tiahle a prudké stúpanie do cieľa. Držal som v rámci možností tempo a snažil sa nepoľaviť až do cieľa. Aj za podpory okoloidúcich fandiacich divákov som dobehol do cieľa pri chate na Vršatci. Nakoniec som bol časovo horší ako minulý rok, ale 20. pozíciu z minulého roku som si udržal a pripisujem si tak aspoň dva bodíky do pohárovej súťaže. Dáške sa podarilo nakoniec vylepšiť čas z minulého roka a umiestnila sa na skvelom 2-om mieste v kategórii (Ženy B), čím si predpokladáme upevnila pozíciu v Top-3 svojej kategórii. V cieli sme si trochu oddýchli, počkali na vyhlásenie víťazov a následne sme vybehli ešte na náročný (21.33km +619m) bežecko-turistický okruh po trase: Vršatské podhradie, chata Vršatec - Červený Kameň - Lednica (zrúc.hradu) - Kvašov - Mikušovce - Tuchyňa - Pruské. Po ceste nás zachránili lesné ovocné sady s divými jablkami, černice, ale aj tri zastavenia na kofolu v bufetoch v Červenom Kameni, Lednici a Pruskom.

Štart: Ned 14.August 2022 @10:15 Pruské | Cieľ: chata Vršatec | Vzdialenosť: 9.20km | Namerané tempo: 6:26/km | Prevýšenie: 543m | Calories: 802 | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Reebok *3* AT Craze 2.0 Green | HMOTNOSŤ: 71.5kg, BMI: 23.616 | Počasie: 22,2°C Väčšinou jasno, Vietor: 7km/h VJV, Vlhkosť: 73% | Zóny srdcového tepu: Zóna 5 (>164 údery/min) 52:17 88%, Zóna 4 (146-163 ú/min) 5:40 9%)
Meno: Viktor BALINT, 1978 (SVK) | Klub: The Minions | Bib: 2 | Kategória: muži B (1973-1982) | Čas: 00:59:08 | Abs. poradie: 89 (zo 153) | Poradie Muži: 76 (zo 120) | Poradie Muži B: 20 (z 29) | Oficiálne tempo: 6:57 min/km
Medzičasy (km Tempo Prevýšenie): 1. 5:49/km +68m | 2. 6:03/km +56m | 3. 5:47/km +38m | 4. 6:31/km +60m | 5. 6:01/km +21m | 6. 7:14/km +73m | 7. 6:51/km +55m | 8. 6:41/km +46m | 9: 7:14/km +44m | 0.20: 5:08/km -2m

[Event] [Results]

| ×  

Location: obec Krásno, okres Partizánske, Trenčiansky kraj (Slovensko)

S Dáškou sme sa rozhodli, že aj kvôli zlému počasiu, ale i obtiažnosti a náročným časovým limitom, nepôjdeme na beh - Tatranská šelma (výbeh na Slavkovský štít), ale zvolili sme si jednoduchšiu alternatívu, ktorou mal byť pohodový trailový beh - 4.Beh cez Plešovicu pohorím Tribeča, ktorý štartoval z obce Krásno. Piatok a sobota bola v znamení dažďa. V piatok sme famózne zmokli pri testovacom behu z Pezinka, z Dubového vŕšku na Suchý vrch, premočili sa nám všetky veci, včetne bežeckých topánok.
V nedeľu ráno pršalo už odkedy sme vytiahli päty z domu. Priviezli sme sa do Krásna a zaparkovali poníž kostola. Hrmelo, blýskalo sa, lialo a tak sme s dáždnikom vybavili registrácie a prezliekli sa do bežeckého. Obuli sme si mokré bežecké boty zo včera a hromadne sme od mosta prítoku rieky Nitra odštartovali na mokrý blatistý pretek. Prvé stúpanie bolo asfaltkou okolo kostola a predrománskeho kostolíka, kde sa asfalt menil na lúčnu cestu. Stúpanie pokračovalo na Farárov vrch, ktorý bol posiaty kravskými hovnami. Pribehli sme na začiatok lesa, kde začalo šialené blatové stúpanie pod vrch Blatá, ktorý toto pomenovanie dostal asi podľa prístupovej cesty (haha). Zhruba na 3.5km sa cesta odkláňala do okruhu (vpravo) a pokračovala lesnou zvážnicou cez vrch Kolianová a Plešovica. Cesta bola miestami úzka, v poraste a vydráždili sme pravdepodobne sršne, ktoré v tejto lokalite hniezdili a rad radom každého bežca nejaký poštípal. Ja som dostal ranu do ľavej lopatky, Dáška pre zmenu do hlavy, ruky a jeden sa jej zaplietol do vlasov. Poštípaní sme prebehli na sedlo Plešovica, kde nás stojaci organizátor odklonil doľava na modrú turistickú značku a nasledovalo klesanie medzi vrchmi Lubín a Juríkovým vrchom. Stále pršalo a aby toho nebolo málo, pár metrov vpravo sa zrútil strom, našťastie mimo chodník, ktorým sa bežalo. Sklesali sme k rázcestiu, kde stáli hasiči s hasičským vozom a dávali nám signál, aby sme odbočili doľava, do Dvorskej doliny. Pri každom prebehu bežca pustili sirénu, takže už z diaľky bolo počuť, v akých odstupoch sú za sebou bežci. Tu prišiel trochu rovnejší rýchlejší úsek, ktorý sa končil prudkou ľavotočivou zatáčkou, na ktorej som trochu zazmetkoval, lebo nebolo celkom jasné, kadiaľ ísť. Malo sa odbočiť prudko doľava - tak ako som spravil i ja, ale predpokladáme, že viacero bežcov tak neurobilo a skrátili si trasu prebehom rovno, alebo vpravo. Pod vrchom Blatá sme sa napojili na obojsmerný úsek, ktorý bol blatový a nepríjemne mazľavým klesaním sme zbehli na Farárov vrch. Bežal som ako som vedel, ale na blatovom technickom zbehu ma postupne predbiehali bežci. Keď som sa otočil za seba, videl som aj Dášku ako sa pomaly približuje v diaľke za mnou. Dostali sme sa na asfaltku, kde som sa cítil stabilnejšie a okolo kostola som dobehol do cieľa za 1:23:00 na 26-om mieste v kategórii. Dáška dobehla 24 sekúnd za mnou, na krásnom 2-om mieste v kategórii. Dobehli sme celí mokrí a blatoví, prezliekli sme sa, boty umyli s hadicou z potoka a počkali sme na vyhodnotenie a stupne víťazov. Dvaja bežci závod nedokončili, nakoľko boli silno poštípaní sršňami a musela prísť po nich záchranná služba.

Štart/Cieľ: So 30.Jul 2022 @10:00 Kultúrny dom Krásno | Povrch: cross, lesný povrch | Vzdialenosť: 14.42km | Čas: 1:23:00 | Tempo: 5:45/km | Prevýšenie: 360m | Calories: 1,068 | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Reebok *3* AT Craze 2.0 Green | Počasie: 18,9°C Dážď, Vietor: 4km/h S, Vlhkosť: 90% | Zóny srdcového tepu: Zóna 5 (>164 údery/min) 20:38 24%, Zóna 4 (146-163 ú/min) 1:00:37 73%, Zóna 3 (127-145 ú/min) 1:09 1%
Meno: BALINT Viktor (SVK) 1978 | Bib: 4 | Klub: The Minions | Čas: 1:23:00 | Celkové poradie: 57 (zo 104, 55%/45%) | Poradie Muži: 50 (zo 77, 60%/35%) | Poradie M40-49: 26 (z 37, 69%/31%) | Strata na víťaza: 0:24:59 | Oficiálne tempo: 10.12km/h, 5:55.7min/km
Tempo [km Pace Elev]: 1. 5:40/km +63m | 2. 6:22/km +38m | 3. 6:24/km +39m | 4. 5:47/km +4m | 5. 6:49/km +63m | 6. 5:23/km -23m | 7. 5:15/km -28m | 8. 5:14/km -102m | 9. 4:57/km -21m | 10. 6:03/km +44m | 11. 6:28/km +50m | 12. 5:43/km 0m | 13. 6:19/km -62m | 14. 4:54/km -29m | 0.42 4:02/km -35m

[Results]

| ×  

Location: Turany okr. Martin, Turany - Šútovo – Zajacová (Slovensko)

14. ročník BEHU NA CHATU POD CHLEBOM, 10. kolo Turčianskej bežeckej ligy, 12. ročník Memoriálu Jána Morgoša

V nedeľu ráno nás čakala hodinová jazda z ubytovania na Donovaloch smerom na Šútovo. Z mapy sme vyčítali, že za Šútovom musíme absolvovať jazdu rozbitou strmou lesnou cestou, ktorá je ledva prístupná terénnym autom, na lesné rázcestie Zajacová. Zaradil som teda na Dusteri náhon 4x4 a opatrne sme sa vyviezli a zaparkovali hlboko v lese na rúbanisku, križovatke lesných ciest - Zajacová. Neďaleko bol postavený minimalistický usporiadateľský prístrešok a na kapote terénneho auta prebehla registrácia na pretek. Okrem vratného štartovného čísla a čipu, sme dostali aj upomienkovú magnetku. Tesne pred pretekom nám terénne auto horskej služby vyviezlo veci do cieľa a po krátkom výklade trati sme na povel organizátora vyštartovali. Prevýšenie bolo náročné, na krátkom úseku. Najprv sme prebehli kamenistou lesnou zvážnicou, ktorá bola popršaná a šmykľavá, aby sme neskôr zabočili na horský strmý chodník. Od štartu som sa držal pred Dáškou a na úvodnej zvážnici sa rýchlo utriasli i pozície ostatných bežcov, takže v ďalšom náročnejšom stúpaní som si iba strážil poradie. Na občerstvovačke som kopol do seba pohár vody. Zvyšok vody som prekoprcol na hlavu a ruky a pokračoval v stúpaní. Terén bol náročný, strmý a tak som behal, kráčal, behal, kráčal, v pravidelnom tempe, ako sa mi dalo a ako som to zvládal udýchať. Sem tam nás povzbudilo aj zopár turistov. Cieľ bol nakoniec skôr ako som čakal, nad kríkmi čučoriedok, na chate pod Chlebom. Dobehol som nakoniec na siedmom mieste v kategórii. Dáška dobehla za mnou, na štvrtom mieste v kategórii. Vydýchali sme sa, prezliekli a posadili sa k stolu pred chatou. Občerstvili sme sa kofolou a kapustnicou, chvíľu sme si oddýchli a keďže sme nemuseli čakať na vyhlásenie víťazov, pokračovali sme už len výletovo na hrebeň Malej Fatry, na vrcholy - Steny, Hromové a Chleb. Vychutnali sme si nádherné výhľady a následne sme sa cez Snilovské sedlo vrátili ku chate pod Chlebom, kde sme sa opäť občerstvili dobre vychladenou kofolou. Od chaty dole na Zajacovú sme ešte trochu pomlsali na bohatých kríkoch čučoriedok. Nakoniec sme dobehli k autu a s malou dušičkou sme nebezpečnou horskou cestou sklesali autom do civilizácie, kde sme si dali obed - zaslúžený hovädzí steak.

Trať: Zajacová - Skratky - Generál - Chata pod Chlebom
Štart: ned 24.Jul.2022 @10:00 Šútovo, rázc. Zajacová | Vzdialenosť: 3.28km | Čas: 41:27,1 | Tempo: 12:35/km | Prevýšenie: 662m | Klesanie: 0m | Calories: 541 | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Reebok *3* AT Craze 2.0 Green | Počasie: 22.8°C Miestami zamračené, Vietor: 11km/h VSV, Vlhkosť: 52% | Zóny srdcového tepu: Zóna 5 (>164 údery/min) 17:22 41%, Zóna 4 (146-163 ú/min) 23:22 56% | Min nadmorská.v.: 756.8m, Max nv.: 1419.4m
Meno: Viktor BÁLINT, 1978 (Bratislava) | Št.č.: 56 | Čas: 41:27,1 | Celkové poradie: 37 (z 67) | Poradie Muži: 34 (z 53) | Poradie M40-49: 7 (z 13)
Tempo (km Pace Elev): 1. 8:38/km +137m | 2. 12:58/km +210m | 3. 16:37/km +268m | 0.28 10:56/km +47m

Event: https://www.turany.sk/propozicie-behu-na-chatu-pod-chlebom-oznam/mid/469749/.html#m_469749
Results: https://beh.sk/wp-content/uploads/2022/07/220724_na_chatu_pod_chlebom_v.pdf

| ×  

Location: Donovaly (Slovensko)

Tlačová správa: Už deviatykrát prebehol obľúbený večerný beh na Donovaloch. V roku 2021 sa podujatie oblieka do nového šatu, vďaka novému generálnemu partnerovi RENAULT. Nespočet zážitkov prináša podujatie pod Novou hoľou - čarovná príroda, nezabudnuteľné výhľady, šero lesa, a v neposlednom rade burácanie fanúšikov, ktorí nedovolia zvoľniť tempo ani na sekundu. V tradične skvelej atmosfére si vyše štyri stovky bežcov na päť a desaťkilometrovej trati vychutnalo krásne scenérie Nízkych Tatier a v cieli ich čakala odmena v podobe jedinečnej zlatej medaily.

V sobotu sme chceli ísť pôvodne s Dáškou na beh do Hubovej, ale keďže sa mi nechcelo vstávať o 5 ráno, a tak sme zmenili plány a nakoniec sme sa prihlásili na večerný beh na Donovaloch, ktorého sme sa zúčastnili aj minulý rok. Počas cesty na Donovaly sme so šťastím zohnali aj ubytovanie, priamo na Donovaloch. Počasie bolo všelijaké - v Bratislave neznesitelne teplo (42°C), na Donovaloch o 20°C menej a mrholilo. Zaregistrovali sme sa na beh, ubytovali a mali sme cca 2 hodiny na oddych. Nad horami sa medzičasom pekne mračilo. Divoké čierne mračná neveštili nič dobrého. Auto sme nechali pred hotelom a ku štartu (cca 1km) sme sa plánovali rozbehať. Prezieravo sme sa ešte rýchlo vrátili pre čelovky, nakoľko ak sa náhodou rozprší, v lese a v noci bude zlá viditeľnosť. Pri rozkluse k štartu začalo hrmieť a blýskať sa a organizátor oznámil, že štart preteku sa kvôli búrke posúva o 15min. Nakoniec sa aj rozpršalo. Stojac pod úzkym prístreškom opretí o stenu budovy, sme sa rozprávali so skupinkou bežcov a pozorovali čiernu oblohu z ktorej sa parádne blýskalo a lialo. Tesne pred posunutým štartom sa obloha ukľudnila a prestalo aj pršať. Nadopovaní zeleným čajom a Red Bullom sme vyštartovali o 20:00 na mokrú trať. Prvý kilometer bol iba asfaltový okruh po areály a Dáška mi hneď ušla. Nakoniec som ju dobehol po opätovnom prebehu štartom a v zátačke do severného okruhu trate som ju predbehol. Snažil som sa držať vysoké tempo a na prekvapenie to išlo. Možno to bolo aj chladnejším počasím, v ktorom sa dalo normálnejšie dýchať. Bránil som pozíciu a sem tam sa mi podarilo dobehnúť bežcov predo mnou. Kvôli mokrému terénu organizátori trochu pozmenili trasu a na južný okruh sme sa napojili západnou rampou cez cestu. Takticky som vynechal občerstvovačku a nasledovalo dlhé 2km stúpanie do kopca. Pekne som to držal a spomenul si na minulý rok. Na obrátke som do toho kopol, zapol som pre istotu aj čelovku, lebo sa pomaly začalo stmievať a chcel som mať istotu kroku pri zbehu. Rútil som sa z kopca za bežcom predo mnou, ktorého som sa držal ako kliešťa. Kývol som si s Dáškou, ktorú som videl v prostismere a všetkými silami som trielil k rázcestiu pred druhým stúpaním. Na druhom stúpaní ma predbehol dredatý Spartan, ktorý pochválil moje tempo a pomaly sa mi vzďaľoval. Akosi mi začali dochádzať sily, ale povedal som si, že musím a žiadneho bežca som už pred seba nepustil. Bežal som na hrane svojich síl a z druhej obrátky som trielil do cieľa, hlava-nehlava. Dobehol som v čase 50:35 na 21 pozícii v kategórii. Lepšie sa nedalo, kategória M40 bola opäť veľmi kvalitná. Dáška dobehla za mnou a stačilo jej to na krásne druhé miesto, čím sa zlepšila z minulého roka o jednu pozíciu. Gratulujem. Dlho sme čakali na vyhlásenie, zotmelo sa, ochladilo a poriadne sme premrzli v zime a studenom vetre. Na ubytovanie sme sa dostali s čelovkami už za úplnej tmy.

Štart: Sob 23.Jul 2022 @20:00 Donovaly | Vzdialenosť: 10.03km | Čas: 0:50:35 | Namerané tempo: 5:03/km | Prevýšenie: 226m | Calories: 716 | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Reebok *3* AT Craze 2.0 Green | Priemerný tep: 166 údery/min., Zóny srdcového tepu: Zóna 5 (>164 údery/min) 45:11 89%, Zóna 4 (146-163 ú/min) 4:40 9% | Počasie: 28.9°C Búrka s bleskami, Pocit ako pri: 28.3°C, Vietor: 26km/h ZSZ, Vlhkosť: 41%
Meno: BALINT Viktor (SVK) 1978 | Št.číslo: 698 | Klub: The Minions | Čas: 0:50:35 | Celkové poradie: 52 (zo 180, 28%/72%) | Poradie Muži: 47 (zo 124, 37%/63%) | Poradie M40-49: 21 (z 51, 40%/60%) | Oficiálne tempo: 11.87km/h, 5:03.4
Tempo (Km Pace Elev): 1. 4:28/km +12m | 2. 5:09/km +21m | 3. 4:13/km -62m | 4. 4:38/km -29m | 5. 5:53/km +47m | 6. 5:27/km +18m | 7. 6:14/km +51m | 8. 4:47/km -19m | 9. 4:47/km -29m | 10. 4:56/km -8m

[Event] [Results]

| ×  

Location: Černová, okr. Ružomberok, ihrisko TJ Máj Černová, Motel Ranč (Slovensko)

Po dvojročnej prestávke vyštartovali obľúbené preteky v behu do vrchu "BEH KU KRÍŽU - ČERNOVÁ", ktoré sú súčasťou „Ružomberskej bežeckej ligy 2022“.
Hlavná trať: 4.23km, prevýšenie 622m, Štart: Motel Ranč 445mm, následne vedie malou časťou miestnymi komunikáciami (asfalt), kde sa napojí na lesnú cestu a chodníky, Cieľ: Tri Vrchy (Plieška) 1067mnm

Meno: BALINT, Viktor (1978) | Bib: 46 | Klub: The Minions, Petržalka | Kategória: M40-49 | Čas: 42:07.00 | Absolútne poradie: 32 (z 58) | Poradie Muži: 29 (z 46) | Poradie M40-49: 13 (z 15)

Event: http://www.ruzomberokvpohybe.sk/beh-ku-krizu-cernova-4-rocnik/
Results: https://my.raceresult.com/211097/

| ×  

Location: Nová Lesná (Slovensko)

Meno: Bálint Viktor (SVK), 1978 | Št.č: 125 | Čas: 57:38,13 | Celkové poradie: 58 (zo 114) | Poradie Muži: 55 (z 82) | Poradie M40-49: 12 (z 22)

Výsledky: https://pretekaj.sk/sk/vysledky/mjs2022/1385

| ×  

Location: Heřmanice u Králík (Česká republika)

Závod je součástí Českého poháru v běhu do vrchu a Iscarex poháru. Závod s minimální produkcí odpadu, asfalt 0%. start o 11:00 hned u prezenčního stánku - Heřmanice u Králík - kostel
trasa závodu: 14.1 km, 1050m součet převýšení (0% asfaltu, pouze cca 200m ve vesnici). Náročný terén, lesní pěšiny, kamenité "kamzičí" stezky, krátké seběhy vyžadující koncentraci. Popis: Heřmanice - 500m na hranici s PL - výstup na Klepáč - Hleďsebe - sedlo Puchača (občerstvovací stanice, časový limit 1:45:00) - Malý Sněžník - Králický Sněžník (časový limit 3:00:00 - tj. 14:00).
návratová cesta ze Sněžníku: 4.5 km po žluté k přístřeší "Pod Vilemínkou" - zde čeká autobus s dovezenými věcmi závodníků, odjezd posledního autobusu ve 14:45

Meno: Viktor Balint, 1978 | Št.č: 11 | Klub: The Minions, Slovakia | Čas: 01:59:47 | Celkové poradie: 49 (zo 76) | Poradie Muži: 41 (z 57) | Poradie Muži B: 20 (z 26) | Počet získaných bodov: 0 | Spolu pretekárov: 76 (Mužov: 57, Žien: 19)

Event: https://akru.webnode.cz/ubytovani/
Výsledky: https://vrchy.maratonstav.cz/vysledky/6238a803aec70be62983a3ea

| ×  

Location: Šumiac (Slovensko)

7. ročník behu na Kráľovu hoľu z obce Šumiac po trati dlhej 4,8 kilometra s prevýšením 1006 metrov.

Meno: Bálint Viktor | Št.č: 170 | Klub: The Minions | Čas: 01:11:21 | Celkové poradie: 126 (zo 176) | Poradie Muži: 108 (zo 132) | Poradie B-Muži veteráni : 34 (z 46) | Body: 59

Event: https://naholu.webnode.sk/
Výsledky: https://pretekaj.sk/sk/vysledky/vertikalkm2022/1429

| ×  

Location: Vrátna-Paseky (Slovensko)

Štart: ne 26.June 2022 @10:00, Vrátna-Paseky | Cieľ: Poludňový grúň | Vzdialenosť: 3.57km | Čas: 0:55:40,8 | Tempo: 15:34/km | Prevýšenie: 821m | Calories: 742 | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Reebok *3* AT Craze 2.0 Green | Zóny srdcového tepu: Zóna 5 (>164 ú/min) 12:06 21%, Zóna 4 (146-163 ú/min) 42:27 76%, Zóna 3 (127-145 ú/min) 0:41 1% | Počasie: 22,2°C Jasno, Vietor: 4km/h S, Vlhkosť: 68%
Meno: BALINT Viktor (SVK), 1978 | Št.č.: 2 | Klub: The Minions | Čas: 0:55:40,8 | Poradie: 68. (zo 114) | Poradie M40-60: 22. (z 34) | Of.Tempo: 13:55/km | Strata na abs.víťaza (HLAVČO Jozef): +24:12,8 | Strata na víťaza kategórie (DLUGOSZ Andrzej): +21:27,9
Tempo [km pace elev]: 1. 14:48/km +253m | 2. 10:42/km +96m | 3. 16:06/km +220m | 0.57 24:25/km +224m

Vysledky: https://www.casomierapt.sk/udalost_vysledky.php?id=850

| ×  

Location: .. (Slovensko)

Trať: Dĺžka 6400m alebo 7000m (podľa momentálneho stavu koryta potoka). Prvých 500m asfalt, ďalej lesná cesta a horský chodník. Prevýšenie 810m.

Štart: sob 25.June 2022 @10:02 Fačkov, základná škola | Cieľ: Kľak | Vzdialenosť: 7.05km | Čas: 1:06:24 | Tempo: 9:17/km | Prevýšenie: 781m | Calories: 885 | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Reebok *3* AT Craze 2.0 Green | Zóny srdcového tepu: Zóna 5 (>164 ú/min) 34:42 52%, Zóna 4 (146-163 ú/min) 30:24 45%, Zóna 3 (127-145 ú/min) 0:41 1% | Počasie: 22,8°C Väčšinou jasno, Vietor: 2km/h S, Vlhkosť: 53%
Meno: Viktor Balint (SVK) 1978 | Št.č.: 7 | Klub: The Minions | Kat: M-40 | Čas: 1:06:24 | Poradie: 32 (zo 47) | Poradie Muži: 29 (z 36) | Poradie M40: 11 (z 11)
Tempo [km pace elev]: 1. 4:58/km +29m | 2. 5:47/km +38m | 3. 7:38/km +93m | 4. 8:30/km +97m | 5. 10:02/km +125m | 6. 14:56/km +238m | 7. 13:00/km +148m

Event: https://beh.sk/pretek/beh-do-vrchu-fackov-klak-12/

| ×  

Location: Kláštor pod Znievom, okres Martin, areál bývalého gymnázia (Slovensko)

24. ročník behu do vrchu; Trať: dĺžka 5650m, prevýšenie 475m, povrch: asfalt 800m a terén;

Na výstrel z dela v nedeľu 19.6. o 10:00 odštartovalo 58 bežcov na hlavný pretek k hradu Zniev. Medzi nimi sme boli aj my s Dáškou. Posilnení teplým Red Bullom a so zaľahnutým ľavým uchom (po výstrele) sme vybehli do strmého kopca na Fukovské a Šibeničný vrch. Prvých 2500m bol terén rovinatý s minimálnym stúpaním. Prebehli sme popod Veľkú stráň k Sv. Hubertovi, odkiaľ začalo prvé vážnejšie 500m dlhé stúpanie kľukatou krížovou cestou k barokovému kostolu sv. Kríža z roku 1728. Pole bežcov sa na úvodnej rovinke potrhalo a viac menej som bežal niekde v strede poľa, skoro osamotený od okolitých pretekárov. Od kostola, zhruba 600m bola rovinatá - vlnková medzipasáž rozprávkovým lesom, až nastalo zhruba od kilometra 3.6, dvojkilometrové finálne výživné stúpanie. Postupne som dobiehal zopár bežcov, ktorí mi utiekli v úvode a kúsok pred občerstvovačkou na 3.8km som dobehol aj Dášku. Občerstvili sme sa pohárom chladenej vody. Dal som do seba iba dva dúšky a zvyšok som vylial na hlavu a pokračovali sme spolu v náročnom stúpani k zrúcanine hradu Zniev. Snažil som sa držať tempo, cieľ sa však nepribližoval. Nakoniec sme predsa len strmím stúpaním pribehli k jaskyni, nasledoval už iba posledný výbeh pomedzi cieľové bránky a boli sme v cieli, pri rázcestí - zrúcanina hradu Zniev. Dobehol som v čase 43m:06s,5 na 6-tej pozícii v kategórii M40-49 a Dáška dobehla hneď za mnou (o 14s), ako druhá v kategórii Ž35-49 a tretia žena vôbec. Celí dehytratovaní a spotení sme sa občerstvili skvelou perlivou Kláštornou vodou a vyštverali sme sa na zrúcaninu hradu, z ktorého už ostali iba veľmi poškodené základy budov a stavieb v hornom hrade. Následne sme pokračovali ešte kúsok po zelenej značke na tretí najvyšší vrch pohoria Žiar - Zniev 985m, z ktorého boli famózne výhľady. Pohodovým tempíčkom sme následne zbehli po zelenej značke dole, do Kláštora pod Znievom. Prezliekli sme sa, dali si cestoviny, kofolu a počkali na vyhlásenie víťazov, ktoré sprevádzal aj medveď. V areály boli aj historický šermiari, ktorí sa postarali o program pre deti. Bolo tropické teplo a tak sme sa zastavili schladiť na kúpalisku Vieska, v Turčianskych Teplicách. Dali sme si zmrzlinu a na konci dňa i furmanské halušky.

Štart: neď 19.June 2022 @10:00 | Vzdialenosť: 5.68km | Čas: 0:43:06,5 | Namerané tempo: 7:33/km | Prevýšenie: 472m | Calories: 586 | Počasie: 25,0° Jasno, Vietor: 11km/h J, Vlhkosť: 47% | Zóny srdcového tepu: Zóna 5 (>164 úder/min) 31:40 73%, Zóna 4 (146-163 ú/min) 10:08 23%, Zóna 3 (127-145 ú/min) 0:53 2%
Meno: BALINT Viktor | Št.číslo: 1 | Klub: The Minions | Čas: 0:43:06,5 | Poradie: 29 (z 58) | Poradie M40-49: 6 (z 9) | Strata na abs.víťaza: +14:12,6 | Strata na víťaza kategórie: +08:51,3 | Oficiálne tempo: 07:37/km
Tempo [Km Pace Elev]: 1. 5:00 +23m | 2. 4:56 +5m | 3. 6:23 +36m | 4. 8:24 +96m | 5. 10:17 +149m | 0.68 11:36 +126m

[Results]

| ×  

Location: Kežmarská Biela voda, pri zastávke SAD (Slovensko)

17. ročník atraktívnych pretekov v behu do vrchu, ktorý organizuje Alkan klub Horských športov a Sportrysy Club v spolupráci s Chatou pri Zelenom plese. Beh na Chatu pri Zelenom plese je určený a vhodný najmä pre nadšencov, milovníkov športu, prírody, pre amatérskych i profesionálnych športovcov. Pre všetkých, ktorým pohyb v prírode dodáva väčší pocit šťastia a športové vyžitie sa stáva súčasťou ich cesty životom. Našou snahou je, aby každý s podobnou životnou filozofiou mohol počas svojej cesty okúsiť aj našu trasu Behu na Chatu pri Zelenom plese. Vďaka členom, podporovateľom a sponzorom Alkan klubu horských športov sa od roku 2005 začalo pravidelne počas druhého júnového víkendu organizovať podujatie, ktoré v sebe nesie spomienku na Karla Jakeša, jedného z najlepších Česko-Slovenských horolezcov 80tych rokov a prvého predsedu Alkan klubu, ktorý tragicky zahynul v tejto oblasti pri páde lavíny. Tak, ako Karel Jakeš spájal v sebe všetky športové aktivity ako jednotlivec, tento beh spája všetky skupiny atlétov, bežcov, alpinistov, lyžiarov, horolezcov, cyklistov, skialpinistov v jeden celok, v jednu športovú osobnosť.

Meno: BALINT Viktor, 1978, SVK | Klub: The Minions | BIB: 176 | Čas: 57:42,60 | Strata: 20:33,52 | Poradie: 91 (zo 190) | Poradie Muži: 83 (zo 136) | Poradie Muži B: 32 (z 51)

XVII. ročník Beh na Chatu pri Zelenom plese (Memoriál Karla Jakeša, I. predsedu Alkan klubu)
Registrácia: 12.6.2022 od 8:00 - 9:50 hod. - V mieste štartu pre online registrovaných s predložením podpísaného vyhlásenia
Šatňa: Obmedzené množstvo vecí bude pretekárom vyvezené do cieľa 30min pred štartom!
Štart: 12.6.2022, hromadný o 10:30
Štartovný balíček: Športový rýchlo schnúci microfleece uterák s exkluzívnou potlačou podujatia + kapustnica + pivo/nealko + vrece na veci (všetko ekologicky rozložiteľné) + kľúčenka Tatratea + vývoz vecí do cieľa + tombolový lístok + štartovné číslo + fotograf na trati aj v cieli
Trať: dľžka 7.7km, stúpanie 651m, klesanie: 18m, vedie z Bielej vody ku Chate pri Zelenom plese po kamenistom povrchu dolinou Bielej Vody Kežmarskej do doliny Zeleného plesa po značkovanom chodníku žltej farby. Cieľ je pred Chatou pri Zelenom plese.
Občerstvovacia stanica: Pri Šalviovom prameni a v cieli - Chata pri Zelenom plese.
Traťový rekord: DLUGOŠ Andrej 34:01,0 | OLEJÁROVÁ Silvia 41:33,2
Vyhodnotenie: Pred Chatou pri Zelenom plese 13:30 hod. verejné preteky v behu do vrchu
Tombola: Žrebuje sa na Chate pri Zelenom plese o hodnotné ceny

[Event Schedule] [Results]

| ×  

Location: Areál Chaty Pieniny, Lesnica (Slovensko)

Väčšina z turistov pozná Pieniny prevažne zo splavu na tradičných pltiach prielomom rieky Dunajec alebo z turistiky na vrchol Troch Korún či Sokolice počas letnej turistickej sezóny. V zimnej sezóne je koncentrácia turistov v Pieninách minimálna. Preto sa medzi záchranármi Horskej služby Pieninského národného parku zrodila myšlienka usporiadania edície horských behov, pričom jedna edícia PIENINY SUMMER RUN sa uskutoční pred začiatkom letnej turistickej sezóny a jej účelom je okrem propagácie zdravého životného štýlu aj propagácia menej navštevovaných časti Pienin no rovnako krásnych ako ostatné.

Pretekársky víkend sme začali v piatok, cestou na overené ubytovanie - Vila Saranca, v Tatranských Matliaroch. V sobotu ráno sme sa prebudili s krásnym výhľadom na Tatranské štíty a po raňajkách sme absolvovali hodinovú jazdu autom ďalej na sever - ku chate Pieniny, do dediny Lesnica, neďaľeko poľských hraníc. Od chaty Pieniny bol plánovaný náročný horský pretek Pieniny Summer Run. My s Dáškou sme si zvolili náročnejšiu 20km trasu s označením "Aksamitka". Posilnili sme sa ako obvykle, dobre vychladeným Red Bullom, trochu sme sa rozcvičili a o 10:00 sme vyštartovali. Na dlhšiu trať (Aksamitka) vyštartovalo 27 mužov a 10 žien. Všetko viac menej pretekáry z ostrieľaných miestnych klubov (Tatragoat Slovakia, Team Dynafit, Ľubovniansky bežci, Čergovrun, atď.). Trasa bola vedená náročným ale krásnym horským terénom Pieninského národného parku.

Štart: sob 11.Jun.2022 @10:00 | Vzdialenosť: 20.04km | Čas: 2:22:00.30 | Tempo: 6:55/km | Prevýšenie: 997m | Calories: 1,688
Meno: Viktor BALINT (SVK) | Nr: 62 | Klub: The Minions | Čas: 2:22:00.30 | Strata: +49:57.7 | Tempo: 8.45km/h | Celkové poradie: 26 (z 37) | Poradie Muži: 20 (z 27)

Program: 11.6.2022, Prezentácia: 8:00 – 9:30, Výklad trate: 9:40, Štart: 10:00, Vyhlásenie výťazov: 13:30, Obed: 14:00
Etapa: Aksamitka - 20km / +920m (90% turistické chodníky, 10% spevnené-asfaltové cesty). Trasa začína v areáli Chaty Pieniny odkiaľ vedie po hrebeni Malých Pienin na vrch Šľachovky, následne cez Lesnické sedlo ponad Haligovské skaly do sedla Cerla, ďalej cez sedlo Targov do obce Lesnica a areálu Chaty Pieniny. Vedie po turisticky značených chodníkoch.

