Strážovské vrchy, Zliechov (Slovensko)
Trasa: Zliechov, Vyše dediny - sedlo pod Strážovom - lúka pod Strážovom - Strážov 1213m - späť na: sedlo pod Strážovom - Medvedia skala - Strážovský vodopád - Červíková - Kopce - Zliechov, Vyše dediny

V daždivý deň sme sa rozhodli odviezť do Zliechova, kde pomaly dážď prechádzal do mrholenia. Bolo 7°C a zaparkovali sme na konci dediny, na červenej turistickej značke. Už pomerne neskoro sme sa prezliekli, keď práve ostatní turisti prichádzali k autám, ale podľa počasia to bolo asi v poriadku - malo prestať pršať. Vyštartovali sme pomerne blatistým terénom, najprv lúkou, neskôr prudkým, šmykľavým svahom k sedlu. Trasu na vrchol sme poznali, vedeli sme, čo nás +/- čaká a neminie. Terén bol očakávane extrémne náročný, nad sedlom miestami blato prechádzalo do snehových jazykov. Vyšli sme na lúku pod Strážovom a od lúky to bol už len kúsok (500m), zahmlenou lúkou až na vrchol, kde sme vybehli za 58:48. Strážov bol tentokrát pochmúrne ľudoprázdny. Iba my, ticho, hmla a zima. Zbehli sme z vrcholu na kríž, pofotili sa a vrátili sa späť na vrchol, kde sme zjedli jablko a keďže sa ozimili i čas pokročil, zbehli sme opatrne, šmykľavým blatom, späť dole k sedlu, odkiaľ sme sa plánovane a smelo vybrali k Medvedej skale. Famózne miesto - ohromili nás nádherné výhľady zoskalného brala, nad úlulňou a pozreli sme i Horný Strážovský vodopád, ktorý je kúsok niže útulni. Počasie bolo premenlivé a dažďové kvapky miestami padali viac, či menej, obloha sa zaťahovala i odhaľovala kopce v opare. Ďalej nasledoval extrémny zbeh po žltej turistickej značke, najprv po celkom peknej zváźnici, neskôr v koryte potoka. nadbehli sme si preto trochu do svahu, aby sme neboli po kolená vo vode. Dobehli sme ku chate na Červíkovú a odtiaľ sme sa nevydali po zelenej značke prudkodo svahu, ale rozhodli sme sa pokračovať podľa mapy - akože skratkou hore na hrebeň. Asito bola chyba. Najprv sa chodník zdal byť schodný, neskôr sme sa brodili po členkyv potoku, ktorý bol zasypaný starým lístím. Keď sa potok pominul, v prameni pod kameňom, nasledovalo najbrutálnejšie stúpanie, apokalyptickým žľabom v lese. Narazili sme i na staré/zrušené zelené turistické značenie. Totálnym extrémom cez pováľané stromy a po kolená v lístí, strmo šmykľavým svahom sme sa krížom lesom dostali na hrebeň, do sedla, kde peklo skončilo napojením sa na zelenú značku. Nasledoval už iba pohodový sbeh po rozmrvenej lesnej, neskôr lúčnej ceste dole do Zliechova.
Prezliekli sme sa a autom sme sa odviezli cez Tesco Rajec na ubytovanie do Rajeckých Teplíc, kde sme sklonili hlavy, aby sme sa mohli oddýchnutí vydať zajtra na ďalšie dobrodružstvo.

∟ Rainny Mud Trail Run #2024.49 Zliechov - sedlo pod Strážovom - lúka pod Strážovom - Strážov 1213m - Medvedia skala - Strážovský vodopád - Červíková - Kopce | Štart: so 2.Mar 2024 @13:57 | Celkový čas: 3:17:59 | Čas pohybu: 2:09:14 | Tempo: 11:32/km | 11.20km | +900m | Shoes: Salomon Speedcross 5 Wide Black Phantom


×  Close

Biele Karpaty, Slovensko/Česká republika
Trasa: Nová Bošáca, kostol - osada Grúň - Ťažké vŕšky 738m - Veľký Lopeník 911m SK/CZ (a späť)

V sobotu sme si zabehli s Dáškou z Lúky na zrúcaninu hradu Tematín a následne cez Ihelník a lúky späť. Vychutnali sme si nádhernýzápad slnka a rozhodli sa prenocovať v Trenčíne (časť Vinohrady), abysme mali v nedeľu lepší štart na väčší kopec.
Do našej oblasti smeruje ďalšia víchrica - Nadine. My sme s Dáškou spozorneli a rozhodli sme sa z Trenčína odviezť autom do 30min vzdialenej Novej Bošáce. Prišli sme práve včas, na nedeľnú omšu. Zaparkovali sme na parkovisku nad kostolom, ktoré zaplnilo plno veriacich. Na kostole odbíjali zvony a my sme sa prezliekali do bežeckého, aby sme následne pri zamračených 10°C a vetre vybehli blatistým trailom hore kopcom nad dedinu, následne asfaltkou cez osadu Grúň a následne trailom po modrej tur.značke cez kótované Ťažké vŕšky na Velký Lopeník. Z tejto strany sme na neho ešte nebežali a bolo to celkom príjemné. Síce blatové, ale rozumné tiahle stúpanie. Na vrchole pri rozhľadni sme s malými zastávkami boli za 55min. Vyšli sme na rozhľadňu, pozreli výhľady, okolo rozhľadne boli posledné fliačky topiaceho sa snehu. Výhľady boli hlavne na Veľkú Javorinu, či Mikulčin vŕšok. Dlho sme sa nezdržali, rozfúkalo sa a prepotených nás trochu prefúklo. Rovnakou cestou sme zamierili dole k autu. Po dobehnutí naše kroky smerovali do Pezinského Kangaroo a následne do Modri do kina na film Aristokratka vo vare.

∟ Trail Run #2024.27 Lúka - Lúčanská dolina - zrúc. hrad Tematín - Ihelník 462m | Štart: so 3.Feb 2024 @14:24 | Celkový čas: 2:11:19 | Čas pohybu: 1:43:53 | Tempo: 7:51/km | 13.24km | +503m | Shoes: Salomon Speedcross 5 Wide Black Phantom
∟ Trail Run #2024.28 Nová Bošáca, kostol - osada Grúň - Ťažké vŕšky 738m - Veľký Lopeník 911m (a späť) | Štart: ne 4.Feb 2024 @11:18 | Celkový čas: 2:06:39 | Čas pohybu: 1:34:51 | Tempo: 9:27/km | 10.04km | +616m | Shoes: Salomon Speedcross 5 Wide Black Phantom


×  Close

Považský Inovec, Slovensko
Trasa: Hrádok, Hrádocká Dolina - Nad Malinišťami, ú.Medvedica - Prieľačina 896m - Panská javorina 943m (a späť: popod Prieľačinu)

Iba blízky výlet na nie príliš vzdialený veliký kopec. Pri -2°C za slnečného počasia, padla voľba na Panskú javorinu.

∟ Trail Run #2024.22 Hrádok, Hrádocká Dolina - Nad Malinišťami, ú.Medvedica - Prieľačina 896m - Panská javorina 943m (a späť) | Štart: ne 28.Jan 2024 @13:03 | Celkový čas: 3:12:26 | Čas pohybu: 2:29:41 | Tempo: 9:38/km | 15.55km | +829m | Shoes: Salomon Speedcross 5 Wide Black Phantom


×  Close

Považský Inovec, Slovensko
Trasa: Kálnická dolina, Boky - Fraňové - útulňa Izba - Tri Boky - Pod Ostrým vrchom - Panská javorina 943m (a späť)

Rok 2023 sa chíli ku svojemu koncu a tak sme sa vybrali s Dáškou, že ho zakončíme na veľkom kopci. Pôvodne sme chceli ísť buď Vtáčnik, alebo Rokoš. Už od včera som bol ale KO a neskoro som sa vyšuchtal aj dnes. Preto sme stihli prísť v rozumnom čase iba do Kálnice. Pre krátkosť času sme sa vyviezli až na záver Kálnickej doliny (po zákazovú značku), kde sme zaparkovali, prezliekli sa a pri teplote 4°C sme vybehli smerom na Panskú javorinu. Cestou sme stretli zopár skupiniek ľudí, ktorí už schádzali. I za pomoci navigácie v mobile sme sa nejak preskratkovali na vrchol. Podobne i dole - cez husté kriaky a popadané stromy. Veď keď hardcore, tak poriadny. Na vrchol k rozhľadni sme pribehli už za oranžového slnka, ktoré efektne zapadalo za kopce a jeho lúče krásne farbili krajinu. Na rozhľadni sme boli úplne sami a tak sme si nerušene vychutnali nádherný západ slnka, iba za ticha prírody. Krajina sfarbená do oranžova, v dolinách padnutá hmla, trochu fučalo, a padlo i zopár vločiek snehu. Dole sme zbiehali už za šera a posledné 2km k autu sme aj svietili.