Štartovný balíček obsahuje: Tričko, pamätná medaila, obed – guľáš, pivo/kofola, občerstvenie 2x na trase (voda, ovocie) na vrchu Šľachovky a Plašná
Kontrolné stanice: Šľachovky, Lesnické sedlo, Plašná, Sedlo Cerla, Lesnica – obecny úrad

[Event Schedule]

| ×  

Location: Chateau Appony 271, 95614 Oponice (Slovakia)

Parametre/Trasa: 15km / 305m, Asfalt, lesné cesty

V sobotu sme si zaplávali v Aquaparku Senec, podvečer sa rozbehali z Harmónie na Zochovu chatu a v nedeľu sme ráno vyrazili do Oponíc na 1. ročník trailového behu s názvom BEH NA HRAD. Štart aj cieľ bol v nádhernom parku Hotela Chateau Appony v Oponiciach, kde sa konal aj sprievodný program. Bolo extrémne horúco už od rána. Zaparkovali sme v areály kaštieľa, posilnili sa RedBull nápojom, rozbehali sa v parku a spolu s ostatnými bežcami sme sa postavili na štart. Pretek sa niesol trochu v zmätočnom duchu. Hneď od štartu nebolo celkom jasné, kadiaľ sa po parku pobeží a tak sme favoritov nechali utekať prvých (nieže by nás tak či onak nepredbehli). Z parku sme stúpali ďalej zelenou značkou pod vinohradmi pod Oponický hrad. Dáška sa mi hneď z úvodu vzdialila a ledva som ju videl na horizonte. Jednému bežcovi veselo vyhrávalo počas behu rádio a tak som mal po prvé stúpanie k hradu diskotéku (ala Open Air party), až kým som sa mu nevzdialil. Na Oponickom hrade, pri hradnom múre, som sa dotiahol na Dášku, ktorú som dobehol v prudkom finálnom stúpaní. Na hrade bola občerstvovačka a tak sme sa spolu s Dáškou posilnili, dúškom vody. Bola však tak teplá, že ma z nej skoro naplo a tak som zvyšok vody vylial. Ďalej od hradu nasledovala dlhá rovinka a Dáška sa mi opäť pomaly strácala v diaľke. Bežali sme po zelenej cyklo značke popod Hráškovú a Žanovu studničku, až k ostrej zákrute, kde sme zahli na modrú cyklo cestu. V miernom klesaní som strácal na rýchlejších bežcov a aj Dáška sa mi beznádejne strácala na horizonte. Na druhej občerstvovačke som už nevidel skupinku predo mnou a tak som občerstvenie takticky vynechal. Bolo však extrémne horúco a viac menej to bola chyba, nakoľko nastúpili nepríjemné pocity z dehydratácie. Postupne sa mi vytrácali sily a rozbolel ma žalúdok. Do cieľa sme to mali ale už iba kúsok, 3-4km, miestami po nepríjemnej kamenistej ceste. Predbehla ma ďalšia bežkyňa a pribiehali sme k odbočke na Oponický hrad (ktorou sme stúpali hore od štartu). Od tejto časti bola trasa už obojsmerná - to ale nebolo celkom zrejmé zo značenia. Nikde nebol žiadny usporiadateľ, ktorý by bežcov usmernil správnym smerom, nachádzali sa tam iba šípky na zemy, ktoré smerovali hore na hrad. A tak niektorí smerovali stúpaním opäť k hradu. My s bežkyňou sme zastali a chvíľu premýšlali kade ďalej. Ja som si ale pamätal trasu a vedel som, že by malo nasledovať už iba klesanie do cieľa a teda žiadne druhé stúpanie na hrad. Ešte raz sme cukli v neistote, ale potom sme sa vydali smerom do cieľa. Pred nami sme nikoho nevideli a tak sme bežali v čiastočnej neistote. Až keď sme neskôr zazreli usporiadateľku, uistili sme sa, že bežíme správne. Bežkyňa mi ušla, bola rýchla na zbehu a pred parkom ma dohonil ďalší rýchly bežec, ktorý ma slovne bovzbudil, že poď poď. V parku spomalil a tak som ho opäť predbehol. On sa však iba takticky za mnou zavesil a keď sme obkrúžili park a do cieľa nasledovala už iba dlhá cieľová rovinka, vzbehol zo zákrytu a prešpurtoval ma. V tomto šprinte som sa definitívne vzšťavil a v tropickej horúčave som dobehol do cieľa. Vypil som na jeden dúšok 1/2 litra minerálky a oddychoval na zámockých schodoch. Čakal som kým dobehne do cieľa Dáška, ktorá si nadbehla 1.6km (druhý výbeh na hrad). Následne mi prišlo akosi nevoľno od žalúdku a trápil som sa takto ešte asi 2 hodiny, kým som sa vnútorne stabilizoval. Dáške gratulujem, napriek zachádzke, ku krásnemu 3-tiemu miestu v kategórii a ja som dostal od usporiadateľa aspoň cenu útechy - mikinu, keďže ma videli v totálne dezolátnom stave.

Meno: Viktor BALINT (SVK), 1978 | Klub: The Minions | Št.číslo: 104 | Kategória: M40 | Cieľový čas: 01:20:39 | Čistý čas: 01:20:38 | Abs.poradie: 27/55 | Poradie Muži: 23/44 | Poradie M40: 15/29 | Tempo: 5:22 min/km
Štart: Ne 5.June 2022 @10:59 Oponice | Vzdialenosť: 15.04km | Cieľový čas: 01:20:39 | Tempo: 5:21/km | Prevýšenie: 320m | Calories: 1,121 | TOP RESULTS - Best estimated 15k effort: 1:20:29 | Zóny srdcového tepu: Zóna 5 Maximum 41%, Zóna 4 Prahový 57% | Počasie: 25,6°C Väčšinou zamračené, Vietor: 11km/h V, Vlhkosť: 58%

[Event Schedule] [Results]

| ×  

Location: Tatranská Kotlina - Čarda, Slovakia

Pokúsili sme sa s Dáškou o nemožné. Minulý rok sme nestihli registráciu na premiérový ročník VerticalRun-u a tento rok sme boli opäť po termíne oficiálneho prihlasovania. Napísal som preto organizátorovi a nemožné sa stalo skutočnosťou - boli sme na štartovej listine 2. ročníka PLESNIVEC VerticalRun. Narýchlo som zohnal ubytovanie v Tatranskej Lomnici (apartmán Holiday). Prišli sme tam až v piatok v noci, za dažďa a zimy, takže panovali v nás i malé obavy a zmiešané pocity, ako sa zajtra pobeží. V noci sme mali i menší konflikt s domácimi obyvateľmi, ktorých sme vymkli. Vonku sa vraj okrem obrích jeleňov potĺka i hladný medveď. Ráno vyšlo slniečko a pri prebúdzaní sa nám z okna naskytol úchvatný výhľad na ešte zasnežené štíty Vysokých Tatier (Lomnický a Slavkovský štít). Dali sme si raňajky, pobalili veci a za 10min od ubytovania sme boli na štarte preteku, v Tatranskej Kotline. Vybavili sme registrácie, dostali šatku s motívom behu, prívesok, RedBull, trochu sme sa rozbehali (po Vodojem a späť ~1.5km) a o 9:30 bolo na krátke odpočítavanie (3-2-1) odštartované. Bežalo sa po lesnom turistickom chodníku (zelenou značkou), popod Hučavú dieru, rázcestím Pri Šumivom prameni, na chatu Plesnivec. Hneď od začiatku sa oddelili najlepší bežci od zbytku poľa a celý pelotón sa na úzkom tatranskom chodníku potrhal. Od štartu sa mi podarilo dostať pred Dášku a udržoval som si rovnaké strojové tempo. Pretekal som s malou skupinkou bežcov, ktorých som postupne dobiehal i obiehal. V hlave mi išla fráza z Karate Kid - "Neustupuj, nevzdávaj sa" a tak som neprechádzal do chôdze ani na ťažších technických miestach, kde boli väčšie kamene, či korene stromov. Sledoval som si čas a vzdialenosť na hodinkách a predstavoval si, že je to rovnaký výbeh, ako na Malokarpatskú Veľkú homoľu. Psychicky mi tento fakt pomáhal. Trať sa rýchlo krátila a nasledovala posledná zákruta, v ktorej ma znenazdajky predbehol mladší pretekár. Ku chate Plesnivec som dobehol v čase 38:35, čo stačilo na 52 miesto a 14-te v kategórii. Dáška dobehla o 1m:20s za mnou na 65 mieste ako 11-ta žena. Štartovka bola veľmi kvalitná. Chvíľu sme posedeli pri chate Plesnivec, ktorá leží pod impozantnými Skalnými vrátami (1620m) v Belianskych Tatrách a keďže sme sa nemuseli ponáhľať na vyhlásenie víťazov dole do Tatranskej Kotliny, pokračovali sme bežecky aj výletovo po zelenej turistickej značke na Veľké Biele pleso. Počasie bolo nádherné. Slniečko hrialo a keď vyšiel malý mrak, na chvíľu sa ochladilo. Na plese nás privítali zvedavé kačice a krásny výhľad na Tatranské štíty. Dlho sme sa ale nezdržali, keďže sme to mali dole 10km a tak sme pomaly zbiehali do Tatranskej Kotliny a následne do Koliby na bryndzové halušky. V tom sa rozpršalo a triezvo sme zhodnotili, že krásny Tatranský výlet ukončíme a vydáme sa na spiatočnú cestu na západ.

Meno: Viktor Balint (SVK) 1978 | Číslo: 108 | Kategória: MB (Muži 40-viac) | Cieľový čas: 0:38:35 | Celkové poradie: 52 (zo 100) | Poradie M40-viac: 14 (z 28)

Organizátor: chata Plesnivec, Zabezpečenie: Tatranská Horská Služba - Dobrovoľný zbor
Parametre/Trasa: 5km / 530+, Parkovisko chata Plesnivec Tatranská Kotlina – chata Plesnivec (zelená značka), Povrch: lesný turistický chodník 100%
Registrácia/Prezentácia: 13€, 28.5.2022 (sobota) Parkovisko Tatranská Kotlina - Čarda od 7:00 do 9:00
Parkovanie: zadarmo v mieste štartu, stači povedať že pretekáte
Batožina: každý účastník si môže dať vyviesť batožinu na chatu Plesnivec, auto bude odchádzať o 9:00 z miesta štartu (za batožinu neručíme)
Výklad trate: 10 minút pred štartom
Štart: Parkovisko chata Plesnivec - Tatranská Kotlina 9:30
Cieľ: chata Plesnivec, Limit: 1h 20min, po dobehnutí do cieľa sa stačí preukázať štartovacím číslom a dostanete zadarmo kofolu/pivo
Kategórie: Muži A (2003-1983), Muži B 40 (1982>), Ženy A (2004 >)
Štartovné zahŕňa: Meranie čipom a vyhodnotenie podujatia, Občerstvenie po preteku, Upomienkový predmet, Fotografie, Ceny pre prvých 3 pretekárov v kategórií, Poistenie
Povinná výbava: Štartovacie číslo, Nabitý mobilný telefón, Doklad totožnosti (OP + zdravotná kartička). Povinnú výbavu skontrolujeme pred štartom alebo pri dobehnutí do cieľa. (penalizácia formou diskvalifikácie).
OBED: guláš dostanete v reštaurácií U Furmana v Tatranskej Kotline (pri Belianskej jaskyni cca 800m od miesta štartu) na základe lístka, ktorý nájdete v obálke pri štartovacom čísle
Vyhodnotenie: bude prebiehať v reštaurácií U Furmana približne o 12:30 - 13:00, vyhodnotené bude 1-4. miesto v každej kategórií

[Event Schedule]

| ×  

Location: Deštné v Orlických horách, Královéhradecký kraj 51791 Česká republika

V Deštnom v Orlických horách štartoval 6. ročník seriálu prírodných behov - 7 pohoří. Trate preteku pripravuje Horská služba a aj vďaka tomu vedú do zaujímavých miest (tento rok budú na programe ešte Jizerské hory, Beskydy a Jeseníky). S Dáškou sme dlho váhali, či sa prihlásiť na celý seriál, nakoniec sme sa registrovali iba na úvodný pretek - v Deštnom, ktorý nás zaujal krásnym horstvom, prírodou a odvážnou traťou preteku. Na rýchlo sme našli ubytovanie na dva dni v centre Deštného, kde sme sa ubytovali v piatok večer. Rampušák (horský duch, vládca a ochranca Orlických hôr) nás privítal hromami, bleskami, prietržou mračien, búrkou a výpadkom el.prúdu. Ráno sa už ale obloha ukľudnila, bolo zamračené a veterno, ale miestami sa ukazovalo zubaté slniečko s poza mrak. O 9:30 sme sa doviezli na parkovisko Marta II (Deštné v Orl. horách) pod zjazdovky, kde bol štart i cieľ preteku. Posilnili sme sa RedBull SugarFree energeťákom a trochu sme sa rozbehali (k hotelu Alba a späť). 10 minút pred štartom organizátor z horskej služby spravil krátky výklad trate. Povzbudili sme sa a pozdravili s bežcami a o 11:00 sme na odpočítavanie vybehli na trať. Tá sa začala Kačenčinou pohádkovou stezkou. Princezná Kačenka preberá na leto, po Rampušákovi, vládu nad Orlickými horami, chráni prírodu a má bližšie k deťom, ktorým sa prihovára hlavne v rozprávkach. Krásnou lesnou cestou sme prebehli k vyhliadke a následne k Šerlišskému Mlýnu, kde bolo kopu turistov. Stúpanie k vyhliadke (na druhom kilometri) bolo najnáročnejšie (20-30% sklon). Predháňal som sa s malou skupinkou bežcov, medzi ktorými bola aj Dáška. Na výbehu som predbiehal, na zbehu som bol predbehnutý (žiaľ tie moje zbehy). Od mlynu sme vybehli zelenou značkou k červenej na hrebeň a po hrebeni sme prebehli cez vrch Šerlich 1027m, po hranici s Polskom, k Masarykovej chate, kde bola prvá občerstvovačka. Na chvíľu som zastavil a občerstvil sa malinovkou. Dáška bola za mnou, v tesnom závese. Sklesali sme následne späť k mlynu a rovnakou cestou k vyhliadke, odkiaľ sme južným smerom, už spolu s Dáškou (ktorá ma dohnala) klesali cez vyhliadku nad Zákoutím, až k rázcestiu Zákoutí pri hoteli Orlica (11.5 kilometer, polovica trate). Pocitovo som sa cítil skvele. Nasledoval totiž 7km úsek so stúpaním ~430m. Strojovým dieselovým tempom, ako traktor, som miernym cvalom zdolával náročné kľukaté stúpanie, plné serpentín (cca 15 ostrých obrátok). Vzdialil som sa Dáške, či pretekárovi Martinovi Slámovi, ktorý ma vždy na zbehu predbiehal a vzájomne sme sa poháňali. Sily mi stačili, bolo však ťažké presvedčiť i hlavu aby zdolávala toľko kľukatých zákrut. Striedavo lesom a striedavo s impozantnými výhľadmi sme vybehli na najvyšší vrchol Orlických hôr – Velká Deštná 1115m. Pod rozhľadňou bola druhá občerstvovačka, kde som prekotil do seba plný pohár malinovej limonády a skvele ma posilnil mesiačik pomaranču. Jedným okom som venoval pohľad na impozantnú rozhľadňu na vrchole a nasledovalo technicky náročnejšie klesanie na malebné Luisino údolí. Opakoval som si stále dookola - rýchlo prepletať nohy, aby ma nepredbehli bežci, ktorí nevládali do kopca. Dvaja ma však na zbehu predbehli. Trielil som dole kopcom ako som len vedel. Z Luisinho údolia sme prebehli trailom popri potoku späť do Zákoutí, z ktorého sme mierne vystúpali k Mariánskej kaplnke (postavená ~1908 pri lesnom prameni). Kačenčinou pohádkovou stezkou sme pokračovali už iba miernym klesaním do cieľa. Predbehli ma ešte zo dvaja pretekári, ale ďalej som si už strážil pozíciu a okolo pasúcich sa koní som v čase 2:32:28.2 dobehol do cieľa krásneho 24km preteku. Stačilo to na 14-te miesto v kategórii. Za mnou dobehol pretekár Sláma, s ktorým sme sa predháňali. Dáška dobehla s bolesťou hlavy a soplíkmi o 11minút po mne a umiestnila sa na skvelom 4-tom mieste v kategórii.
Trochu sme sa dali po preteku dokopy, osviežili sa, vyviezli sa autom na Luisino údolí a turisticky sme sa pomaly prešli na rozhľadňu na vrchu Velká Deštná 1115m. Vychutnali sme si krásne výhľady na Orlické hory a v diaľke nás zaujala ďalšia rozhľadňa, na vrchu Vrchmezí/Orlica. Rozhodli sme sa, že ju nevynecháme a vydali sme sa na ňu na ďalší deň ráno, od Masarykovej chaty na Šerlichu. Orlické hory boli rozprávkovo krásne a ako bonus na záver výletu, sme sa po ceste domov, zastavili na tajomnej zrúcanine hradu Potštejn, kde by dokonca podľa povesti mal byť v podzemí ukrytý veľký poklad z dôb lúpeživého pána Mikuláša.

Štart: 21.May 2022 @11:00, Deštné v Orlických horách, Czech Rep. | Vzdialenosť: 23.74km | Čas: 02:32:28.2 | Tempo: 6:23/km | Prevýšenie: 989m | Calories: 1,812 | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Reebok *2* AT Craze 2.0 Green (1,741.6 km) | TOP RESULTS: 2nd best estimated Half-Marathon effort (2:12:00) | Počasie: 12,8°C Zamračené, Vietor: 15km/h Z, Vlhkosť: 70% | Zóny srdcového tepu: Zóna 5 (>164 úd./min.) 6:39 4%, Zóna 4 (146-163 úd./min.) 2:05:44 82%, Zóna 3 (127-145 úd./min.) 19:36 12%
Meno: BALINT Viktor | Klub: The Minions | Trať: Hlavní trať 20+ km | Kategória: Muži nad 40 let | Št.číslo: 169 | Čas: 02:32:28.2 | Abs.poradie: 40. (zo 74) | Poradie Muži: 32. (z 54) | Poradie M40: 14.(z 31)

Tempo (km pace elev): 1. 5:06/km +27m | 2. 9:23/km +160m | 3. 7:34/km +53m | 4. 5:23/km -18m | 5. 7:51/km +97m | 6. 6:47/km +50m | 7. 5:08/km -61m | 8. 4:36/km -89m | 9. 5:59/km +16m | 10. 5:58/km -32m | 11. 4:44/km -54m | 12. 7:36/km -74m | 13. 7:42/km +83m | 14. 6:26/km +46m | 15. 7:47/km +89m | 16. 6:32/km +27m | 17. 7:38/km +68m | 18. 7:17/km +57m | 19. 7:16/km -82m | 20. 5:03/km -125m | 21. 5:16/km -41m | 22. 5:45/km -137m | 23. 5:09/km -47m | 0.74 4:56/km -18m

Trať: 24km, prevýšenie 920m, Občerstvovačka na trati 2x, Profil: Lesní pěšiny – 60 %, lesní zpevněné cesty – 20 %, šotolina – 5 %, asfalt – 15 %. Krásnou lesní cestou se dostanete k vyhlídce a poté klesáte k Šerlišskému Mlýnu. Podíváte se i na Šerlich a po hranici s Polskem doběhnete k Masarykově chatě. Málo navštěvovanou trasou střídavě lesem a střídavě s impozantními výhledy vystoupáte na nejvyšší vrchol Orlických hor – Velkou Deštnou 1.115m a přes malebné Luisino údolí seběhnete do cíle. Trasu připravili členové z místní horské služby a nabízí převážně terén přírodou.

[Event Schedule] [Results]

| ×  

Location: Chata pod Končitou, Rekreačná oblasť Píly 9, 972 44 Kamenec pod Vtáčnikom, Slovenská republika

Dynasport pripravil na minimálne 3 ročníky jedinečný horský beh vulkanickým pohorím cez vyhasnutú sopku Vtáčnik. Neváhali sme s Dáškou a prihlásili sa. V piatok sme sa ubytovali na už dobre známom hoteli v Partizánskom. Ráno sme si dali skvelé raňajky a presunuli sa nad obec Kamenec pod Vtáčnikom, do Gepňárovej doliny, ku chate pod Končitou. Prevzali sme si štartovné čísla, posilnili sa RedBull energeťákom a o 9:00 sme vyštartovali na náročnú trať, na ktorej nás čakal mach na skalách, pekné panoramatické výhľady, či vodopád. Vtáčnik 1346m predstavuje typické vulkanické pohorie tvorené andezitom. Je súčasťou rozsiahleho centrálneho masívu a leží v hlavnom hrebeni rovnomenného pohoria Vtáčnik, ktorým vedie hranica medzi Trenčianskym a Banskobystrickým krajom. Trať začínala miernym stúpaním asfaltovou zvážnicou popod vrch Makovište, Vrátište, Čierny vrch, až k rázcestiu Vrvava, kde bola prvá občerstvovačka. S Dáškou sme bežali viac menej spolu, na dohľad. Buď bežala ona kúsok predo mnou, alebo ja. Aj zámerne som nezrýchloval tempo, nakoľko nás čakal dlhý a náročný pretek. Na Vrvave som si dal pohár iontového nápoja a vody a pokračovali sme zelenou značkou, strmším členistým a kamenistým stúpaním na vrchol Malá Homôľka 1298m, cez ktorý sme prebehli k rovnomennému rázcestiu. Zahli sme doľava na červenú značku a prudšie sklesali na Kanie studne. Zopár bežcov ma predbehlo v klesaní. Zahli sme na žltú doprava a pokračovali sprvu krovinatou cestičkou, cez i popod popadané stromy. Predbehli ma dve bežkyne a zopár bežcov. Pozvŕtali sme sa kľukatými lesnými cestami popod vrch Magurka a prebehli sme popod Pokutský vodopád, ktorý je jediným známym a výraznejším vodopádom v pohorí Vtáčnik. Padá cez sústavu kolmo zrezaných andezitov a je obkolesený lesným porastom. Vďaka tomu široko-ďaleko nepočuť nič iné, len krásne zurčiacu vodu. Dáška ma pri ňom opäť dobehla. Čo-chvíľa sme spolu dobehli na Partizánsku chatu, kde bol meraný medzičas a väčšie občerstvenie. Chvíľu sme postáli, dal som si pár kúskov melónu, ionťák a vodu a zelenou značkou sme strmo nahor stúpali k vrcholu Vtáčnika. Snažil som sa celý čas cupitať, aby som iba minimálne prechádzal do chôdze. V stúpaní som pomaly dobiehal pomalších bežcov. Pod Vtáčnikom sme zožali i ovácie, potlesk a podporu od turistov, ktorí perfektne fandili. Cez Vtáčnik sa iba prebiehalo, ale ja som si povedal, že zabehnem aj na jeho vrchol a dám si fotku pri kríži. Stratil som síce zopár sekúnd a pozície, ale keď už som predsa hore, tak nech to stojí za to. Dáška ma medzitým predbehla, ale na zbehu som ju po chvíľke, na kopci Zraz 1233m dobehol. Následne sme zbiehali už celý čas spolu - Čertovými chodníkmi, tak aby sme sa nezranili. Jeden pretekár si na technickom zbehu zranil členok (na rázcestí Siahy). Poskytol som mu aspoň tekuté magnézko. Prebehli sme okolo Skalného okna a napojili sa na zvážnicu nad Gepňárovou dolinou. Tu nás predbehol bežec Martin Vrana, s ktorým sme zviedli na posledných 800m tuhý súboj o pozície. Nakoniec sme to takticky nezvládli a dobehli v poradí: Martin, Ja, Dáška. Nevadí, bol to pekný súboj, za ktorý ma pochválil i Garmin - Best estimated 1/2 mile effort (3:14). Nakoniec sme dobehli pod 3 hodiny, ktoré sme si stanovili ako limit - 2:48:23, Dáška v závese o 3s za mnou. Mne to stačilo na 34. miesto v kategórii M40 a Dáška si odnášala krásne pódiové umiestnenie - 3. miesto v kategórii Ž40, za čo získala smaltovaný hrnček a šampus. Všetci bežci získali aj peknú spomienkovú zberateľskú nášivku. Počasie sa nakoniec krásne vyčasilo a my sme sa rozhodli, že zrelaxujeme niekde pri vode a tak sme sa odviezli do neďalekého termálneho kúpaliska Chalmová. Vymysleli sme aj skvelý neskorý obed - pečený pstruh v Rybárskej bašte DOBYS v Solčanoch, kde sme si prezreli i skvelú zvieraciu farmu.

Trať: 23.4km, prevýšenie 1279m, lesný okruh s úvodným stúpaním po asfalte a potom lesom, Profil: 0-10km stúpanie, 10-14km klesanie, 14-18km stúpanie, 18-24km klesanie, Časový limit: 7 hodín (do 16:00)

Štart: sob 14.May 2022 @9:00 | Vzdialenosť: 23.21km | Cieľový čas: 02:48:23 | Tempo: 7:08/km | Prevýšenie: 1,219m | Calories: 1,840 | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Reebok *2* AT Craze 2.0 Green (1,698.2 km) | Best estimated 1/2 mile effort (3:14) | Srdcový Tep - Priemerný: 148 údery/min. | Maximálny: 173 údery/min. | Zóna 5 (>164 údery/min.) 8:14 - 4% | Zóna 4 (146-163 údery/min.) 1:44:10 - 61% | Zóna 3 (127-145 údery/min.) 54:07 - 32% | Počasie: 17.8°C Miestami zamračené, Vietor: 4km/h S, Vlhkosť: 49%
Meno: Viktor BALINT (SVK), 1978 | Klub: The Minions | Číslo: 106 | Trať: 23.4km | Kategória: M40 | Cieľový čas: 02:48:23 | Tempo: 7:11 min/km | Medzičas chata: 01:44:21 | abs. poradie: 85/156 | Poradie M40: 34/66 | Poradie Muži: 75/128

Tempo (km pace elev): 1. 6:37/km +95m | 2. 6:33/km +73m | 3. 7:11/km +86m | 4. 6:41/km +66m | 5. 6:55/km +68m | 6. 7:02/km +70m | 7. 6:51/km +64m | 8. 8:43/km +119m | 9. 12:26/km +172m | 10. 6:27/km -117m | 11. 6:16/km -47m | 12. 5:23/km -72m | 13. 5:02/km -80m | 14. 6:12/km 0m | 15. 7:51/km +65m | 16. 12:02/km +155m | 17. 11:51/km +143m | 18. 5:43/km -58m | 19. 6:42/km -192m | 20. 5:54/km -175m | 21. 5:26/km -178m | 22. 6:03/km -155m | 23. 4:51/km -80m | 0.20 3:32/km -20m

Medzičasy:
miesto| celk.čas | medzičas |abs.| M40
chata | 01:44:21 | 01:44:21 | 82 | 34
cieľ    | 02:48:23 | 01:04:01 | 85 | 34

[Event Schedule] [Results]

| ×  

Podhradie (Topoľčany) - Salaš Pažite, okres Nitra

Po roku sme sa s Dáškou rozhodli opäť prihlásiť na trailový beh pohorím Považského Inovca v okolí Topoľčianskeho hradu - Ruin Run. Trať bola oproti minulému roku zmenená, začínala a končila u Šamana pri Salaši Pažite. Počasie nebolo príliš prívetivé, celý týždeň pršalo a aj v deň preteku mrholilo. Hory dýchali oparom. Zaparkovali sme v mokrom teréne, priamo pri štarte. Posilnili sme sa RedBull SugarFree energeťákom a trochu sme sa rozbehali. O 10:00 sme vybehli v spoločnom štarte na 14,26km trať. Prvý a zároveň posledný úsek - 1.6km (od Salaša po zjazdovku) bol obojsmerný a poriadne blatistý. Zhruba na 1.4km som sa dostal pred Dášku a snažil sa potiahnuť do kopca. Vybehli sme do prudkej zjazdovky a pokračovali chodníkom sv. Cyrila a Metoda popod Úhrad na sedlo Holé Brehy. Striedali sa stúpania a blatisté klesania, kde som strácal rovnováhu na neistom teréne a pozície. Na 4-tom kilometri som po šmyku na blate dostal kŕč do pravého lýtka. Našťastie ma ale príliš neobmedzoval v pohybe. Obkrútili sme sa okolo Čierneho vrchu a najtechnickejší úsek trate bol za nami. Ďalej sme pokračovali po zelenej a červenej cyklo značke okolo bývalej horárni Janiš až pod Smutný vŕšok. Striedali sa zbehy a výbehy. Na výbehu som postupne doháňal skupinky bežcov (ktorí ma predbehli na technickom úseku okolo Úhradu a Čierneho vrchu). Postupne som predbehol aj prvú ženu (Laura Ibošová) s jej manželom/parťákom. Cítil som ako mi šľape na päty a nechce stratiť kontakt. Pod Smutným vŕškom však nasledovalo dlhé klesanie po rozmrvenej asfaltke do Podhradia a tam ma opäť Ibošovci predbehli. Trielil som dole kopcom, najrýchlejšie ako som vedel. Z Podhradia sme zahli doprava popod Topoľčiansky hrad a zamierili sme k vlekom. Postupne som dobiehal Tomáša Martišku, ktorého sa mi v ostrej zákrute pod vlekmi podarilo predbehnúť. Nasledoval už iba blatový 1.6km úsek do cieľa. Dával som pozor na pozíciu, aby ma náhodou ešte nepredbehol. Balancoval som na blate, šmýkal sa na nerovnostiach, nakoniec som to ustál aj na najťažšom mieste tohto úseku. Dáška mi následne rozprávala, že tam spadol jeden pretekár a stratil mobil, ktorý ona lovila v blate. Nasledovalo už iba posledné mierne stúpanie a klesanie do cieľa. Ibošovcov som videl na horizonte, dobehnúť sa mi ich už nepodarilo, taktiež od Martišku som mal tiež náskok a tak som pohodovo dobehol do cieľa na 27 pozícii, 17-ty v kategórii M40. Na krk som dostal modrú mydlovú medailu. Dáška dobehla za mnou o cca 3 a pol minúty, ako štvrtá žena a prvá v kategórii Ž40, k čomu jej úprimne gratulujem. Odnáša si krásnu vyrezávanú drevenú cenu (zlatý nápis RUIN RUN), čelenku a vínko. Po dobehnutí, ako už býva zvykom, vyšlo slniečko. Zhodili sme zo seba všetko blatové oblečenie a išli sme sa prejsť ešte na Topoľčiansky hrad a následne sme si spravili pohodu na deke na Duchonke. Skvelý deň sme zakončili burgerom v Pezinku.

Štart: 7.May 2022 @10:00 | Vzdialenosť: 14.26km | Čas: 01:22:25 | Tempo: 5:47/km | Prevýšenie: 534m | Calories: 1,140 | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Reebok *2* AT Craze 2.0 Green (1,666.2 km) | Počasie: 14,4°C Dážď, Vietor: 15km/h S, Vlhkosť: 89% | Zóny srdcového tepu: Zóna 5 >164 údery/min. Maximum 41:11 49%, Zóna 4 146-163 údery/min. Prahový 38:36 46%, Zóna 3 127-145 údery/min. Aeróbny 2:05 2%
Meno: Viktor BALINT (SVK), 1978 | Číslo: 6 | Klub: The Minions | Trať: 14km | Kategória: M40 | Cieľový čas: 01:22:25 | Abs. poradie: 27/75 | Poradie Muži: 26/55 | Poradie M40: 17/36

Tempo (km pace elev): 1. 5:31/km +37m | 2. 7:19/km +93m | 3. 9:04/km +122m | 4. 6:00/km -34m | 5. 6:06/km -42m | 6. 4:54/km -54m | 7. 4:40/km -48m | 8. 6:02/km +38m | 9. 7:10/km +89m | 10. 5:03/km 0m | 11. 4:30/km -61m | 12. 5:08/km -18m | 13. 4:45/km -60m | 14. 4:55/km -55m | 15. 5:14/km -4m

[Výsledky]

| ×  

Location: Nitrianske Rudno, nádvorie obecného úradu, Slovenská republika

Pretekársky víkend pokračoval nedeľným pretekom - vertikálnym behom na Rokoš. Vrch Rokoš sa nachádza v južnej časti Strážovských vrchov. Vyznačuje sa prekrásnou divokou prírodou. Na lúke tesne pod vrcholom rastie viacero vzácnych druhov orchideí, stojí tu pamätník slávnych rodákov z neďalekej obce Uhrovec – Ľudovíta Štúra, Alexandra Dubčeka a a otvárajú sa skutočne pekné výhľady do okolia. Z preteku sme mali dostatočný rešpekt, preto sme si predpokladanú trať prebehli 17.Apr, tj. 2 týždne pred pretekom. V podstate to pomohlo spoznať terén a pripraviť sa silami, či psychicky na jednotlivé úseky trate. Po sobotnom preteku v Radobici sme prenocovali v Partizánskom a v nedeľu ráno, hodinu pred pretekom sme sa presunuli do Nitrianskeho Rudna, odkiaľ bol štart preteku.
Vrch Rokoš sa nachádza v južnej časti Strážovských vrchov. Vyznačuje sa prekrásnou divokou prírodou. Na lúke tesne pod vrcholom rastie viacero vzácnych druhov orchideí, stojí tu pamätník slávnych rodákov z neďalekej obce Uhrovec – Ľudovíta Štúra, Alexandra Dubčeka a a otvárajú sa skutočne pekné výhľady do okolia.
Podujatie Beh na Rokoš je zaradené v Slovenskom pohári v behu do vrchu 2022. Používanie palíc na trati nie je povolené!

Štart: ned 1.May 2022 @11:00 Nitrianske Rudno (okr. Prievidza) | Vzdialenosť: 6.86km | Čas: 0:57:51.3 | Tempo: 8:24/km | Prevýšenie: 709m | Calories: 796 | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Priemerný tep: 164 údery/min., Max.Srdcový Tep: 172 údery/min. | Shoes: Reebok *2* AT Craze 2.0 Green (1,618.4 km) | Počasie: 17,8°C Väčšinou zamračené - Vietor: 7km/h S - Vlhkosť: 42%
Meno: Viktor BALINT (SVK) 1978 | Št.č.: 2 | Klub: The Minions | Kategória: Muži B | Čas: 0:57:51.3 | Celkové poradie: 64. (zo 136) | Poradie Muži: 59. (zo 107) | Poradie Kat.: 22. (z 36) | Strata: +18:01,3

Medzičas (km Tempo Elev):
1. | 4:43/km | +23m
2. | 5:32/km | +42m
3. | 6:38/km | +74m
4. | 9:43/km | +134m
5. | 11:58/km | +173m
6. | 9:54/km | +105m
0.86 | 10:39/km | +133m

Dátum a miesto štartu: 1.5.2022 (nedeľa), 11:00, na nádvorí obecného úradu v Nitrianskom Rudne
Trať: dĺžka 6.5km | prevýšenie 700m | povrch 1.5km asfaltová cesta, zvyšok turistický chodník
Organizátor: Dobrovoľný hasičský zbor Nitrianske Rudno
Štartovné: 10€ (platba na mieste)
Prezentácia: Od 8:30 do 10:30 - každý pretekár obdrží štartovné číslo (+4ks špendlíkov) ktoré je povinný si pripnúť na tričko z PREDNEJ STRANY. Ďalej obdrží čip na nohu ktorý je takisto povinný umiestniť na oblasť členku. Pri nedodržaní týchto podmienok nebude hodnotený vo výsledkovej listine. Odporúčame každému prísť v dostatočnom predstihu
Balíček: Prvých 200 zaregistrovaných obdrží spolu so štartovným balíčkom (napoj, lístok na obed, reklamné a iné predmety) aj originálnu účastnícku medailu
Vyhlasovanie výsledkov: V mieste prezentácie do 2 hodín po dobehnutí posledného pretekára. Ocenení budú: prví traja v každej kategórií, prví traja v celkovom poradí muži a ženy, muž alebo žena ktorí stanovia nový traťový rekord
Aktuálne traťové rekordy: muži - DLUGOSZ Andrzej 36:53,6 | ženy - PAULÍNYOVÁ Katarína 47:14

[Event Schedule]

| ×  

Location: Radobica, obecný úrad (okr. Prievidza), Slovenská republika

"Ak nechceš, lež. Ak chceš a vieš, utekaj tiež." Zaujímavý bežecký víkend sme začali v dedinke Radobica, kde sme sa narýchlo, na poslednú chvíľu emailom, prihlásili s Dáškou na tzv. Čirov beh. Beh je pomenovaný podľa váženého občana obce. Podľa informácii z obecných tabúľ pred a na obecnom úrade, je to hlavná akcia roka v Radobici. Pred pretekom sa pomaly schádzala (pred futbalovým štadiónom, na parkovisku za bytovkou) smotánka bežcov. Štart bol naplánovaný na 16:00 pred Obecným úradom. Predtým sme sa stihli posilniť energeťákom TIGER a trochu sa rozbehať po dedine. Vyštartovali sme na výstrel z kanóna, ktorý odpálil vystrojený uhorský vojak v dobovej rovnošate. Vybehol som ako prvý a po prvú zákrutu (cca 100-150m) som viedol pelotón bežcov. Užil som si pár sekúnd slávy a potom nastúpila elita a postupne som ladne prichádzal o pozície. Akosi sa mi ťažšie utekalo. Mal som nakopenú únavu a energeťák mi nesadol. Cintorínskou ulicou sme pribehli na koniec dediny, kde sa končil asfalt a začalo sa mierne stúpanie cez šotolinu, lúčnu cestu, popod les a pod kopec Stráž (485m). Tam sa trať po 1.6 kilometri narovnala. Prebehli sme okolo kopca Zámček a zhruba kilometer som držať tempo niekde okolo 4:30min/km. Nasledovalo ešte mierne stúpanie a klesanie okolo statkov Košokovci a Prielohy. Bolo cítiť chov ošípaných, na poliach som myslím zazrel aj kravy. Väčšmi som však evidoval bežcov, ktorí ma obiehali a to hlavne na zbehu. Obehla ma aj Dáška, či väčšina mužov zo štartového poľa. Prebehli sme cez záhrady a na 4.5 kilometri nasledoval cca 200m prudký výbeh do skoro vertikálneho kopca. Tu už som si ale postrážil pozíciu. Po stupáku sme zbehli do dediny na Hlavnú ulicu, ostro zahli vľavo a nasledoval 400m dlhý šprint do cieľa. Trielil som zo všetkých síl. Dobehol som však iba na 20-tom mieste (z 30), ako 7-mi (posledný) v kategórii M40. Po behu sa mi následne poriadne rozkrútila hlava a bolo mi nevoľno ešte hodne dlhú dobu. Dáška dobehla 38 sekúnd predo mnou na skvelom druhom mieste v kategórii a ako tretia žena. Bola teda dvakrát na bedni a odnáša si medailu, pohár, tričko, poukážku na 20e a 2 diplomy, k čomu jej gratulujem. Ja odchádzam s prázdnou. Po behu sme nasmerovali auto do Partizánskeho, na ubytovanie, dali si večeru na izbe a motivovali sa na zajtrajší náročný pretek.

Štart: sob 30.April 2022 @16:00 Radobica (Prievidza) | Vzdialenosť: 5.19km | Prevýšenie: 190m | Čas: 0:28:08,25 | Tempo: 5:25/km | Calories: 400 | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Reebok *2* AT Craze 2.0 Green (1,618.4 km) | Records: 3rd best estimated 400m effort (1:24)
Meno: Viktor Balint, 1978 | Klub: The Minions | KAT: M40 | Štartovné číslo: 15 | Čas v cieli: 0:28:08,25 | Celkové poradie: 20 (z 30) | Poradie M40: 7 (zo 7)

Medzičasy (km Tempo Elev):
1. | 4:54/km | +39m
2. | 6:43/km | +64m
3. | 5:01/km | -10m
4. | 5:22/km | -7m
5. | 5:26/km | -77m
0.19 | 3:37/km | -4m

USPORIADATEĽ: Občianske združenie ZORICA, obec RADOBICA (okr. Prievidza)
TERÉN: asfalt, poľné cesty, dĺžka: 5.4km. Trať prechádza po pár sto metroch z asfaltu do šotoliny, lesnými cestami a lúkami, cez priľahlé kopce nad obcou Radobica. V krásnom prostredí nás čaká na prvých necelých 2km stúpanie s prevýšením 100m, ďalej nasleduje dobre behatelný úsek až k poslednému kilometru, kde si mákneme pri výbehu do skoro vertikálneho kopca.

[Event Schedule]

| ×  

Location: Soblahov – bývalá horáreň, Trenčín (Slovakia)

V priebehu týždňa som pozrel, či sa nekoná cez víkend nejaký zaujímavý pretek v peknom lesnom teréne a aha ho, našiel som "10. Benefičný beh Pro Autis", ktorý sa konal od bývalej horárne v Soblahove, pri Trenčíne. Navyše išlo o charitatívny beh, kde výťažok z celého štartovného bol venovaný trenčianskemu autistickému centru PRO AUTIS. Nebolo ďalej čo riešiť a tak sme sa s Dáškou prihlásili na 13,5 kilometrovú trať, s prevýšením 420m. Do Soblahova sme sa presunuli skoro ráno, autom. Mali sme ešte kus šťastia na rannú pokutu. Auto ktoré nás predbiehalo v okolí Trenčianskej Turnej bolo zastavené policajtmi.
Hodinu pred štartom sme zaparkovali tesne pred bývalou horárňou, posilnili sa Red Bull energeťákom a vyzdvihli si registračné čísla na 13,5km trať. Počasie sa všelijako mračilo, bolo polojasno, miestami zatiahnuto a hrozili aj búrky. Vyštartovali sme s dvojminútovým oneskorením, na výstrel zo štartovacej pištole (o 9:22), spolu so 40-timi výbornými bežcami. Na prvých 100m sa mi podarilo viesť pelotón. Postupne som ale prichádzal o pozície a predbiehali ma rýchlejší bežci a aj Dáška. Vyštartovali sme tzv. Ankinim chodníkom a následne prírodnou rezerváciou Bindárka, smerom do sedla Lúčky. S Dáškou sme sa navzájom ťahali. Ja som ťahal viac kopce, Dáška zase zbehy a rovinky. Na výbehu sa mi ju podarilo predbehnúť, na zbehu zase ona mňa a takto sme sa ťahali celou traťou. Prebehli sme krásnymi lesnými cestami popod Ostrý vrch (v Strážovských vrchoch, ktorý je dominantou v tomto kraji) a Janovim chodníkom sme modrou značkou pokračovali lesným terénom, lúkami s výhľadmi, pod vrch Veľké Kačky. Tam nasledovalo posledné prudké stúpanie. Bol som na priebežnej 16 pozícii (podľa informácie od organizátora, ktorý sa vyvaľoval v tráve). Prebehli sme cez krásne zelenú Čiernachovskú lúku, ktorá leží medzi trojicou vrchov (Veľké Kačky, Dúbrava, Čiernachov) a lesnou cestou popod Sopkov kameň sme klesali dole k rázcestiu Nad Mníchovou Lehotou. Mokrá rozmrvená asfaltka obsypaná jemnými kamienkami sa miestami poriadne šmýkala. Tu sa dostala opäť predo mňa Dáška, či bežec Pavel LENTVORSZKI, ktorý sa vtesnal medzi nás. Na zbehu som si bojovo zakričal, aby som nestrácal tempo a od rázcestia, kde bola otočka 5km trasy a občerstvovačka, nasledoval už iba posledný 2,5km rovinatý dobeh do cieľa. Na rovinke nás dohonila tretia žena s jej parťákom. Neudržali sme však ich závratné stíhacie tempo a podarilo sa im dostať kilometer pred cieľom predo mňa i Dášku, ktorá si celý čas udržiavala skvelú druhú pozíciu. Na posledných 200m sa mi ale podarilo ešte vystupňovať tempo a zabojoval som o pozíciu. Nasadil som šprint a predbehol som o prsia (1 sekunda) Pavla LENTVORSZKI-ho, ktorý sa ťahal dlho medzi Dáškou a mnou (a nevedel ju predbehnúť). O 6 sekúnd som predbehol nakoniec aj Dášku. Dobehol som tak na celkovom 18-tom mieste, ako 16-ty muž. Dáška vybojovala skvelé, i keď trochu smolné 3-tie miesto medzi ženami a získala pohár a medailu, za čo jej gratulujem - skvelé umiestnenie. Po behu sme sa občerstvili, pokecal som trochu s víťazom (Tomáš PODPERA, ktorého zaujali logá na mojom drese) a dal som si skvelú fazuľovú polievku (prvé jedlo dňa, keďže som raňajky akosi nestíhal).
Prezliekli sme sa s Dáškou do ďalšieho bežeckého oblečenia a vyviezli sme sa autom ku chate pod Ostrým vrchom. Počasie sa dramaticky menilo. Polojasná obloha sa náhle poriadne zatiahla a rozfúkalo sa. To nám ale neprekážalo a vybehli sme po žltej značke na Ostrý vrch 768m. Koruny stromov sa poriadne húpali v prudkom vetre. Následne sme prebehli na vrch Veľké Kačky 649m a pre nestálosť počasia sme už radšej cez Čiernachovskú lúku zamierili späť ku chate. Akurát sme to stihli, lebo sa následne rozpršalo. To sme sa už ale autom presúvali na Skalku pri Trenčíne, kde sme si pozreli kostol (diecézna svätyňa sv. Andreja-Svorada a Beňadika) a následne i zrúcaninu kláštora, pod ktorou sa presúvala procesia, ktorá smerovala ku kostolu. Skvelý športový deň sme zakončili na neskorom obede v reštaurácii Bašta v Zamarovciach.

Štart: Neď 24.April 2022 @9:22 Soblahov, Trenčín | Vzdialenosť: 12.91km | Cieľový čas: 01:13:24 | Reálne tempo: 5:41/km | Stúpanie: 407m, Klesanie: 402m | Calories: 1,005 | Priemerná kadencia behu: 166 kroky/min | Max.kadencia: 215 kroky/min | Priem.dĺžka kroku: 1,05m | Priemerný tep: 162 údery/min. | Max. srdcový Tep: 175 údery/min. | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Reebok *2* AT Craze 2.0 Green | Počasie: 13,9°C Väčšinou jasno, Vietor: 31km/h JV, Vlhkosť: 72%
Meno: Viktor BALINT, 1978 | Klub: The Minions | Trať: 13,5km | Bib#: 1001 | Kategória: Muži | Cieľový čas: 01:13:24 | Oficiálne Tempo: 5:26 min/km | Abs. poradie: 18 (zo 40) | Poradie Muži: 16 (z 31)

Km| Tempo | Stú | Kle | Cel.čas
01 | 4:30 | __4 | __0 | 0:04:30
02 | 5:21 | _27 | __1 | 0:09:51
03 | 6:40 | _78 | __0 | 0:16:31
04 | 7:45 | 101 | __0 | 0:24:17
05 | 7:22 | _75 | _38 | 0:31:39
06 | 5:12 | _15 | _47 | 0:36:50
07 | 7:10 | _63 | _56 | 0:44:00
08 | 5:06 | __9 | _37 | 0:49:06
09 | 5:04 | _18 | _45 | 0:54:09
10 | 4:35 | __0 | 137 | 0:58:44
11 | 4:51 | __0 | _32 | 1:03:35
12 | 5:19 | __8 | __8 | 1:08:54
13 | 5:02 | __8 | __1 | 1:13:29
To | 5:41 | 407 | 402 | 1:13:29

[Event Schedule] [Results]

| ×  

Location: Chatová oblasť pod Gýmešom, 95173 Jelenec (Slovakia)

10km, 0 prekážok, 45min až 2 hodiny – závisí od kondície pretekára. To je všetko čo potrebujete vedieť... očakávať neočakávané. Ale prosím zvážte následujúce: Trasa je v cross country štýle, ktorá vás povedie lesom a krovinami, priekopami a možno aj horolezeckými prekážkami, nerovným terénom s krytými koreňami, drátmi, vodou, alebo klzkým povrchom.

Prvý Spartan pretek v ročníku 2022 bol 10km Trail v Jelenci, na ktorý sme sa prihlásili s Dáškou v predstihu. Predom sme natrénovali podobný profil trate (nad Limbachom) a tak sme boli zhruba pripravení na to, čo nás postretne. Všetko však zamiešalo počasie, ktoré keď videlo, že v kalendári bude Spartan pretek, neudržalo svoje nadšenie a poriadne sa rozpršalo. Pre istotu aj s denným predstihom, aby sa nachystalo poriadne blatisko. Už od rána bola pekná prietrž mračien a celú cestu do Jelenca nám pršalo. V zástupe áut sme sa vyviezli až do chatovej oblasti pod Gýmešom a nakoniec sme pekne na drzáka zaparkovali tesne vedľa festivalky v chatovej oblasti. Počasie sa našťastie ukľudnilo, ale bolo nepríjemne chladno (5°C). Zbehli sme po registrácie, stretli sme zopár starých známych Sparťanských tvárí, Paťa Krajčoviča, Mila, či bývalú kolegyňu Katku s kolegom. Prezliekli sme sa do bežeckého a za drkotania zubov sme sa trochu rozbehali okolo areálu na Remitáži, k rybníku a späť. Medzitým odštartovala prvá vlna o 10:00, ktorú viedol Paťo Krajčovič. Povzbudili sme ich od rybníku a pripravili sme sa na náš štart o 10:15. Terén vo festivalke bol pekne blatový. Futbalové ihrisko na ktorom bol štart bolo napité po kotníky vodou a na štarte to vyzeralo ako na dostihových pretekoch. Pozdravil som sa s Karolom Mészárosom. Minútu pred štartom sme si zakričali zopár Spartanských pokrikov, povzbudili sa s Dáškou a ani sme sa nenazdali bolo odštartované. Prvé metre po štarte bol brod blatom. Dáška sa dostala hneď predo mňa. Snažil som sa behať po šmykľavom blate. Prebehli sme okolo rybníku Remitáž a pokračovali lesnou blatistou zvážnicou. Blato sa lepilo pekne na nohy, ktoré sa pri behu prešmykovali ako na lyžiach. Pozvoľna sme stúpali k rázcestiu Nad Červeným krížom, kde sme zahli na širokú kamenistú cyklocestu, ktorou sme pozvoľna klesali. V týchto miestach sa dalo zvýšiť tempo. Postupne sme obiehali bežcov z predchádzajúcej vlny, čo trochu pridávalo na sebavedomí. Na konci klesania, bola zhruba na 6-tom kilometri v ľavotočivej zákrute občerstvovačka. Tú sme nevyužili a pokračovali sme v stúpaní na hrad Gýmeš. Pod Gaštanicou sme sa napojili na zelenú značku a pokračovali ňou strmím stúpaním cez Jelenskú gaštanicu k hradu. Stúpania mi celkom idú a tak som všetku stratu na Dášku postupne dohnal a predbehol som v ťažkom stúpaní, cez popadané stromy, korene, kamene, skaly a balvany i Karola Mészárosa. Na hrade Gýmeš som bol už necelé 2 metre za Dáškou. Nasledovalo však 2 kilometrové klesanie, kde som nemal šancu držať krok s bežcami, ktorých som obehol v stúpaní a tak ma pomaly predbiehali a vzďaľovali sa. Dáška mi ušla tiež a pod Studeným hradom ma predbehol i Karol. "Aha, ten beží ako medveď", utrúsil jeden z okoloidúcich turistov, ktorý s otvorenými ústami pozoroval bežcov. Karol obrým skokom preskočil cez obrovský balvan v prudkom klesaní. Na také tempo rozhodne nemám mozgové bunky a tak som bežal iba svojim - bezpečným, smerom k cieľu. Na poslednom kilometri som si už postrážil pozíciu a dobehol som ako 96-ty do cieľa, v čase 59:16. Aspoň, že to bolo pod hodinu. Dáška mi nadelila 49 sekúnd a dobehla na skvelom 86-tom mieste a 2-om v kategórii, k čomu jej gratulujem. Trochu sme sa pomotali ešte v blatistej festivalke, vyskúšali si hod oštepom a pomaly sme sa prezliekli a zohrievali v aute, nakoľko vonku panovala poriadna zima. Vybehli sme ešte na kávu a klobásku a čakali na vyhlásenie víťazov, ktoré bolo plánované na 14:00, keďže Dáška bola na bedni. Následne sme si pozreli ešte začiatok Hurricane Heatu, čo bola pekná komédia, ktorá nemala nič spoločné so športom. Viac menej išlo iba o platenú šikanu v blate. Pomaly sme sa z chladného Jelenca presunuli na skvelý obed a následne na auto-umyvárku, keďže auto vyzeralo, akoby sme jazdili rally cross.

Trať: TRAIL 10.2km, prevýšenie: 377m, priemerný sklon: 7.3%, profil: 0-3km +160m -> 3-6km -90m -> 6-8km +200m -> 8-10km -270m, Časový limit: 4h
Štart: sob 9.April 2022 @10:15 | Vzdialenosť: 10.14km | Čas: 0:59:16 | Tempo: 5:50/km | Prevýšenie: 367m | Kalórie: 784 | Topánky: Reebok *2* AT Craze 2.0 Green (1561.8km) | Počasie: 10,6°C Zamračené | Vietor: 43km/h ZSZ | Vlhkosť: 78% | Priemerná kadencia behu: 162 kroky/min | Max. kad.behu: 221 kroky/min | Priem. dĺžka kroku: 1,05m | Priemerný Srdcový tep: 162 údery/min. | Max. Tep: 181 údery/min.
Meno: BALINT Viktor (SVK), 1978 | Bib#: 55758 | Kategória: Age Group Men 40-49 | Klub: Bratislava | Čas: 0:59:16 | Celkové poradie: 96 (z 530) | Poradie Muži: 87 (z 357) | Poradie M40-49: 22 (z 99)
Tempo [km pace elev]: 1. 4:54/km (5m) | 2. 6:35/km (58m) | 3. 6:22/km (50m) | 4. 5:25/km (2m) | 5. 4:32/km (-38m) | 6. 5:00/km (-12m) | 7. 6:25/km (56m) | 8. 9:19/km (121m) | 9. 5:20/km (-163m) | 10. 4:37/km (-90m) | 0.13. 5:05/km (-10m)

Medzičas | Poradie | čas | Por.M | Por.M40-49
6km       | 96   | 0:31:05 | 84   | 20
Finish     | 96   | 0:59:16 | 87   | 22

[Event Schedule]

| ×  

Location: Liečebný ústav Zobor, Kláštorská ul., Nitra - Dražovce (Slovakia)

Trať: 5500m s prevýšením 262m.

S Dáškou máme radšej lesné behy a behy do vrchov a aj preto sme sa v nedeľu namiesto asfaltového ČSOB Maratónu prihlásili na odložený pretek - Zoborský silvestrovský beh prof. L. Korčeka (ZSB). Prof. Ladislav Korček (*1916 +1984) bol učiteľ a aktívny športovec - vynikajúci atlét. S pretekárskou činnosťou začal ako študent v telovýchovnej organizácii Orol v roku 1927. Postupne sa stal vedúcou osobnosťou nitrianskej atletiky. Vychoval mnoho vynikajúcich pretekárov (napr. majster ČSR na 110m prekážky - Ivan Veselský), navrhoval a viedol výstavbu športovísk, či pôsobil ako medzinárodný rozhodca. ZSB sa koná od 31. decembra 1988 a patrí určite k najťažším behom v Česko-Slovensku. Bežecká trať od štartu stále stúpa a prevýšenie na Pyramíde dosahuje 262 metrov, čo preverí bežecký potenciál každého pretekára. 33. ročník behu priniesol novinku - zmenu trasy. Preteky sa nekončili (v pôvodnom cieli) na Pyramíde, ale obehlo sa okolo miléniového pamätníku na Zobore a zbehlo naspäť do miesta štartu. Týždeň pred pretekom sa výraznejšie ochladilo (z jarných cca 20°C na teplotu okolo 0°C) a v sobotu večer dokonca snežilo. Očakávali sme preto kruté zimné podmienky. S Dáškou sme prišli na štart v hodinovom predstihu, posilnili sa Red Bull Sugar Free energeťákom (ja radšej iba pár glgmi, aby mi neskákali vysoké tepy), vybavili sme prezentáciu (vyzdvihli štartovné čísla) a trochu sme sa plánovali rozbehať. Štart pretekov bol vo vlnách, podľa kategórií. Ja som štartoval 10:25, Dáška 10:30. Pred behom nám organizátor a starosta Nitry povedali čosi o trati, že sú na Zobore osadené nové lavičky, ale aby sme si radšej na ne nesadali, lebo stratíme priveľa času a hlavne aby sme si dávali pozor na zbehu. Nepočúval som však pozorne, lebo sme sa chceli ísť s Dáškou ešte rozbehať. O 10:25 som na výstrel z pištole, vyštartoval vo vlne B, od liečebného ústavu Zobor na Kláštorskej ulici. Trasa sa najprv zakrútila okolo liečebného ústavu, aby sme opäť prebehli štartom, kde som si zakýval s Dáškou, ktorá čakala na svoj štart a začalo sa stúpanie po žltej turistickej, následne cyklo značke. Na ciki-caku stúpaní sa na úzkom chodníčku vytvoril vláčik bežcov a nebolo možné v ňom predbiehať. Bežec predo mnou navyše robil silné ramená (asi chcel vzlietnuť). Napojili sme sa opäť na žltú značku a pokračovali prudkým kamenistým stúpaním na hrebeň Meškovho vrchu. Trasa preteku prechádzala historicky významným územím (miestom slovanského osídlenia). Postupne sme prebehli rázcestím Tri duby, Lyžiarskou lúkou a nasledovalo finálne stúpanie po modrej značke na Sedlo pod Zoborom a na Pyramídu. V stúpaní som obehol zopár bežcov. Cítil som sa v pohode, až na zopár strmých úsekov na žltej značke, kedy sa mi zvýšil tep a musel som spomaliť, či na pár sekúnd prejsť do chôdze. Ale rozhodne som nebol v tomto jediný. Na Pyramíde sme sa obtočili okolo Miléniového pamätníku (bol odhalený 30. augusta 1896 a mal pripomínať 1000. výročie zaujatia vlasti staromaďarskými kmeňmi v roku 896). Nasledovalo náročné klesanie po vojenskej ceste. Tá bola obsypaná väčšími kameňmi a bolo treba dávať poriadny pozor, aby si na nich bežec nepodvrtol nohy. V klesaní som pomalý a obehlo ma zopár bežcov, ktorí sa mi rýchlo vzďaľovali. Keďže som sa sústredil očami na náročnú trať, prehliadol som odbočku z vojenskej cesty, ktorou sa trať preteku skrátila o cca 200m a šinul som si to bezhlavo ďalej náročnou kamenistou cestou. Periférne som videl, že ma predbehlo asi zo 5 bežcov (skratkou, ktorú som prehliadol). Hold smola. Prebehli sme okolo Malej Skalky, zahli sme doprava na modrú značku a okolo Svoradovho prameňa sme šprintovali do cieľa krásneho silvestrovského preteku. Dobehol som v čase 34:17, čo stačilo iba na 11. miesto v kategórii M40-45 a chýbalo mi 18 sekúnd k tomu, aby som za 10 miesto dostal pohár. Trochu škoda tej obchádzky, ktorá ma pripravila o lepšie umiestnenie, ale to sa proste v športe stáva. Dáška dobehla za mnou, v čase 34:39, ako 5-ta žena a prvá v kategórii. V cieli sme dostali dve knižky z antikvariátu a pamätnú finisherskú hlinenú plaketu, ktorá znázorňuje artefakt z historického obdobia (tri srdcovité závesky so špirálovito zvinutými ramenami - pôsobivý šperk zo staršej doby bronzovej). Po preteku vyšlo z pomedzi mrakov zubaté slniečko. Trochu sme sa ohriali a boli sa prejsť na Zoborský kláštor a Tríbečskú Kremencovú hôrku Malá Skalka. Následne sme si dali skvelý obed a po obede sme pozreli Kalváriu v Nitre. Športový deň sme zakončili príjemnou komédiou v kine Mier v Modre (Srdce na dlani).

Štart: neď 3.April 2022 @10:25 | Vzdialenosť: 5.56km | Čas: 34:17 | Tempo: 6:10/km | Prevýšenie: 281m | Calories: 468 | Priem.kadencia: 165 kroky/min | Max.kadencia: 201 kroky/min | Priemerná dĺžka kroku: 0,98 m | Priemerný tep: 160 údery/min. | Maximálny Srdcový Tep: 172 údery/min. | Počasie: 2.8°C zamračené, Pocitovo: -3.3°C, Vietor: 39km/h SZ, Vlhkosť: 59%
Meno: BALINT Viktor, 1978 | Št.číslo: 90 | Kategória: Muži 40-45 rokov | Čas: 34:17 | Poradie: 49 (zo 104) | Poradie M40-45: 11 (zo 16)
Tempo [km pace elev]: 1. 6:08/km (66m) | 2. 7:33/km (88m) | 3. 7:44/km (105m) | 4. 5:33/km (-113m) | 5. 4:47/km (-108m) | 0.56. 4:29/km (-39m)

[Event Schedule] [Results]

| ×  

Location: Areál Golf Pezinok – odpalisko, Kutuzovova 1/A, Pezinok (Slovakia)

Trať: CHKO Malé Karpaty (Lesy Pezinok) - lesné chodníky (80%), asfaltové a betónové cesty (20%), na viacerých miestach je lokálne stúpanie (>30% / 100m).

4. ročník dobročinného krosového behu v Malých Karpatoch, prostredníctvom ktorého sa vyzbierali finančné prostriedky pre nadáciu REVIA, ktorá financuje neziskové projekty v oblasti športu a pohybu v rámci malokarpatského regiónu (Pezinok a okolie) sa štartoval z areálu GOLF Pezinok. S Dáškou sme neváhali a keďže máme tieto trasy dobre nabehané, prihlásili sme sa. Neboli sme síce celkom zdravotne v poriadku - ja stále pociťujem bolesť členku a Dáška nevládze dýchať kopce po covide, ale na to sa vyhovárať nebudeme a išli sme si pretek užiť. Bolo krásne jarné počasie (jasno 12°C) a posledný deň zimného času. Hodinu pred pretekom sme zaparkovali pred Pinelovou nemocnicou v Pezinku. Do areálu golfu to bolo iba na skok. Vyzdvihli sme si štartovné čísla, posilnili sa RedBull Zero nápojom a trochu sme sa išli rozbehať (po Banskom náučnom chodníku, cca 1km a 72m prevýšenie). Štart sa o kúsok posunul a tak sme stihli trochu pokecať s Paťom Krajčovičom, či Milom Leporisom. Slniečko začalo príjemne páliť a o 10:20 sme na výstrel odštartovali skoro z prvej línie, z areálu Golf Pezinok. Bežali sme južne po asfalte smerom k Vahadlovej studni a okolo domčeku Celestín (Víno Pavelka). Na asfalte bolo celkom rýchle tempo (4:15 - 4:27). Dáška sa mi prirýchlo vzdialila, je na rovinkách a zbehoch rýchlejšia. Pod Starou horou prišlo prvé stúpanie, kde som začal postupne obiehať bežcov, ktorí majú väčší problém s kopcami. Na 3-ťom kilometri, som pod lesom dobehol Dášku. Prebehli sme k rázcestiu "Fauna", kde bol mobilný bufet a križovatka bežeckých trás - 11,8km pokračovala ďalej a 5,8km sa vracala okruhom späť. V lese pred Sirkovou sme odbočili doľava na banský chodník a smerovali sme do ľavotočivého stupáku. Tam sa mi podarilo obehnúť prvé tri ženy. Stúpania mi naozaj celkom išli a keďže trať poznáme, vedel som si rozložiť sily. Po stupáku sme odbočili doprava na cyklochodník a cca po jednom kilometri sme sa napojili Pri obrázku a Miniarboréte na modrú značku. Do sedla Suchého vrchu to bolo ešte stúpanie, následne však trať pokračovala miernejším hrebeňom smerom na rázcestie Žilová. V stúpaniach ma nikto nepredbehol, viac menej som obiehal ja, i Sparťanov z STG klubov. Na Žilovej sme odbočili o 360 stupňov na žltú značku a cez les sme zbehli najprv kľukatou cestičkou, neskôr lesnou, či panelovou až na Sirkovú. Na kľukatej žltej mi dýchal jeden pretekár na chrbát, ale nedal som sa a strážil si pozíciu. Na zbehu pred panelovou cestou ma však obehol. Tie zbehy mi ozaj nejdú. Cez Sirkovú sme prebehli k bufetu pri "Faune". Tam ma dobehla opäť prvá pretekárka v strakatých legínach. Nasledovalo mierne ľavotočivé stúpanie, kde som bežkyňu obehol. Po 700m nad Pinelovou nemocnicou (pred Starým zámkom) sme odbočili doprava do mierneho kopčeka na lúku pod Starým zámkom a nasledovalo klesanie. Tam som si už neustrážil pozíciu a strakatá bežkyňa ma obehla. Nad golfovým areálom sme zahli ešte doprava a zbehli z kopca cez vinohrady, kde sme sa napojili na asfaltku, ktorou sme prebehli naspať do areálu Golfu. Na tomto úseku som si už strážil pozíciu a dobehol na celkovom 22 mieste a 21 v kategórii muži. V cieli sme si tľapli s Paťom Krajčovičom, ktorý skončil druhý a počkal som chvíľu na Dášku, ktorá dobehla tesne i tak trochu smolne na 4 mieste v kategórii ženy, s časom 1:03:07. Slniečko začalo príjemne hriať (oteplilo sa na 22°C), chvíľu sme oddýchli v areály a keďže sme nedosiahli bedňu, zobrali sme si pamätný odznak, čaj, vodu a išli sme sa prezliecť. Teplý jarný deň sme následne využili kúpaním v Aquaparku Senec, kde sme si skvele zaplávali (1400m) a oddýchli vo výrivke, či saune. Taktiež sme sa dozvedeli, že sa z tejto krásnej bežeckej akcie vybral úžasný výťažok 2500 EUR, ktorý vďaka účasti bežcov a príspevkom podporí športové aktivity a projekty v regióne.

Štart: 26.Mar.2022 @10:20 Pezinok | Vzdialenosť: 11.53km | Prevýšenie: 299m @Strava, 304m @Garmin | Kalórie: 851 | Počasie: 11,7°C jasno - Vietor: 4 km/h JV - Vlhkosť: 41 % | Srdcový tep: priemerný - 168 údery/min., max: 179 údery/min. | Najlepšie tempo: 3:36 /km | Priemerná kadencia behu: 167 kroky/min, Maximálna: 199 kroky/min | Priemerná dĺžka kroku: 1,12m
Meno: BALINT Viktor (SVK), 1978 | Číslo: 2 | Klub: The Minions | Čas: 1:01:15 | Priemerné tempo: 5:19.4 (11,27 km/h) | Celkové poradie: 22 (zo 60 - 36%/64%) | Poradie Muži: 21 (zo 45 - 45%/55%) | Neoficiálne M40-49: 8 (zo 17)
Tempo (km: pace elev): 1: 4:15/km -11m | 2: 4:27/km -18m | 3: 6:11/km 68m | 4: 5:27/km 9m | 5: 6:37/km 67m | 6: 6:14/km 59m | 7: 5:58/km 40m | 8: 4:35/km -82m | 9: 4:36/km -91m | 10: 5:38/km 11m | 11: 4:36/km -59m | 0.52: 5:11/km 8m

[Event Schedule] [Results]

| ×  

Location: bistro OÁZA, Šuja (2km od Rajca smer Prievidza), Slovakia

Profil trate: Lesný terén + asfalt, Trasa: Šuja - kameňolom - Háje - Borošovec - Suchá dolina - Trstená - Šuja

S Dáškou sme sa prihlásili na jarný Krosový Borošovec. Zaujala nás 14,1km trailová trať s prevýšením viac ako 200m v peknom prostredí a tak sme neváhali a v piatok poobede sme sa vybrali do Rajeckých Teplíc, kde sme sa ubytovali na 2 noci v krásnom apartmáne. V sobotu ráno nás čakala jarná klasika, pretek - 26. Rajecký Borošovec. Do Šuje (kde bol štart a cieľ preteku) sme prišli s predstihom. Zaparkovali sme pred bistrom OÁZA, vybavili registrácie a trochu si pozreli okolie cieľa, aby sme vedeli čo nás čaká. Posilnili sme sa RedBullom a videli zopár zapálených bežcov, ktorí sa zodpovedne rozcvičovali a zahrievali nohy masážnymi pištoľami. S týmito máme súperiť? Na poslednú chvíľu sme sa dozvedeli, že štart je o pár sto metrov severnejšie od cieľa, pri potoku Rajčanka a dome č. 115. A tak sme sa pred štartom trochu neplánovane zadýchali, keďže sme ledva dobehli včas na štart. Ale stihli sme to. Na úvod bol ešte krátky príhovor, nasledovala minúta ticha za obete vojny na Ukrajine a na krátke odpočítanie sme vybehli o 11:05 na zaujímavú trať. Na prvý úsek po asfalte (po kríž a kameňolom za dedinou) sa nasadilo rýchle tempo. Ja som nelenil a bežal v tempe 4:26 a lepší bežci ma postupne predbiehali a beznádejne sa vzďaľovali. Nepodliehal som panike, veď kopce iba prídu, uisťoval som sa tým, že moja chvíľa iba príde. S boľavým členkom sa mi na prekvapenie celkom dobre utekalo a nelimitoval ma až tak v pohybe. Dáška sa mi v úvode tiež vzdialila, ale zhruba na druhom kilometri, keď sme zahli postupne do kopca, sa mi ju podarilo dobehnúť. Pľúca ju po covide žiaľ akosi stále neposlúchajú. Počasie bolo príjemne jarné a slnečné, terén bol však premenlivý. Postupne nás čakalo snáď všetko čo mohlo. V Širokej doline sa chodník menil z metra na meter na nepoznanie - z hlineného, na blatistý, pieskový, kamenistý, nechýbal ani topiaci sa sneh, či ľadové pasáže, na ktorých som sa pekne povyzvŕtal a musel som značne ubrať z tempa. Jedna pretekárka predo mnou sa pošmykla a padla na zadok. To bolo znamenie, aby som na lade radšej spomalil a nepozrel si ho tiež detailne zblízka. Oči mi pracovali na 100%, pozorne skúmali terén, aby som si opäť nevyvrtol členok. Preto som nemohol naplno vnímať krásy trate. Prebehli sme stúpaním okolo Borošovca a Skalného hríbu (čo som zistil až spätne z mapy, ha-ha-ha). Na Čutkovej sme sa prudko zvrtli doľava do Suchej doliny. Tu bola i jediná občerstvovačka, ktorú som vynechal. Trielili sme dolinou smerom na Trstenú. Na horizonte som mal pár pretekárov, ktorých som pomaly dobiehal a podarilo sa mi dvoch bojovníkov postupne predbehnúť. Smerom od Trstenej sme už bežali do cieľa, zvyšovalo sa tempo a jeden pretekár ma predsa len predbehol. Na asfalte som si už postrážil stú pozíciu a celý blatový, som ako 29-ty v kategórii dobehol v čase 1:15:48 do cieľa preteku. Na krk mi zavesili drevenú medailu v tvare bežeckej mačičky a chvíľu som predýchaval šialené tempo. S vodou v ruke som čakal na Dášku, ktorá dobehla tesne za mnou, v čase 1:17:58, ako 6-ta v kategórii. Tentokrát to žiaľ na bedňu nestačilo. Preto sme sa ani nezdržali na vyhlásenie víťazov, prezliekli sa a boli sa pozrieť najprv na Gejzír v Rajeckej Lesnej, následne na Slovenský drevený betlehem, aby sme zakotvili v Kľači na farme Bardy, na skvelom obede - grilovaný pstruh z miestneho rybníku. Večer sme príjemne zrelaxovali v Spa Aphrodite (kúpele Rajecké Teplice), kde sme si aj zaplávali (1km) a vyrelaxovali v horúcich, či ľadových bazénoch.