∟ Sunset Trail Run #2023.265: Kálnická dolina, Boky - Fraňové - útulňa Izba - Tri Boky - Pod Ostrým vrchom - Panská javorina 943m (a späť) | Štart: so 30.Dec 2023 @14:07 | Celkový čas: 2:37:35 | Čas pohybu: 2:00:44 | Tempo: 8:55/km | 13.54km | +735m | Shoes: Nike ZoomX Zegama Black


×  Close

Západné Tatry (Slovensko)
Trasa: 40.Bobrovecký beh do vrchu "Choď ako môžeš" (Bobrovec, Bobrovecká vápenica - po    : Rázc. pod Babkami - Chata pod Náružím, Červenec) - sedlo Predúvratie - po    : Sivý vrch 1805m - sedlo Predúvratie - Babky 1566m - Rázc. pod Babkami - po    : Bobrovec, chata Bobrovecká Vápenica, kameňolom

V piatok neskoro po práci sme vyrazili s Dáškou za hustého dažďa, cez Banskú Bystricu a Donovaly, do Liptovského Mikuláša - Demänovej. Ubytovali sme sa a dúfali, že výjde predpoveď počasia a v sobotu bude krásne slnečno. Nakoniec tak aj bolo. Ráno sme sa za 15 minút presunuli do Bobrovca, kde sme si o 8:55 prevzali na miestnom úrade registrácie. Za štartovné sme dostali zopár potravín, čelenku s logom behu, vratnú vestičku so štartovným číslom #32 a čip. Sadli sme do auta a vyviezli sme sa vyššie, nad Bobrovec do Bobroveckej vápenice, pod kameňolom (n.v. 820m), kde sme poníže v tráve zaparkovali, keďže sme prišli neskôr a pri chate (vzdialenej cca 200m) už nebolo miesto. Prezliekli sme sa, posilnili Red Bullom Sugar Free, trochu sa rozbehali po bahnitom teréne a pokecali s rozcvičujúcim sa Jánom Malíčkom a Henrichom Tóthom. Dáška štartovala o 10:00, ja 10:30. Vyprevadil som ju na štart a mal som ešte pol hodinu na rozbehanie sa. Keďže aj najväčší favoriti (Jozef Hlavčo a Andrej Paulen) sa rozbiehali, snažil som sa držať aj ja v prevádzkovej teplote, keďže vonku bolo na pocit poriadne chladno. Pred 10:30 som sa postavili na štart. Organizátor nás povzbudil, že ak by sme náhodou nevládali, aby sme neklesali na mysli - na chate sú vraj hádzanárky, ktoré majú namierené na Sivý vrch. Podľa digitálnej časomieri sme na odpočítavanie, o 10:30 vyštartovali. V prvých metroch sa na úzkom chodníku vytvoril lievik, následne sme sa dostali do strmého stúpania, cez šmykľavé a blatové korene stromov. Naspeedovaní bežci sa tlačili a drali predo mňa, až som mal pocit, keď som sa obzrel v stúpaní za seba, že som už skoro posledný. Ocitol som sa v skupinke bežcov, ktorí kráčajú a aby som teda nekazil formu, prešiel som aj ja do chôdze (iba že by som to strmé stúpanie fakt inak nevládal, haha). Po 700m sa na rázcestí Nad kameňolomom stúpanie zmiernilo, prešli sme na zvážnicu, ktorá nebola až taká strmá. Za 10 minút pekla mi poriadne stúpli tepy, až do takej miery, že som triezvo nevnímal realitu a bojoval som s pocitom či skolabujem hneď, alebo až zachvíľu. Zrak som mieril do zeme a stabilizoval som tempo. Na 1 kilometrovej dlhej zvážnici som sa cítil oveľa lepšie. Jej strmosť bola i tak miestami priveľká. Skvele nás povzbudzovali diváci, či rodinný príslušníci bežcov: "Pome, pome!", alebo "Do kopca sa nekráča, do kopca sa beží!". Snažil som sa ako sa dalo. Zvádzal som súboj s bežcami #69 a #21. V poslednom stúpaní som bežca #21 predbehol, ale finálna cieľová rovinka na zvážnici bola už nad moje sily a chladnokrvne ma predbehol. Do cieľa, ku chate pod Náružím - Červenec (n.v. 1420m), ktorá je učupená v lone Západných Tatier, som dobehol z posledných síl, dychčiac pri tom ako divá sviňa. V cieli ma čakala Dáška, s vecami, ktoré nám vyviezlo auto do cieľa preteku. Podarilo sa jej dobehnúť na peknom 4-tom mieste v kategórii, ja som sa v poradí prepadol až na 16-te miesto, i keď som si oproti minulému roku zlepšil čas. V mini súboji s Dáškou som ale prehral o 11 sekúnd. Prezliekli sme sa do suchých a teplých vecí, pokecal som s Kamilom Vyhničkom, zohrial a občerstvil som sa teplým čajom, ktorý mi Dáška žufankou nabrala a rozhodli sme sa vyraziť ďalej - na Sivý vrch, tak ako nás i v úvode moderátor namotivoval.
Veľa bežcov sa na Sivý vrch, alebo na Babky chystalo tiež a tak sme sa rozhodli, že pôjdeme aj my. Zvolili sme pomalšie bežecké tempo, kochali sme sa krásnymi výhľadmi na hrebeň Západných Tatier, ktorý bol v snehovom poprašku. Stromy boli trochu namrznuté i tu, v nižších nadmorských výškach. Teplé slnečné lúče spôsobili, že kam zasvietili, tam sa ľad topil a zo stromov padala voda. Na výrazný a skalnatý Sivý vrch, ktorý je v hlavnom hrebeni Západných Tatier, sme sa bez problémov vyštverali. Posledná časť bola trochu po skalách, ale nič komplikované. Vrch tvoria vápence a dolomity a sú z neho krásne kruhové výhľady, ktoré sme si pri konzumácii jablka a banánu do sýta vychutnali. Dole sme pokračovali rovnakou cestou a pod Ostrou sme stretli Jančiho Ďurmeka s babským kolektívom a dokonca i Jančiho Malíčka, ktorí mali tiež namierené na Sivý vrch. Na chvíľu sme zastavili a pokecali o príhodách s medveďmi a diviakmi. Počasie sa začalo trochu zaťahovať a nad kopcami i mračiť. My s Dáškou sme pokračovali ďalej hrebeňom cez vrch Babky, z ktorého boli tiež nádherné výhľady. Trochu náročnejší bol zbeh, resp. zostup - po blatovom svahu, kde sme museli viac voliť stopu v trávnatom teréne. Nakoniec sme to ale bez ujmy zišli a dobehli k autu. Po ceste dolu som zistil, že som mal pri preteku pekné zatmenie mysle, nakoľko som si veľkú časť trate vôbec nepamätal. Prezliekli sme sa a po návšteve Tesca v Liptovsom Mikuláši sme zamierili na ubytko, kde sme si dali skvelú večeru - Spagetti. Počasie sa následne na nás opäť vyzúrilo a v noci sa rozpršalo a pršalo celé nedeľné doobedie.
Po odubytovaní sa v Demänovej sme sa v nedeľu rozhodoli, že využijeme daždivý a chladný deň navštívením Demänovskej jaskyne Slobody, ktorá očaruje návštevníkov bohatou sintrovou výplňou rozličných farieb, tajuplným podzemným tokom Demänovky i čarokrásnymi jazierkami. Vo vyšších úrovniach sú steny, pukliny a stropy jaskyne zdobené bohatou kvapľovou výzdobou. Demänovské jaskyne, na severnej strane Nízkych Tatier, sú najdlhším jaskynným systémom na Slovensku. Prehliadka trvala cca 60min a po výjdení na povrch zemský stále husto pršalo. Rozhodli sme sa, že behať podaždi nepôjdeme a zamierili sme do Liptovskej Osady - do aquaparku Gothal, kde sme si skvele zaplávali. Pršať nakoniec prestalo, ale až keď sme doplávali. Na behanie to už ale vďaka pokročilému času nevyzeralo. Sadli sme do auta a odviezli sa do Pezinka, kde sme si v Kangaroo dali skvelú večeru po úžasnom víkende - Cheeseburger s hranolkami.

∟ Vertical Race #2023.225A | Štart: so 4.Nov 2023 @10:30 Bobrovec, Bobrovecká vápenica | Vzdialenosť: 3.80km | Celkový čas: 0:37:27 | Tempo: 9:48/km | Prevýšenie: 565m | Calories: 447 | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Reebok *2* ALL TERRAIN CRAZE Black/Blue | Počasie: ...
∟ Trail Run #2023.225B | Štart: so 4.Nov 2023 @11:32 Chata pod Náružím, Červenec | Vzdialenosť: 11.55km | Celkový čas: 3:43:43 | Čas pohybu: 2:11:02 | Tempo: 11:20/km | Prevýšenie: 535m | Calories: 1119 | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Reebok *2* ALL TERRAIN CRAZE Black/Blue (672.1 km) | Počasie: ...

×  Close

Západné Tatry, Roháče (Slovensko)
Trasa: Zuberec, Roháče Spálená - Roháčska dolina - Bývalá Ťatliakova chata - po    : sedlo Zábrať - po    : Rákoň 1879m - po    : Volovec 2064m - späť cez: hrebeň Dlhý úplaz - Lúčne sedlo - Lúčna 1653m - po    : Zadná Látaná - po    : Látaná dolina - Zuberec, Roháče Spálená

V nedeľu sa posúval čas a už od rána sa krásne vyčasilo, vyšlo slniečko a hory sa ukázali v plnej kráse. Preto sme neváhali a o trochu skôr sme zamierili opäť do lyžiarskeho strediska Roháče Spálená. Stále nás pokúšala myšlienka na zdolanie Baníkova, ale vrcholky hôr boli v snehu a tak sme si povedali, že bude stačiť dvetisíc metrov vysoký Volovec. Vydali sme sa preto trailom cez Roháčsku dolinu, ktorá bola o čosi viac zatopená ako v sobotu, smerom na bývalú Ťatliakovú chatu. Prekonali sme zopár potokov i náročných a šmykľavých premostení cez Studený potok, kde som dokonca musel na štyri, aby som sa nevrtel v piruetách (na šmykľavom drevenom premostení cez potok). Od Ťatliakovej chaty sme vybehli zelenou značkou hore na sedlo Zábrať, kde sme sa dostali od štartu za cca 1h:8min. Tam začalo poriadne fúkať a tak sme sa naobliekali a pokračovali otvoreným hrebeňom najprv na vrch Rákoň, ktorého svahy sú pomerne mierne, v hornej časti trávnaté s trsmi horskej borovice, kde tu a tam vystupujú jednotlivé skaly a drobná skalná suť. Následne sme za prudkého vetra pokračovali na Volovec - kopulovitý masív z vysoko deformovaných metamorfovaných hornín (alaskity a mylonity). Vietor ukazoval svoju silu - poriadne fučalo, nárazy nás sácali do strán ako handrové bábiky, miestami to bolo poriadne nebezpečné, museli sme zastaviť, prikrčiť sa, prípadne pokračovať ohnutí v drepe. Svoj cieľ sme ale nevzdávali a stúpali, pekne upravenou hrebeňovkou, vypodloženou drevenými trámami, nahor. Z pomerne priestranného a plochého vrchu Volovec je veľmi rozsiahly výhľad do okolia. Kamzíky a svište, ktoré sa tam hojne vyskytujú boli asi zimomrivé a tak sme ich nespozorovali. Pokochali sme sa úžasnou panorámou a ďalej sme už napriek ťažkým poveternostným podmienkam nepokračovali - zahájili sme zostup k Rákoňu. Čo čert nechcel, rozfúkalo sa asi dva krát silnejšie, chytili sme sa preto s Dáškou za ruky, aby nás naodfúklo, a i tak to bol docela problém sa udržať na zemy, miestami sme mali problém, že a či Dáška nevzlietne okolo mňa ako šarkan. Bolo to náročné a museli sme sa viac krát prikrčiť a postupovať po náročnom kamenistom teréne po zadku. Nakoniec sme to zvládli a zaliezli sme do závetria poza vrchol Rákoň, kde sme vybalili jablko a banán, ktorým sme sa pri posede v čučoriedkách posilnili a užívali si krásne panorámy. Docela sme premrzli a ďalej sme pokračovali ufučaným nádherným hraničným hrebeňom Dlhý úplaz po modrej značke, smerom na Lúčne sedlo a vrch Lúčna 1653m, na ktorom je drevený kríž, ktorý tu stojí od roku 1992 na pamiatku tajných stretnutí poľských a slovenských opozičných aktivistov z doby komunizmu (slovenský názov Lúčna je odvodený od názvu terasy, ležiacej na západnom úbočí v n.v. 1550m, kde v minulosti stál salaš; poľský názov je z goralského hovorového výrazu grześ = terasa, z ktorej sa prudko zvažuje úbočie na dve strany). Na vrchole sme stretli miestneho postaršieho turistu/skialpinistu, ktorý nám poukazoval kopce, popísal zážitky s brusnicami a medveďmi, oznámil nám, že vrch Osobitá (ktorý sme mali v pláne navštíviť) je celoročne v uzávere, ukázal a popísal nám jeho sobotný výstup na Baníkov a boli sme aj radi, že sme sa tam nevydali, nakoľko podmienky tam boli ako v Himalájach. Nakoniec sme zvážili zostup z Lúčnej cez Zadnú Látanú, do Látanej doliny. Skvelý bežecko-turistický deň, sme celý červený a ošľahaný vetrom, zakončili v Kýčer-burgeri pri burgeri a teplom čaji. Po skvelej večeri sme pokračovali nočnou jazdou smerom domov.

∟ Trail Run #2023.221 | Štart: Ne 29.Oct 2023 @10:06 Zuberec, Roháče Spálená | Vzdialenosť: 18.19km | Celkový čas: 5:15:52 | Čas pohybu: 3:14:59 | Tempo: 10:43/km | Prevýšenie: 1360m | Calories: 1664 | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Salomon Speedcross 5 Wide Black Phantom | Počasie: polojasno 2°C, pocitovo -3°C, južný vietor: 19-80km/h

×  Close

Západné Tatry, Roháče (Slovensko)
Trasa: Zuberec, Roháče Spálená - Roháčska dolina - po    : Zelená dolina - Roháčsky vodopád - Zelené pliesko - rázc. pod Troma kopami - po    : Roháčske plesá (Štvrté, Tretie, Druhé, Veľké) - Smutná dolina - Bývalá Ťatliakova chata - sedlo Zábrať - po    : Rákoň 1879m - Zadná Látaná - Látaná dolina - Zuberec, Roháče Spálená

V piatok sme opäť zamierili do Zuberca, kde sme minulý víkend behali pretek a v nedeľu zmokli. S nádejou, že bude krajší slnečný víkend sme sa náročnou večernou cestou presunuli cez Žilinu na rovnaké ubytovanie do rovnakého apartmánu 302 vo Vila Zuberec. Prišli sme tesne pred 22h, ubytovali sa, najedli, vyspali a doobeda sa vybrali do lyžiarskeho strediska Roháče-Spálená, kde sme zaplatili 5e parkovné, prezliekli sa a za polojasného až zamračeného počasia sme vybehli cez Roháčsku a Zelenú dolinu najprv na Roháčsky vodopád, ktorý bol krásne rozvodnený. Rozvodnený bol aj celý turistický chodník na modrej značke, kde miestami nebolo jednoznačné, kde je koryto potoka a kde chodník. Na rázcestí pod Predným zeleným plesom padlo rozhodnutie kam ďalej. Pôvodne sme chceli ísť na Baníkov. Ten sa nám ale skoro neukazoval, bol zahalený v oblakoch. Odhalené boli Tri kopy, ktoré boli pokryté snehom. Na chvíľu sa predsa len ukázal aj Baníkov, no keď sme si predstavili aké podmienky tam asi panujú (nad 1900m bola snehová prikrývka a nepríjemná zima), rozhodli sme sa ísť okružnou cestou okolo Roháčskych plies. Ešte jedno zamyslenie padlo na rázcestí pod Troma kopami, ale pokušeniu sme odolali. Po chvíli sme vystúpali na krásne plesá, postupne sme prešli okolo Štvrtého, Tretieho, Druhého, Veľkého, pokochali sa krásnymi panorámami a Smutnou dolinou sme zostúpali k bývalej Ťatliakovej chate, kde teraz stojí Bufet pri Ťatliakovom jazere. Rozhodli sme sa, že predsa len dnes zdoláme aspoň jeden vrchol a nápad padol na najbližší od chaty - zelenou značkou na sedlo Zábrať a žltou na vrch Rákoň. Turistov na tomto úseku bolo minimálne, asi aj kvôli nie príliš dobrému počasiu - zatiahlo sa, čierne mraky sa hrnuli od hrebeňa Roháčov, smerom na Volovec, ktorého vrchol bol snehobiely a zahaľoval sa do mračien. Na vrchole Rákoňa sme stretli jedného chalaňa, ktorý čakal na dvoch ďalších, ktorí smerovali z Volovca. My sme sa už v pokročilom čase a nepriaznivom počasí ďalej nechystali. I tak sme dostatočne premrzli a rozhodli sme sa sklesať žltou značkou cez Zadnú Látanú a Látanú dolinu, dolu do lyžiarskeho strediska. Tešil som sa i na skvelé špagetti, ktoré ma silne motivovali k zostupu.

∟ Trail Run #2023.220 | Štart: So 28.Oct 2023 @11:24 Zuberec, Roháče Spálená | Vzdialenosť: 19.16km | Celkový čas: 5:34:01 | Čas pohybu: 3:42:06 | Tempo: 11:35 /km | Prevýšenie: 1300m | Calories: 1830 | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Salomon Speedcross 5 Wide Black Phantom | Počasie: zamračené 3 až 6°C, neskôr dážď, pocitová teplota na hrebeni -3°C, JZ vietor: 21-68km/h

×  Close

Západné Tatry, Roháče (Slovensko)
Trasa: Zuberec, Roháče Spálená - Spálený žľab - Predný Salatín 1624m - Brestová 1934m - Salatínska dolina - Zuberec, Roháče Spálená

Po krásnej slnečnej sobote sa v neneľu rozpršalo. Odviezli sme sa autom do lyžiarskeho strediska Roháče Spálená, kde boli dokopy 4 autá a poľský autobus, pršalo ☔10°C a bola poriadna zima až do kosti. Sedeli sme v aute a čakali, kým sa počasie trošku zlepší. Na chvíľu prestalo pršať a tak sme sa rozhodli a po modrej turistickej značke sme stúpali cez Spálený žľab na Predný Salatín, kde sa pre zmenu rozfučalo. Bolo hmlisto, nepríjemne zima, fučalo, pršalo a my sme stúpali otvoreným hrebeňom Predného Salatína na Brestovú. Videli sme iba oranžové kopce, posiate kamením, cez ktoré sme dobehli na veterný vrchol Brestová 1934m. Mali sme premrznuté ruky i nohy a keďže nebolo nič vidieť, zahájili sme zostup hrebeňom a následne zelenou značkou, ktorá bola v tomto nečase príliš technická, kamenistá a pretekal ňou rozvodnený ľadový potok. Ťažkopádne pomaly sme sklesali až k hornej stanici lanovky Spálená a dole sme to zbehli ako lyžiary po zjazdovke, až na parkovisko k autu. Celí premrznutí sme sa prezliekli, vykúrili auto a odviezli sa do Zuberca do Kýčer-burgeru, na trhaný burger a teplý čaj.