Štart: 19.Mar.2022 @11:05 Šuja | Vzdialenosť: 14.03km | Prevýšenie: 222m @Strava (234m stúpanie, 228m klesanie @Garmin) | Kalórie: 1.025 | Počasie: 8,9°C jasno - Pocit ako pri 7,2°C - Vietor: 11 km/h (V) - Vlhkosť: 38%
Meno: BALINT Viktor (SVK), 1978 | Číslo: 96 | Klub: The Minions | Čas: 1:15:48 | Priemerné tempo: 5:24.7 (11,08 km/h) | Celkové poradie: 100. (zo 162 - 61%/39%) | Poradie Muži: 87. (zo 128 - 68%/32%) | Poradie M40-49: 29. (z 41 - 70%/30%)
Tempo (km: pace elev): 1: 4:26/km 12m | 2: 4:38/km -4m | 3: 5:38/km 12m | 4: 5:15/km 14m | 5: 5:58/km 31m | 6: 6:56/km 62m | 7: 7:21/km 56m | 8: 5:18/km -26m | 9: 5:04/km -45m | 10: 4:50/km -33m | 11: 4:42/km -42m | 12: 5:22/km -15m | 13: 4:36/km -9m | 14: 4:52/km -11m

[Event Schedule] [Results]

| ×  

Penzión Intenzíva Nová 1555/66, 900 31 Stupava (Slovensko)

Ako prvý tohtoročný pretek sme si zvolili s Dáškou zimnú edíciu behu na Pajštún. Organizátor prichystal overenú trať a svoje pripravilo aj zimné počasie. Našťastie už bola trať bez snehu, ale keďže v posledných dňoch pršalo, mrzlo, svietilo slnko a v lese pracujú i lesné stroje, trať bola premočená, blatová, čo umocňovalo veľký bežecký zážitok. Pred pretekom sme sa posilnili overeným povoleným dopingom - RedBull Zero nápojom, ktorý zatemňuje hlavu a myseľ, ktorá potom nemyslí na únavu, bolesť a dáva telu krídla. Síce sme krídla nemali ako bocian, ale aj tak sme vyštartovali pekne svižne o desiatej ráno, za krásneho slnečného dňa. Lúče slnka príjemne hriali pri teplote 4°C a my medzi 45 bežcami sme zdolávali prvé stúpanie na vrch Rovnice 317m a rázcestie Klčovanice. Dášku sa mi podarilo predbehnúť v prvom stúpaní a snažil som sa držať tempo s bežcami predo mnou. Lesná cesta bola kvalitne rozbombardovaná od traktorov - blatová s kalužami hnedej vody. Hopsali sme na nej z prava doľava ako srnky, ale miestami sa nedalo vyhnúť blatu a nohy sme tak mali namočené po členky v mazľavom blate. Na Klčovaniciach som bol v mojom plánovanom časovom limite (22min) a nasledoval zbeh červenou značkou do Borinky. Na kostole práve odbíjali na zvone. Prebehli sme cez hlavnú cestu a nasledovalo stúpanie na Pajštún. V stúpaní po Kráľovskú studničku som bol relatívne rýchly a dal som si dokonca PR na tomto úseku. Finálny výbeh na Pajštún mi ale akosi nevyšiel. Snažil som sa držať tempo, dýchať, nohy sa mi ale na blate trochu prešmykovali a dych zrazu nestačil. Tri krát som prešiel na 10 sekúnd do chôdze, čo ma stálo drahocenný čas. Števa Demoviča som v stúpaní nedobehol a zakývali sme si pod hlavnou bránou hradného paláca (on už klesal, ja iba stúpal). Na vrchole som bol o cca 2 minúty neskôr, ako som mal v pláne. Nevadí, je to prvý ostrý pretek sezóny a čakal som horší stav. Z Pajštúna nasledoval už iba zbeh do Stupavy. Pred odbočkou na žltú značku som sa minul ešte s Dáškou, ktorú som povzbudil a klesanie som zbiehal trochu opatrnejšie. Šmykľavé kamene totiž vedia na neistej trati prekvapiť. Po vynorení sa z lesa na Medzipotočnej ulici ma obehli ešte traja rýchlejší bežci. Snažil som sa udržať aspoň posledného z nich, s ktorým som ako tak držal tempo a cez park k penziónu Intenzíva som trielil do cieľa najrýchlejšie ako som vedel (tempo 4:07, posledných 100m dokonca tempo 3:50). K mini súboju ale nakoniec nedošlo a do cieľa som zabehol za 1:03:09.95, čo stačilo na celkové 19. miesto a krásne 6. miesto v kategórii M40-49. Dáška dobehlo za mnou (v čase 1:08:25.51), čo jej stačilo na pekné 3. miesto v kategórii Z40-49 a odniesla si z Pajštúna trofej v podobe hradného kameňa. Po preteku sme sa občerstvili čajíkom, mafinmi a banánmi, pokecali so Števom Demovičom a spravili si pohodový výlet na hrad Devín.

Štart: Štart: sob 12.Feb 2022 @10:00 - Penzión Intenzíva, Stupava | Vzdialenosť: 10.29km | Čas: 1:03:09.95 | Čas pohybu: 1:02:28 | Tempo: 6:04/km | Prevýšenie: 423m | Kalórie: 827 | Obutie: Reebok *2* AT Craze 2.0 Green
Meno: Balint Viktor, 1978 | Klub: The Minions | Bib#: 59 | Kategória: M40-49 | Čas: 1:03:09.95 | Celkové poradie: 19 (z 45) | Poradie M40: 6 (z 13) | Poradie Muži: 17 (z 34)
Tempo (km): 1. 6:48 | 2. 5:33 | 3. 5:09 | 4. 5:30 | 5. 5:30 | 6. 6:05 | 7. 11:11 | 8. 6:26 | 9. 4:38 | 10. 4:32 | 11. 4:07

[Výsledky]

| ×  

Races: 19

---

Spartan Race

Season: (2020) – 2021
Races: (11)+4 | Sprint: (5 )+1 | Super: (3 )+1 | Beast: (3 )+1 | Trail: 1
Trifecta: (3)+1 | Regional Trifecta: (1 )+1 | Trifecta Weekend: (1 )+0

---

Karpatský pohár v horskom behu 2021

Final results (9 uskutočnených kôl, +1 kolo celoročné, +1 kolo náhradné)
Races: 7 | Rank:5 (of 1180) Age40-49:3 (of 344) Points:674,08 | cena Gandalfa bieleho (Age Factor Coef): Rank:9 (of 1180) Points:749,86

Race Results						Karpatský pohár (priebežne)
#	Race	Points	Gandalf	Rank	Age	Rank	Age	Gandalf
7	21. Beh starej školy Lamač-Stupava	76,99	89,31	65	22	5	3	8
6	7. Beh vinicami Bojničiek a Hlohovca	126,24	126,01	60	25	4	3	8
5	11. Mariatálsky štvanec	114,47	132,68	41	15	7	3	8
4	Krasňanská kúria Night Trail	117,22	135,26	15	6	::	::	::
3	13. Biela stopa Run & Walk (Polmaratón)	110,20	128,69	16	7	::	::	::
2	10. Lesný Beh na Pajštún (letná edícia)	128,96	137,91	22	12	29	8	32
1	Salomon Baba-Kamzík BK26	62,69	81,77	123	42	281	86	291

Pozn: Do výsledkov sa zahrnie 6 pretekov s najvyšším počtom bodov.

---

Slovenský pohár v behu do vrchu 2021

Races: 2 | Rank Age40-49:71 (of 105) Points:9 (Round I.:2 | VI.:7)

---

×  

Čachtice, okres Nové Mesto nad Váhom (Slovensko), budova "Expozície LEGENDARIA"

Dĺžka trate: Veľký okruh 23km, +900m prevýšenie; 75% lesné chodníky, 25% asfalt

"Jediný spôsob, ako objaviť svoje limity je ísť za ne" (Arthur C. Clarke). Tento výrok sa stal myšlienkou tohtoročného Bathory Crossu v Čachticiach a je aj vyrytý na medaile, či spomienkovom odznaku pretekov. Po behu starej školy Lamač-Stupava som sa dával zdravotne dokopy a stále to nebolo ono. Pri tréningových behoch do kopca, počas týždňa, som sa zadýchal a trápil ma suchý kašeľ. Ale nevzdal som sa a tak ako to je vo výroku, išiel som za svoje limity a s Dáškou sme sa rozhodli zúčastniť tohto parádneho preteku. Okres bol už dávno v čiernej (Korona) farbe, ale závod sa napriek tomu uskutočnil. Pre istotu sme zbehli v piatok s Dáškou na antigénový test a večer sme si ešte skvele zaplávali. V sobotu okolo obeda sme sa presunuli do Čachtíc, kde sme sa ubytovali na námestí, v hoteli Palatín. O 14:27 sme vybehli tréningovo na časť trate Bathory Crossu a v pohodovom tempe sme vybehli na Veľký Plešivec 484m - vrchol Malých Karpát, nachádzajúci sa nad Čachticami a Hrachovišťom. Hoci výškou nevyniká, zameškané v tomto smere doháňa špičkovými, hoc len polkruhovými výhľadmi smerom na Považie. Dole sme zbehli po trase behu až do cieľa a zastavili sme sa v expozícii LEGENDARIA pre štartovné čísla na nedeľňajší pretek. Dáška si prevzala ešte cenu za minuloročné druhé miesto v kategórii (fľašu Bathoričkiného červeného vína) a presunuli sme sa do hotela, kde sme sa zohriali. Večer sme zbehli na pizzu, ktorú sme schrúmali v zime na námestí, spolu s kocúrom. Ráno sme sa prebudili do chladného zamračeného a hmlistého rána. Bolo studených 7°C. Odubytovali sme sa a autom sa presunuli na štart preteku. Štart bol individuálny, medzi 9:30-11:30, podľa toho, kto kedy prišiel. Namontovali sme si štartovné čísla a o 10:35 sme s Dáškou vyštartovali na trať. Držali sme sa spolu. Dáška kúsok predo mnou a ja som zubami-nechtami držal jej úvodné rýchle tempo. Kľučkovali sme v dedine po uličkách v tempe 4:40-5:09/km. Z Pionierskej ulice sme nakoniec zahli na Podzámsku a nastúpili sme do prvého vážneho stúpania, ktoré smerovalo pod Čachtický hrad. Tam sme zahli doprava a nasledovalo prvé klesanie lesnou cestičkou okolo Čachtického hradného vrchu do Višňového. Dole sme zahli doľava na asflatku a z nej nasledovalo prudké stúpanie na hrebeň hradného vrchu. Dášku som mal stále ako tak na dohľad. Sem-tam ma však predbiehali rýchlejší bežci a tak isto som obiehal i ja tých pomalších. Z hradného vrchu sme opäť vyklesali do Višňového. Druhý zbeh sa mi bežal lepšie, obehol som zopár bežcov a Dášku som mal v diaľke opäť na dohľad. Nasledovalo tretie stúpanie. Nebolo až také strmé a postupne som dobiehal Dášku. Na 8 kilometri sme sa dostali na trojkilometrový obojsmerný úsek, kde som tušil, že sa mi Dáška vzdiali, čo sa aj stalo. Tento úsek bol veľmi nepríjemný. Bolo potrebné sa vyhýbať protiidúcim bežcom - najlepšie úskokom jednou nohou do svahu. Na úzkom chodníku som pre zápchu bežcov i turistov stratil veľa času. Pod Veľkým Plešivcom nasledoval prudký zbeh dole svahom do Hrachovišťa. Išiel som ho radšej trochu opatrne. Zdola sme prebehli pod lesom na horný koniec dediny a nasledoval prudký, posledný, výbeh do sedla pod vrchol Salášky. Niekde v 2/3 stúpania som dobehol Dášku a občerstvili sme sa vodou, ktorú som niesol v batohu. Ďalej sme postupovali už spolu a spoločne sme náročným stúpaním vybehli na vrchol Veľký Plešivec 484m. Viditeľnosť a výhľady boli cez hmlu horšie ako včera. Vrchol je na 15 kilometri a tak sme sa hore ešte raz a naposledy občerstvili vodou a nasledovalo 7 kilometrové klesanie. Obojsmerný úsek bol už cestou dole skoro celý prázdny. Bežal som pred Dáškou, najrýchlejšie ako som vedel. Chcel som ju pustiť pred seba, aby nestrácala čas, ale podobne ako ja, sme obaja mleli z posledných síl a dobre nám padlo, že sme sa navzájom takto ťahali. Na Šošovičkách sme zbehli doprava a klesali sme do vinohradov "Poličky", či "Boltov", kde ma Dáška na prudkom zbehu cez ovocné sady predbehla. Zahli sme okolo vodnej nádrže Čachtice a dlhou rovinkou popri Podhájskom potoku sme trielili do cieľa. Zavesil som sa za Dášku a strojovým tempom sme spolu bežali nepríjemne dlhou rovinkou. Pred hlavnou cestou sme ešte dobehli jednu bežkyňu, odbočili sme na hlavnú cestu, kde som si vytvoril menší náskok pred Dáškou a do cieľa som došprintoval pár metrov pred ňou. Sláva, máme tento horor-race za sebou. V cieli som predýchaval záverečný šprint a pomaly sme dokráčali k autu, kde sme sa prezliekli a zistili poradie, v akom sme dobehli. Zistili sme, že nám nepresne namerali štart a podľa časomiery som dobehol až za Dáškou. Zopár športovcov reklamovalo svoje časy. Ja ten môj som nakoniec nereklamoval. Bol síce posunutý o cca 30 sekúnd, ale neposunulo by ma to v kategórii. Dáške sa opäť podarila bedňa a gratulujem jej týmto ku krásnemu tretiemu miestu v kategórii. Predpokladáme, že cenu si vyzdvihne o rok, keď sa sem opäť pravdepodobne vrátime. Po pravde by som túto šialenosť najradšej už nebežal, ale ako sa hovorí - nikdy nehovor nikdy.

Štart: Ned 21.November 2021 @10:35 | Vzdialenosť: 22.11km | Celkový čas: 2:28:00 | Čas pohybu: 2:26:23 | Tempo: 6:37/km | Prevýšenie: 866m | Kalórie: 1,895 | Počasie: zamračené a hmlisto, 7°C
Meno: Viktor BALINT, 1978 | Klub: The Minions | Bib#: 23 | Trať: 23km | Pohlavie: M | Kategória: M40 | Cieľový čas: 02:28:32 (nesprávne odmeraný) | Oficiálne tempo: 7:04 min/km | Abs. poradie: 174/358 | Poradie M40: 67/120 | Poradie M: 157/277
Tempo: 1. 4:40 | 2. 5:08 | 3. 6:50 | 4. 6:01 | 5. 4:46 | 6. 7:40 | 7. 7:07 | 8. 7:35 | 9. 7:27 | 10. 6:54 | 11. 7:12 | 12. 6:12 | 13. 6:07 | 14. 10:51 | 15. 9:35 | 16. 7:51 | 17. 6:03 | 18. 6:05 | 19. 5:58 | 20. 4:55 | 21. 4:55 | 22. 4:50 | 23. 4:17

[Event Schedule]

| ×  

Štart: Bratislava Lamač, ul. Na Barine (pri Reštaurácii u Hassa) | Cieľ: Penzión Intenzíva Stupava

Štart: 13.11.2021, 10:00 hod. | Dĺžka trate: 18,5km | Prevýšenie: 600m | Povrch: lesný terén | Prezentácia: na mieste štartu od 8:00 do 9:30 hod.
Trať [Mapa]: Beží sa z Lamača po červenej turistickej značke a nad Mariankou sa trať napája na žltú turistickú značku.

Posledný pretek Karpatského pohára, ktorý mal pre mňa i Dášku znamenať zabodovanie a zlepšenie si bodov v konečnom hodnotení. Situácia sa mi ale dramaticky skomplikovala a v podstate je viac ako zázrak, že som sa postavil vôbec na štart. Ako to? Minulú sobotu sme chceli ísť s Dáškou behať na Bobrovec. Zmenili však spôsob štartovania a tak sme to (aj kvôli diaľke) nakoniec vzdali. V piatok (týždeň pred) sme sa boli otestovať a zaplávať si. V sobotu som sa začal cítiť unavene a dolámano. S Dáškou sme sa ale napriek tomu rozhodli ísť si zabehať pokusne Lamač-Stupava. Boli sme však iba jedným autom a tak aby toho nebolo málo, sme následne odbehli aj zo Stupavy späť cez Marianku a Záhorskú Bystricu do Lamača (30km). Počas behu som asi od 15km pociťoval brušné nevoľnosti a veľa som odkráčal. Trápil som sa na trati, ale zvládli sme to. V noci to prišlo - začali mi vysoké horúčky, ktoré sa ťahali celú nedeľu a pondelok. Najprv som sa ich snažil zrážať Panadolom. Ten ale nezaberal, tak studenou sprchou, potom Coldrex čajmi, ale výsledok to neprinášalo. Začalo mi hnisať a bolieť hrdlo. Teploty boli stále vysoké 38-39°C, malátnosť, bolesti všetkých svalov, kĺbov, hlavy, očí a navreté hnisavé mandle. V utorok ráno ma Dáška prinútila ísť k lekárke. Diagnóza bola - Angína. Dostal som antibiotiká (DALACIN C) a probiotiká (RebioMax ATB). V utorok o 9:00 som nasadil liečbu. Tabletky pozvoľna začali fungovať - čo tabletka to malé zlepšenie, rozhodne ale nie žiadne zázračné zlepšovanie a teplota mi iba pozvoľne klesala. Okrem toho som kloktal vodu s octom, ktorá pomáhala k odstráneniu hnisu z mandlí. Stav sa zlepšoval a podarilo sa mi ísť v stredu, štvrtok a piatok aspoň na hodinku na vychádzku. Cítil som, že som slabý ako mucha, ale niekde hlboko v hlave som sa sústredil na sobotu a posledný pretek. S tým, že sa na štart postavím, som ale váhal až do posledných sekúnd. V piatok sme sa boli s Dáškou ešte otestovať (pre istotu) a v sobotu ráno sme sa stretli s dvoma autami na parkovisku v Stupave. Dáška nechala auto v cieli a mojim sme sa presunuli na štart do Lamača s tým, že ak náhodou nevyštartujem, alebo sa na trase otočím, tak budem mať šancu vrátiť sa k autu. Počasie bolo chladné, mrholilo, boli 4°C, hmlisto a vlhko - novembrový mrcha čas. Rozhodol som sa, že pobežím. Obliekol som návleky, zateplené legíny, hore dlhé a krátke tričko a bežeckú bundu. Cez hlavu som prehodil buffku (ktorú sme dostali za štartovné) a čelenku tak, aby som nedýchal pri behu ľadový vzduch. Vyzeral som rozhodne odlišne ako normálny bežci v štartovom poli. Presne o 10:00 sme vyštartovali. Všetci favoriti, aj Dáška sa mi hneď na prvom kilometri nenávratne vzdialili. Ja som bežal akoby som mal zabetónované nohy. Cieľ, ktorý som si stanovil, bolo dobehnúť do Stupavy a získať aspoň zopár bodov do Karpatského pohára. Súťaženie o pozície nebolo v mojich silách. Motala sa mi hlava po antibiotikách, ktoré som ešte stále bral (do nedele rána). Bežal som teda niekde v 2/3 štartového poľa, niekde za hlavným balíkom, ktorý sa mi vzďaľoval a rýchlo sa vytvorila veľká medzera, že som nedovidel na pretekára predo mnou. Držal som si tempo 6:09/km. Rýchlejšie som nebežal, aby som nezaťažoval srdce, a aby sa ani telo nedostalo do nejakého neželaného stavu. Napriek tomu, sa mi celkom príjemne utekalo. Rovnakým tempom som išiel kopce, či zbehy. Prebehli sme cez Kačín, smerom na Malinský vrch, kde bola hmla a zo stromov padala voda. Pokračovali sme cez Malý Slavín a vybehli sme na Pánovu lúku, kde sme zahli doľava na modrú značku, ktorou sme pokračovali na Bystrické. Z neho doľava - žltou značkou na Klčovanice a smerovali sme na Stupavu. Podľa mojich výpočtov som mohol attackovať aspoň môj čas z pred dvoch rokov, ale nakoniec som to nesilil - veď to nestálo za to, aj tak som už riskoval príliš. Nasledoval zbeh dole k penziónu Intenzíva a ďaleko za favoritmi a súpermi, ktorých by som inak zdolal, som dobehol do cieľa. Dáška zabehla skvele, nadelila mi pekných 11 minút a umiestnila sa na 3-om mieste v kategórii. V cieli bolo občerstvenie: guláš, palacinky, voda, čaj, či ovocie. Ja som bol ale tak mimo, že sme sa v podstate skoro vôbec nezdržali v areály, zobrali sme akurát ovocný čaj, prezliekli sa v teple - v aute a popíjajúc i Dáškin zelený čaj s medom sme sa pomaly presunuli späť do Lamača. Som rád, že som to nakoniec nevzdal a zúčastnil sa. Získal som zopár bodíkov do Karpatského pohára a poklesol som o jednu pozíciu. Hold, to sa stáva - sezóna je dlhá a vstupujú do nej rôzne faktory a choroby.

Štart: Sob 13. November 2021 @10:00 | Vzdialenosť: 17.62km | Celkový čas: 1:48:27.75 | Čas pohybu: 1:48:20 | Prevýšenie: 450m | Tempo: 6:09/km | Kalórie: 1,507 | Počasie: Mrholenie 4°C
Meno: Balint Viktor (1978) | Bib#: 10 | Klub: The Minions | Čas: 1:48:27.75 | Strata: +41:18.28 | Celkové poradie: 65 (zo 107) | Poradie kategória M40-49: 22 (z 32) | Poradie Muži: 48 (zo 74)

[Event Schedule] [Výsledky]

| ×  

Bojničky (Slovensko), kultúrny dom - pri kostole

Karpatský pohár v horskom behu pokračoval svojim ďalším kolom, odloženým pretekom - behom krásnymi kopcovitými vinicami nad Bojničkami a Hlohovcom. Po pár víkendoch vo Vysokých a Nízkych Tatrách sme s Dáškou nemali veľa nabehaného a boli sme aj dosť unavení, či fyzicky vyčerpaní. Deň pred pretekom sme si boli zabehať cez nočné Pezinské vinohrady a zaplávať. V noci som toho veľa nenaspal a ráno pred pretekom som zaspal. Raňajky som stihol až za volantom auta a 20 minút pred štartom sme horko-ťažko zaparkovali v preplnených Bojničkách, takže poriadna nestíhačka už z rána. Počasie bolo nádherné slnečné, ale chladné (9°C) - pofukoval studený vietor. Na poslednú chvíľu sme stihli registráciu a prezliecť sa do bežeckého. Absolvoval som aj krátky predštartový rozhovor s Jozefom Pecinom, ktorý ma bodovo attackuje v Karpatskom pohári. Moc som sa nepotešil jeho účasti, pretože je prirýchly. Nevadí. Na prebratie a povzbudenie som do seba nalial rýchlu energiu z HELL nápoja a rýchlo sme utekali od auta na štart. Do štartového koridoru mužov som sa dostavil 20 sekúnd pred výstrelom, ktorý bol o 10:00. Dáška štartovala so ženami o 10:02. Dva štarty boli vďaka Korona opatreniam. Stanovil som si cieľ, aby ma na trati nedobehla a nepredbehla ani jedna žena. Od štartu nasledovalo tiahle cca 800m stúpanie po asfalte. Cítil som ako úradovala únava - mal som akési ťažšie nohy. Energeťák však začal úradovať a v stúpaní vyrážal dych. Na horizonte sme zahli doľava do vinohradov. Držal som si vyššie závodné tempo. Pretekári však boli akýsi prirýchly. Zopár bežcov ma predbiehalo hlavne na rovinkách, či zbehoch a so špičkou som stratil akýkoľvek kontakt. Na druhom kilometri ma predbehol i konkurent Pecina, ktorého tempu som jednoducho nestačil. Bežal som teda najlepšie ako som vedel. Na 2,3 kilometri prišlo prvé 500m klesanie, ostrá zákruta vpravo a 400m prudké stúpanie. Iba na stúpaniach som sa dokázal ako tak priblížiť k bežcom predo mnou. Na 4 kilometri nasledovalo opäť 400m klesanie a predo mnou sa vytvorila medzera, takže som nedovidel na súperov. Vedúca skupinka mi nenávratne ušla a ocitol som sa sám vo vinohradoch. Preto som musel zrak viac upriamiť na orientačné šípky v tráve. Trať sa kľukatila hore/dolu krásnymi farebnými zeleno-žlto-červenými vinohradmi. Moc som si však malebné výhľady neužíval, nakoľko sa mi zdalo, že mám akési pomalé tempo, keďže mi aj všetci ušli. Na 6-tom kilometri nás čakalo posledné prudké 500m klesanie. Povzbudilo nás i zopár divákov, ktorí zablúdili do vinohradov a po prudkom zatočení vpravo sme zahájili posledné 1,1 kilometrové tiahle stúpanie. Pocítil som, že mi na chrbát dýchajú ďalší bežci. V poslednom stúpaní som im však odolal, možno som sa im aj jemne vzdialil. Od 7,6km nasledovalo posledné 1,8km mierne klesanie do cieľa. Ocitol som sa v skupinke bežcov, ktorí ma dobehli a vybičovali sme tempo na maximum. Nasledovali súboje o život a o smrť. Bežali sme miestami bok po boku a tvrdo bojovali o pozície. Dvaja bežci ma po tvrdých a férových súbojoch postupne predbehli. Tretí bežec tiež, ale bojoval som s ním a nepustil sa ho. Pár sto metrov pred cieľom, už na asfalte, som vystupňoval tempo až na 3:17/km a pozíciu som mu nedaroval. Dobehol som do cieľa tesne pred ním - takže aspoň aké také malé víťazstvo a spokojnosť. Po prebehnutí cieľovou páskou som s vyplazeným jazykom vydýchaval ťažký finish a už komentátor hlásil, že do cieľa dobieha prvá žena. Takže aj môj cieľ nakoniec tesne vyšiel, tj. žiadna žena ma na trati nedobehla, i keď časovo ma 6 žien predbehlo (keďže štartovali s 2min stratou). Dosiahol som čas 47:49 a vylepšil som si traťový rekord o necelé 2 minúty (z pred dvoch rokov). Dáška dobehla za 49:53 na skvelom 6. mieste v kategórii. Konkurenciu mala tiež silnú, ale porazila aspoň svoju najväčšiu rivalku (Piroščákovú) v bodovacej súťaži. Po preteku, kým sme čakali na oficiálne vyhodnotenie, som si dal čajík a zeleninovú polievku. V tombole sa na mňa usmialo šťastie a podarilo sa mi vyhrať vínko. Neskôr sme si s Dáškou spravili výlet na vyhliadku Šianec, odkiaľ sú krásne výhľady do okolia a pozreli sme si aj zrekonštruovaný Hlohovecký zámok a zámocký park. Stihli sme aj obed u Frištáka v Hlohovci, kde sme sa zohriali paradajkovou polievkou a Burgerom, nakoľko sme poriadne premrzli.

Trať: 9,5km (z toho 7,5km v kopcovitej vinici s výhľadmi 60km do okolia), výškový rozdiel 199m, prevýšenie: 243m, povrch: 2/3 tráva 1/3 spevnená cesta.

Štart: sob 23.October 2021 @10:00 | Vzdialenosť: 9.40km | Čas: 47:49 | Tempo: 5:05/km | Prevýšenie: 218m | Kalórie: 787
Meno: BALINT Viktor, 1978 | Bib#: 16 | Kategória: Muži nad 40 rokov | Klub: The Minions | Čas: 47:49 | Strata: +12:53 | Celkové poradie: 60. (z 221) | Poradie Muži: 54. (zo 138) | Poradie M40-49: 25. (z 56)
Medzičas na km: 1. 5:21 (63m) | 2. 4:53 (14m) | 3. 5:40 (0m) | 4. 5:24 (19m) | 5. 4:41 (-27m) | 6. 5:24 (-15m) | 7. 4:39 (-36m) | 8. 5:39 (18m) | 9. 4:30 (-28m) | 0,40. 3:59 (-8m)

[Výsledky]

| ×  

Marianka (Slovakia), futbalové ihrisko

Tretí krát v rade sme sa prihlásili s Dáškou na krásny trailový pretek - Mariatálsky štvanec, aby sme sa pokúsili predbehnúť západ slnka a nestratiť sa, ako to je v slogane behu. Vybrali sme si 10km dlhý Veľký Štvanec, ktorý je zaradený do súťaže Karpatský pohár, takže motivácia získať čo najlepší čas a umiestnenie bola veľká. Počasie vyšlo na výbornú, bolo nádherných a slnečných 26°C. Do areálu futbalového štadióna v Marianke, kde bol štart i cieľ preteku, sme prišli s krásnym predstihom. Zaparkovali sme pár metrov od štartu. Celé podujatie pozostávalo z viac behov a konalo sa od 9:30 rána do 18:30 večera a moderoval ho skvelý Slávo Jurko, ktorý vytvoril príjemnú atmosféru. Bežali sa Štafety 3x5.5km, Veľký Štvanec 10km, Malý Štvanec 5.5 km, či detské behy. V areály bol stánok s bežeckým oblečením a bufety s rýchlym občerstvením. Náš štart bol 5 minút po štarte štafiet a predom sme sa s Dáškou stihlie ešte trochu rozbehať, aby sme spoznali prvý 500m výbeh, či zbeh. O 15:20 sme vyštartovali z druhej rady, za Števom Demovičom. Od štartu som kásne vybehol prvý výbeh a úvodné 2 kilometre som sa držal predŠtevom aj Dáškou. Po odbočení na Svätú horu, nasledovalo mierne klesanie a Števo ma predbehol a cca asi ďalší kilometer po peknom traily na Malý Slavín som ho ešte videl na horizonte. Za Malým Slavínom sme zbehli na Bystrické jarky a následne vybehli na rázcestie Svätý vrch, kde sme sa napojili na žltú turistickú značku. Dobehol som Judith (z tímu KOBRA, ktorá ma predbehla na Pajštúne) a na zbehu zo Svätého vrchu som ju zázračne obehol. Hnal som to, čo sa len dalo a na následnom výbehu som si strážil pozíciu. Na rázcestí Klčovanice sme zahli doľava a dobre známym úzkym kľukatým zbehom som nedovolil už nikomu, aby ma predbehol. Keď sme sa blížili do cieľa, vystupňoval som tempo, obehol pár päťkárov, či štafetárov a na záverečné kolečko na štadióne som vystupňoval tempo na 3:40/km (16.34km/h). Do cieľa sa mi podarilo dobehnúť za 48m:41s, čo je o necelé 2 minúty lepšie ako vlani a stačilo to na celkové 41. miesto a 15. v kategórii. Dáška dobehla kúsok po mne a vylepšila si svoje minuloročné pódiové tretie miesto na druhé, k čomu jej úprimne gratulujem. Akcia sa končila so západom slnka a po prepočítaní všetkých bodov som sa vyhúpol v Karpatskom pohári na priebežné celkové 7. miesto a 3. v kategórii M40.

Štart: ned 26.September 2021 @15:20, Obec Marianka - futbalové ihrisko | Vzdialenosť: 9.58km | Celkový čas: 0:48:41 | Čas pohybu: 0:48:41 | Tempo: 5:05/km | Calories: 780 | Prevýšenie @Strava: 278m @TomTom: 312m | Rýchlosť: 172 kroky/min
Name: Viktor BALINT | Team: The Minions, Bratislava | Bib: 155 | Age: 43 | Year of birth: 1978 | Gender: Male | Cieľový čas: 0:48:41 | Čistý čas: 0:48:40 | Rank All: 41 (of 140) | Rank M: 35 (of 97) | Rank M40-49: 15 (of 49) | Difference: +0:09:13 | Tempo: 4:52min/km

[Event Schedule]

| ×  

BRATISLAVA - KRASŇANY | Prístrešok po trati pri vinohrade ~80-100 metrov od parkoviska (PRI TLAČIARŇACH SLOVENSKÁ GRAFIA)

3. ročník nočného behu Krasňanská kúria Night Trail sa konal už klasicky v štvrtok večer o 20:00. Nebol to oficiálny pretek, ale event, tj. stretnutie priateľov behu Krasňanská kúria. Každý z registrovaných, ktorý dokončí trať, bude vo výsledkovej listine a jeho beh bude započítaný do Karpatského pohára. S Dáškou sme sa opäť po roku prihlásili. V utorok pred pretekom sme si podvečer pokusne zabehli trasu, aby sme vedeli, čo sa na chodníkoch zmenilo a či nás niekde náhodou nečaká nejaká prekážka. V stredu trochu popršalo, ale vo štvrtok bolo už pekne - sucho. Do Krasňan sme prišli v predstihu, aby sme mali kde zaparkovať. Večer už bola riadna tma a chladno (cca 12°C). S čelovkami na hlavách sme po krátkej registrácii a inštruktáže vybehli od prístreška pri vinohrade v Bratislavských Krasňanoch na nevyspytateľný nočný trail. S Dáškou sme sa dohodli, že pobežíme spolu, aby náhodou v tmavom tajomnom lese nezostala sama a nečíhalo na ňu z kríkov nejaké zlo. Realita na trati žiaľ bola iná. Osvetlený vláčik bežcov sa ťahal od štartu úzkymi cestičkami okolo vodnej nádrže Vajspeter, kde nás predbehol Števo Demovič. Bežal som za Dáškou, ktorá bola nesmierne unavená po náročných dňoch v práci. Pred skalnými útvarmi Kamenné tváre som sa dostal pred Dášku a myslel som si, že pobežíme v tesnom závese za sebou. Vo vláčiku 36 bežcov to človek ale nedokáže na úzkych cestičkách pri vysokom tempe rozlíšiť, keď chce pomýšľať ešte aj na aké-také poradie a výsledky do Karpatského pohára a tak sa stalo čo sa stalo, že sa mi podarilo od Dášky utrhnúť a bežal som zoči-voči tmavej lesnej divočine. Každú chvíľu som sa obzeral dozadu, či Dášku nevidím, ale videl som iba biele svetielka bežcov. Tmavými cestičkami, na ktorých žiarili odrazky ako na autostráde, sme sa obkrútili popod Pánovu lúku a pod kopcom Spariská sme zahli na Singletrack Vydrica, na ktorom je kopu nebezpečných koreňov. Zbehli sme k Slivovi a výbehom cez altánok sme bežali po červenej značke cez Dieliky, popod Tri Duby a Malý Peprovec, kde som bol de-facto sám na trati. Žltou a modrou cyklo značkou sme vybehli až na Kamzík, kde bola občerstvovacia stanica s vodou a ionťákmi. Tú som však nevyužil a trielil som dole Somárskou lúkou smerom Pod Chlmec na Trail Pekná cesta. Vyzerá, že v daných úsekoch bolo viacero športových akcií, pretože pri odbočke na žltú značku (smer Krasňany) bolo značenie: striktné "X" a faborky viedli žltou značkou presne naopak - v smere na Snežienku. Trochu ma to zneistilo, ale keďže som trať poznal, ignoroval som toto značenie a bežal som zbeh tak rýchlo ako som vedel. Žiaľ našlo sa zopár bežcov, ktorí sa nechali popliesť (včetne Michala Kostku - favorita preteku). Na zbehu ma obehli dvaja bežci, ktorí sa rútili dole ako šalení. Do cieľa na Peknej ceste som zabehol nakoniec za 1h:35m:33s, čo je o 2m:26s rýchlejšie ako minulý rok. Dáška dobehla za mnou o 10min a dala mi silne pocítiť, že som ju nechal v lese samú, čo ma naozaj veľmi zamrzelo. V podstate mi to nestálo za to, že som bol nakoniec celkovo na 15. mieste (z 39), ako 12. muž (z 25) a neoficiálne som v kategórii M40-49 obsadil 6. miesto (z 12). Na krk sme dostali krásne keramické medaile, rýchlo sa rozlúčili a išli smerom k autu na Peknú cestu. Do Karpatského pohára mi pribudlo nakoniec z tohto zaujímavého nočného behu celkom pekných 117,22 bodov.