∟ Rainny Trail Run #2023.216 | Štart: ne 22.Oct 2023 @11:22 Zuberec, Roháče Spálená | Vzdialenosť: 9.60km | Celkový čas: 3:35:24 | Čas pohybu: 2:08:24 | Tempo: 13:22/km | Prevýšenie: 988m | Calories: 1022 | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Salomon Speedcross 5 Wide Black Phantom | Počasie: dážď 5°C, ZJZ vietor 18-67km/h, pocitová teplota: -1 až 1°C

×  Close

Nízke Tatry (Slovensko)
Trasa: Jasenie, Jasenianska kyslá - po    : Bauková - sedlo Zámostskej hole - po    : Zámostská hoľa 1612m - Ďurková 1750m - Útulňa Ďurková - po    : Struhárske sedlo - Jasenie, Jasenianska kyslá

Ráno sme sa s Dáškou odubytovali (po dvoch dňoch) v Mýto Apartments a zamierili sme rozkopanou semafórovou cestou [66] nad dedinu Jasenie, kde sme zamierili na rozbitú úzku cestu Jasenskou dolinou, ktorou sme sa dostali až po prameň Jasenianskej kyslej. Ďalej to už bolo autom asi zbytočné a aj by bol problém s parkovaním. Vystriekal som motor sprejom proti kunám, keby náhodou sa potvory rozhodli zaútočiť na motorové hadice, prezliekli sme sa a za nie príliš pekného zamračeného počasia, sme zamierili asfaltom, žltou turistickou značkou na hať Bauková, odkiaľ sa odkláňa źltá značka prudko nahor - do lesa, neskôr sme prešli na zvážnicu, ktorou sme stúpali k hájovni. Cesta sa kľukatila nahor a posledná časť žltej značky bola strmhlav k oblakom, z lesa cez kosodrevinu a kríky čučoriedok, cez trávy, až k sedlu Zámostskej hole. Na otvorenej časti hole fúkalo a bola poriadna hmla. Naobliekali sme sa. V hornej časti sa dokonca držal snehový poprašok, hlavne v trávach a kosodrevine, ktorá bola z jednej strany namrznutá. V nepríjemnom nečase, hmle, fukotoch a zime sme bežecky stúpali na vrch Zámostská hoľa 1612m, prekračovali sme blatovo-vodové kaluže, celí sme boli premočení a ufučaným hrebeňom sme bežali na vrchol Ďurková 1750m, kde bola ľadom pokrytá vegetácia, ako v pravej zimnej severskej rozprávke. Bŕŕŕ, zima sa nám dostávala až pod kožu, nezobral som si rukavice a ruky som mal červené od zimy, že som ich ani nevedel ohýbať. Dáška mala podobnú situáciu s nohami. Snažili sme sa nájsť vrchol Ďurkovej, ktorý nebol označený a zrejmý, z čoho Dáška chytala poriadnu nervozitu, pretože jej bola ukrutná zima. Spravil som zopár fotografií, s bielym pozadím a čo najrýchlejšie sme zamierili pod kopec - do tepla útulne Anrejcová, kde sme si objednali dva teplé veľké čaje. Všetko mokré, čo sme mali na sebe, sme si povyzliekali a nasávali atmosféru chaty, v ktorej boli mladí turisti vo veselej nálade, počúvajúc hudbu z repráku. Vonku panoval medzitým riadny nečas - fučalo a rozsnežilo sa. Čaj bol vriaci a tak sme ho dlho popíjali, zjedli sme i jablko a banán. Museli sme však pokračovať a tak sme si naobliekali všetko čo sme mali so sebou a vyšli z chaty do chumelice. Prvé minúty boli ukrutne chladné, teplotný kolaps - drkotali sme zubami ako zmyslou zbavení. Ale utekajúc po zvážnici smerom nadol sme sa zohrialy a o kúsok nižśie, keď sme sa dostali pod hmlu dokonca vyšlo slniečko a ukázali sa i krásne výhľady, tak to bolo hneď veselšie klesanie. Krásnou zvážnicou, trailom, popri čučoriedkach a muchotrávkach sme klesali dole do Jasenianskej doliny. Všeho všudy sme stretli 3 páry ľudí, veselých chalaňov na chate a dve chatárky, inak v tomto nečase asi nik nevystrčil päty z domu. Z prameňa Jasenianskej kyslej (záprdkovej) vody sme sa neodvážili napiť a tak sme sa prezliekli a sadli do auta a zamierili smerom domov.

∟ Trail Run #2023.210 | Štart: ne 15.Oct 2023 @11:45 | Vzdialenosť: 18.80km | Celkový čas: 4:34:27 | Čas pohybu: 3:53:08 | Tempo: 12:24/km | Prevýšenie: 1146m | Calories: 1483 | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Salomon Speedcross 5 Wide Black Phantom | Počasie: oblačno/snehové prehánky 1°C, SSZ vietor 12-33km/h, pocitová teplota: -4°C

×  Close

Západné Tatry (Slovensko)
Trasa: Trail Run #2023.191 Pribylina, Hrdovo - po    : Rázcestie pod Bystrou - Bystrá dolina - Bystrá 2248m (a späť)

Po včerajšom Vysokohorskom behu cez Klin máme nohy ako kamene, ale i napriek tomu sme s Dáškou neoddolali pokušeniu a vybrali sme sa z Hrdova, od riečneho sútoku Bystrej s Belou, po žltej turistickej značke, krásnou Bystrou dolinou, lemovanou potokom Bystrá a bohatými kríkmi čučoriedok, z ktorých bolo hriech neochutnať, na najvyšší vrch Západných Tatier - Bystrá 2248m. Hôľnato-skalnatý vrch sa vypína nad troma dolinami - Račkovou, Bystrou a Kamenistou dolinou. Dole bolo krásne slnečno, na hrebeni sa však postupne zatiahlo a tesne pod oblakmi sa ukazovali krásne výhľady, napr. i na Bystré plesá, ktoré ležia na južnom úpätí vrchu v ľadovcových karoch. Postupne sme stúpali do neznámeho biela, na vrchol, ktorý bol zahalený v oblakoch, hmle a chlade. Hore sme zjedli jablko a banán, 20 minút sme posedeli, výhľadov sme sa ale nedočkali. Pofotili sme sa s bielym pozadím a pomaly smerovali rovnakou cestou nadol. Na hrebeni nás pozdravila 5 členná kamzíčia rodinka. Trochu sme i popadali v klesaní v strmých serpentínkach, medveďa sme ale naštatie nestretli a v zdraví sme dorazili k autu. Naše ďalšie kroky smerovali na ubytovanie do Žiliny a povedali si, že ak budeme ráno v stave, pôjdeme do Oščadnice na pretek.

∟ Trail Run #2023.191 | Štart: so 16.Sep 2023 @11:02 Pribylina, Hrdovo - Rázcestie pod Bystrou - Bystrá dolina - Bystrá 2248m (a späť) | Vzdialenosť: 18.83km | Celkový čas: 5:53:18 | Čas pohybu: 3:59:02 | Tempo: 12:41/km | Prevýšenie: 1,413m | Calories: 1,629 | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Salomon Speedcross 5 Wide Black Phantom | Počasie: Miestami zamračené 11.1°C, Vietor: 11km/h JV, Vlhkosť: 87%

×  Close

Západné Tatry (Slovensko / Poľsko)
Trasa: Race #2023.190 16.Vysokohorský beh cez Klin (Pribylina, Horský hotel AKADEMIK - Úzka dolina - Račkova dolina - Rázcestie pod Klinom - Gáborova dolina - Gáborovo sedlo - Sivá veža 1965m - Klin 2173m - Račkovo sedlo - Račkove plesá - Rázcestie pod Klinom - Úzka dolina - Pribylina, Horský hotel AKADEMIK)

Masívny, skalný vrch Klin s jeho typickým pyramídovým tvarom je ten typ vrchu, ktorý spozorujete už z diaľky. Nachádza sa na slovensko – poľskej hranici a je významným vrchom Západných Tatier. Jeho špicatý vrchol a široké svahy nabádajú k výstupu. Za priaznivého počasia ponúka skutočne rozmanité krajinné scenérie. Na úpätí vrchu Klin, kde sa stretávajú dve doliny (Račková a Gáborová) sa nachádza najvyššie položená ovčiarska koliba na Slovensku - Koliba pod Klinom.

∟ ...

×  Close

Albula-Alpen, Rätischen Alpen (Švajčiarsko)
Trasa: Free Fall Vertical, St. Moritz [CH] (Ludains - Grevas - Via da Scoula - Via Arona - Fussgängerzone - Via dal Alp - Salastrains - Munt da San Murezzan - Freier Fall 2836m) - Piz Nair 3056m - Salastrains, St. Moritz

S Dáškou sme mali v pláne absolvovať dovolenku a aby to nebola prílišná nuda v nejakom dovolenkovom rezorte, vybrali sme na víkend aj zaujímavý pretek - Free Fall Vertical, ktorý je súčasťou podujatia St. Moritz Running Festival. Švajčiarsko je relatívne ďaleko vzdialené a tak sme to poňali formou európskeho summer roadtrip-u a prešli sme viacero zaujímavých krajín a kopcov .

Piatok, tretí deň na cestách: Dobré ránko zo švajčiarskeho St.Moritz. Rozhodli sme sa, že pred náročným pretekom sa aklimatizujeme v nadmorskej výške ~1850m a zabeháme si iba okolo jazier a mestečka St.Moritz. Pozreli sme si úchvatné panorámy - smaragdová voda jazier s ostrými skalnatými končiarmi vrchov v krásnej švajčiarskej prírode a romantických mestečkách. Taktiež zisťujeme, že beh v nadmorskej výške cca 1850m nieje jednoduchý na dýchanie a každý meter stúpania je cítiť. Zo sobotného Verticalu do nadmorskej výšky 2836m máme trochu obavy a očakávame mordor. Po behu a obednej špagetovej prestávke sme zamierili pre registrácie na beh - Free Fall Vertical a následne zregenerovať na bazén do OVAVERVA Hallenbad v St.Moritz (15ch/os). Pri pohľade na majestátne trojtisícové kopce, sme si s Dáškou zaplávali a následne zrelaxovali v bublinkovom bazéne. Z bazéna sme išli cez festivalku a následne po šípkach trasy Verticalu až k nášmu ubytku. Zadýchaní sme boli už kúsok od jazera.
∟ Trail Run #2023.167 St. Moritz - Lej da San Murezzan - Crest' Alta - Via da Surlej - Silvaplana - Champfer | 2:26:32 | 18.17km +406m
∟ Walk: St. Moritz, Via Tinus - Ovaverva | 36:45 | 2.77km +19m
∟ Swim #2023.25 St. Moritz, OVAVERVA | 1:00:10 | 1,625 m
∟ Walk: St. Moritz, Ovaverva - Via Tinus | 35:41 | 2.48km +123m
Sobota, štvrtý deň Summer Road Tripu, pretek: Vstali sme skôr, naraňajkovali sa a zamierili do festivalky, kde sme odovzdali batohy do cieľa preteku. Posilnili sme sa Red Bull Sugar Free a o 10:30 sme vyštartovali s nadupanými švajčiarmi a talianmi na prestížny Free Fall Vertical pretek. Prvý kilometer bol asfaltom, popri jazere, ale hneď nato sme začali stúpať krásnym mestečkom St.Moritz nahor. Povzbudzoval nás dav nadšených divákov, turistov, či miestnych obyvateľov. Zamierili sme do schodov a strmo stúpali nad mestečko. Schody sa už nedali behať a tak som prešiel do tzv. power hikingu. Držal som sa za Dáškou, ktorú trápili kŕče, ale tempo mala svižné. Spleťou kľukatých ulíc sme sa dostali nad mesto, k spodnej stanici lanovky a začalo peklo - strmhlavé Vertical stúpanie pod lanovkou, cez kríky čučoriedok, trávy, vodu a bahno s kamením. Asi v strede svahu som dobehol Dášku a dostal sa pred ňu. Na 4tom kilometri, sa trať trochu narovnala a prišla občerstvovačka. Dal som si iontový nápoj a kľukatými trailovými chodníkmi sme stúpali do výšin. Utrpenie nemalo konca ale táto časť sa dala čiastočne behať. Došli sme na hrebeň a nasledovala malá rovinka a prudké stúpanie k hornej stanici lanovky. Tu prišla na mňa kríza a nedokázal som držať tempo. Vláčik bežcov za mnou ma dohonil a predbehla ma i Dáška. Hnaní davom fanúškov sme stúpali kamenistým Verticalom nahor. Kríza sa prehľbila, využil som preto žolíka a posilnil sa vodou, ktorú som si niesol v bežeckom batohu. Nad kamenistým stúpaním trať prešla do schodov - najprv drevených, potom sme prebehli popri lavínových zátarasoch a následne sme stúpali kovovými schodmi na vrchol lyžiarskej rampy. Tu som sa chopil šance a predbehol som zopár bežcov a aj Dášku. Totálne so silami na nule som sa šplhal zábradlím a schodami do cieľa, do ktorého som dobehol v čase 1:20:00,6 ako 15-ty v kategórii. Dáška sa vyštverala schodmi 6s za mnou ako 4-tá v kategórii. Sadli sme na zem a rozdýchavali, že sme zvládli vybehnúť na štartovaciu lyžiarsku rampu Free Fall, vo výške 2836m.
Po preteku sme sa občerstvili Colou, banánmi a jablkom, dostali sme žlté STAFF tričko od dobrovoľníka, vyzdvihli si batohy a zamierili sme s Dáškou na vrch Piz Nair 3056m. "Nair" pochádza z latinského niger, znamená „čierny“ a vyslovuje sa „Piz När“. Leží v kantóne Graubünden (Švajčiarsko) a je často označovaný ako "Hausberg von St. Moritz". Výbeh/výstup sme poňali s Dáškou už viac menej výletovo - turisticky, keďže sme boli po preteku K.O. a vysoká nadmorská výška dala o sebe vedieť v podobe ťažšieho dýchania pri stúpaní. Premiérový viac ako 3000m vysoký vrchol sme zvládli a vychutnávali si nádherné výhľady. Počasie sa začalo kaziť, mračiť a padli i prvé kvapky dažďa. Smerovali sme preto dole k lanovke, pod Free Fallom, ktorú sme mali gratis k preteku. Lanovkár pred nami však nečakane zatvoril roletu lanovky a tak sme sa dobúchavali na zatvorené dvere. Bol to talian, ale naštastie nás počul a otvoril. Už parkoval sedačky, lebo sa blížila búrka (preto končili skôr) a tak veselo kývol a usadil nás na sedačku smerom nadol, ktorou sme sa zviezli ako úplne posledný pasažieri v ten deň. Keďže parkovali sedačky, tak sme asi 10min v strede svahu zastali a kývali nohami nad krásnymi kopcami. Po zvezení sa do spodnej stanice sme poďakovali a pokračovali po vlastných ďalej, do St.Moritz.
Po jedle a oddychu sme sa vybrali na podvečernú a nočnú prechádzku po St.Moritz. Prešli sme sa kopcovitým mestom a od jazera si pozreli krásne nasvietené domčeky a hotely. Od 21:20 sa plánovane rozpršalo. Boli sme prezieravo vybavený dáždnikom, ale od pol tela nadol sme aj tak kvalitne zmokli.
∟ Run #2023.168A WarmUp before Vertical, St. Moritz | 11:54 | 1.56km +19m
∟ Štart: sob 12. Aug 2023 @10:30, Race #2023.168B Free Fall Vertical, St. Moritz | Trasa: Ludains - Grevas - Via da Scoula - Via Arona - Fussgängerzone - Via dal Alp - Salastrains - Munt da San Murezzan - Freier Fall 2836m | Čas: 1:20:00,6 | Priemerné tempo: 12:07/km | Vzdialenosť: 6.62km | Stúpanie: +1,058m | Klesanie: -2m | Počasie: 19.4°C Miestami zamračené, Vietor: 4km/h J, Vlhkosť: 52% | Zóny srdcového tepu: Z4 Prahový 96%, Z3 Aeróbny: 1% | Priemerný tep: 155 údery/min
∟ Trail Run #2023.168C Free Fall 2836m - Piz Nair 3056m - ?Salastrains, St. Moritz | 1:00:04 | 4.24 km +391m
∟ Trail Run #2023.168D St. Moritz, ?Salastrains - Chantarella - Via Tinus | 43:43 | 2.71km +61m
∟ Night Rainny Walk: St. Moritz | 1:28:47 | 5.45km +106m
V sobotu večer sme dostali nápad, presunúť sa niekam z hôr ku moru. Po dlhšom hľadaní ubytovania a lokality, padla voľba nakoniec na taliansko: Bellaria-Igea Marina, kam sme sa v nedeľu ráno po 10:20 začali presúvať.

Štart: sob 12. Aug 2023 @10:30
Poznámka: Kompletný popis Summer Road Tripu mám uvedený pod pretekom - Free Fall Vertical

×  Close

Nordkette, Karwendel, Nördlichen Kalkalpen (Rakúsko)
Trasa: Innsbruck, Hungerburg - Bodenstein Alm - Hafelekarspitze 2334m - Nordkettenbahn

S Dáškou sme mali v pláne absolvovať dovolenku a aby to nebola prílišná nuda v nejakom dovolenkovom rezorte, vybrali sme na víkend aj zaujímavý pretek - Free Fall Vertical, ktorý je súčasťou podujatia St. Moritz Running Festival. Švajčiarsko je relatívne ďaleko vzdialené a tak sme to poňali formou európskeho summer roadtrip-u a prešli sme viacero zaujímavých krajín a kopcov .