Štart: štv 23.September 2021 @20:03 | Vzdialenosť: 16.47km | Celkový čas: 1:35:33.28 | Čas pohybu: 1:35:31 | Tempo: 5:48/km | Calories: 1,386 | Prevýšenie @Strava: 455m @TomTom: 515m | Rýchlosť: 167 kroky/min
Name: Balint Viktor | Team: The Minions | Bib: 23 | Age: 43 | Year of birth: 1978 | Gender: Male | Time: 1:35:33.28 | Rank All: 15 (of 39) | Rank M: 12 (of 25) | Rank M40-49 Unofficial: 6 (of 12) | Difference: +8:48.08 | % Back: +10,15% | % Winning: 90,79% | % Average: 9,19% | % Median: 2,35%

[Event Schedule] [KK info]

| ×  

Oščadnica okr. Čadca, Dedovka (Slovensko)
Slovenský pohár v behu do vrchu (9. kolo), Vzdialenosť: 6.1km - lesná cesta, Prevýšenie: 592m

Po polmaratóne na Skalke sme sa presunuli s Dáškou do Oščadnice, kde sme mali skvelé ubytovanie na apartmáne Marko. Ráno pred pretekom sme sa vyviezli na Dedovku (do areálu Snowparadise Veľká Rača), odkiaľ štartovalo 9. kolo Slovenského pohára v behu do vrchu - 21. Medzinárodný beh na Veľkú Raču, najvyšší vrch Kysuckých Beskýd (1236m). Prezentácia pred pretekmi bola pri dolnej stanici sedačkovej lanovky, odkiaľ bol naplánovaný aj štart preteku, na ktorý sa postavilo kopu elitných bežcov. Posilnili sme sa energetickým nápojom HELL a o 10:00 sme vyštartovali po žltej turistickej značke smerom na Zadedovú. Hneď v úvode som sa dostal pred Dášku a snažil sa držať tempo s najlepšími, ale elitní bežci bežali prirýchlo a postupne sa mi vzdialili z dohľadu. Sústredil som sa teda na seba a svoje tempo, aby som nepoľavoval v stúpaní a zbytočne nezastavoval, či neprechádzal do chôdze. V príliš prudkom stúpaní som ale miestami prechádzal na pár sekúnd do rýchleho kroku. Za Zadedovou sme zahli na Výstupovú trasu 17, ktorou sme sa napojili na zelenú a modrú značku a dobehli po cca 3km ku Chatám na Rači. Na trati som mal jedinú vážnu súperku (tou bola Balošáková Anna, r.1961, Kat. Z60+), s ktorou sme sa striedavo predháňali. V hlave mi išlo, že od Chát na Rači sme už za polovicou a do cieľa to bude už iba po hrebeni. Bolo to však o čosi náročnejšie ako som si myslel. Terén bol viac kamenistý a chodníky užšie a miestami i strmšie. Cieľ sa však blížil a otvárali sa aj krásne výhľady do okolia. Prebehli sme vedľa lyžiarskych vlekoch Marguška a Lalíky a zelenou turistickou značkou sme pokračovali na vrchol. Strážil som si pozíciu a pokúsil sa vygradovať tempo a na posledných pár sto metroch som skvele bežiacu bežkyňu predbehol (Vyhrala nakoniec v kategórii Z60+). Vrchol Veľkej Rače 1236m sa blížil a v diaľke som už videl viať cieľové vlajky a tak som do toho dupol a dobehol si po necelých 6km v čase 45m:45s po 52. miesto celkovo a 16. miesto vo vekovej kategórii. Na Dášku som chvíľu na vrchole počkal, dobehla za 51:43 na 5. mieste v kategórii, čo tiež nieje zlé. Na vrchole sme sa skvele občerstvili vodou, keksami a jablkami. Vydýchali sme sa, odfotili sa s vrcholovou kótou a pozreli si krásne výhľady z vyhliadkovej plošiny s panoramatickým výhľadom. Najkrajšie výhľady sú z nej na hrebeň Západných Tatier, hrebeň Malej Fatry, Babiu Horu a Pilsko. Zostup z vrcholu bol individuálny. My sme zišli viac menej poslední. Zastavili sme sa ešte na 16 metrov vysokej vyhliadkovej veži Dedovka, ktorá leží kúsok od vrcholovej stanice lanovky, priamo nad chatou Koliba. Ponúka tiež pôsobivý výhľad z vtáčej perspektívy na okolité doliny a kopce, napríklad na obec Oščadnica, Skalité, časť Poľska a Česka, či pohorie Malá Fatra (Rozsutec, Chleb a Stoh). Do areálu Dedovka sme sklesali popod lanovkou a stihli sme prísť na tombolu, v ktorej sme nevyhrali. V cene štartovného bol aj obed - skvelá fazuľovica a kofola v bufete u Medveďa. Následne sme sa presunuli na apartmán, kde sme si dali sprchu, odubytovali sa a vyviezli sa autom na kopec Valy nad dedinou Čierne, kde sme sa vybrali na Slovensko-Česko-Poľské hraničné Trojmedzie. Každý štát tu má svoj vlastný žulový monolit, ktorý má výšku 240cm. Trojmedzný bod sa nachádza v koryte Valovho potoka, pod bývalým dreveným mostom a obelisky stoja na jeho pomyselnej kružnici.

Štart: 12.Sep 2021 @10:00 pri sedačkovej lanovke v Oščadnici - Dedovke | Vzdialenosť: 5.85km | Celkový čas: 0:45:45 | Čas pohybu: 0:45:47 | Tempo: 7:50/km | Calories: 552 | Prevýšenie @Strava: 585m @TomTom: 600m | Rýchlosť: 159 kroky/min
Cieľ: Na vrchole Veľkej Rače 1236m - hranica SVK/POL
Meno: BALINT Viktor, 1978, SVK | Štart.číslo: 2 | Klub/Mesto: The Minions, Bratislava | Kategória: B - Muži 40-49 | Celkový čas: 0:45:45 | Celkové poradie: 52 (z 104) | Poradie M40-49: 16 (z 20) | Poradie Muži: 47 (z 81)
Štatistika: Dokončilo/Nedokončilo závod: 103/1 | Národnosti: 90 SVK - 9 CZE - 2 POL

[Event Schedule]

| ×  

Skalka pri Kremnici, štadión Rudolfa Čillíka (Slovensko)

Na sobotu bolo na výber viacero zaujímavých behov. My sme však potrebovali s Dáškou zabodovať v Karpatskom pohári v horskom behu, a preto sme si vybrali výživné stúpania Kremnických vrchov v celej svojej kráse, kde každý účastník je víťaz - tj. horský polmaratón na Skalke pri Kremnici. Po roku sme sa sem vrátili a vedeli sme, čo nás čaká a neminie. Mala to byť teda iba taká povinná bodovacia jazda. Deň pred pretekom sme nebehali, ale skvele sme si zaplávali. V noci som však do seba natlačil 10 nutelových palaciniek, čo sa ukázalo neskôr ako chyba. Na Skalku sme sa vybrali ráno, z domu som vyrážal cca o 6:20. Registrácia a štart preteku sa presunul na Skalke za budovu hotela. Na štarte bolo citeľne menej ľudí ako minulý rok, v areály dominovali ferratisti. Na kráľovskú maratónsku trať vyštartovali iba traja bežci. Na polmaratóne nás bolo tiež málo, iba 33 odvážnych. Vyštartovali sme o 11:00 a hneď od štartu som sa dostal pred Dášku a aj pred Števa Demoviča, ktorého bolo počuť na trati, podľa zvončeka na medvede. Vybehli sme Zlatou cestou (zvážnicou) smerom ku Gorgeiho tunelu, ktorým sme prebehli, vybehli nad neho a pokračovali Barborskou cestou v stúpaní na Kremnickú skalu 1212m, okolo jaskýň a ferát na Skalke až na vrchol Skalka 1231m. Zvážnicami, ale aj úzkou kľukatou cestičkou sme pokračovali cez Bystrické sedlo, Mýtny vrch, Králické sedlo, Lopúchový vrch, až k stúpaniu na Zlatú studňu 1265m. Predbiehal som sa tu s prvou ženou, ktorej sa 3x rozviazala šnúrka na topánke. Začal ma doháňať aj Števo a za ním som zazrel aj Dášku. V bruchu sa mi začínali tiež pomaly ozývať nepríjemné stavy. Prebehli sme na vrch Velestúr 1254m a z neho sme zbehli do sedla Tri kríže, kde nasledovala ostrá zátačka vpravo a zvážnica ku Hostincu, kde bola prvá občerstvovačka. Brucho ma začalo čoraz viac pobolievať. Na občerstvovačke som preto zastavil a obehol ma Števo s tým, že on nebude stáť (mal flašu vody v ruke). Dal som do seba trochu sladkého nápoja a pokračoval som smerom na Šindliarku a Trojicu. V bruchu som zažíval ukrutné bolesti a bežal som so silným sebazaprením. Miestami som až kričal od bolesti, hlavne pri klesaniach. To, že sa v miestnych lesoch nachádzajú medvede, ma vôbec nezaujímalo. Bežal som si svoj vlastný pretek, ktorý sa zmenil na utrpenie, aby som vôbec dobehol do cieľa. Cesta sa kľukatila a kľukatila, posúval som vzdialenosť očami na hodinkách ako sa len dalo. Z tempa som musel poľaviť a pred druhou občerstvovačkou "Pod čerešňou" ma predbehol bežec v mojej vekovke. Bol milý a vybavil mi vreckovky na občerstvení, ak by som potreboval. Kopol som do seba minerálnu vodu, ktorá mi trochu uvolnila tlak v črevách. Ako som vybiehal na zvážnicu, zazrel som, že na občerstvovačku pribieha aj Dáška, ktorá ma dobiehala. Chalaniska, ktorý ma predbehol som mal stále na dostrel a tak som sa za neho na pár minút zavesil. Priveľmi som sa však trápil a v zátačkách mi ušiel. Postupne som začal počuť cinkanie zvonca a videl som, že dobieham Števa Demoviča. Dal som si cieľ, že okrem toho že prežijem, tak sa ho pokúsim predbehnúť. Dobehol som ho niekde pod Lopúchovým vrchom, vymenili sme si pocity a dojmi - on tri krát spadol - ja trpím bolesťami brucha. V miernom stúpaní som ho predbehol a strážil som si pozíciu, viac menej až do cieľa preteku na Skalke. Zvládol som to nakoniec a celý zelený a bledý som dobehol do cieľa. Výsledný čas 2:04:05 je síce horší ako minulý rok, 7 miesto vo vekovke mohlo byť 6, ale nevadí. Povinné body do Karpatského pohára hádam sú. Števo dobehol za mnou a hneď za ním aj Dáška, ktorej gratulujem ku senzačnému prvému 1 miestu vo vekovej kategórii a k 2 miestu v ženách. Po preteku som sa asi 3 hodiny dával dokopy, kým sa mi žalúdok stabilizoval. Následne sme zahájili presun cez Žilinu, kde sme si dali skvelú večeru, do Oščadnice.

Štart: 11.Sep 2021 @11:00 | Vzdialenosť: 20.95km | Celkový čas: 2:04:05.100 | Čas pohybu: 2:03:14 | Tempo: 5:53/km | Calories: 1,792 | Prevýšenie @Strava: 565m @TomTom: 801m | Rýchlosť: 165 kroky/min
Meno: BALINT, Viktor (1978, SVK) | Klub: The Minions | Štart.číslo: 1111 | Kategória: M2 (Muži 40-49) | Oficiálny čas: 02:04:05.100 | Celkové poradie: 16 (z 33) | Poradie Muži: 15 (z 25) | Poradie M40-49: 7 (z 8)

[Event Schedule]

| ×  

Location: Hrabovská dolina, 034 01 Ružomberok, SLOVENSKO

Po dobehnutí ranného SUPRU som si o 11:00 vyzdvihol registráciu na SPRINT a chytro sme utekali s Dáškou na izbu, zohriať sa. Vyzliekol som zo seba mokré veci, no napriek tomu som sa drkotal od zimy. Dal som si teplý čajík a hodinu sa dával teplotne dokopy. Pár minút pred štartom som na seba opäť obliekol premočené oblečenie, mokré boty a utekali sme na štart. Dáška rovno na svah a ja cez preplnený koridor, cez šatňu, k štartovému boxu. Uff, stihol som to ledva ledva, 40 sekúnd pred 12:10. Ani som sa nezorientoval a bolo tu finálne odpočítavanie: 10-9-8 ... 3-2-1 a už som bol opäť na trati, v rovnakom stúpaní na Medvedí brloh. Dáška bola predo mnou a tak som sa jej držal ako pacer-ky. Bežalo sa mi o čosi lepšie ako ráno, čo ukázal aj prvý medzičas na 5ft stene na Vlkolínskych lúkach. SPRINT bol ochudobnený o bežecké kolečko popod Nemecký vrch a o 6 prekážok, a tak hneď za 5ft stenou sme zahli doprava na Malinô Brdo, kde som preskočil cez invertnú stenu a bez zaváhania som prerúčkoval Monkey Bar. Dokonca aj Bucket (kýbel so štrkom) sa mi niesol jednoduchšie. Od rána svietilo slniečko a blatový terén viac preschol. Šplh mi však opäť nevyšiel. Démoni v hlave silno úradovali a tak nasledovali prvé angličáky. Dobre padlo následné osvieženie a rýchlo som pokračoval cez vertikálnu sieť na Atlas. Ten bol síce blatový, ale dal sa uniesť. Nasledoval Sandbag, ktorý bol o niečo príjemnejší, keďže svah bol preschnutý. S miernymi problémami som si spravil kolečko s nemotorným pytlom hore-dole svahom a opäť prepočítal všetkých svätých na Pražskom orloji. Prekotúľal som sa popod ostnatý drát a pribehol som k prekliatym saniam. Takticky som si vybral iné ako ráno, aby som sa vyhol ťažkému diabolskému boju. Zvolil som taktiku v sede a celou silou som ich na niekoľko krát pritiahol. Ruky ma šialene pálili, nakoľko blatové lano preklzovalo v dlaniach. Cez trochu blatový terén som dobehol k Ballancu. Dáška ma dobre povzbudila, ale mňa strašili v hlave opäť tí lietajúci démoni. Pomaly som sa vydal šikmou latkou hore. Skoro som spadol, ale ustál som to. Začal som na seba rozprávať - to mi pomáha a vyšiel som hore. Opäť som sa zakýval ale ustál som rovnováhu. Pomaly som prešiel na koniec rovnej latky a jednu nohu som dal opatrne na klesajúcu latku. Grip bol dobrý a tak som dvoma krokmi preletel až za čiaru a víťazne som si zatlieskal. Pochválil ma aj dobrovoľník, že som sa to konečne naučil. S malou dušičkou som pribehol k oštepu. Trochu som sa sústredil, chytil ho do ruky, ale opäť grambľavo hodil. Oštep preletel o kúsok vpravo, zapichol sa do trávi a tak nasledovali posledné angličáky, keďže na vodný záver som si už veril. Zbeh cez Žľaby bol tiež o čosi lepší a Multirig som išiel na istotu - rovnaká dráha ako na Supri a overená stratégia. Po cingnutí na zvonec si dobrovoľník vyžiadal na kontrolu moje ruky, či nepoužívam nepovolené pásky. Ukázal som mu odtrhnutý mozol na pravej ruke a spýtal sa ho, či nemá leukoplast. S úsmevom sme pokračovali s Dáškou zbehom k malej sieti a do areálu Hrabovo. Bolo tu o poznanie viac ľudí ako ráno. Rýchlo som sa vrhol do vodného sveta - nádrže Hrabovo a ponoril hlavu pod dosku do prekliate ľadovej vody. Zástava srdca nenastala a tak som mohol pokračovať plávaním na druhú stranu nádrže. Vyliezol som z vody a oboma nohami som čľupol po členky do blata - tak to má byť. Dobehol som ku mokrej šikmej Slip Wall, kde sa trápila jedna tlsťučká Oupeňáčka. Obsadila mi moje lano a tak som musel použiť iné. Keďže niesom najvyšší, trochu som sa vytrápil, ale hravo som šmykľavú stenu zdolal. Nasledoval Z-Wall, posledná ťažká prekážka. Hlavne nespadnúť. Pristúpil som k tej istej stene ako ráno na Supri a rovnakou taktikou som prechádzal stenu - chyt za chytom. Rizikovú vonkajšiu hranu som prešiel bravúrne a kľúčový prechyt za hranou som zvládol tiež. Už len vnútorná hrana, hlavne opatrne a žiaden blbý krok. Cink-cink, podarilo sa a chytro som sa vrhol do blatových jám. Taktiku som poznal - prvú vľavo, druhá sa dala obísť z prava, tretiu plavecky a už som trielil kanálom k Herkulesovi. Ten som išiel tiež na istotu, ťahal som overený, zatiaľ čo sa ostatní bojovníci trápili so svojimi ťažkými kladkami. Stiahnutie pytla bolo trochu náročnejšie, keďže som mal strhnutý mozoľ a mokré ruky pálili, ale dive-bomb sa našťastie nekonal. Yes, už len chytro prebehnúť cez koryto potoka, vytiahnuť sa sieťou hore a dobehnúť do cieľa posledného SPARTAN preteku predĺženej sezóny 2020-2021. Na hrudi mi visela červená medaila a čas 1h:25m:45s stačil na 15 miesto v Age Group kategórii. Až mi zostalo za tým všetkým smutno. Na ďalšie preteky mimo Slovenska ísť nemôžem, kvôli podivným Korona opatreniam a vakcinačnej politike. Nevadí, bolo parádne a vyskladal som si aspoň tretinkovú Trifectu za rok 2021. Dáške ďakujem za skvelú podporu a lásku. Po preteku sme sa chytro ponáhľali na izbu, dali sme sa dokopy a odubytovali sa. Poobede sme stihli ešte vyšľapať na zrúcaninu hradu Likava a následne sme si dali skvelý neskorý obed v Čutkovskej doline.

Info: 5 K, minimálne 20 prekážok, 45 min až 2 hodiny – závisí od kondície pretekára. Očakávať neočakávané. Trasa je v cross country štýle, ktorá vás povedie lesom a krovinami, priekopami a možno aj horolezeckými prekážkami, nerovným terénom s krytými koreňami, drátmi, vodou, alebo klzkým povrchom.

Štart: 29.August 2021 @12:10 | Vzdialenosť: 7.56km | Celkový čas: 1:25:45 | Čas pohybu: 1:04:11 | Tempo: 8:29/km | Energetika: 681 kcal | Prevýšenie: 431m | Rýchlosť: 141 kroky/min
Meno: BALINT Viktor (SVK), 1978 | Trať: SPRINT | Bib: #3553 | Kategória: Age Group Men 40-44 | Klub: Bratislava | Team: The Minions | Čas: 1:25:45 | Poradie: 295 (z 1227) | Poradie Age M40-44: 15 (z 26) | Poradie Muži: 258 (z 829)

Obstacles: 22 | 1 OUT | 2 5ft Wall | 3 Inverted Wall | 4 Monkey Bar | 5 Bucket Carry | 6* Rope Climb | 7 Vertical Cargo | 8 Atlas Carry | 9 Sandbag Carry | 10 Barbed Wire | 11 Plate Drag | 12 Ballance | 13* Spear Throw | 14 Multi Rig | 15 Small Cargo | 16 Dunk Wall | 17 Swimming | 18 Slip Wall | 19 Z-Walls | 20 Rolling Mud | 21 Hercules Hoist | 22 A-Frame Cargo | (* 30 Penalty Burpees - Total: 60)

Medzičas        | Poradie   | čas (denný)     | Poradie Muži | Age
2-5ft           | 131          | 0:20:09 (12:30) | 124           | 7
9-Atlas       | 259 (+128) | 0:39:29 (12:49) | 234 (+110) | 14 (+7)
12-Ballance | 343 (+84) | 0:53:44 (13:03) | 297 (+63) | 16 (+2)
16-Dunkwall | 301 (-42) | 1:13:16 (13:23) | 262 (-35) | 14 (-2)
Finish          | 295 (-6)    | 1:25:45 (13:35) | 258 (-4)   | 15 (+1)

[Event Schedule]

| ×  

Location: Hrabovská dolina, 034 01 Ružomberok, SLOVENSKO

V nedeľu ráno sme sa zobudili do krajšieho dňa. Doobedie malo byť pekné slnečné a na poobedie pre zmenu hrozili prehánky. Dali sme si ranný budík o hodinku skôr ako v sobotu a hodinu pred pretekom sme vybehli pre registrácie. Vrátili sme sa ešte späť do tepla na hotel. Štart som mal o 8:30 ráno z Age Group vlny. Dáška vyštartovala spolu so mnou, obďaleč zo svahu kopca a robila mi skvelú pacer-ku. Vyštartovalo sa mi relatívne dobre. Držal som si primerané tempo v stúpaní na Medvedí brloh. Prvé prekážky (steny) som hravo podliezol a preliezol a pokračoval som príjemnou stúpavou Medveďou cestou (zvážnicou) na Vlkolínske lúky, kde bol medzičas pred 5ft stenou. Hneď v závese bol Bender, ktorý sa po ránu ešte šmýkal. Preliezol som aj Stairway a prišlo na Twister. Ten bol našťastie iba dvojdielny, takže som ho hravo zvládol. Trasa pokračovala bežeckým výbehom pod Nemecký vrch. Vo výbehu som sa držal Dášky obehol zopár pomalších bežcov, čo mi pridalo na psychike. Hore sme sa zvrtli a nasledoval zbeh Malinným, ktorý sa pošmykoval nakoľko tráva bola ešte po ránu mokrá. Lyžiarskym svahom sme sklesali na Malinô Brdo, kde nasledovala drsná séria prekážok. Olympus som hravo zvládol a prišiel obávaný Ape Hanger, ktorý som išiel prvý raz, takže som nevedel, čo mám očakávať. Vyskočil som na lano a ledva som sa vyšplhal k prvému rebríku. Následne som rebrík docela hravo prerúčkoval a zazvonil, takže spokojnosť. Steny a Monkey Bar som tiež s prehľadom prešiel. Trochu som sa však zapotil s kýblami štrku, ktoré sa ozaj dosť šmýkali na blate a tráve a asi som vychytal nie príliš ľahký kýbel. Trochu vyšťavený som dobehol k šplhu. Točila sa mi hlava. Spravil som dva zábery, ale musel som sa spustiť, nakoľko mi v hlave riadili démoni a hrozil by pád z výšky, tak som si dal prvých radostných 30 angličákov. Následné občerstvenie prišlo vhod. Preliezol som vertikálne cargo a odniesol šmykľavý blatový atlas. Hneď za ním nasledovali 27kg pytle piesku, nasaté pár kilami vody. Cez blatovú trať sme sa dakam štverali do kopca, našťastie nie príliš vysoko. Blatový terén však spravil z prekážky mordor a po pytlovej brigáde, pri ktorej som videl všetkých svätých, som bol docela vyšťavený. Dáška sa ma snažila povzbudiť. Prebehli sme k ostnatému drátu, ktorý som prvýkrát prešiel krútením sa - čo bola správna a rýchla voľba. Nasledovalo ťahanie železných saní hore blatovým kopcom, naložené vodou napitými vrecami piesku. Jednoznačne najťažšia silová disciplína na trati. Bojoval som so saňami ako bojovník s 10 hlavým drakom. V sede, v stoji, cez rameno.. Chvíľu vyhrávali sane, chvíľu ja. Po výdatnom boji som horko-ťažko tie sane pritiahol. Hneď na to nasledoval Ballance. Bol som akýsi vyklepaný. Blatový terén a chalanisko čo predo mnou spadol na klesaní z Ballancu mi nepridal na pohode. Podarilo sa mi prejsť stúpaním, rovinou, ale pri klesajúcej latke som sa zľakol pádu a tak som zostúpil na istotu do trávy a dal si 30 angličákov. Nekonečnú sériu prekážok ukončil oštep, ktorý som gramblavo chytil a odovzdane hodil. Opustil som sa a dal si posledných 30. Nevadí. Už to len dobojovať, povedal som si. V hlave mi išli ešte myšlienky na záverečné prekážky. Zbeh z oštepu cez kamenné Žľabiny bol trochu nepríjemný, terén sa pošmykoval. Dobehol som k Multirigu, ktorý pozostával z tyče a kruhov. Overenou taktikou som ho prešiel a trielil dole svahom cez malú cargo sieť do areálu Hrabovo, kde bola posledná - mokrá séria prekážok. Šup ho do ľadovej vody vodnej nádrže Hrabovo a rovno hlavou pod vodu - pod drevenú dosku. Ľadová voda mi na sekundu vyrazila dych. Nasledovalo plávanie na druhú stranu brehu. Dalo sa síce aj brodiť, ale plávanie mi prišlo lepšie. Vyšiel som z vody do blata a nasledoval šmykľavý Slip Wall. Chytil som lano a pekne som vyliezol hore po šikmej stene. Poslednou obávanou prekážkou bol Z-Wall. Celý mokrý z vody som rozumne pristúpil k nemu a pomaly som ho zdolával, chyt za chytom, v smere zľava do prava. Nohami som rozumne prenášal ťažisko čo najviac k stene. Rozhodujúca bola vonkajšia hrana. Oboma rukami som sa na ňu vrhol a pritisol sa k nej. Prechyt za hranou bol rozhodujúci, vyšiel a opatrne som cez vnútornú hranu preliezol až k zvončeku. Cink-Cink, paráda. Nasledovali blatové jamy, do ktorých stekal všetok bordel z hôr, takže obsahoval kopu usadenín a blata. Prechod cez tieto jamy som však odsledoval v sobotu a tak som vedel, že cez prvú musím ísť viac vľavo, druhá sa dala obísť vpravo a tretia sa musela ísť plavecky, inak by sa premenila na bažiny smútku, v ktorých by som nechal obe topánky. Hurá, som za jamami, trielim rýchlo odpadovou rúrou popod most ku Herkulesovi. Skvelý Peťo Malko poradil, ktorý mám vytiahnuť. Veľa pretekárov sa s Herkulom trápilo a boli aj taký, čo angličákovali. Neváhal som a ťahal som ten čo povedal Peťo. Išiel síce ťažko, ale bez zaváhania. Ruky som parádne vytrápil. Nasledoval už iba zbeh do potoku a korytom potoka k cieľu, kde som ešte vyliezol A-Frame sieťou a dobehol do cieľa, nakoniec v celkom dobrom čase 2h:15m:28s, čo stačilo na 15 miesto v kategórii. Na hrudi mi vysela Suprova modrá a Trifecta x4 medaila s regionálnou nášivkou za predĺženú sezónu 2020-2021. Celý mokrý a trochu uzimený som vyzdvihol ešte SPRINT registráciu a ponáhľali sme sa s Dáškou zohriať na hotel. SPRINT som mal bežať o 12:10, takže som mal asi hodinu času na zotavenie sa.

Info: 10K, minimálne 25 prekážok, 2 až 4 hodiny – závisí od kondície pretekára. Očakávať neočakávané. Trasa je v cross country štýle, ktorá vás povedie lesom a krovinami, priekopami a možno aj horolezeckými prekážkami, nerovným terénom s krytými koreňami, drátmi, vodou, alebo klzkým povrchom.

Štart: 29.August 2021 @8:30 | Vzdialenosť: 11.77km | Celkový čas: 2:15:28 | Čas pohybu: 1:43:44 | Tempo: 8:49/km | Energetika: 1,033 kcal | Prevýšenie: 700m | Rýchlosť: 146 kroky/min
Meno: BALINT Viktor (SVK), 1978 | Trať: SUPER | Bib: #3306 | Kategória: Age Group Men 40-44 | Klub: Bratislava | Team: The Minions | Čas: 2:15:28 | Poradie: 331 (z 937) | Poradie Age M40-44: 15 (z 27) | Poradie Muži: 287 (zo 704)

Obstacles: 28 | 1 OUT | 2 5ft Wall | 3 Bender | 4 Stairway to Sparta | 5 Twister | 6 Olympus | 7 Ape Hanger | 8 7ft Wall | 9 Inverted Wall | 10 Monkey Bar | 11 Bucket Carry | 12* Rope Climb | 13 Vertical Cargo | 14 Atlas Carry | 15 Sandbag Carry | 16 Barbed Wire | 17 Plate Drag | 18* Ballance | 19* Spear Throw | 20 Multi Rig | 21 Small Cargo | 22 Dunk Wall | 23 Swimming | 24 Slip Wall | 25 Z-Walls | 26 Rolling Mud | 27 Hercules Hoist | 28 A-Frame Cargo | (* 30 Penalty Burpees - Total: 90)

Medzičas     | Poradie   | čas (denný)     | Poradie Muži | Age
2-5ft           | 207          | 0:20:39 (08:50) | 183           | 13
14-Atlas      | 233 (+26) | 1:19:51 (09:49) | 207 (+24) | 12 (-1)
18-Ballance  | 293 (+60) | 1:37:00 (10:07) | 253 (+46) | 13 (+1)
22-Dunkwall | 318 (+25) | 2:00:57 (10:30) | 276 (+23) | 13
Finish          | 331 (+13) | 2:15:28 (10:45) | 287 (+11) | 15 (+2)

[Event Schedule]

| ×  

Location: Hrabovská dolina, 034 01 Ružomberok, SLOVENSKO

Prvý Spartan TRAIL pretek prišiel na Slovensko na Malinô Brdo. Rozhodli sme sa s Dáškou, že sa na neho obaja prihlásime a skúsime si zabehnúť náročnú Sparťanskú trať bez prekážok. Do Hrabovskej doliny sme prišli v predstihu, v piatok podvečer. Ubytovanie sme mali do nedele vo "Fatraparku 1" (apartmán 312 aj so skvelým podzemným parkovaním). Vonku bolo veru chladno na záver augusta a tak sme si dali večeru na ražni a trochu sa prešli po areály - do letného kina s motivačným filmom sme iba nakukli, v takej zime by sme tam nevydržali a tak sme išli spať. Zobudili sme sa do krásneho jesenného rána, vonku bol opar nad horami, horský potok hučal, slniečko krásne zubato svietilo a bolo príjemne sviežo - jedným slovom: Kosa. Bŕŕŕŕ.. Hodinu pred štartom sme sa zaregistrovali a vrátili do teplúčka na hotel. Na štart sme sa vybrali až 15min pred pretekom, aby sme zbytočne nevychladli. Skoro ráno odštartovali bežci na Ultru a my s Dáškou sme sa postavili na štart až o 9:30 ráno. Už bolo celkom príjemné chladné a polojasné počasie. Pre Dášku to bol vôbec prvý ostrý Spartan pretek. Trail štartoval iba v jednej spoločnej vlne a tak sa nakopilo na štarte, pod lanovkou, veľa bežcov. Odštartovali sme asi z 1/3 poľa, takže sme sa museli postupne prebíjať vpred. Hlavne pri úvodnom stúpaní to bolo náročné - strácali sme cenné sekundy kráčaním v dave. Pred Dášku som sa dostal hneď v úvode, keď som sa preštrikoval cez pomalších bežcov a pokračovali sme viac menej spolu (v závese) stúpaním cez "Medvedí brloh" strmo a kľukato lesom popod lanovku až k jej hornej stanici do "Horského sedla 960m". Podobné stúpanie mal aj minuloročný Beast, takže toto stúpanie sme už poznali. Hore sme zahli doľava a pokračovali menej prudkými lesnými cestičkami, na skalnatý vrch "Haliny 990m". Kľukatými chodníkmi sme sa povykrúcali pomedzi kamenné vrcholky Halín a nasledoval divoký zbeh popod "Predné Haliny". Držal som sa vo vláčiku bežcov a nechal som sa strhnúť lesnou cestičkou, nesledujúc červené značenie trate. Nezahol som prudko vpravo - dolu svahom a tak sme si pár sto metrov viacerí bežci nadbehli, keďže sme zistili, že sme mimo trate. Prvý krát sa mi podarilo zablúdiť, ale našťastie sme sa rýchlo spamätali, vrátili sa a zbehli na "Vlkolínske lúky", kde bola prvá občerstvovačka, ktorú som takticky vynechal. Nasledoval nepríjemný a obávaný ostrý výstup cez "skalu Hodiny" na vrch "Sidorovo 1099m (Hýrová)". Stúpalo sa viac menej krokom v ťažkom prudkom a miestami kamenistom teréne, skoro štvornožky, pomedzi skaly a korene. Na vrchole bolo hmlisto, takže výhľady sme nemali žiadne. Aspoň nás nemuselo mrzieť to, že sme sa nezastavili na vrcholovej vyhliadke. Sťa by hrebeňom sme rýchlo prebehli po červenej turistickej značke na "Veľkú skalu 912m". Všimol som si, že sa začali trochu cez hmlu odkrývať krásne výhľady, ale čo z toho, keď som nemohol poľaviť v bežeckom tempe a vychutnať si krásnu panorámu Veľkej Fatry. Nasledovalo nepríjemné klesanie, plné šmykľavých koreňov a skál, zaväzovanie rozviazanej šnúrky a pri rádio vysielači Kalvária sme zahli doľava - prudkým kopcom dole. Bola tu aj druhá (posledná) občerstvovačka, ktorú som opäť vynechal - aspoň som trochu dohnal stratu (za zablúdenie) a žltou turistickou značkou sme pokračovali k "Orlovskej lúčke". Tam sme zahli doprava a divokým terénom pomedzi popadané stromy, haluze, kry a korene sme prebehli k zvážnici pri studničkách. Blatovým záverečným šprintom sme dobehli do cieľa zaujímavého trailového preteku, v ktorom mi opäť išli lepšie stúpania, ako klesania. Podarilo sa mi ale umiestniť na skvelom 11 mieste v kategórii. Dáška dobehla za mnou o 4 minútky a umiestnila sa na peknom 5 mieste v kategórii. V cieli nás čakala zelená Trail medaila, tričko, banány a HELL energeťáky. Počasie sa začínalo trochu mračiť. Dali sme sa dokopy na ubytovaní (teplá sprcha a suché oblečenie) a vybehli sme na obed na gril špeciality. Medzi časom sa poriadne rozpršalo a pri obede sme pozorovali ULTRA bežcov ako zdolávajú (trápia sa) posledné prekážky na trati v Hrabovskej doline. Pokecali sme s Malkovcami a povzbudili Jančiho Blacha vo finishi Ultra preteku. Nakoniec sme mu poskytli sprchu, čaj a pohodu, aby sa dal po náročnom preteku dokopy. Večer sme stihli ešte krátku prechádzku do Ružomberka a späť a psychicky som sa začal pripravovať (stresovať) na nedelňajšie dva preteky.