Na druhý deň, po ceste zo Salzburgu, našla Dáška cez mobil ďalšiu peknú horu a keďže sme za každú bláznivú akciu, spravili sme si zastávku v Innsbrucku, v časti Hungerburg, kde sme zaparkovali (za 6€/deň) a zahájili náročný Vertical výstup/výbeh, na horu Hafelekarspitze 2334m (názov hory, zložka kar je zo starohornonemeckého jazyka, hafele z bavorčiny a znamenajú hrniec/nádobu - označujú kotlovitú priehlbinu na svahu hory). Technicky náročný prudký výstup sme zdolali s medzizastávkou na chate Bodenstein, kde som ledva dokráčal a oslobodil svoje muky brušných bolestí. Bránkou za chatou sme pokračovali ďalej - prudko nahor, obišli sme stádo pasúcich sa kráv a štverali sa nahor okolo stáda oviec. Netrafili sme správnu odbočku na vrchol a tak sme sa museli kúsok vracať a traverzovať svah. Tesne pod vrcholom končí lanovka a tak sme cestu na samotný vrchol (ku krížu) mali spoločnú s lanovkármi (turistami v jarmilkách a šatičkách). Pofotili a pozreli sme si nádherné výhľady na hory, či mesto Innsbruck a rozhodli sa šetriť si nohy a tak sme smerom nadol bez hanby použili lanovku (22€/os). Okrem nôh sme ušetrili i kopu času, pretože nás čakala ešte dlhá cesta do švajčiarskeho St.Moritz, kľukatými nekonečnými cestami a serpentínami.
∟ Driving: Salzburg - Innsbruck - St. Moritz | 378km
∟ Vertical Run #2023.166 Innsbruck, Hungerburg - Bodenstein Alm - Hafelekarspitze 2334m - Nordkettenbahn | 2:19:26 | 7.65km +1,599m

Štart: štv 10. Aug 2023 @13:34
Poznámka: Kompletný popis Summer Road Tripu mám uvedený pod pretekom - Free Fall Vertical

×  Close

Berchtesgadener Alpen (Rakúsko/Nemecko)
Trasa: Glanegg, Rosittenstraße (AT) - Reitsteig - Zeppezauerhaus - Salzburger Hochthron 1853m (AT/DE) - Geiereck 1805m (AT/DE) - Untersbergbahn (AT)

S Dáškou sme mali v pláne absolvovať dovolenku a aby to nebola prílišná nuda v nejakom dovolenkovom rezorte, vybrali sme na víkend aj zaujímavý pretek - Free Fall Vertical, ktorý je súčasťou podujatia St. Moritz Running Festival. Švajčiarsko je relatívne ďaleko vzdialené a tak sme to poňali formou európskeho summer roadtrip-u a prešli sme viacero zaujímavých krajín a kopcov .

Prvý deň, po 472km jazde autom, začíname adrenalínový výbeh/výstup, z daždivého a chladného 15°C Glaneggu v rakúsku, strmhlav nahor na rakúsko/nemecký hraničný vrch Salzburger Hochthron 1853m, ktorý je po Berchtesgadener Hochthron druhým najvyšším vrchom masívu Untersberg v Berchtesgadenských Alpách. V upršanom, hmlistom a uzimenom nečase následne prebiehame skalnatým terénom na cca 500m severne vzdialený rakúsko/nemecký hraničný vrch Geiereck 1805m. Náročný výstup za hustého dažďa, vetra a poriadnej zimy sme zvládli na hranici znesitelného a ukončili ho zmoknutí, premrznutí a drkotajúci sa v budove lanovky Untersbergbahn, tesne pod vrcholom Geiereck. Dali sme si teplý čaj, vyzliekli mokré veci a reálne zhodnotili situáciu, čo ďalej a ako dole. Zdravý rozum zavelil, že dole sa ide lanovkou, aby sme sa neodpálili hneď na prvý deň. Od spodnej stanici lanovky v Sankt Leonhard, Untersbergbahn sme celí mokrí, premrznutí a drkotajúci sa zabehli späť k autu. Museli sme obkrúžiť celý masív kopca, ktorý bol zo strany lanovky hrôzostrašne strmý. Našťastie to k autu nebolo ďaleko a po rovinke, takže sme sa aspoň zahriali. Ďalšie kroky smerovali na ubytko do Neu Anif, južne od Salzburgu a večer sme sa v silnom lejaku (ktorý nás hádam prenasleduje kade chodíme) odviezli busom #25 z Neu Anif do Salzburgu a pod dáždnikom sme sa prešli, za tónov opery Carmen, v brutál búrke uličkami Salzburgu. Poriadne sme zmokli, ale aspoň sme ochutnali originálne Mozartove čokoládovo marcipánové gule.
∟ Driving: Bratislava - Salzburg | 472km
∟ Rainny Vertical Run #2023.165A Glanegg, Rosittenstraße - Reitsteig - Zeppezauerhaus - Salzburger Hochthron 1853m - Geiereck 1805m - Untersbergbahn | 2:08:01 | 7.04km +1,478m
∟ Run #2023.165B Sankt Leonhard, Untersbergbahn - Grödig - Glanegg, Rosittenstraße | 26:41 | 4.09km +9m
∟ Heavy Rain Walk: Salzburg | 1:08:02 | 5.39km +30m

Poznámka: Kompletný popis Summer Road Tripu mám uvedený pod pretekom - Free Fall Vertical

×  Close

Vysoké Tatry (Slovensko)
Trasa: Vysoké Tatry, Štrbské pleso - Trigan - Popradské pleso - Ostrva 1984m - Zadná Ostrva (a späť)

..

×  Close

Makar (Chorvátsko)
Trasa: Makar - Vošac 1421m - Planinarski dom pod Vošcom - Štrbina 1338m - Kruška - Makar

..

×  Close

Malá Magura, Strážovské vrchy (Slovensko)
Trasa: Bojnice, Pribinova ul. - Svätý Vendelín - Pálfyho trail: Predné Štefankovo 600m - Gačiny (paragliding nad Šútovcami) - Šútovské sedlo - Panský háj - Boškovie laz 935m - Šútovské sedlo - ch.Bohátka - Bojnice, Pribinova ul.

V Žiline a okolí panovalo nehostinné - daždivé a chladné počasie. Po odubytovaní sa v Žiline sme sa odviezli najprv do Kuneradu, odkiaľ sme plánovali zdolať vrch Veterné. Počasie bolo kruté (lejak a blato) a tak skúmajúc meteoradar sme sa odviezli južnejšie - do Bojníc, kde bolo krásne polojasno. Zvolili sme parkovanie pri materskej škôlke na Pribinovej ulici a odtiaľ sme vybehli k červenej značke, ktorou sme pokračovali smerom na vrch Boškovie laz 935m, ktorý je najvyšším vrcholom nad Bojnicami. Leží južne od najvyššej časti hrebeňa, ktorý vystupuje z mierne zvlnenej Hornonitrianskej kotliny. Severným smerom pokračuje horský chrbát na susednú Maguru. Dáška objavila pri behu, za Svätým Vendelínom, zaujímavú odbočku na cyklo Pálfyho trail, ktorým sme nakoniec prebehli vrcholom Predné Štefankovo 600m a pokračovali na Gačiny (paragliding nad Šútovcami), odkiaľ je krásny výhľad do okolia. Ďalej sme pokračovali červenou značkou, ktorá však bola veľmi blastistá a v žľabe ktorým viedla tiekol potok a do toho ako mikado - popadané stromy. Zvolili sme preto výstup krížom lesom. Na rázcestí Panský háj sme sa napojili opäť na značku a pokračovali tiahlim stúpaním na vrchol. Lesným porastom pokrytý Boškovie laz 935m poskytuje len obmedzený výhľad. Je tu kóta a geodetická tyč, neďaleko na rázcestí i malé posedenie s húpačkou a vrcholovou knihou, kde sme sa zapísali. Keďže bolo docela chladno a veterno, zvolili sme rýchly ústup nadol, skratkou na Šútovské sedlo, aby sme sa vyhli blatu a popadaným stromom. Následne sme pokračovali žltou značkou (zvážnicou) do Bojníc. Viac sme už nestihli - Bojnický zámok zatvárali o 16-tej a zima a fukoty nás presvedčili o tom, že sadáme do auta a vezieme sa späť do Pezinku, na burger do Kangaroo.

Dátum: 2.Apr 2023 @13:10 | Vzdialenosť: 16.47km | Celkový čas: 3:23:33 | Prevýšenie: 860m | Čas pohybu: 2:36:08 | Tempo pohybu: 9:28/km | Calories: 1,373 | Shoes: Salomon Speedcross 5 Wide Black Phantom (72.3km)

×  Close

Banská Štiavnica, Štiavnické vrchy (Slovensko)
Trasa: Banská Štiavnica, Frauenberg - Starý zámok - Nový zámok - Piargská brána - po    : tajch Klinger - po    : Horná Roveň - po    : Farárová hôrka 849m - po    : Malý Tanád 867m - Tanád 939m - Paradajs 939m - kríž - po     náučnej: Ottergrundský tajch - Banská Štiavnica, Frauenberg

Na Slovensko sa rúti nebezpečný orkán Diethalm. Sprevádzal ho prudký vietor, sneženie, zima, 0°C a pocitová teplota -10°C. S Dáškou sme sa vybrali v sobotu 11.Mar. do Banskej Štiavnice, kde sme našli fajn ubytko v hot. Frauenberg. Podvečer sme stihli ešte v mrazivom pekle (8.61km +448m) výbeh cez Starý zámok na hradisko Glanzenberg 793m a následne sme zbehli a vybehli na Kalváriu 726m (Kostol sv.Kríža), kde nás poriadne vyfúkalo. Snežilo a prudký vietor štípal do tváre a ruky poriadne omŕzali od zimy. Premrznutí sme ledva dobehli na izbu, kde sme vypeckovali kúrenie na 30°C, snažili sa rozhýbať zmrznuté ruky a celkovo sa rozmraziť.
Po sobotnej snehovej chumelici sa v nedeľu vyčasilo a vyšlo slniečko. Oteplilo sa na 3°C a pocitovo bolo teplejšie. Odubytovali sme sa a ledva sme stihli o 10:00 súkromnú prehliadku Starého zámku. Následne sme pokračovali mestom cez Nový zámok a tajch Klinger (kde sa dvaja otužilci kúpali) na Farárovú hôrku. Z kopcov boli parádne výhľady, slniečko príjemne hrialo. V chládku sa síce držal sneh, no inak bolo viacmenej sucho a pomedzi to blato. Následne sme vybehli na Malý Tanád, odkiaľ sú tiež pekné výhľady - hlavne na Sitno. Pod M.Tanádom končí lyžiarsky vlek zo Salamandra rezortu, kde sa veselo lyžovalo na ľadovom snehu. My sme zahli prudko do kopca na vrch Tanád a následne na Paradajs. Po Sitne a Petrovom vrchu je Paradajs 938,9m tretím najvyšším vrchom pohoria. Je súčasťou hrebeňa, ktorý tvorí západný okraj silne rozrušenej kaldery Štiavnického vulkánu. Južne susedí nepatrne nižší Tanád. Na Rosniarkach, v svahu kopca Paradajs, sme si pozreli menhiry. Je to vraj magické miesto ku ktorému treba pristupovať so zámerom a láskou v srdci - s čím totiž prídete, to sa znásobí. Keď si tak uvedomím s čím som hore prišiel, tak to bola predovšetkým únava a tá sa veru znásobila. Ale prišiel som i s láskou v srdci a to nielen iba k behu. Sadli sme si na chvíľu na lavičku a pozreli si krásne výhľady na Banskú Štiavnicu, Sitno, či zasnežené vrcholky Nízkych Tatier. Objavili sme i vrchol Paradajs s ukrytou kótou a následne sme zbehli ku krížu pod Paradajsom. Od neho sme prudkou cestičkou zbehli k náučnému chodníku a následne k Ottergrundskému tajchu, najvyššie postavenej umelej nádrži v Štiavnických vrchoch (801m). Následne sme už zbiehali dolu k autu.
Po celodennom parádnom výlete, sme vybehli poobede do mesta nájsť niečo dobré pod zub. Najprv padla voľba na reštauráciu 4 sochy. Malo to byť iba 3min od ubytka, tak sme išli peši. Neskôr sme zistili, že síce sú to 3min, ale autom. Nevadí. Vybehol som však iba v svetríku, takže som sa celkom drkotal od zimy, ako sme išli mestom. V 4 sochách však nemali platbu terminálom, išli sme teda inam a objavili sme reštauráciu Matej, kde som si dal Kačacie prsia s brusinkami na víne a Dáška overenú klasiku, rybičku - pstruha.

Dátum: 12.Mar.2023 @9:53 #2023-56 Banská Štiavnica, Frauenberg | Vzdialenosť: 12.74km | Celkový čas: 4:46:43 | Prevýšenie: 671m | Čas pohybu: 3:46:43 | Tempo pohybu: 17:47/km | Calories: 1,184 | Shoes: Reebok *2* ALL TERRAIN CRAZE Black/Blue (131.6 km)

×  Close

Strážovské vrchy, Temeš (Slovakia)
Trasa: Temeš - Temešská skala 915m - Malá Magura 1101m - Magura 1141m - Temešská skala 915m - Temeš

Prespali sme v Partizánskom a ráno sme sa vybrali za hustej hmly do dedinky Temeš. Zaparkovali sme nad dedinou a po žltej značke sme sa vydali najprv na Temešskú skalu - ku krížu, kde sme sa dostali nad inverziu a otvorili sa krásne výhľady. Ďalej sme pokračovali žltou značkou prudkými stúpaniami najprv na Malú Maguru a následne na Maguru 1141m. Magura leží v najvyššej časti hrebeňa, ktorý vystupuje z mierne zvlnenej Hornonitrianskej kotliny. Na jej vrchle stojí drevený kríž. Vrchol je zalesnený a v jeho okolí bolo zopár fliačikov snehu. Dole sme sa vydali rovnakou cestou a nedalo nám to a ešte raz sme vybehli na Temešskú skalu, tentokrát na jej východnú stranu a zo skaly sme pozreli výhľady na Maguru. K autu sme zbehli už za mierneho šera.

Štart: 7.Jan 2023 @11:25 | Vzdialenosť: 11.05 km | Prevýšenie: 846m | Celkový čas: 3:14:51 | Čas pohybu: 2:01:30 | Tempo pohybu: 10:59/km | Celkové tempo: 17:37/km | Calories: 1,208 | Počasie: 5.6°C Opar, Vietor: 4 km/h S, Vlhkosť: 100%

×  Close

Strážovské vrchy, Zliechov (Slovakia)
Trasa: Zliechov, Vyše dediny - po    : Sedlo pod Strážovom - Lúka pod Strážovom - Strážov 1213m (a späť)

Šťastný nový rok 2023. Ako na Nový rok, tak po celý rok, či ako sa to hovorí a tak sme sa rozhodli zdolať poriadny kopec. Výber padol na Strážov. Zaparkovali sme v blatovom svahu a šialene blatovou cestičkou sme sa snažili bežať hore. Dva kroky dopredu, jeden šmyk späť, či na stranu, strata rovnováhy a hlavou som napykoval priamo do blata. Nevadí, aspoň splyniem s farbou okolia. Vybehli sme na vrchol, na ktorom bol zbytok topiaceho sa snehu, pozreli si krásne výhľady do okolia, pofotili sa s krížom a rovnakou cestou sme si to namierili dole. Cestou sme ešte vybehli na hrebeň vedľajšieho kopca, ale pre krátkosť času (stmievanie a neznámy terén) sme sa vrátili na značkovaný turistický chodník a blatovým klziskom sme zbehli k autu. Auto i topánky nakoniec čakala zaslúžená očista na wapke.

Štart: 1.Jan 2023 @13:17 | Vzdialenosť: 7.67km | Prevýšenie: 668m | Celkový čas: 3:03:18 | Čas pohybu: 1:33:38 | Tempo pohybu: 12:12/km | Celkové tempo: 23:53/km | Calories: 1,004 | Počasie: 12,8°C Jasno | Vietor: 4 km/h S | Vlhkosť: 76%

×  Close

Demänovská Dolina (SVK)
Trasa: Demänovská Dolina - D.jaskyňa Slobody - Pusté 1501m - sedlo Machnaté - Iľanovské sedlo - dolina Vyvieranie - D.jask.Mieru - Demänovská Dolina

Štart: 6.Nov 2022 @11:18 | Vzdialenosť: 11.01km | Prevýšenie: 737m | Celkový čas: 4:16:03 | Čas pohybu: 2:01:22 | Tempo: 11:01/km | Calories: 1,129 | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Reebok AT Craze 2.0 Green

×  Close

Žiarska dolina, Žiar (okres Liptovský Mikuláš, SVK)
Trasa: Žiarska dolina - Holý vrch 1750m - Baranec 2184m - Smrek 2072m - Plačlivô 2125m - Žiarske sedlo - Žiarska chata - Žiarska dolina

Štart: 30.Oct 2022 @10:11 | Vzdialenosť: 18.50km | Celkový čas: 6:50:41 | Čas pohybu: 3:48:16 | Tempo pohybu: 12:20/km | Celkové tempo: 22:12/km | Prevýšenie: 1,659m | Calories: 2,236 | Teplota: 7.8°C Miestami zamračené, Pocit ako pri 3.3°C, Vietor: 39km/h SSZ, Vlhkosť: 82%

×  Close

Malá Fatra, Višňové pri Žiline (Slovensko)
Trasa: 6.Beh na Minčol (Višňové, ústie do doliny - Chaty pod Holým dielom - Minčol 1364m) - Chaty pod Holým dielom - Višňové, ústie do doliny

Jedná sa o najťažší beh do vrchu v blízkom okolí, v krásnom prostredí Višňovskej doliny. Trasa preteku vedie v prvej časti dolinou a následne sa dvíha smerom na hlavný hrebeň, ktorý smeruje až na vrchol Minčola, odkiaľ sú pri dobrom počasí krásne výhľady na Krivánsku, ako aj Lúčasnkú časť Malej Fatry. Na trati sú od začiatku až do konca prudké stúpania s minimom priestoru pre oddych. V záverečej časti sa trasa prudko dvíha a nasleduje finish, kde väčšina ľudí zvolí skôr rýchlu chôdzu namiesto behu.

Štart: sob 29.October 2022 @10:30 Višňové, pri vstupe do doliny | Cieľ: vrchol Minčol 1363m | Vzdialenosť: 6.28km | Čas: 1:00:23 | Tempo: 9:40/km | Prevýšenie: 841m | Shoes: Reebok *3* AT Craze 2.0 Green | Počasie: 11.7°C Hmla, Vietor: 15km/h ZJZ, Vlhkosť: 89%

×  Close

Hriňová, Horský hotel Poľana (SVK)
Trasa: Hriňová, Horský hotel Poľana - Poľana 1457m - Katruška - Zbojnícky tanec - Strunga 1327m (a späť)

Poľana je najvyšší vrch pohoria Poľana, krajinného celku Slovenského stredohoria. Vrchol je porastený lesom a výhľady sú možné len z menších lúk, najmä na južných svahoch masívu. Značná nadmorská výška i napriek tomu ponúka ďaleké výhľady.

×  Close

Nízke Tatry, Srdiečko (SVK)
Trasa: Nízke Tatry, Srdiečko - Kosodrevina - Krížske sedlo - Kotliská 1937m (a späť)

...

×  Close

Pohorelá (SVK)
Trasa: 5.Andrejcová Vertikal (Pohorelá - Pohorelský medokýš - Pod Úplazíkom - Kríž u Andrejcovej - Andrejcová 1520m) - Útulňa Andrejcová - Pod Úplazíkom - Pohorelá

...