Info: 10K, bez prekážok, trvanie 80min až 4 hodiny – závisí od kondície pretekára. Maximálny časový limit (Cutoff Time) sú 4 hodiny. Po tomto čase budete z trate stiahnutí a váš beh sa skončí. Vo výsledkovej listine budete uvedení ako DNF (nedokončené). V takom prípade nemáte nárok na finišerské tričko a medailu. Očakávať neočakávané. Trasa je v cross country štýle, ktorá vás povedie lesom a krovinami, priekopami a možno aj horolezeckými prekážkami, nerovným terénom s krytými koreňami, drátmi, vodou, alebo klzkým povrchom.

Štart: 28.August 2021 @9:30 | Vzdialenosť: 10.40km | Celkový čas: 1:49:23 | Čas pohybu: 1:39:26 | Tempo: 9:33/km | Energetika: 859 kcal | Prevýšenie: 846m | Rýchlosť: 150 kroky/min
Meno: BALINT Viktor (SVK), 1978 | Trať: TRAIL 10K | Bib: #53708 | Kategória: Age Group Men 40-49 | Klub: Bratislava | Team: The Minions | Čas: 1:49:23 | Poradie: 62 (z 381) | Poradie Age M40-49: 11 (zo 65) | Poradie Muži: 57 (z 241)

Medzičas      | Poradie | čas | Poradie Muži | Age
WS1 (3.8km) | 70       | 0:42:56 | 51        | 9
Finish           | 62 (-8) | 1:49:23 | 57 (+6) | 11 (+2)

[Event Schedule]

| ×  

Mošovce, okres Turčianske Teplice (Slovakia)

Do hľadáčika sa nám dostal pretek, ktorý bol pod záštitou Turiec.Run a organizoval ho ukrajinský vytrvalec Konstantin Železov. Išlo o účasťou úzko limitovaný extrémny beh - 4. Mošovce Trail. Ponúkal tri trate: Drienok 25km / Jelenec 12km / Mošovské aleje 8km. Dokopy bol limit 30 bežcov. My s Dáškou sme si vybrali kráľovskú etapu - 25km (na vrchol kopca Drienok 1268m). Pôvodne sa na túto trasu prihlásilo 18 bežcov, reálne sme však boli iba desiati statoční bojovníci, z toho Dáška jediná žena. Pôvodne mal byť štart z areálu Drienok, ale pre organizačné problémy Kosťa presunul štart na Krásny kopec nad lúkami za Mošovcami. Prvý šok bol, keď sme zaparkovali na poli za dedinou, kde sa pásli kravy a na kopčeku v diaľke sme videli nafúknuté nafukovačky (štart/cieľ). Vybehnúť na štart bola aj trochu fuška. Odštartovať sme mali o 10:00, ale keďže nás bolo málo, štart sa posunul na 10:20. Už sme však boli všetci na štarte a tak sa vyhlásilo, že ideme skôr. Limit na dobehnutie sme mali do 5 hodín. Kosťa rázne vyhlásil: "O 15:00 to tu balím a idem preč." V hlave mi následne išli myšlienky, ako to dobehnúť v časovom limite. O 10:12 sme, desiati odvážlivci, odštartovali zbehom dole svahom. Pokračovali sme lúkou "Hore Hlbokou" a "Pod Okruhlou" sme zahli do lesa, kde sme sa krížom krovím a popadanými stromami driapali na "Hagarovú". Trasa bola perfektne vyznačená stuhami, terén bol však príliš technický - mimo ciest. Rýchli bežci sa nám až prirýchlo vzdialili a tak sme sa s Dáškou ocitli cca od druhého kilometra na pozícii 7-8, v ľudoprázdnej krajine. Nevyspytateľná trať nás previedla cez kameňolom nad "Rakšou", z ktorého sme sa prekľučkovali do "Nedozerskej doliny", ktorou sme po zvážnici pokračovali až k "Mokrej Jasenovej", kde nasledovalo prvé vážnejšie stúpanie. Zahli sme na žltú značku a "Žarnovickou dolinou" sme prebehli popri potoku "Teplica", až k "Ústiu Veľkej Skalnej", kde bol po 13km prvý kontrolný bod a občerstvovačka. Maršál si opísal naše čísla a ponúkol nám z veľkej Colovej fľaše dobrú železitú vodu z potoka. Neváhali sme a napili sa, nakoľko nasledoval druhý - ťažký úsek "Rožkovskou dolinou". Každú chvíľu sme preliezali popadané stromy, kriaky, až sme prišli k šialenému stúpaniu na hrebeň "Malého a Veľkého Rakytova". Náročný technický terén viedol brutálnym stúpaním opäť aj cez popadané stromy. Prišli sme až k "Úbočiu Malého Rakytova", kde sa Dáška pošmykla a po zadku sa spustila dole svahom. Mne sa to podarilo o kúsok ďalej na nerovnom chodníku v svahu a ostal som visieť nad roklinou, držiac sa iba rukami stebiel trávy. Celý poudieraný a doškrábaný som sa vyštveral späť na chodník a neistým terénom sme pokračovali k "Sedlu za Drienkom". Odtiaľ to už bolo iba kúsok, drsným kamenistým stúpaním, na vrchol kopca "Drienok 1268m". Na jeho vrchole sme sa na chvíľu zastavili, občerstvili a pofotili krásne výhľady. Dlho sme sa však nezdržovali a cez kríky sme zklesali po nevýraznom hrebeni na vrch "Jelenec 1129m", kde bol tajný kontrolný bod. Maršál si opísal opäť naše čísla a oznámil, že už je to len zbeh dole. Iste, keďže cesta viedla ešte cez skalné útvary "Sádok", kde bolo opäť i stúpanie. Odtiaľ sme už ale naozaj klesali dole, ku poľovníckemu domčeku na cca 21km, kde bol posledný kontrolný bod a občerstvenie s bandaskou vody. Keďže sme všetkú vodu v komplikovanom druhom úseku vypili, občerstvenie padlo vhod a nasledoval zbeh kamennou zvážnicou. Čakalo nás ešte posledné stúpanie na "Kurací vŕšok" a pred nami sa objavili v diaľke nafukovačky, ktoré ešte stáli, čo znamenalo, že dobiehame v časovom limite. Usporiadatelia nás zbadali a začali zhora trúbiť trúbkou (asi znamenie Kosťovi, že sa blížia preživší do cieľa). Do cieľa sme nakoniec dobehli s Dáškou za sebou, ja za 4:10:04 a Dáška za 4:10:26. Nezabudli nám skontrolovať povinnú výbavu v batohu a dostali sme za odmenu vodu a drevenú plaketu s ovečkou. Na cieľový vrchol sa dostavil aj organizátor Kosťa, ktorému sme poďakovali za skvele označenú trať a priznal sa, že Drienok 25 sa behal už naposledy, nakoľko on ako starý pán už na to nemá sily (označovať takú náročnú trasu) a nízka účasť tomu tiež nepridáva. Po preteku nás čakali ešte cestoviny v miestnej reštaurácii a s Dáškou sme sa potom vybrali následne do Kremnice, pozrieť zámok.

Štart/Cieľ: 10:00, Krásny kopec pri kúpalisku Drienok
Povinná výbava: 500ml vody, izofólia (veľkosť 200×140), telefón s uloženými telefónnymi číslami na riaditeľa trati Konstantin Železov +421 949 739 169 a vedúceho záchrannej služby Michal Repiščák +421 902 204 420, 150 gramov suchých potravín (gély, sušené ovocie, atď.), štartovné číslo (pevne na hrudi na viditeľnom mieste).
Lehoty a sankcie: Kontrolný bod #1 – Ústie Veľkej Skalnej (~13 km), #2 – Poľovnícky domček (~21 km), Kontrolný bod #0 – tajný, Absencia značiek na kontrolných bodoch – diskvalifikácia (DQ), Absencia povinného prvku výbavy – penalizácia 30 minút, Absencia dvoch alebo viacerých prvkov povinnej výbavy – diskvalifikácia (DQ), Nesprávne umiestnenie štartového čísla – penalizácia 30 minút, Vyhadzovanie odpadu počas trate – penalizácia 30 minút, Nerešpektovanie usporiadateľa, športovcov, turistov a miestnych obyvateľov – penalizácia 30 minút, Ak je to potrebné a nepomôžete iným športovcom – diskvalifikácia (DQ).

Štart: ned 22.August 2021 @10:12 | Vzdialenosť: 23.48km | Celkový čas: 4:10:04 | Čas pohybu: 3:23:08 | Tempo: 8:39/km | Prevýšenie: 1,132m | Kalórie: 1,957 | Počasie: 24°C polojasno
Meno: Balint Viktor (SVK), 1978 | Klub: The Minions | Kategória: M | Bib: #1 | Celkový čas: 4:10:04 | Prepočítaný čas podľa WMA: 3:57:43 | Celkové poradie: 7 (z 10) | Poradie M: 7 (z 9) | Poradie Age (podľa tabuľky koeficientov WMA): 8 (z 10)

[Event Schedule] [Výsledky]

| ×  

Penzión Intenzíva Nová 1555/66, 900 31 Stupava (Slovensko)

Druhé kolo Karpatského pohára v horskom behu pokračovalo lesným behom na Pajštún. S Dáškou sme sa prihlásili a v utorok pred pretekom, sme si trasu aj skúšobne zabehli, aby sme vedeli čo nás presne čaká. V sobotu ráno sme zaparkovali pred penziónom Intenzíva v Stupave, vyzdvihli registrácie a posilnení Red Bullom Zero sme spolu s ostatnými bežcami vyštartovali na trať, ktorá mala upravený štart/cieľ (v areály penziónu). Nasledovalo úvodné stúpanie na Klčovanice, kde som sa snažil držať tempo. V miernom stúpaní som predbehol Dášku a v príjemnom tempe sme po lesnej ceste prebehli okolo kóty Rovnice na rázcestie Klčovanice, kde sa zahlo doľava. Prudkým zbehom sme po červenej značke sklesali do Borinky, kde bola prvá občerstvovačka, ktorú som takticky vynechal. Na zbehoch som nebol príliš rýchly, ale vynahradil som si to na stúpaniach, ktoré som išiel viac menej rovnomerne a vo finálnom stúpaní na Pajštún som dokonca predbehol bežeckú legendu - Števa Demoviča. Trať viedla strmím stúpaním až na samotný vrch zrúcaniny hradu, do hradného paláca, kde bola občerstvovačka a fotograf Marián. Rýchlo som sa občerstvil, zapózoval do objektívu a trielil dole kopcom, aby som stratil čo najmenej času. Pri nepríjemnom technickom klesaní (ostré kamene a vyšmýkaná hlina s koreňmi stromov) som pod hradnou bránou ešte povzbudil Dášku. Nasledoval rýchly zbeh po zvážnici, okolo kameňolomu, na Medzipotočnú ulicu a parkom k penziónu Intenzíva. Tesne pred cieľom ma na asfaltovej cestičke predbehla dlhonohá bežkyňa Judit, ktorá vyhrala nakoniec v kategórii Ženy do 30 rokov. Nevadí, beriem to športovo. Ja som so skvelým časom 1:01:27.5 dobehol na peknom 22 mieste a 12 mieste v kategórii M40. Dáška dobehla necelých 5 minút za mnou na parádnom 2 mieste v kategórii Ž40 a keby nepoblúdila pred cieľom, tak by vyhrala, takže bolo aj trochu sklamania. Po preteku sme si dali skvelé nutelové palacinky a poobede sme príjemne vyrelaxovali v akvaparku Senec, kde sme si zaplávali, šmykli sa na šmykľavkách a večer sa povozili aj na kolotočoch. Mentálne sme sa ako tak pripravili na zajtrajší beh v Mošovciach.

Štart: sob 21.August 2021 @9:00 - Penzión Intenzíva, Nová 1555/66, 900 31 Stupava (smer Borinka) | Vzdialenosť: 10.26km | Čas: 1:01:27.5 | Čas pohybu: 1:00:45 | Tempo: 5:55/km | Prevýšenie: 424m | Kalórie: 825
Meno: Balint Viktor, 1978 | Klub: The Minions | Kategória: M40 | Bib: #53 | Čas: 1:01:27.5 | Celkové poradie: 22 (zo 68) | Poradie M40: 12 (z 27) | % Winning Time: 80.43% | Tempo: 5:51.2/km | Strata: +12:01.5

[Event Schedule] [Výsledky]

| ×  

Location: Pruské, SLOVENSKO

HORSKÝ KROS PRUSKÉ – VRŠATEC (MEMORIÁL ING. JOZEFA TICHÉHO)
Súťaže: Majstrovstvá SR v behu do vrchu, Majstrovstvá SR v behu do vrchu veteránov 2021, Slovenský pohár v behu do vrchu (5. kolo)
Prezentácia: Zdravotné stredisko Pruské 8.00 - 10.00 hod.
Štart: 10.30 hod. pred zdravotným strediskom v Pruskom
Cieľ: Rekreačné stredisko na Vršatci
Trať: Vedie po značkovanom turistickom chodníku úbočím Bielych Karpát. Dĺžka trate 8,5 km, prevýšenie 591m.

Pre účastníkov majstrovstiev Slovenska v behu do vrchu a republikového šampionátu v behu do vrchu veteránov organizátori vypísali šesť mužských a päť ženských kategórií. Trať behu vedie chráneným krajinným územím Biele Karpaty. Tento rok sa musel vynechať najťažší výbeh do sedla pod Vršatcom a preto sa trať 38. ročníka predĺžila o približne pol kilometra (na deväť kilometrov). V minulosti medzi pravidelných účastníkov tohto populárneho horského krosu na Vršatec patrili aj niektorí slovenskí olympionici - okrem atlétov Marcela Matanina a Róberta Petra to boli najmä bežci na lyžiach Ivan Bátory, Martin Bajčičák, Jaroslava Bukvajová či Alžbeta Havrančíková.
S Dáškou sme sa rozhodli, že sa zúčastníme tohto krásneho podujatia aj my. V piatok sme sa narýchlo zaregistrovali a v nedeľu o 8 ráno sme vyrazili z Pezinku do Pruského (okres Ilava). Zaparkovali sme v Pruskom a išli si do miestneho Zdravotného strediska pre registrácie. Nervozita pred štartom pomaly stúpala, posilnili sme sa preto Reb Bullom Zero a viac menej z čela závodu sme vyštartovali z Pruského na krásnu bežeckú trať - stúpaním na Vršatec. Dáška mala stále problém so stehnom a preto som ju cca po pár sto metroch, v prvom stúpaní, predbehol. V miestami kamenistom teréne, po lesných cestičkách, zvážniciach, ale aj cez lúky s krásnymi výhľadmi som sa snažil držať svoje tempo. Z úvodu ma síce predbehlo kopu bežcov, ale cca od polovici trate som začínal pomaly obiehať aj ja - tých, ktorí nasadili asi prirýchle tempo a došla im para. Bežecká trasa kopírovala náučný chodník Mikušovské bradlá (označujú sa tak všetky tvrdošové bradlové vyvýšeniny v tejto lokalite). Nad sedlom Chotuč (cca na 6-tom kilometri) bola občerstvovacia stanica. Zastavil som na 10 sekúnd, dal som si vodu a zvyškom som sa oblial. Obehlo ma pri tom asi 5 bežcov a tak som nelenil a pokračoval, aby mi neutiekli. Mal som ich nadohľad a v stúpaní po asfaltovej ceste na Vršatské Podhradie som ich pomaly dobiehal a predbiehal. Trať pred dedinou zahla na svah popod Vršatské bradlá a tam som predbehol aj zvyšných pretekárov. Členitým terénom sme pokračovali až k ostrej zákrute pod Vršatským bralom, kde sme sa pripojili na asfaltku a začalo finálne tiahle a prudké stúpanie do cieľa. Držal som bežecké tempo a snažil sa nepoľaviť až do cieľa. Aj za podpory okoloidúcich fandiacich divákov som dobehol do cieľa pri chate na Vršatci. V absolútnom poradí som skončil na 87 mieste a 20 mieste v kategórii, čo nieje na majstrovstvá Slovenska až také zlé umiestnenie. Dáška dobehla o cca 4 minútky za mnou. Bus nám medzitým vyviezol do cieľa ruksak s vecami a tak sme počkali na vyhlásenie výsledkov a spravili si ešte individálny program - výstup na vrch Chmeľová 925m, na Vršatský hrad a následne sme zbehli dole do Pruského.

Štart: 8.Aug.2021 @10:30:01 | Cieľ: 11:28:24 | Vzdialenosť: 9.22km | Celkový čas: 58:20 | Čas pohybu: 58:11 | Tempo: 6:19/km | Klesanie: 115m | Stúpanie: 580m | Kalórie: 851
Meno: BALINT Viktor, SVK, 1978 | Štart.číslo: #124 | Klub: The Minions | Kategória: Muži B 1972-1981 | Čas: 58:20 | Absolútne Poradie: 87 (zo 166) | Poradie M 1972-1981: 20 (z 32)

[Event Schedule] [Výsledky]

| ×  

Štart: Pezinská Baba, Cieľ: Kamzík (SLOVAKIA)

Pôvodný termín behu mal byť 26.Apr.2020. Nepredvídateľnosť a často protichodné stanoviská tzv. "Korona odborníkov" bránili zodpovedne určiť náhradný termín a beh sa nakoniec podarilo usporiadať až 1.Aug.2021. Trať BK26 je súčasťou GOLDEN TRAIL NATIONAL SERIES CZE/SVK/POL a Slovenský atletický zväz udelil tejto trati štatút - Majstrovstvá Slovenska v horskom behu 2021. Taktiež je beh zaradený do Karpatského pohára v horskom behu. Takže rozhodne ide o poriadnu výzvu si tento beh zabehnúť. Trať sme s Dáškou poznali, ale v plnej dĺžke sme si ju ešte nezabehli a tak padlo rozhodnutie, že si ju pokusne zabehneme v stredu pred pretekom, aby sme natrénovali logistiku, ale aj poznali pocity, či medzičasy na trati. Prvý nástrel nám prezradil, že sa budeme pohybovať niekde okolo 3 hodín a cieľ som si preto stanovil optimisticky - dobehnúť pod 3 hodiny. S Dáškou sme to takticky vymysleli tak, že sme v sobotu poobede (deň pred pretekom) odviezli jedno auto na Kamzík, kde sme si tréningovo zabehli 10km, prevzali si registrácie a išli sa okúpať na Delfín. V noci pred pretekom sa blýskalo, hrmelo a poriadne pršalo. Na nedeľu bola vyhlásená výstraha pred silným dažďom, bleskami a vetrom. Túto sezónu je to už taká klasika. Ráno sme sa v predstihu (o 9:00) vyviezli Dáškinim autom na Pezinskú Babu, kde nás privítala ranná hmla, trochu sychravé počasie po daždi a optimistický moderátor. Ale pomaly sa vyčasovalo a spoza oblakov už vykukovalo slniečko. Kopli sme do seba Redbull Zero a o 10:15 sme vyštartovali (299 bežcov) na trochu rozmočenú trať, lesnými chodníkmi. Nastúpali sme +678m a vyklesali -817m. Trasa má klesavú tendenciu, ale obsahuje krásne a výživné stúpania. Dáška sa mi hneď v úvode utrhla a mal som opäť čo robiť, aby som ju dobehol. Podarilo sa mi to až na 13km po cca 1h:15m, pred Silnického prameni. Spoločne sme sa občerstvili vodou z batohu, s ktorým som utekal a bežali smerom na Biely Kríž, kde sa kontroloval medzičas na 16tom kilometri. Boli sme tam cca za 1h:30m a pred medzičasom bola občerstvovačka, na ktorej som sa posilnil trochou Coca Coli a vody. Pokračovali sme popod Hajdúch cez Svätý vrch k Vydrici a cez trail Tri Jamy ku Slivovi a altánku, kde bola posledná občerstvovačka na 21.5km - cca po 2h:9m. Počkal som na Dášku, ktorá začala zaostávať, nakoľko sa trápila s bolesťami stehien. Kopol som do seba opäť Coca Colu, iontový nápoj a vodu. Dáška dala na bolesť magnézko a keďže už nemohla plnohodnotne bežať, poslala ma samého napred a tak som nelenil a bežal posledný úsek do cieľa sám, kde som ju počkal. Zo skúsenosti z testovacieho behu bol tento úsek trate najťažší - nasledovalo stúpanie na Dieliky, Bratislavský Drieňovec, Chlmec a finálne na Kamzík. Ale akosi som sa zmobilizoval, nepozeral na kopce, ale pod nohy, načerpal som sily a miernym poklusom som to zvládol a dobehol do cieľa za 2h:42m:35s, čo stačilo na celkové 123 miesto a 42 v kategórii. V cieli na Cvičnej lúke pod Kamzíkom som počkal na Dášku, ktorá sa opozdila o cca 8 minút. Prezliekli sme sa, dali kofolu a kávu v bufete Krka a krásne počasie sa medzitým pokazilo - rozpršalo sa a ochladilo. Pôvodný plán (kúpalisko) sme teda zmenili na plaváreň a výrivku v hoteli Nivy, ktorá skvele pomohla na nohy. Následne naša jazda pokračovala cez McDonald späť na Pezinskú Babu, pre druhé auto. Tam sa medzi časom ochladilo na 12°C.

Štart: 1. Aug 2021 @10:15:00 | Cieľ: 12:57:55 | Vzdialenosť: 26,25km | Celkový čas: 2:42:35 | Čas pohybu: 2:38:45 | Tempo: 6:03/km | Prevýšenie: 645m | Calories: 2,242
Meno: Viktor BALINT, 1978 | Číslo: #239 | Trať: BK26 | Kategória: M40 | Secondary Category: zelenáč muži | klub: The Minions | Oficiálne tempo: 6:15 min/km | cieľový čas: 02:42:35 | abs. poradie: 123/274 | por. M40: 42/85 | por. Muži: 106/207 | zelenáč muži: 48/95

[Propozície] [Výsledky]

| ×  

Donovaly, SLOVAKIA

Dáška vyhrala cez sociálne siete registráciu a tak sme sa rozhodli, že pôjdeme. Prihlásil som sa aj ja na poslednú chvíľu, zohnali sme ubytovanie na Donovaloch (Villa Gloria) a po poobednom 12km výstupe na Končitú a poobednej registrácii sa, sme sa ocitli o 19:45 na štarte 10km behu. Pre istotu som si zobral na večerný beh aj čelovku, ktorú som nakoniec nepotreboval. Vyštartovali sme z čela preteku, tempo bolo však prirýchle. Dáška mi hneď ušla. Prvý kilometer bol iba okruh okolo hotelov v Donovaloch. Cestička nás vrátila späť na štart a následne sme smerovali žltou turistickou značkou, asfaltovou cestou, k rázcestiu "Pod Magurou". Okolitý ľudia nám fandili a povzbudzovali nás. Dášku som videl na dohľad, sem tam som s ňou držal tesný kontakt, ale na zbehu smerom k údolnej stanici lanovky na Novú hoľu sa mi vzdialila. Bežali sme chodníkom popri hlavnej ceste - prekrížili sme ju lávkou a nasledovala občerstvovačka. Na pár sekúnd som zastal, napil sa, nakoľko som mal sucho v ústach po nosných kvapkách, vypláchol ústa a oblial som sa. Akoby som sa pokropil živou vodou. Nasledovalo totiž troj kilometrové stúpanie na Polianku. Veľa pretekárom došli na tomto úseku sily. Ja som však bežal v tempe, predstavujúc si, že bežíme s Dáškou z Limbachu na Vyvieračku. Postupne som obiehal bežcov, až som dobehol aj Dášku, s korou sme spolu dobehli k otočke na Polianke. Nasledoval dlhý zbeh dole. Mal som trochu obavy, že mi na ňom Dáška utečie, tak som si pár krát hlasno zakričal a naštartoval tak turbo motor a držal som tempo. Nasledovalo ešte jedno stúpanie na Močiarku, ktoré už bolo viac menej v pohode, držali sme pozície a tempo. Po otočke na Močiarke sme trielili už iba do cieľa a vychutnávali si nezabudnuteľnú panorámu a výhľady na okolitú prírodu na Donovaloch. Utekal som ako som vládal. Dostal som sa do pár sekundového vedenia pred Dáškou a dobehol do cieľa na celkovom 77 mieste a 27 mieste v kategórii M40-49. Dáške gratulujem k skvelému tretiemu miestu v kategórii. V cieli nás čakala zaslúžená medaila a voda. Počkali sme ešte na odovzdávanie cien, ktoré bolo od 21:00. Ochladilo sa a celkom uzimení sme pri teplote 17°C dobehli okolo 22:00 na ubytko. Nasledovali dva čaje, bábovka, teplá sprcha a regenerácia pred zajtrajšou bežeckou turistikou na Veľkú Chochuľu.

Štart: 24. Jul 2021 @19:45 | Vzdialenosť: 9.88km | Celkový čas: 0:50:22 | Čas pohybu: 0:50:14 | Tempo: 5:05/km | Prevýšenie: 214m | Calories: 853
Meno: BALINT Viktor (SVK) 1978 | Štartové číslo: 1168 | Team: The Minions | Kategória: Muži 40-49 rokov | Čas: 0:50:20 | Strata na víťaza: 13:38 | Celkové poradie: 77 (zo 128) - 44:56% | Poradie Muži: 68 (zo 128) - 53:47% | Poradie Kategória: 27 (z 50) - 53:47%
Tempo (km: pace elev): 1: 4:34/km 15m | 2: 5:09/km 19m | 3: 4:26/km -64m | 4: 4:36/km -28m | 5: 5:54/km 40m | 6: 5:39/km 37m | 7: 6:05/km 49m | 8: 4:42/km -34m | 9: 5:03/km -16m | 0.88: 4:38/km -17m

[Propozície] [Výsledky]

| ×  

Obec Kordíky, Banská Bystrica (Slovensko)

Kto si tieto preteky nespútanou divočinou hrebeňom Kremnických vrchov raz vyskúša, natrvalo si ich zamiluje. 26,42 kilometrový kráľovský okruh ťa prevedie celým hrebeňom a má o čosi viac, než všetko, čo kvalitná krosová šialenosť má mať. Na poslednú chvíľu sme sa s Dáškou prihlásili na túto extrémnosť na Kordíkoch, zohnali ubytovanie v Banskej Bystrici (zo soboty na nedeľu) a v sobotu ráno, po troch hodinách spánku, som o 4:30 vyrazil z domu. V Bratislave sa akurát extrémne rozpršalo, padali vodopády vody z neba, ktoré našťastie za Pezinkom ustáli. Do Kordíkov sme prišli asi s pol hodinovým predstihom, čo nepridávalo na pred závodnej pohode. Parkoviská boli plné a tak sme museli parkovať dole pri futbalovom štadióne a na štart si cca 1km vyšlapať do kopca. Zaregistrovali sme sa v OÚ Kordíky a tesne sme chytili štart preteku. Vyštartovali sme skoro zo záveru štartového poľa, s batohom na chrbte, kde som musel mať povinnú vodu (zobral som si 0,75l fľašu) a bežali sme za sebou - Dáška predo mnou, ja za ňou. Vláčik bežcov sa tiahol z dediny cez chatársku oblasť, stúpaním modrou značkou smerom na Štefanku 1010m, k rázcestníku Ištvánka, kde sme sa napojili na žltú značku k rázcestníku "Pod Tablou". Odtiaľ sme červenou značkou po hrebeni Kremnických vrchov zdolávali vrcholy a sedlá: Tabla 1178m, Kordícky štít 1181m, Kordícke sedlo, Vyhnatová 1283m, sedlo Tunel, Kremnická skala 1212m, Skalka 1231m, Bystrické sedlo, Mýtny vrch 1221m, Králické sedlo, Zlatá studňa 1265m, Velestúr 1254m. Stúpania boli miestami prudké a na úzkych lesných cestičkách sa tvoril zástup bežcov, ktorý sa ťažšie obiehal. Zbehy a výbehy boli zaujímavé, čarovné, ale i fyzicky náročné. Po 14,75km sme dobehli k sedlu Tri Kríže, kde bola občerstvovacia stanica a zároveň kontrola pretekárov s časovým limitom 2h:30m. Tí pretekári, ktorí neprebehli týmto úsekom do 11:00, boli zastavený a v doprovode stiahnutý z trate k lyžiarskemu vleku na Králikoch a následne odvezený do miesta štartu pri OÚ Kordíky. Nám sa s Dáškou podarilo stihnúť časový limit a tak sme pokračovali, po občerstvení sa (kofolou, vodou a ionťákom), zvážnicou popod Lopúchový vrch na lyžiarsky vlek na Králikoch. Na klesajúcej zvážnici sa mi veľa bežcov, včetne Dášky vzdialili. Dáška utrpela aj pád, ale nakoniec všetko dobre dopadlo a odniesla si iba zopár modrín. Pri strelnici sa trať pripájala na trať hlavnej kategórie a pokračovala cez dve občerstvovacie stanice (na 21,80km a 24km pri Hoteli Lesák). Na oboch som si dal melón, ionťák a vodu. Dobeh do cieľa pokračoval stúpaním do obce Kordíky - miestami aj cez blatisté trávnaté bažiny. Cieľovú rovinku sme poznali (keďže sme ju museli zdolať pred štartom) a tak som na poslednom kilometri pozbieral zvyšok síl a predbehol som zo 10 bežcov, včetne Dášky a dobehol po 3h:18m:35s na celkovom 123 mieste do cieľa. V cieli som sa dlhšie spamätával z dehydratácie konzumáciou naporcovaného melóna, či pitím vody. Počkali sme na vyhlásenie víťazov a mali sme aj trochu šťastie, nakoľko sa po preteku rozpršalo, hrmelo, blýskalo sa a voda padala z neba ešte zopár hodín. My sme zatiaľ vyrelaxovali na hoteli Urpín v Banskej Bystrici a po vypršaní sa sme pozreli krásne historické centrum a dali si zaslúženú večeru.

Trasa: Kordíky - Ištvánka - Pod Tablou - Tabla 1178m - Kordícky štít 1181m - Kordícke sedlo - Vyhnatová 1283m - sedlo Tunel - Kremnická skala 1212m - Skalka 1231m - Bystrické sedlo - Mýtny vrch 1221m - Králické sedlo - Zlatá studňa 1265m - Velestúr 1254m - Sedlo Tri kríže - Králiky - Chata pod Tajovom - Kordíky
Štart: 17. Jul 2021 @08:30 | Vzdialenosť: 26.45km | Celkový čas: 3:18:35 | Čas pohybu: 3:12:00 | Tempo: 7:15/km | Prevýšenie: 1,112m | Calories: 2,285
Meno: BALINT Viktor (SVK) 1978 | Štartové číslo: 554 | Team: The Minions | Kategória: M – Muži od 40 rokov | Čas: 3:18:35 | Celkové poradie: 123 (zo 232) - 53:47% | Poradie Muži: 109 (zo 182) - 60:40% | Poradie Kategória: 61 (zo 110) - 55:45%

[Event Schedule]

| ×  

Demänovská dolina (Slovensko)

Závod šplhá až na vrchol Poludnica 1549m – dominantný vrchol v národnom parku Nízké Tatry. Dychberúcí a technický závod tradične láka špičkových horských bežcov. Zároveň je to však závod s pohodovou a priateľskou atmosférou, usporiadaný bežcami a milovníkmi hôr. Rozhodli sme sa s Dáškou, že sa ho zúčastníme, keďže je aj jedným z pretekov GOLDEN TRAIL série. Do Demänoskej Doliny sme prišli v piatok podvečer a stihli sme si pozrieť štart a prvé metre trate. Bude to veru náročné. Dali sme si večeru, vyspali sa na to a o 9:00 ráno nás čakal štart preteku. Na štarte sa zišla špička najlepších bežcov do vrchu. Počasie malo byť v sobotu nevyspytateľné, preto nás organizátor predom upozornil, že na prvej občerstvovačke bude aj časová kontrola s limitom 2 hodiny a vraj pravdepodobne viacerí tento limit nedosiahneme a budeme otočení späť. Hrozili búrky a blesky a preto bol na Poludnici človek, ktorý strážil počasie a v nebezpečnej situácii mal pretekárov zastaviť, či odkloniť z trate. Vyštartovali sme s Dáškou z čela preteku a pomaly sme stúpali náročnou traťou pod Demänovskou horou. Na úzkom chodníku nás každú chvíľu obiehal rýchlejší bežec. Stúpanie bolo prudké, miestami aj technicky, či psychicky náročné. Na chrbáte som mal CamelBag, v ktorom som mal okrem vody aj Dáškinu bundu. Záťaž na chrbáte bola veľmi cítiť. Na prvú občerstvovačku (Za Vrátami) sme dobehli cca za 1h:26m, tj. v časovom limite a opadla z nás prvá nervozita. Začalo sa však dlhé prudké stúpanie - najprv asfaltom, následne od sedla pod Kúpeľom lesnými cestičkami. Terén bol čím ďalej tým náročnejší - popadané stromy, kamene, skaly, korene, miestami sme preskakovali potoky. Prešli sme vrcholom Kúpeľ a štverali sa s vyplazeným jazykom okolo jaskýň na strmý vrchol Poludnice. Trochu som si poudieral kolená o popadané haluze zo stromov, ale zvládli sme to a Poludnicu sme zdolali. Za odmenu sme si pozreli trochu výhľady, ktoré boli ozaj úžasné a stáli za tú námahu. Počasie bolo nakoniec skvelé - vyčasilo sa a začalo byť jasno a teplo. Občerstvili sme sa vodou z batohu a chytro pokračovali hrebeňom k Prednej Poludnici, kde sme zahli doľava na modrú značku smerujúcu na Končitý vrch. Orientácia na trati bola miestami neistá, veľa ľudí poblúdilo a ja som pre istotu pár krát kontroloval navigáciu, či sme stále na trati. V technickom klesaní sme zdolali jeden železný rebrík a vyklesali cez Bodovú a Vápennú do Iľanova, kde nás čakala druhá (už aj trochu vymodlená) občerstvovačka s iontovým nápojom. Občerstvili sme sa a stúpali na 825m vysokú Rohačku, kde sme stretli paraglaidistu, ktorý sa pripravoval na štart. Najradšej by som s ním zletel do doliny, povzdychol som si. Ale nelenil som a zbehli sme s Dáškou lyžiarskou lúkou dole a nasledovalo posledné mierne, ale zároveň pre mňa už veľmi náročné stúpanie v horúčave na kopec Jamy. Tu sa mi už Dáška utrhla. Z kopca nasledovalo klesanie do cieľa, v ktorom som predbehol jedinú bežkyňu. Do cieľa som dobehol nakoniec úplne vyčerpaný a dehydrovaný, v čase 4h:17m:09s. Kopol som do seba dve pollitrové kofoly a dali sme si obed v neďalekej Kolibe. Je to za nami.. Náročný pretek sme nakoniec zvládli trochu lepšie, ako sme reálne očakávali. Podvečer sme zbehli do Liptovského Jána, vyrelaxovať nohy a telo v termálnom prameni Kaďa.

Trasa: Demänovská Dolina, ATC Bystrina - Pod Demänovskou horou - Iľanovské sedlo - Za Vrátami - Iľanovská dolina - Sedlo pod Kúpeľom - Kúpeľ 1270m - Poludnica 1548m - Predná Poludnica - Končitý vrch 1390m - Iľanovo - Demänovská Dolina, ATC Bystrina
Štart: 26. June 2021 @9:00 | Vzdialenosť: 23.47km | Celkový čas: 4:17:09 | Čas pohybu: 3:44:49 | Tempo: 9:35/km | Prevýšenie: 1,565m | Calories: 2,060
Meno: BALINT Viktor (SVK) 1978 | Štartové číslo: 191 | Team: The Minions | Čas: 4:17:09 | Celkové poradie: 169 (zo 188) | Poradie Muži: 141 (zo 151)

[Event Schedule]

| ×  

Location: Valčianska Dolina 1054 , 038 35 Valča, SLOVAKIA

Po dlhšej pandemickej pauze som sa rozhodol zapojiť opäť do kolotoča prekážkových pretekov. Prvý slovenský SPARTAN Race v tomto roku zavítal do Valčianskej doliny. Registroval som sa na poslednú chvíľu a zohnať ubytovanie tiež nebolo najjednoduchšie, nakoniec sa však podarilo v hoteli DEER, priamo vo festivalke. Vo Valči sa konal Trifecta weekend, ja som však nastúpil iba na jeden z pretekov - na sobotňajší BEAST, ktorý je zaradený v CEU MOUNTAIN sérii. Počasie bolo horúce, slnko pražilo už od rána, teploty sa prehúpli ďaleko cez 30°C. Vyštartoval som o 8:40 v Age Group vlne a Dáška mi sekundovala a robila skvelý support na trati. Prvé prekážky boli jednoduché, vážnejšie nasledovali na kopci Valčianska Javorina 831m, kde som zdolal Olympus aj Bender a následne aj pohodovo Twister, pri ktorom som sa na prekvapenie vôbec neunavil. Skvele som prešiel aj Monkey bar a nasledovalo plávanie, ktoré bolo reálne brodenie sa po pás v hlbokom blate v špinavej vode. Do topánok sa mi nabralo kopu kamenia a blata. Pokračovali sme behom na zjazdovku, kde nasledovali 22kg pytle - 320m kolečko (dole/hore) s prevýšením 30m. Nasledoval Atlas a za ním Peťo Malár ako dobrovolník na Ballance. Skvele povzbudil a poradil kadiaľ ísť a vyšlo to, tak som si bojovo zakričal AROO! Zapamätal som si kód GD9N59 a nasledovala dlhá bežecká časť s tiahlym stúpaním, v ktorom sa mi vryl kód poriadne hlboko do hlavy. Bežecká časť bola okorenená prebehmi cez potoky Valčianka, či Hnilický potok. Vystúpali sme Malou Šindlovou, poza Partizánske zemľanky, do nadmorskej výšky 917m (Rázcestník pod Skalkou). Po krásnych výhľadoch a zbehu nasledoval trochu obávaný Tyrolský traverz, ale nasadil som rukavice a pomaly ho úspešne prerúčkoval až k zvončeku. Cez menej náročnejšie prekážky som dobehol na 20 kilometri ku kýblovej brigáde - 340m okruh popod lanovkou s prevýšením 45m. Brigáda ma tak vyšerpala, že ďalšie prekážky sa stali brutálne náročné. Nešťastne som spadol na MultiRigu, kde nasledovali prvé angličáky. Potiahol som sane, otočil Flip, ale šplh ma tak zapiekol, že som si dal druhé angličáky a nešťastný pád na hrane Z-Wallu skompletizoval troje angličákov. Chuť som si napravil na skvele trafenom oštepe a cez potok a plazením sa pod ostnatým drátom v potoku som sa dostal k poslednej prekážke - Hercules Hoist. Sily bolo už pomenej, ale vytiahol som ho a preskokom cez poslednú prekážku (stenu) som dobehol do cieľa horského preteku, ktorému dominovali tiahle stúpania, či behy cez potoky. Pretek hodnotím nakoniec kladne, mal som veľké obavy z návratu do tohto kolotoča, nakoľko som, okrem behu, nemal možnosť skoro rok trénovať vo fitness - silový tréning. Celkovo mi teda poklesla sila, svalová hmota a to sa tak trochu odrazilo na silových prekážkach (MultiRig, Šplh). Horúci deň sme nakoniec zakončili v Turčianskych Tepliciach, kde sme si zaplávali (1200m) v horúcom liečivom 31°C bazéne. Ďalší deň nenasledoval SUPER a SPRINT, ale sme sa okolo obeda vydali do Veľkej Fatry, kde sme si tréningovo zabehli trailový okruh z Gaderskej doliny: Ostrá - Bágľov kopec - Tlstá.

Štart: 19.June 2021 @8:40 | Vzdialenosť: 21.11km | Celkový čas: 3:50:17 | Čas pohybu: 3:04:06 | Tempo: 8:43/km | Energetika: 1,850 kcal | Prevýšenie: 1,213m | Rýchlosť: 143 kroky/min
Meno: BALINT Viktor (SVK) 1978 | Bib#: 56954 | Kategória: Age Group Men 40-44 | Klub: Bratislava | Čas: 3:50:17 | Poradie: 222 (z 863) | Poradie AgeGroup M40-44: 27 (z 45) | Poradie M: 197 (z 706)

Obstacles: 34 | 1 OUT | 2 Rolling Mud | 3 7ft Wall | 4 Stairway to Sparta | 5 5ft Wall | 6 Olympus | 7 Bender | 8 Twister | 9 Vertical Cargo | 10 Monkey Bar | 11 Swimming | 12 Dunk Wall | 13 Hurdles | 14 Slip Wall | 15 Sandbag | 16 Atlas Carry | 17 Ballance | 18 Memory Test (GD9N59) | 19 8ft Wall | 20 Tyrolean Traverse | 21 Armer | 22 Inverted Wall | 23 Bucket Carry | 24* Multi Rig | 25 Plate Drag | 26 Small Cargo | 27 Log Flip | 28* Rope Climb | 29* Z-Walls | 30 Spear Throw | 31 Barbed Wire | 32 Big Cargo | 33 Hercules Hoist | 34 6ft Wall | (* 30 Penalty Burpees - Total: 90)

Medzičas | Čas | Por.M | Por.AG40-44
8-Twister | 0:48:09 | 116 | 18
12-Dunkwall | 1:11:01 | 197 (+81) | 28 (+10)
15-Sandbags | 1:18:34 | 179 (-18) | 25 (-3)
19-8ft Wall | 1:48:20 | 165 (-14) | 24 (-1)
23-Bucket | 3:03:15 | 174 (+9) | 27 (+3)
Finish | 3:50:17 | 197 (+23) | 27

[Event Schedule]

| ×  

Podhradie (Topoľčany), okres Nitra

Konečne, po dlhom pandemickom čakaní, sme sa postavili spolu s Dáškou na štart prvého oficiálneho preteku roku 2021 - RUIN Run. Je to trailový beh pohorím Považského Inovca v okolí Topoľčianskeho hradu. Štart prebiehal od 8:00 do 15:10 každých desať minút vo vlnách po piatich bežcoch. Nám sa podarilo prihlásiť na poslednú chvíľu do vlny o 12:10. Počasie vyšlo, po dňoch dažďa krásne vyšlo slniečko. Pred štartom sme sa nadopovali RedBullom a spolu s troma bežcami sme odštartovali vo vlne na krásnych 14km po lesných cestičkách a zvážniciach. Vyštartovalo sa okolo hradu, chodníkom sv. Cyrila a Metoda a zahli sme na lyžiarsku lúku a popod vlekom vystúpali strmým stúpaním. S Dáškou sme držali rovnaké tempo, mal som čo robiť, aby som jej stíhal. Príjemnou zvážnicou sme sa obtočili okolo kopca Úhrad a mierným vlnovitým klesaním sme prebehli Pod smutný vŕšok. Tam sa odklonila 14km trať od 8km (ktorá pokračovala asfaltom do dediny) a 14km sme pokračovali popod rampu na druhý okruh - Popod Hrabový vrch až k Urbárskemu háju pri Duchonke, kde sme zahli do Slivničnej doliny, v trochu zle značenom mieste sme preskočili cez potok Slivnica a zahájili stúpanie lúkou Kračiny a kliny do Podhradia. S Dáškou sme si na trati dobre sekundovali, držali sa bok po boku a príjemným rýchlejším tempom sme dobehli do cieľa, kde nás čakala mydlová medaila a banány. Celkovo som sa umiestnil na 32 mieste (z 93 klasifikovaných), na 18 mieste v kategórii M40 (zo 46) a ako 29 muž (zo 79). Dáške gratulujem k skvelému umiestneniu - 4 miesto v ženách (zo 14) a 2 miesto v kategŕii Z40 (zo 7).

Štart: 8.May.2021 @12:10 | Vzdialenosť: 14.35km | Čas: 01:19:59 | Tempo: 5:34/km | Prevýšenie: 437m | Kalórie: 1,207 |
Meno: Viktor BALINT (1978) | Klub: The Minions | Bib#: 128 | Trať: 23km | Kategória: M40 | Cieľový čas: 1:19:59 | Abs. poradie: 32/93 | Poradie M40: 18/46 | Poradie Muži: 29/79

[Výsledky]

| ×  

Races: 21

---

Spartan Race

Races: 11 | Sprint: 5 | Super: 3 | Beast: 3
Trifecta: 3 | Regional Trifecta: 1 | Trifecta Weekend: 1

CEU REGIONAL SERIES 2020:
Races: 3 | Age40-44:17 (of 19) Points:1857

#	Race	Points	Rank	Age	CEU Age
3	SPARTAN BEAST Białka Tatrzańska	617	286	27	17
2	SPARTAN SPRINT Pezinok	610	429	29	25
1	SPARTAN SPRINT Kroměříž	630	537	35	70

2020 Age Group World Series:
AgeM40-44:19 (of 2417 with points) Overall:169 (of more than 15408 with points) Gender:122 (of more than 2433 with points) Points:5677

---

Karpatský pohár v horskom behu

Races: 6 | Rank:11 (of 699) Age40-49:3 (of 177) Points:571.44 | cena Gandalfa bieleho: Rank:15 (of 699) Points:657.85

Results						Karpatský pohár
#	Race	Points	Gandalf	Rank	Age	Rank	Age	Gandalf
6	Kamzík 1000+ Klasik	56.06	75.42	63	16	11	3	15
5	10. Mariatálsky štvanec	103.23	119.93	56	22	12	3	16
4	Krasňanská kúria Night Trail	110.01	126.34	27	12	10	3	17
3	12. Biela stopa Run & Walk	118.96	134.78	29	14	14	4	18
2	8. Bežecký kros orešanskými vinohradmi	104.13	104.26	49	16	40	10	40
1	3. Zimný Račiansky kros	79.05	97.12	97	19	126	25	140

---

×  

Čachtice (Slovensko), okres Nové Mesto nad Váhom, budova: Expozície LEGENDARIA

Prezentácia: od 9.00 až kým sa neodprezentujú všetci pretekári
Štart: od 9:30 hod. každú minútu až kým neodštartujú všetci pretekári
Formát pretekov: Vzhľadom na aktuálny situáciu prebehnú preteky formou intervalových/vlnových štartov po 6 ľuďoch každú minútu. Pre pretekárov nebudú stanovené presné časy štartov, čiže každú minútu odštartuje 6 pretekárov ktorí budú pripravení na štart.
Parkovanie a prístup na miesto prezentácie a štartu: Parkovanie bude možné iba na špeciálne vyhradenom parkovisku asi 100 - 200 metrov od štartu. Do priestoru prezentácie a štartu budú pretekári vpúšťaní postupne tak, aby celkový počet účastníkov v jednom momente nikdy nepresiahol 30 osôb.
Dlžka trate: 23 km, + 950 m prevýšenie; Povrch: 75% lesné chodníky, 25% asfalt
Účastnícky limit: nie je

Tento rok, vďaka Korona opatreniam, sa Čachtický krvák odštartoval formou časovky - max 6 štartujúcich každú minútu. Zmenilo sa umiestnenie štartu a cieľa a tomu sa prispôsobila aj trať, ktorá bola o čosi kratšia, s menším prevýšením, ako som bežal posledne. Ale to nevadí - nová trať, nové výzvy. S Dáškou sme vyštartovali o 10:55:53 a bežali sme spolu - čo sa len dalo, tak ako sme vládali. Ťahali sme sa navzájom, ona mňa do kopca, ja ju z kopca. Postupne sme dobiehali aj pomalších bežcov a obiehali ich. Trochu náročnejší bol obojsmerný úsek, v ktorom sme sa vyhýbali oproti bežiacim pretekárom, ktorí mi neváhali utŕžiť aj nejednu ranu lakťom, či ramenom. Ale je to veru krvák, tak som to zobral športovo. Celkovo sme zdolali 4 výživné stúpania a vychutnali sme si aj zamrznutý kopec - Veľký Plešivec, z ktorého bol krásny výhľad do okolia. Zo stromov nám popadal na hlavy aj ostrý ľad a nasledoval dlhý zbeh dole do doliny a do dediny. Robil som čo som mohol, aby som stačil Dáškine tempo. Nakoniec sme skoro bok po boku dobehli do cieľa - zaostal som iba o 3 sekundy. Mne to stačilo na 33 miesto v kategórii a Dáške na úžasné 2 miesto v kategórii, k čomu jej úprimne gratulujem.

Štart: 29.11.2020 @10:55:53 | Cieľ: 29.11.2020 @13:24:16 | Vzdialenosť: 22.11km | Čas: 02:28:23 | Tempo: 6:39/km | Prevýšenie: 867m | Kalórie: 1,887 | Teplota: 2,8°C Mostly Cloudy | Pocit ako pri: 0,0°C | Vietor: 13 km/h SSZ | Vlhkosť: 81 % | Priemerné tempo pohybu: 6:27 min./km | Najlepšie tempo: 3:44 min./km | Priemerná kadencia behu: 158 kroky/min | Maximálna kadencia behu: 224 kroky/min | Priemerná dĺžka kroku: 0,97 m
Meno: Viktor BALINT (1978) | Klub: The Minions | Bib#: 10 | Trať: 23km | Kategória: M40 | Cieľový čas: 02:28:23 | Oficiálne tempo: 7:03 min/km | Abs. poradie: 104/263 | Poradie M40: 33/75 | Poradie Muži: 94/199

[Event Schedule]

| ×  

Location: H-8200 HUNGARY, Veszprém-Jutaspuszta, Újmajor tábor

Vzhľadom na medzinárodnú situáciu týkajúcu sa koronavírusu a po konzultácii s príslušnými orgánmi a maďarskými obrannými silami sa organizačný výbor Spartanu rozhodol, že preteky cti, naplánované na 4. - 5. apríla 2020, sa budú konať neskôr. Nakoniec sme sa dočkali a situácia okolo koronavírusu sa minimálne v maďarsku ukľudnila a tak som sa mohol postaviť, po dlhšej pauze, opäť na štart preteku. Nedeľný Super by sa mi viac hodil do vyskladania Trifecty, ale už som v registrácii nič nemenil a išiel som Sprint, ktorý som mal kúpený od 3. februára.
Vycestovanie do Maďarska podľa oficialít nebolo vôbec také jednoduché. Vyžadoval sa negatívny "TAMP_SARS-CoV-2 RNA (PCR)" test, nie starší ako 3 dni a pozvánka/potvrdenie na športový pretek. Vybavením testu a certifikátu na vycestovanie som obetoval celý týždeň pred pretekom a stálo ma to okrem kopu času aj 80 EUR.
Štart preteku som mal v sobotu o 7:20. Znamenalo to vstávanť ráno o 3:00 a o 4:00 vyraziť z domu. Prechod cez hranice bol ale prekvapujúco bezproblémový, tj. colníci nevyžadovali žiadne testy ani certifikáty na vycestovanie. Nevadí, ale mal som ich, veď keby niečo. Cesta autom do Veszprému bola celkom ľudoprázdna a teda rýchla.
Do Spartan festivalky som dorazil včas. Teplota skoro ráno o 6:30 bola mrazivá, chladných -1°C a námraza na tráve i na tvári. Cez prísne Korona kontroly som sa postavil na môj možno posledný tohtoročný štart preteku. 3,2,1 a vyštartoval som na maďarské vojenské tankové polia, zdolávať Spartanské prekážky. Najprv som zdolal steny, potom podliezol pod vojenskú plachtu, opäť steny, až kým som nepribehol k Balancu. Ten bol z rána poriadne namrznutý a šmykľavý. Spravil som prvý krok a už som bol mimo úzkej latky, pripravený na prvé angličáky. Nevadí, očakával som to. Angličáky potešili, zahrialy a pokračoval som v behu cez maďarské mínové polia a lúky. Zdolal som Monkey Bar a ľahký a krátky Bucket Carry (kde sme asi traja pretekári zle odbočili, ale rýchlo sme sa vrátili na trať). Jednoduchý bol aj Inverted Wall a taktiež Sandbag Carry, s ktorým som si aj pobehol. Nasledovalo celkom zaujímavé bežecké kľučkovanie borovicovým zákopovým lesíkom, preliezol som Cargo siete, vyšplhal sa a zvládol som aj Z-Wall. Príjemne som si užil Atlas Carry a celkom zaujímavý bol aj Barbedwire High 2 (dlhá rovná ulička prepletaná ostnatým drôtom). Dobehol som k saniam, ktoré som potiahol a odtiahol a prišiel obávaný oštep. Namieril som, hodil, ale minul o cca meter vpravo. Nasledovali druhé Burpees. Sklesnutú náladu som si vynahradil skvele vytiahnutým Hercules Hoistom a dobehol som do Military Zóny. Hneď pri vstupe do zóny som vyfasoval od vojaka cvičný samopal a vojak mi prikázal, že sa mám ísť plaziť so samopalom pod vojenský transportér. Paráda. Pobehol som pár metrov so samopalom a preskočil s ním aj cez dve vyššie steny. Následne som ho odovzdal, preliezol som cez dve korby nákladných áut a cez dva delostrelecké kanóny. Stairway To Sparta ukončil Military Zónu. Tam ma skvele povzbudil víťaz pretekov, Peťo Žiška, a vyhecoval na posledné prekážky. Multirig pozostávajúci z tyče a kruhov som bravúrne prešiel, ako aj Slip Wall a pretočil som aj dva krát ľahký Log. Do cieľa chýbalo už iba Big Cargo a pekná HONOR medaila mi vysela po 59 minútach pekného preteku na krku.
Poobede sa skvele vyčasilo a teplota stúpla až na príjemných 14°C. Po ceste domov som sa zastavil na čarovnej zrúcanine hradu Csesznek.

Štart: 7.11.2020 @7:20 | Vzdialenosť: 6.77km | Čas: 0:59:11 | Čas pohybu: 0:49:03 | Tempo: 7:14min/km | Energetika: 636kcal | Prevýšenie: 52 m | Rýchlosť krokov: 151 kroky/min
Meno: BALINT Viktor (SVK) 1978 | Bib: 55071 | Kategória: Age Group Men 40-44 | Klub: Bratislava | Čas: 0:59:11 | Poradie: 393 (z 3559) | Poradie Age Group Men 40-44: 31 (z 58) | Poraddie Muži: 363 (z 2390)

Obstacles: 26 | 1 OUT | 2 OUOUO | 3 Barbedwire High | 4 5ft Wall | 5 Hurdles | 6 6ft Wall | 7* Ballance | 8 Monkey Bar | 9 Bucket Carry | 10 Inverted Wall | 11 Sandbag Carry | 12 Vertical Cargo | 13 A-Cargo | 14 Rope Climb | 15 Z-Wall | 16 Atlas Carry | 17 Barbedwire High 2 | 18 Plate Drag | 19* Spear Throw | 20 Hercules Hoist | 21 Military Zone (crawling under the transporter with a submachine gun, 2x over the wall with a submachine gun, 2x over the truck, 2x over the cannon) | 22 Stairway To Sparta | 23 Multirig | 24 Slip Wall | 25 Log Flip | 26 Big Cargo | (* 30 Penalty Burpees - Total: 60)

Medzičas      | C.poradie | Čas       | Por.Muži    | Por.AG40-44
9 Bucket       | 541        | 0:18:55 | 502         | 28
11 Sandbags | 445 (-96) | 0:25:16 | 418 (-84) | 29 (+1)
16 Atlas       | 417 (-28) | 0:39:31 | 389 (-29) | 31 (+2)
21 Military   | 406(-11)  | 0:52:09 | 374 (-15) | 34 (+3)
Finish          | 393 (-13) | 0:59:11 | 363 (-11) | 31 (-3)

[Event Schedule]

| ×  

Železná studnička, Bratislava (Slovensko)

Parametre: dĺžka: 21,5km - prevýšenie: 1.066m - kilometrovné: 4,62€ [Rules] [Map] [Gpx]

• Každý si môže vybrať, ktorý deň a v ktorú časť dňa pôjde. Štart pretekov je individuálny, podmienkou je, aby bol beh začatý aj ukončený v termíne súťažného kola (a aby bol absolvovaný na jeden krát).
• Behy počas súťažných kôl je nutné začať aj končiť pri hríbiku pri Červenom moste.
• Každý kto sa chce stať účastníkom súťažného kola musí poslať najneskôr do polnoci ďalšieho dňa po absolvovaní behu záznam s informáciami o behu a gpx súbor vyplnením webového formuláru: [Link] (Poznámka: Linka na zaslanie gpx súboru sa vám zjaví až po odoslaní údajov o vašom behu! Pri názve súboru prosím používajte konvenciu priezvisko-meno-roknarodenia-datumbehu-casstartu.gpx, príklad: Zatopek-Emil-1922-20160521-0734.gpx)
• Každý bežec môže počas súťažného kola absolvovať ľubovoľný počet behov. Podmienkou je, aby to bolo v definovanom čase a aby poslal záznam a gpx súbor zo svojho behu.
• Pokiaľ bežec nedodá gpx súbor, nebude jeho beh zaradený do vyhodnotenia. Je potrebné, aby každý, kto chce byť vyhodnotený a zaradený do zlosovania odmeral a poslal svoj vlastný gpx záznam. Aj v prípade, že budú bežať viacerí bežci spolu. NEstačí poslať jeden záznam s poznámkou bežalo nás xy a zoznamom ľudí.
• Dodané gpx súbory budú porovnávané s originálnymi trasami. Pokiaľ pri odchýlkach medzi nameraným gpx bežca a trasou pretekov nedôjde k skráteniu trasy, bude do vyhodnotenia použitý nameraný čas.
• Za oficiálne nameraný čas je považovaný čas nameraný a zaznamenaný v gpx, konkrétne údaj Elapsed Time resp. v Strave nazývaný Race Time (t.j. nie Moving Time, ani Time). V prípade skrátenia trasy bude k bežeckému času pripočítaná penalizáciavrozsahu závislom od dĺžky skrátenia.Totoplatí za predpokladu, že bežec prebehne cez všetky vrcholy (vrcholové body) na trase. Pokiaľ niektorý vrchol vynechá, jeho beh nebude započítaný, a záznam môže byť použitý ako nesúťažná Iná (skrátená) trasa. (Pozn: Na trase je 6 vrcholových bodov u trasy Klasik)
• Dosiahnuté časy budú prepočítavané koeficientom vek a koeficientu ženy/muži, pomocou ktorých bude vypočítaný dosiahnutý výkon bežca. Pri výpočtoch sú použité koeficienty WMA (Svetová veteránska asociácia, aktuálny názov Svetová master asociácia) a koeficient ženy/muži vypočítaný porovnaním svetového rekordu u žien a u mužov z tabuliek WMA
• Pri výsledkoch bude vyhodnocované len jedno poradie spoločné pre ženy a mužov, bez delenia na vekové kategórie a bez delenia na mužov a ženy.
• Poradie bude robené podľa najlepšieho dosiahnutého výkonu. Víťazom súťažného kola Kamzík 1000+ bude bežec alebo bežkyňa s najlepším dosiahnutým výkonom na trase Kamzík 1000+ Klasik vypočítaným podľa vyššie uvedeného postupu. Do celkového poradia sa počíta iba najlepší výkon bežca.

Kamzík 1000+ Klasik (FINAL Results):
Name: BALINT Viktor (1978) SVK | Team: The Minions | Time: 2:46:59 | Rank: 63 (of 138) | Rank Age M40-49: 16 (of 42) | Points: 56,06 | Koef: 75,42

---

Attempt #2

Štart: št 29.Oct.2020 @12:09 | Distance: 21.74km | Elapsed Time: 2:46:59 | (Moving Time: 2:41:58) | Tempo: 7:27/km | Elevation: 1,124m | Calories: 1,762 | Teplota: 10,0°C Light Rain | Vietor: 6 km/h JJV | Vlhkosť: 94 %
Name: BALINT Viktor (1978) SVK | Team: The Minions | Time: 2:46:59 | Rank to 2.Nov.2020: 53 (of 107) | Rank Age M40-49: 12 (of 33) | Points: 59,74 | Koef: 78,90

Karpatský pohár v horskom behu 2020 (after 9. Rounds + Extra Rounds to 2.Nov.2020):
Rank:10 (z 677) Age40-49:3 (z 171) Points:575.12 | cena Gandalfa bieleho: Rank:14 (z 678) Points:661.33

Skúsili sme to spolu s Dáškou druhý krát, zabehnúť si trať "Kamzík 1000+ Klasik" (tj. 21.74km s prevýšením 1124 metrov) a pokúsiť sa udržať si pozíciu v Karpatskom pohári. Zobral som si deň dovolenky a vyštartovali sme vo štvrtok na pravé poludnie, v jesennom daždivom a blatovom počasí, v lockdown Korona čase. Ťahali sme sa navzájom - ona mňa do kopca, ja ju z kopca. Sama by ale dosiahla lepší čas, takže mám sa čo zlepšovať.
Predom som kopol do seba jeden RedBull a vyštartovali sme od Červeného mosta, smerom na rozhľadňu. Snažil som sa držať tempo s Dáškou, išlo sa mi dobre, ale boleli ma nohy. Pri TV veži mala už väčší náskok, ale počkala ma a spolu sme zbehli okolo Zajačieho skoku na Ahoj. Nasledoval výbeh k West clubu a zbeh k IX.mlynu, kde sme sa zlepšili o 5 minút oproti prvému behu. Vybehli sme opäť k West klubu a zbehli strminou cez Malý Kolešavec k Železnej studničke a následne pod Lyžiarsku lúku. Tá bola neskutočne premočená a blatová od dažďa, ktorý stále neprestával. Vybehli sme k hornej stanici lanovky a zbehli popod bobovú dráhu, šmykľavým blatom až ku Koziarke, kde sme mali už 15 minútový náskok. Prebehli sme k Snežienke a začali stúpať popod lanovkou k hornej stanici - bolo to trochu trápenie v súvislom blate a vode, ktorá tiekla cez kamene a korene. Hore pri lanovke sme mali už 20 minútový náskok, tak sme dali rýchle občerstvenie a utekali zbehom k Prvému rybníku, Železnej studničke a následne k Červenému mostu. Podarilo sa nám vylepšiť náskok na 24 minút oproti predošlému výkonu, čo je zázrak v takom špatnom počasí. Navyše sme neboli ani tak zničení ako posledne. Asi sme si zvykli a možno je to aj tým, že sme priebežne trénovali jednotlivé úseky.
Verím, že si túto výzvu ešte raz zopakujeme, musím sa však ešte viac namotivovať, aby som sa zlepšil v stúpaniach, v ktorých som dnes opäť zaostával.

---

Attempt #1

Štart: so 10.Oct.2020 @14:21 | Vzdialenosť: 23,75 km | Čas: 3:10:55 | Priemerné tempo: 8:02 min./km | Prevýšenie: 1.119 m | Kalórie: 1.814 Cal | Počasie: 17,2°C Fair | Vietor: 2 km/h | Vlhkosť: 72 %
Name: BALINT Viktor (1978) SVK | Team: The Minions | Time: 3:10:55 | Rank to 18.Oct.2020: 82 (of 103) | Rank Age M40-49: 22 (of 33) | Points: 10,97 | Koef: 32,87

Karpatský pohár v horskom behu 2020 (after 9. Rounds + Extra Rounds to 18.Oct.2020):
Rank:11 (z 673) Age40-49:3 (z 171) Points:526.35 | cena Gandalfa bieleho: Rank:16 (z 673) Points:615.30

S Dáškou sme sa pokúsili, v testovacom móde, po prvý krát, zabehnúť trasu "Kamzík 1000+ Klasik". Dáška si deň pred zabehla 25km trail s prevýsením 700m, ja som mal síce od behu pokoj, ale večer (deň pred behom) sme si ešte boli zaplávať (slabých 1700m). Na Železnej studienke bolo v sobotu poobede kopu ľudí, nebolo kde zaparkovať a tak sme zaparkovali až v neďalekom TESCO Lamač. Jedno je isté, víkend poobede nieje dobrá voľba na tento beh. Vybehli sme od turistického hríbika po žltej a následne červenej značke smerom na turistickú rozhľadňu na Americkom námestí. Od začiatku ma nohy moc neposlúchali, bolo cítiť tvrdé lýtka. Pri Televíznej veži na Kamzíku sme zbehli po schodoch dole a okolo Zajačieho skoku sme dali osmičku nad Ahojom. Z Ahoja prišlo prudšie stúpanie na Kamzík. Vystúpali sme aj Cvičnú lúku a okolo Westu (Shoppa), sme zahli doľava okolo kameňa (Teodor Edl) na trail. Naňom sme zahli do prvej doprava a zbehli sme dole k Deviatemu mlynu. Dole sme sa stočili na žltú turistickú značku a stúpaním sme sa dostali opäť k Edlovmu kameňu a zahli sme do prvej vľavo na Kameňák trail cez kopec Malý Kolešavec (390m). Náročný zbeh k Železnej studničke sme trošku netrafili a zahli sme na čiernu cyklo značku, ale podarilo sa nám vrátiť späť na trať. Vyrobili sme si menšiu zachádzku. Nad Železnou studničkou sme pokračovali trailom cez náučný chodník až k studničke Slalomka, odkiaľ sa pokračovalo na strmý výstup cez Lyžiarsku lúku na Hrubý Kolešavec (427m), k hornej stanici lanovky. Toto bol asi najhorší úsek, ktorý sme celý vyšlapali. Pokračovali sme ďalej okolo Koliby, cez bufet na Kamzíku a zbehli sme popod bežiaci vlek na Somárskej lúke, okolo studničiek, až na Koziarku, kde sme zahli na Koziarka Trail. Opäť sme vystúpali Pod Chlmec a následne zostúpali na Snežianku (spodnú stanicu lanovky). Tam prišlo ďalšie peklo - vystúpať popod lanovku hore, opäť na Hrubý Kolešavec (427m), k hornej stanici lanovky. Hore sme sa posledný krát zvrtli a namierili to dole popri cyklo Blue Trail až k Prvému rybníku na Železnej studničke. Nasledoval trail okolo Druhého rybníku, Železnej studničky, kde sme zahli doprava na trail nad Deviatym mlynom, Klepáčom, až do cieľa k turistickému hríbiku na Železnej studienke.
Výsledný čas 3:10:55 je trošku sklamaním (ale urobili sme si aspoň slabší základ). Nevládali sme utekať ani príliš prudké strminy, ani kamenisté zbehy, mali sme isté prestoje pri pozeraní do mapy, či občerstvovaní sa. Za uvedený čas sme získali iba zopár bodíkov (10.97) do Karpatského pohára v horskom behu a bránime si aj ja i Dáška 3. pozíciu v kategórii. Aby bolo bodíkov viac, natrénujeme trať a pre istotu si niekedy túto šialenú výzvu opäť zopakujeme.

| ×  

Marianka (Slovakia), futbalové ihrisko

9 kolo Karpatského pohára zavítalo na 10. ročník Mariatálskeho štvanca na úpätie Malých Karpát, na známe pútnické miesto, do obce Marianka. Počasie bolo, tak ako minulý rok, chladné +11.6°C, veterno s jemným dažďom, iným slovom povedané - mrcha čas. Pretek sa uskutočnil v neistom Korona čase, kedy opäť pribúdajú nakazení, preto boli na každom kroku zábrany, kontroly, povinné rúška, ale aspoň sme boli ochránení. Štart a cieľ preteku bol na futbalovom štadióne nad obcou. Odštartovali sme s 1 minutovým oneskorením o 15:21 a vybehli sme na lesnú, miestami blatisto kamenistú trať popri Mariánskom potoku na Malý Slavín, kde sme zahli popod Bystrickú horu na Svätý vrch. Od Svätého vrchu sme bežali po Svätojakubskej ceste späť cez Klčovanice do Marianky. Pocitovo sa mi nebežalo vôbec komfortne, mal som ťažké nohy, kamenné ruky a tlaky v bruchu. Dáška na tom bola podobne. Veľa bežcov ma obiehalo, v úvode do kopca a zhruba od polky trate z kopca, nakoľko zbehy neviem stále bezhlavo púšťať. Pokúsil som sa zabehnúť aspoň tak rýchly čas ako minulý rok, ale nakoniec sa mi to tesne nepodarilo - chýbali 2 sekundy. Tento rok to teda stačilo na 56 miesto celkovo a 22 v kategórii M40-49. Dáška dobehla kúsok za mnou a umiestnila sa na skvelom treťom mieste v kategórii, za čo jej gratulujem. V tombole sme tentokrát nič nevyhrali. Celý uzimení a premrnutí po náročnom bežeckom dni, v ktorom sa nám aspoň podarilo predbehnúť západ slnka a ani sme sa nestratili (tak je to v slogane behu), sme sa išli zohriať do blízkeho Bory Mall na dvojité kino.

Štart: 26.9.2020 @15:21 | Vzdialenosť: 9.53 km | Čas: 00:50:36 | Tempo: 5:18 min/km | Energetika: 797 kcal | Prevýsenie: 319 m | Rýchlosť: 171 kroky/min | Teplota: 11,6°C zamračené a slabý dážď
Meno: Viktor BALINT | Bib#: 257 | Trať: Veľký Štvanec | Kategória: M40 | Cieľový čas: 00:50:36 | Abs. poradie: 56 (z 147) | Poradie M40: 22 (z 42) | Poradie Muži: 48 (z 98)

km. tempo (km/h)
  1. 5:29 (10.93)
  2. 5:50 (10.28)
  3. 5:06 (11.73)
  4. 6:20 (  9.45)
  5. 5:23 (11.12)
  6. 5:35 (10.74)
  7. 4:59 (12.02)
  8. 4:37 (12.99)
  9. 4:54 (12.24)
10. 4:10 (14.38)

Karpatský pohár v horskom behu 2020 (after 9. Rounds):
Rank:12 (z 670) Age40-49:3 (z 171) Points:515.38 | cena Gandalfa bieleho: Rank:16 (z 670) Points:582.43

| ×  

Hrabovská dolina, 034 01 Ružomberok, SLOVAKIA

[Event Schedule]

Po štvrtkovom nočnom traily sa s Dáškou presúvame v piatok poobede do Žiliny. V sobotu sme vstávali o 4 ráno a 4:45 sme vyrazili na Malinô Brdo, kde ma čakal náročný Spartan Trifecta Weekend.
Prvý pretek (Beast) sa začínal v skorom chladnom rannom šere o 6:35 pri teplote +6°C. Zaparkovali sme parádne pri štarte a uzimený som nastúpil na skoro 24km Beast s prevýšením 1,649m. Dáška vyštartovala kúsok vedľa a bežala so mnou popri trati a spoznávala krásy a nástrahy, ktoré si na nás organizátory pripravili. Na trati som bojoval skoro 5 hodín a prešiel cez 35 prekážok. Nechýbali neskutočne prudké stúpania a klesenia, výbehy, či šialené zbehy cez ostré kamene a korene. Úspešne som prešiel cez všetky silové a rúčkovacie prekážky, krásne som zdolal aj obávaný Twister, či Tyrolský traverz. Prvé zaváhanie prišlo až na oštepe - namieril som a trafil drevenú konštrukciu pod terčom. Oštep sa zatrepal, dotkol sa zeme, ale ostal zapichnutý nad zemou. Angličáky za dotyk so zemou ma neminuli. Krásne som prešiel aj cez MultiRig (v kombinácii tyč-lano-kruhy) a následný šplh. Na 18tom kilometri to ale prišlo - nasledovala ťažká 30 minutová dvojkombinácia: Bucket Carry (vzdialenosť: 530m, prevýšenie: 36m, čas: 9m15s) a následný 27kg nemotorný Sandbag Carry popod vlek (vzdialenosť: 640m, prevýšenie: 64m, čas: 19m30s). Ťažká polhodinka mi odobrala skoro všetky sily a zvyšok preteku som sa už iba trápil - hlavne na Ballanci, kde som mal roztrasené nohy a neudržal rovnováhu. Silové veci som však naďalej zvládal v pohode. Na 23 kilometri sme dobehli do festivalky, kde sme prešli cez Hrabovský potok a nasledoval Slackline, z ktorého som očakávane spadol. Ale odniesol som Atlas, preplazil sa pod ostnatým drátom, otočil Flip a vytiahol Hercules, aby som chytro utekal k Vodnej nádrži Hrabovo a prebrodil ~50m s potopením hlavy pod vodu. Do cieľa som dobehol celý mokrý s úsmevom, že som získal unikátnu Mountain Series Beast medailu.

Poobede sme sa ubytovali v Hrabovskej doline vo festivalke a vyviezli sa kabínkovou lanovkou na Malinô Brdo, pozrieť krásy prírody, ktoré sa pri behu ťažšie vnímali. Vyšli sme na kopec Haliny 990m, z ktorého bol krásny výhľad na Malinô Brdo, Malinné 1209m, či Sidorovo. Príjemne sme zrelaxovali, dali si večeru a oddýchli pred blížiacou sa nedeľou.

V nedeľu ma čakal opäť skorý ranný beh (Super), v chladnom rannom pološere o 6:25 pri teplote +6°C. Bŕŕŕ, skoro ako cez kopirák. Tentokrát som vyštartoval z druhej rady štartového poľa a pri úvodnom výbehu do kopca som si držal tretie miesto vo vlne, až po prvú, alebo druhú prekážku. Trasa bola skrátená oproti sobote a tak sme sa čoskoro ocitli pred Twisterom v Sidorove, ktorý som krásne prešiel. Po pribehnutí na Malinô Brdo som sa psychicky pripravoval na oštep, ktorý som tentokrát minul o pár čísel vľavo. Krásne som prešiel cez pozmenený Multirig (tyč-kruhy), vyšplhal a vychutnal si 5 minútovú dvojkombináciu Bucket Carry (vzdialenosť: 260m, prevýšenie: 2m, čas: 2m20s) + 27kg Sandbag Carry (vzdialenosť: 240m, prevýšenie: 2m, čas: 2m30s), ktorá bola oproti sobote poriadne zjednodušená. Opäť som neprešiel cez Ballance - chýbal mi už iba posledný diel, ale neskutočne sa mi po rannej rose šmýkal, nevadí. Malé zaváhanie prišlo aj na Z-Walle, ktorý sa mi pošmykol, ale ako tak silné ruky ma udržali nad zemou a tak som iba zbystril zrak rozhodcu na trati. Po dobehnutí do festivalky a studenej kúre prebehom cez potok som si dal opäť angličáky na Slackline. Odniesol som ale Atlas, preplazil pod osnatý drát, dvihol ťažkého Herkula a bežal k vodnej nádrži, ktorú som s potopením hlavy pod dosku prebrodil. Záverečný Slip Wall a Cargo bol iba malina a dobehol som si do cieľa pre Super medailu, Regionálnu trifectu a Trifectu x3.

Dlho sme v cieli nepobudli, pretože adrenalín ustupoval, vonku bolo ešte chladno a so mnou začínala drkotať zima a tak sme sa ponáhľali na hotel pod horúcu sprchu, čajík a raňajky v posteli. Mali sme asi 90 minút na leňošenie, ktoré sme využili na dočerpanie síl, checkout z hotela, preparkovanie auta a prichystanie sa na záverečný Sprint.

Na Sprint som nastúpil o 12:20 v teplom slnečnom počasí v novom drese. Síl už nebolo na rozdávanie, nohy cítili únavu a ruky boli značne opotrebované. Úvodný výbeh do kopca už bol najpomalším z víkendu. Značne som sa vytrápil pri výbehu k lanovke na Malinô Brdo. Ako druhá prekážka nasledoval oštep. Sústredil som sa, ale tentokrát som terč podstrelil, takže nasledovali angličáky. Vysilený som prešiel cez Cargo a MultiRig (tyč-kruhy). Po MultiRigu som spozoroval na ruke odtrhnuté mozole. Na šplhu som sa neudržal a nechcel som si úplne do krvy doráňať ruky, dal som si preto angličáky. Už značne depresívne unavený som prebehol 240 metrovým kolečkom s ťarbavým 27kg Sandbagom na prevýšení 2 metre za čas 2m20s. Nasledovali sane a obávaný Ballance. Slniečko ho cez deň krásne preschlo, ja som sa sústredil a opakoval si nahlas "to dáš" a prešiel som ho. AROO!! Nasledoval už len zbeh do festivalky cez Monkey Bar, Z-Wall, Hurdles a zabudnutý Inverted Wall (ktorý už na šprinte už nemal byť, ale bol). Slackline po studenom potoku opäť ničím neprekvapil a 90 angličákov po každom preteku bolo aj tentokrát istých. Dobeh do cieľa cez vodnú nádrž, Slip Wall a Cargo bolo vyslobodením a na krku vysela okrem Sprint medaily aj zaslúžená Trifecta Weekend medaila.

Vonku bolo už teplo, slniečko krásne hrialo a vo mne parádny pocit, že to mám už za sebou. Ďakujem Dáške za skvelú podporu na trati i mimo nej, bez nej by to bolo oveľa namáhavejšie. V nohách bolo cítiť 42.86km a prevýšenie 2.836 m, v rukách zase 83 prekážok, z toho 74 zdolaných a 270 trestných angličákov. Krásny víkend sme zakončili výletom do Vlkolínca a večerou v kolibe - skvelými bryndzovými haluškami a parenou buchtou vo vanilkovom pudingu.

---

BEAST

Sparťania, s poľutovaním vám oznamujeme, že z dôvodu pandémie Covid-19 a zmien v kalendári 2020 (konkrétne odloženie pretekov v Czarnej Góre, PL, na rok 2021) sa Mountain sériá CEU naplánovaná na túto sezónu ruší.
Všetci pretekári, ktorí úspešne dokončia Spartan Beast na Malinôm Brde a na Dolní Morave obdržia v cieli MOUNTAIN SERIES unikátnu medailu.

Štart: so 19.09.2020 @6:35 | Vzdialenosť: 23.67km | Celkový čas: 4:48:30 | Čas pohybu: 4:03:44 | Tempo: 10:17min/km | Energetika: 2,092kcal | Prevýšenie: 1,649 m | Rýchlosť: 142 kroky/min
Meno: BALINT Viktor (SVK) 1978 | Bib#: 54165 | Kategória: Age Group Men 40-44 | Klub: Bratislava | Čas: 4:48:30 | Poradie: 335 (z 967) | Poradie AgeGroup M40-44: 32 (z 41) | Poradie M: 291 (z 776)

Obstacles: 35 | 1 5ft Wall | 2 7ft Wall | 3 Stairway to Sparta | 4 Twister | 5 Memory Test (5N648U) | 6 8ft Wall | 7 Barbedwire Crawl High | 8 Tyrolean Traverse | 9 Armer | 10 Memory Test Recall | 11 Beater | 12 Bender | 13 Olympus | 14* Spearthrow | 15 Vertical Cargo | 16 MultiRig | 17 Rope Climb | 18 Bucket Carry (Dis:530m Asc:36m) | 19 Sandbag Carry (27kg Dis:640m Asc:64m) | 20 Plate Drag | 21* Ballance Beam | 22 6ft Wall | 23 Monkey Bar | 24 Z-Walls | 25 Hurdles | 26 Inverted Wall | 27* Slack Line | 28 Atlas Carry | 29 Barbedwire Crawl Low | 30 Log Flip | 31 Hercules Hoist | 32 Dunk Wall | 33 Watter Wade ~50m (Vodná nádrž Hrabovo) | 34 Slip Wall | 35 A-Frame Cargo | (* 30 Penalty Burpees - Total: 90)

---

SUPER

Štart: ne 20.09.2020 @6:25 | Vzdialenosť: 11.4km | Celkový čas: 2:04:20 | Čas pohybu: 1:45:54 | Tempo: 9:18min/km | Energetika: 1,057kcal | Prevýšenie: 672 m | Rýchlosť: 145 kroky/min
Meno: BALINT Viktor (SVK) 1978 | Bib#: 54562 | Kategória: Age Group Men 40-44 | Klub: Bratislava | Čas: 2:04:20 | Poradie: 393 (z 1137) | Poradie AgeGroup M40-44: 27 (z 36) | Poradie M: 349 (z 894)

Obstacles: 27 | 1 5ft Wall | 2 7ft Wall | 3 Stairway to Sparta | 4 Twister | 5 Bender | 6 Olympus | 7* Spearthrow | 8 Vertical Cargo | 9 MultiRig | 10 Rope Climb | 11 Bucket Carry | 12 Sandbag Carry | 13 Plate Drag | 14* Ballance Beam | 15 6ft Wall | 16 Monkey Bar | 17 Z-Walls | 18 Hurdles | 19 Inverted Wall | 20* Slack Line | 21 Atlas Carry | 22 Barbedwire Crawl Low | 23 Hercules Hoist | 24 Dunk Wall | 25 Watter Wade ~50m (Vodná nádrž Hrabovo) | 26 Slip Wall | 27 A-Frame Cargo | (* 30 Penalty Burpees - Total: 90)

---

SPRINT

Štart: ne 20.09.2020 @12:20 | Vzdialenosť: 7.79km | Celkový čas: 1:35:26 | Čas pohybu: 1:14:51 | Tempo: 9:34min/km | Energetika: 664kcal | Prevýšenie: 515 m | Rýchlosť: 143 kroky/min
Meno: BALINT Viktor (SVK) 1978 | Bib#: 54562 | Kategória: Age Group Men 40-44 | Klub: Bratislava | Čas: 1:35:26 | Poradie: 517 (z 1483) | Poradie AgeGroup M40-44: 26 (z 33) | Poradie M: 447 (z 1073)

Obstacles: 21 | 1 5ft Wall | 2* Spearthrow | 3 Vertical Cargo | 4 MultiRig | 5* Rope Climb | 6 Sandbag Carry | 7 Plate Drag | 8 Ballance Beam | 9 6ft Wall | 10 Monkey Bar | 11 Z-Walls | 12 Hurdles | 13 Inverted Wall | 14* Slack Line | 15 Atlas Carry | 16 Barbedwire Crawl Low | 17 Hercules Hoist | 18 Dunk Wall | 19 Watter Wade ~50m (Vodná nádrž Hrabovo) | 20 Slip Wall | 21 A-Frame Cargo | (* 30 Penalty Burpees - Total: 90)

---

Malinô Brdo TRIFECTA WEEKEND FINISHERS:
Name: BALINT Viktor 1978 | Rank: 169 (of 423) | Rank M: 147 (of 347) | Rank Age M40-44 Unofficial: 24 (of 56) | Sprint: 1:35:26 | Super: 2:04:20 | Beast: 4:48:30 | Total: 8:28:16
Spolu Vzdialenosť: 42,86km | Prevýšenie: 2,836 m | Počet prekážok (úspešnosť): 83 (74:9 - 89%)

| ×  

BRATISLAVA - KRASŇANY | Prístrešok po trati pri vinohrade ~80-100 metrov od parkoviska (PRI TLAČIARŇACH SLOVENSKÁ GRAFIA)

8 kolo Karpatského pohára v lesnom behu sa presunulo do Bratislavských Krasňan na lesný nočný beh na chodníčkoch Malých Karpát nad Bratislavou. Keďže je vo vzduchu nebezpečný COVID19 a z toho vyplýva kopu reštrikcií, Kúria night trail nebol pretek ale event (stretnutie priateľov behu Krasňanská kúria). Každý z registrovaných, ktorý dokončil trať, je vo výsledkovej listine a jeho beh je započítaný do Karpatského pohára.
Vyštartovali sme o 20:00 s čelovkami na hlavách po trati hlavnej kategórie Krasňanská kúria so vzdialenosťou 17km. Behu sa zúčastnili elitný a ultra bežci a my s Dáškou (asi nejak omylom). Vyštartovalo sa vo vysokom tempe, takže favoritov sme ihneď stratili z dohľadu. S Dáškou a Vladom Maďarom sme bežali viac menej po kope, celý čas preteku. Prvých 6km som fučal všetky kopce ako lokomotíva, ale stačil som Dáške, ktorá ma potiahla. Na Kamzíku bola občerstvovačka, kde som stihol kopnúť do seba 2 glgy vody a už sme utekali zbeh cez Krasňanský trail do Krasňan. Trať bola príjemná - čistá a suchá, s pár padnutými stromami, ktoré sa však dali ľahko obehnúť a dobre vyznačená reflexami, za čo ďakujeme Števovi Demovičovi, ktorému gratulujeme k skvelému výsledku. My s Dáškou sme dobehli na pozícii 27 a 28, Vlado Maďar v tesnom závese 29ty. Organizátorom ďakujeme za skvelý event a RedBull po dobehnutí.

Start: štv 17.Sep.2020 @20:00 | Time: 1:37:59.51 | Distance: 16,55km | Ascent: 532m | Speed: 66 steps/min | Energy: 1,419 kcal | Tempo: 5:54 min/km
Name: BALINT Viktor (1978) SVK | Team: The Minions | Bib#: 21 | Time: 1:37:59.51 | Rank: 27 (of 49) | Rank M: 19 (of 33) | Age M40-49: 12 (of 20) Unofficial

[Event Schedule]
[More info / GPX]

Karpatský pohár v horskom behu 2020 (after 8. Rounds):
Rank:10 (z 566) Age40-49:3 (z 140) Points:412.15 | cena Gandalfa bieleho: Rank:17 (z 566) Points:462.50

| ×  

ŠTADIÓN RUDOLFA ČILLÍKA, Skalka pri Kremnici (Slovensko)

Ďalšie kolo Karpatského pohára v horskom behu sa presunulo na Skalku pri Kremnici, kde sa konal horský polmaratón (21km) s prevýšením ~800m s maximálnou nadmorskou výškou 1258m a minimálnou 973m. Vychutnali sme si výživné stúpania v Kremnických vrchoch v celej svojej kráse. Každý účastník bol víťazom a nebolo ich veru veľa, ktorí sa zúčastnili.
Na štart polmaratónu sme sa postavili s Dáškou o 11:00. Pred štartom sme sa povzbudili aj so Števom Demovičom a vybehli sme na krásnu členitú trať Kremnických vrchov. Prvé stúpania mi robili trochu problém a po dvoch kilometroch som stratil kontakt s prednou časťou pelotónu. Po šiestom kilometri som sa akotak spamätal, ale už boli všetci tak ďaleko, že som ich nedobehol. Vizuálny kontakt som mal iba s Dáškou, ktorú som zazrel predomnou na 6tom a 14tom kilometri, ale dobehnúť som ju nedokázal. Celý čas som viac menej bežal sám a čakal som či sa z krovia nevinorí medveď, na ktorých sme boli upozornení. Možno by ma o čosi popohnal vpred. Prebehli sme cez šesť tisícdvesto metrových kopcoch (Kremnická skala 1212m, Skalka 1231m, Mýtny vrch 1221m, Lopúchový vrch 1201m, Zlatá studňa 1265m, Velestúr 1254m). Trať však bola nakoniec o čosi skrátená, preto sa bežalo iba 20.26km. Zbytočne som si teda šetril sily na záverečný finish a tak som dobehol ako 14ty v kategórii M40-49. Na viac som v silnej konkurencii bežcov nemal. Dáška dobehla necelú minútku predomnou a gratulujem jej ku skvelému tretiemu miestu v kategórii (konečne opäť bedňa) a Števovi k druhému miestu v kategórii.
Po preteku sme sa boli pozrieť ešte na výhľady na ferate Komín a z Kremnickej skaly. Podvečer sme pozreli do Kremnice a ochutnali slávne Kremnické krumple.

Štart: so 5.September.2020 @11:00 | Distance: 20,26km | Elevation: 789m TomTom | Calories: 1,707 | Elapsed Time: 2:00:20 | Moving Time: 1:59:26 | Pace: 5:54/km | Speed: 164 kroky/min
Meno: BALINT, Viktor (1978, SVK) | Klub: The Minions | Kategória: M2 (Muži 40-49) | Štart.číslo: 1336 | Oficiálny čas: 02:00:20.200 | Celkové poradie: 29 (z 50) | Poradie Muži: 24 (z 38) | Poradie M40-49: 14 (z 22)

km. Tempo (Rýchlosť km/h) [Elev]
  1. 4:31 (13.28) [-35m]
  2. 5:50 (10.28) [16m]
  3. 8:16 (7.25) [52m]
  4. 5:40 (10.56) [-14m]
  5. 5:02 (11.88) [-45m]
  6. 8:32 (7.02) [81m]
  7. 5:43 (10.49) [-18m]
  8. 5:10 (11.58) [-52m]
  9. 4:58 (12.07) [-49m]
10. 4:49 (12.46) [-62m]
11. 4:59 (12.02) [-38m]
12. 5:10 (11.59) [-30m]
13 5:36 (10.71) [8m]
14. 5:29 (10.91) [19m]
15. 6:42 (8.95) [38m]
16. 6:08 (9.77) [6m]
17. 5:45 (10.42) [29m]
18. 5:39 (10.60) [4m]
19. 5:42 (10.51) [8m]
20. 7:22 (8.14) [59m]
21. 6:59 (8.58) [23m]

[Profil 21km trate]

Karpatský pohár v horskom behu 2020 (after 7. Rounds):
Rank:14 (z 545) Age40-49:4 (z 131) Points:302.14 | cena Gandalfa bieleho: Rank:18 (z 545) Points:336.16

  |   Map ×  

Location: Běžecký areál Vesec, 463 12 Liberec, Česká republika [Map]

Liberec nás privítal chladnejším počasím, ráno bolo pod mrakom 15°C a po nočnom daždi. Štartoval som o 7:30 ráno na skoro 12km SUPER pretek zo Ski areálu Vesec. So mnou vyštartovala nesúťažne aj Dáška, ktorá mi opäť príjemne sekundovala na trati, za čo jej ďakujem. Trať bola príjemná - bežecká, dobre osviežilo plávanie vo Veseckom rybníku. Mokré kúpanie s nočným dažďom spôsobilo, že zopár prekážok bolo šmykľavých a tak som spadol na Beatri, kde som si dal úvodných 30 Burpeesov. Po peknom bežeckom okruhu smerom na Císařský kámen sme dobehli do areálu Vesec, kde boli na kope všetky prekážky. Ostatné rúčkovacie a silové práce už boli zvládnuté bez chyby a dokonca som mal malé štastie na Balance, ktorý som zvládol. Trochu ma vysilil iba Twister, ale zvládol som ho prejsť a cengnúť na zvonec. Spadol som však v polovici Slackline a opäť som netrafil už trochu zakliaty oštep (uletel mi niekam vpravo), takže dokopy 90 Burpees. Po vyšplhaní sa na lane som vedel, že trestné angličáky už nehrozia a tak som si závod užil až do konca. Dokonca som mal radosť aj z Bucket Carry, ktorý organizátori opätovne zaradili do preteku. Do cieľa som dobehol na 18-tom mieste v Age kategórii, čo je obstojné umiestnenie - tento "Korona" ročník je akýsi silný a odmenou bola aj bonusová TRIFECTA x2 medaila na krku.
Po preteku sme mali ešte celkom šťastie na počasie a vybehli sme na Ještěd 1012m. Asi 100m pred dobehom k autu nás zastihol lejak, takže sme príliš nezmokli. V Liberci sme ostali ešte jeden deň, pobehali mesto a na ďalší deň nás čakala ďaľšia výzva - Sněžka 1603m.

Štart: so 30.8.2020 @7:30 | Vzdialenosť: 11.65 km | Tempo: 7:58 min/km | Energetika: 1,015 kcal | Stúpanie: 335 m | Rýchlosť: 147 kroky/min | Temperature: 15°C zamračené, Wind: 10 km/h from NNE
Tempo [m:ss] (km/h): 1. 6:52 (8.73) - 2. 6:31 (9.2) - 3. 10:46 (5.57) - 4. 7:08 (8.41) - 5. 6:24 (9.36) - 6. 7:02 (8.53) - 7. 5:52 (10.22) - 8. 5:59 (10) - 9. 10:56 (5.49) - 10. 10:36 (5.66) - 11. 8:23 (7.14) - 9:38 (6.22)
Meno: BALINT Viktor, 1978, SVK | Bib: 23406 | Kategória: Age Group Men 40-44 | Klub: Bratislava | Čas: 1:48:40 | Celkové poradie: 233 (z 1208) | Poradie AG40-44: 18 (z 28) | Poradie Muži: 199 (z 837)

Obstacles: 29 | 1 5ft Wall | 2 OUT | 3 Swim ~50m Vesecký rybník | 4 Bender | 5 Swim ~50m Vesecký rybník | 6* Beater | 7 Olympus | 8 6ft Wall | 9 Monkey Bar | 10* Slackline | 11 Barbedwire Crawl | 12 Hercules Hoist | 13 Twister | 14 Vertical Cargo | 15* Spear Throw | 16 Log Flip | 17 Multirig | 18 Z-Walls | 19 Atlas Carry | 20 Balance Beam | 21 Rope Climb | 22 A-Frame Cargo | 23 OUOUO | 24 Cargo | 25 Inverted Wall | 26 Bucket Carry | 27 Plate Drag | 28 Slip Wall | 29 6ft Wall | (* 30 Penalty Burpees - Total: 90)

Medzičas      | C.poradie | Čas       | Por.Muži    | Por.AG40-44
  3 Swim       | 408         | 0:16:04 | 338           | 21
  7 Olympus | 305 (+73) | 0:47:48 | 265 (+67)   | 20 (+2)
10 Slackline | 244 (-61)   | 1:03:42 | 218 (-47)   | 18 (-2)
19 Atlas       | 236 (-172) | 1:28:35 | 203 (-135) | 19 (-2)
26 Bucket    | 232 (-4)     | 1:44:36 | 198 (-5)     | 18 (-1)
Finish           | 233 (+1)   | 1:48:40 | 199 (+1)   | 18

| ×  

Dolné Orešany, Slovakia

Bežecký víkend sme začali s Dáškou v krásne slnečné sobotné doobedie Karpatským pohárom v horskom behu v dĺžke 13km na asfaltovej, lesnej a poľnej ceste v Dolných Orešanoch. Pred behom sme stretli kopu ostrieľaných bežcov - Vlada Maďara, s ktorým sme pokecali a posedeli pred a po preteku, či Štefana Demoviča, s ktorým sa skoro pravidelne stretávame pri tréningových behoch v kopcoch nad Pezinkom. Vyštartovali sme o 10:00 po príhovore starostky, cez asfaltový úsek v obci. Dáška nasadila rýchle tempo, ja som kontroloval pozície zo zadu - cieľom bolo mať na dohľad Dášku ale aj Demoviča. Postupne sme prebehli na poľnú cestu cez dolnoorešanské vinohrady a členité lesné cesty po zvážniciach v malokarpatských lesoch. Náročnejší úsek bol medzi 3. a 4. kilometrom, kde sme prekonali prevýšenie 150m. Na týchto úsekoch som sa vždy dotiahol na Dášku, ktorá mi opäť ušla na rovinke a zbehoch. Celkove bola trasa príjemne náročná. Malým víťazstvom bolo porazenie Vlada Maďara a tesný dobeh za Štefanom Demovičom, ktorý bol pre mňa v minulosti nedosiahnuteľnou métou. Dáška mi nadelila 2 minúty a umiestnila sa na skvelom 4-om mieste v kategórii Z35 a celkovo 5 žena. Ja som sa umiestnil na skvelom 16 mieste v kategórii a celkovom 49 mieste, a vylepšil som si čas o cca 9 minút oproti minulému roku, za čo ďakujem Dáške za skvelé spoločné tréningy. Príjemným bonusom bola výhra v tombole - "Šaštínske malokarpatské Veltlínske zelené polosuché vínko (ročník 2019)". Po preteku sme sadli do auta a vyrazili na dlhú cestu na ďalší pretek, do českého Liberca.

Štart: so 29.08.2020 @10:00 | Vzdialenosť: 13.14 km | Čas: 1:12:47 | Prevýšenie: 367 m | Tempo: 5:32 min/km (161 kroky/min) | Kalórie: 1,097 kcal | Temperature: 23.4°C Polooblačno, Humidity 62.0%, Wind: 10.8km/h from W
Meno: Viktor BALINT | Číslo: 1 | Trať: 13km | Kategória: M40 | Cieľový čas: 01:12:47 | Abs. poradie: 49 (z 91) | Poradie M40: 16 (z 27) | Poradie Muži: 41 (z 69) | Oficiálne Tempo: 5:35 min/km

Medzičas: km (Tempo km/h) [Elev]
  1. 4:53 (12.26) [37m]
  2. 5:37 (10.66) [41m]
  3. 4:37 (12.97) [-42m]
  4. 6:56 (8.64) [80m]
  5. 7:42 (7.78) [89m]
  6. 7:03 (8.50) [43m]
  7. 5:32 (10.84) [-2m]
  8. 5:42 (10.51) [22m]
  9. 4:50 (12.40) [-62m]
10. 4:51 (12.37) [-36m]
11. 4:36 (13.04) [-99m]
12. 5:05 (11.79) [-24m]
13. 4:34 (13.14) [-44m]
14. 4:04 (14.73) [-3m]

Karpatský pohár v horskom behu 2020 (after 6. Rounds):
Rank:40 (z 498) Age40-49:10 (z 113) Points:183.18 | cena Gandalfa bieleho: Rank:40 (z 498) Points:201.38

[Výsledky]

| ×  

Location: Kotelnica Białczańska, ul. Środkowa 181B, 34-405 Białka Tatrzańska, POLSKA

Finále skrátenej (Korona) Spartan CEU Regional Series bolo v Białka Tatrzańska na preteku BEAST. Keďže som vypustil úvodný pretek série v maďarskom Orfu, potreboval som pre klasifikáciu posledný pretek série. Vybrali sme sa preto s Dáškou na zaujímavý trip do Poľska. Organizátori si pripravili naozaj skvelú trať - po všetkých zjazdovkách v areály lyžiarskeho strediska Kotelnica Białczańska. Prišli sme deň pred a ubytovali sme sa blízko festivalky. Večer pred pretekom sme pozreli ešte živý koncert kapely Another Pink Floyd a ráno sa to začalo.
Postavil som sa na druhý Beast sezóny. Odštartoval som v Age Group kategórii o 8:45 a prvých 200m som viedol pole pretekárov. V prudkej zjazdovke ma začali rýchlejší postupne predbiehať. Na trati mi spoločnosť robila Dáška, ktorá ma skvele podporovala a fotila, za čo jej veľmi moc ďakujem. Ako tretia prekážka bola Ballance, ktorú som krásne prešiel. Nasledoval prebeh cez potok Czerwonka, kde sme trochu omočili nohy, krásne som zvládol Z-Wall aj Twister, počas ktorého mi pálilo slnko do očí. Nasledoval vodný tunel, kde bolo miestami po kolená vody a blata. Olympus, Bender a Beater boli krásne zdolané a nasledoval prvý oštep, ktorý som trafil asi 30cm mimo, takže prvé angličáky. Trochu ma vysilili pred bežeckou rovinkou, tak isto aj spackaný Slackline, ktorý som grambľavo prešiel iba do polovice a spadol som, takže nasledovalo ďalších 30 Burpees. Bežecká rovinka sa kľukatila horizontálne 5x po kopci Marków Wierch a bola malým utrpením v horúcom letnom dni. Končila sa druhým oštepom. Sústredil som sa naň, namieril a opäť minul terč, takže 30 Burpees. Povedal som si: "OK, mám 90 za sebou, už to nejak dobehnem pre dobrý pocit." Krásne som vyliezol lano a prešiel cez Monkey Bar. Po Monkey Bare som na pravej ruke spozoroval dva bolestivé mozole, ktoré neveštili nič dobré. Potiahol som sane, prebehol sa po zjazdovkách opäť hore-dole, preliezol dve vysoké steny, aby nasledoval Barbedwire v mazľavom blate. Po ňom som takticky vytiahol rukavice a pri stúpaní do posledného kopca som sa psychicky pripravoval na Tyrolský traverz. Utešoval som sa myšlienkou, že si tam dám angličáky a ušetrím sily na finálové prekážky. Pribehol som k traverzu, nik zo súťažiacich tam nebol a povedal som si: "Idem do toho", vyrovnane a odovzdane. Chytil som sa rukami a nohami lana a začal som rýchlejším tempom plynule rúčkovať po jemne stúpajúcom lane vzad. Nezastavoval som, nepozeral sa na zvonček, ktorý čím som sa približoval k cieľu cengotal čoraz viac, až som došiel rukami po zvonec. "Yes, je to tam", cengol som, zliezol z lana a spadol zo mňa všetok stres - ide sa do finále. Nasledoval Log Flip, ktorý som pretočil na štvrtý krát. Namotivoval ma borec, ktorý prišiel, zakričal si, pretočil Flip a odišiel. Zvolil som teda rovnakú metódu a fungovala. "Pome", preliezol som cez stenu, krásne vytiahol v rukaviciach 50kg Hercules a nasledoval kruhový Multi Rig. Videl som ako pretekár z Extreme Sports na druhom kruhu spadol, rukavice som si dal preto radšej dole. Dobre som spravil, a kruhy som bravúrne prešiel. Cez poslednú Cargo sieť som dobehol do cieľa preteku s parádnym pocitom, že to mám konečne za sebou. V cieli bol ešte trochu problém s finisherskou medailou, ale podarilo sa mi ju nakoniec získať, za čo ďakujem Lene. Dobehol som v čase 3:43:12, čo stačilo na 27 miesto v kategórii. Celkovo, ak dobre počítam sme vybehli všetkých 8 zjazdoviek v areály, tj. zjazdovky Bania, Kotelnica Express, Pasieka Express, Remiaszów, Kaniówka, Jankulakowski, Kotelnica 2, Kotelnica 1 a vybehli sme 5 kopcov: Wysoki Wierch 948m, Jankulakowski Wierch 938m, Marków Wierch 913m, Kotelnica 917m, Szewczaków Wierch 907m. Po preteku sme si dali skvelý obed a relax v akvaparku Bania.

Štart: so 8.8.2020 @8:45 | Vzdialenosť: 21.25 km | Tempo: 9:09 min/km | Energetika: 1,900 kcal | Stúpanie: 1,078 m | Rýchlosť: 139 kroky/min
Tempo [m:ss] (km/h): 1. 8:44 (6.87) - 2. 6:31 (9.19) - 3. 8:13 (7.29) - 4. 11:29 (5.22) - 5. 5:54 (10.15) - 6. 10:01 (5.98) - 7. 7:11 (8.35) - 8. 11:19 (5.3) - 9. 6:32 (9.16) - 10. 13:52 (4.32) - 11. 9:20 (6.42) - 12. 9:34 (6.26) - 13. 7:45 (7.74) - 14. 9:04 (6.61) - 15. 8:23 (7.15) - 16. 10:55 (5.49) - 17. 10:08 (5.92) - 18. 6:58 (8.61) - 19. 9:43 (6.17) - 20. 10:04 (5.96) - 21. 9:38 (6.23) - 22. 10:48 (5.55)
Meno: BALINT Viktor, 1978, SVK | Bib: 2262 | Kategória: Age Group Men 40-44 | Klub: Bratislava | Čas: 3:43:12 | Celkové poradie: 286 (z 753) | Poradie AG40-44: 27 (z 48) | Poradie Muži: 241 (z 570)

Obstacles: 31 | 1 5ft Wall | 2 Hurdles | 3 Ballance | Potok Czerwonka | 4 Slip Wall | 5 Atlas Carry | 6 Z-Wall | 7 Barbedwire Crawl | 8 Twister | Watter Tunel (Remiaszów) | 9 Memory Test (SXUN3L) | 10 Olympus | 11 Bender | 12 Stairway to Sparta | 13 Beater | 14* Spear Throw | 15 Vertical Cargo | 16 Inverted Wall | 17* Slack Line | 18* Spear Throw 2 | 19 Armer | 20 Rope Climb | 21 Monkey Bar | 22 Plate Drag | 23 7ft Wall | 24 8ft Wall | 25 Barbedwire Crawl 2 (Mud) | 26 Tyrolean Traverse | 27 Log Flip | 28 6ft Wall | 29 Hercules Hoist | 30 Multi Rig | 31 Big Cargo | (* 30 Penalty Burpees - Total: 90)

Medzičas      | C.poradie | Čas       | Por.Muži    | Por.AG40-44
5 Atlas        | 215          | 0:22:26 | 192          | 22
Tunel          | 248 (-33)  | 0:48:06 | 217 (-26) | 24 (-2)
11 Bender   | 252 (+37) | 1:24:40 | 221 (+29) | 23 (+1)
17 Slackline | 272 (+20) | 1:59:01 | 238 (+17) | 25 (+2)
19 Armer     | 273 (+1)  | 2:22:05 | 238          | 25
25 Barbwire | 281 (+8)  | 3:01:41 | 243 (+5)   | 26 (+1)
27 Logflip    | 293 (+45) | 3:38:06 | 249 (+32) | 27 (+3)
Finish         | 286 (-7)    | 3:43:12 | 241 (-8)    | 27

CEU REGIONAL SERIES 2020 - AGE GROUP MEN 40-44:
(POUZE 3 ZE 4 ZÁVODŮ JSOU NUTNÉ K DOKONČENÍ)
Konečné poradie: 17 (z 19) | BALINT Viktor, 1978, Bratislava | ORFÜ: - | KROMĚŘÍŽ: 630 | PEZINOK: 610 | BIAŁKA: 617 | Celkom: 1857

| ×