×  Close

Nízke Tatry, Trangoška (SVK)
Trasa: Trangoška - chata M.R.Štefánika - Besná 1807m - rázc. na Krúpové sedlo - Kosodrevina - Srdiečko - Trangoška

Štart: 2.Oct 2022 @11:00 | Vzdialenosť: 15.72 km | Prevýšenie: 1,046m | Celkový čas: 4:40:42 | Čas pohybu: 2:54:06 | Tempo: 11:04/km | Calories: 1,452 | Hodiny: Garmin Instinct 2 | Shoes: Reebok AT Craze 2.0 Green

×  Close

Jarabá, chata Jarabatá (SVK)
Trasa: Jarabský polmaratôn (Jarabá, chata Jarabatá - Kumštová dolina - Kumštové sedlo - sedlo Králička - chata M.R.Štefánika - Lajštroch 1602m - Rovienky 1602m - Čertovica - Jarabá)

...

×  Close

Polomka (SVK)
Trasa: Polomka - Bučník 906m (rozhľadňa Polomské očko)

...

×  Close

Oščadnica - Dedovka, Bufet u Medveďa (SVK)
Trasa: 22.Medzinárodný beh na Veľkú Raču (Oščadnica, Dedovka) - Veľká Rača 1236m - Chaty na Rači, Koliba - Oščadnica, Dedovka

...

×  Close

Vyšný Kubín (SVK)
Trasa: Donovaly - Vrchlúka - Kečka 1225m - Baník 1056m

Kečka je súčasťou hlavného hrebeňa Starohorských vrchov a je druhým najvyšším vrchom pohoria. Vrchol vyčnieva nad hornú hranicu lesa, je pokrytý horskou lúkou a poskytuje zaujímavý kruhový výhľad na okolie..

×  Close

Vyšný Kubín (SVK)
Trasa: 13.Beh do Choča (Vyšný Kubín - Veľký Choč 1611m) - Vyšný Kubín

...

×  Close

Vysoké Tatry, Tri Studničky (SVK)
Trasa: Vysoké Tatry, Tri Studničky - Kriváň 2494m

...

×  Close

Považský Inovec (SVK)
Trasa: Hrádok, Hrádocká dolina - po    : Nad Malinišťami - Pod Prieľačinou - po    : Prieľačina 893m - Sedlo pod Panskou Javorinou - po    : Panská Javorina 943m - (späť rovnako po: Pod Prieľačinou) - po    : Zľavy - Sedlo pod Skalinami - po    : Chata Javorníček - Hrádok, Hrádocká dolina

Trojkráľový trailový beh sme začali s Dáškou z Hrádockej doliny. Počasie bolo premenlivé - veterné a polojasné (0 až 5°C). Naše smelé kroky smerovali žltou značkou strmo do kopca na Tŕňový vrch, až sme cez lesy a maliništia dobehli k rázcestiu "Nad Malinišťami", kde stála malá drevená chatka "Medvedica". Prebehli sme cez blatistú cestu k posedu a strmou cestičkou v svahu na rázcestie pod Prieľačinou. Znenazdajky sa zatiahlo a rozsnežilo. Z neba padali malé biele broky, ktoré zabielili kľukatú cestičku, ktorá smerovala na kótovaný vrch Prieľačina. Prebehli sme červenou značkou po hrebeni až k sedlu pod Panskou Javorinou. Odtiaľ to už bolo na skok na kótovaný vrchol Panská Javorina, ktorý patrí k výrazným vrcholom južnej časti Vysokého Inovca. Východné a sčasti severné svahy sú čiastočne odlesnené a slúžia ako pasienky. Bočné svahy pokryté lesmi tvoria poľovnícke revíry vysokej a diviačej zveri. Na vrchole je vybudovaná drevená rozhľadňa, na ktorú sme vyliezli a za svitu zubatého slniečka, ktoré vykúkalo poza mraky, sme sa pokochali krásnymi výhľadmi na okolité kopce. Keďže čas rýchlo plynul a dole sme to mali ešte ďaleko (vyše 11km), rýchlo sme zbehli rovnakou cestou až k rázcestiu "Pod Prieľačinu" a červenou značkou sme vyklesali až k sedlu pod Skalinami. Na zaujímavej lúke (v sedle) sme zahli na modrú značku a lúkou sme klesali do doliny. Zrazu sa nám ukázali krásne bronzovo nasvietené majestátne kopce Prieľačina a Panská Javorina. Pomedzi stromy sme zbehli ku chate Javorníček, kde sme sa napojili na lesnú cestu. Zastavili sme sa na Medvedej studničke a kamenistou cestou v Hrádockej doline sme zbehli až k autu. Stihli sme to akurát, kým padla tma.

Štart: Štv 6.January 2022 @12:46 | Vzdialenosť: 19.31km | Celkový čas: 3:49:36 | z toho čas pohybu: 2:58:48 | Tempo: 9:16/km | Prevýšenie: 892m | Kalórie: 1,562 | Počasie: Polojasno a jemné sneženie, Teplota: 0°C

×  Close

Vysoké Tatry (SVK)
Trasa: Štrbské pleso, Centrálne parkovisko - Rázcestie pred Heliosom - po    : Trigan - Rázcestie nad Popradským plesom - po    : Rázc. pri Žabom potoku - Veľké Hincovo pleso - Vyšné Kôprovské sedlo - po    : Kôprovský štít 2363m - späť rovnako po: Rázcestie nad Popradským plesom - Popradské pleso - po    : Odbočka zimnej cesty na Štrbské pleso - Trigan - po    : Štrbské pleso

Odubytovali sme sa na skvelej vile v Tatranských Matliaroch a autom sme sa presunuli na Štrbské pleso, kde nás policajti odklonili na centrálne parkovisko, nakoľko posledný deň pred zimnou uzáverov chodníkov v Tatrách využilo viacero turistov a vyššie parkoviská boli už plné. S Dáškou sme mali vytipované štyri výstupové možnosti (od najľahšej): Ostrva 1984m, Kôprovský štít 2363m, Rysy 2503m, alebo Kriváň 2494m. Keďže nám chýba výstup na Kôprovský štít 2363m, voľba padla na neho. Názov štítu je odvodený od neďalekej Kôprovej doliny, v ktorej rastie kôprovníček bezobalný (Ligusticum mutellina), trvalka s bielo až červeno zafarbenými kvietkami. Štít sa týči nad Veľkým Hincovým plesom a nebyť Rysov,tak je z neho najkrajší vyhliadkový štít v Mengusovskej doline. Vydali sme sa tentokrát nebežecky, po lesnom miestami kamenistom chodníku, červenou turistickou značkou cez rázcestie Trigan k rázcestiu nad Popradským plesom. Odtiaľ sme pokračovali už trochu turistami preplnenou modrou značkou, Mengusovskou dolinou, k rázcestiu pri Žabom potoku. Na Kôprovský štít je to ďalej po modrej značke, ktorá začína postupne hrozivo stúpať a kľukatiť sa nad Satanovou dolinkou. Po nekonečnom stúpaní sme prešli vyschnuté Hincové oká a dostali sa tak na záver Mengusovskej doliny, kde leží Veľké Hincovo pleso - najväčšie a najhlbšie (-53m) karové jazero/pleso (ľadovcový kotol - záver zaľadnených dolín alebo výklenok vo svahu prehĺbený horským ľadovcom, ktorý sa v ňom vytvára) v slovenskej časti Vysokých Tatier a na Slovensku. Od plesa sa naskytá impozantný kruhový pohľad na vysoké štíty. Na západe sa nad plesom zdvíhajú steny Kôprovského štítu, na severe Čubriny a Veľkého Mengusovského štítu a na východe Východného Mengusovského štítu, Hincovej veže a Mengusovského Volovca. Pohľad na náš štít, na jeho vrchol a strmosť jeho svahov mi vyrazil dych. Hlava sa mi začala krútiť pri predstave, aké prevýšenie nás ešte čaká. Hlavu sme preto sklonili k zemi a zahájili sme strmé stúpanie na Vyšné Kôprovské sedlo 2189m. Zo sedla to už je na vrchol Kôprovského štítu zhruba pol hodinu, spočiatku po kamennej suti, neskôr po kamenných blokoch a bolo treba zapojiť okrem nôh aj ruky. Z vrcholu sa nám naskytol prekrásny kruhový výhľad. Vidíme všetky doteraz spomínané vrcholy. Navyše na JZ sa ukázal aj Kriváň 2494m. Pod nami ledva rozoznať Temnosmrečinské plesá, za nimi na severe dominuje Svinica 2301m a za ňou vybieha známa Orla Perć. Kráľovu hoľu zakrýva Satan a Gerlachovský štít zase Vysoká. Podľa odrážajúceho sa svetla z kopuly observatória spoznávame Lomnický štít 2632m. Hore sme pobudli docela dlho, napriek tomu, že pofukoval studený a miestami nepríjemný vietor. Posilnili sme sa jablkom, banánom a ja i slaným karamelom. Dole zostupujeme opatrne, rovnakou trasou na rázcestie nad Popradským plesom. Cesta bola nekonečná a klesali sme viac menej v dave turistov, prevažne poliakov, čechov a maďarov. Spravili sme si odbočku na Popradské pleso a po zelenej značke sme odbočkou zimnej cesty pokračovali cez rázcestie Trigan na Štrbské pleso, kde sme už za šera vliezli do koliby a dali si skvelú večeru - slepačiu polievku s bryndzovými haluškami a teplým zeleným čajom. Na centrálne parkovisko sme to mali už iba 900m po tme a nasledovala nočná jazda cez Čertovicu domov.

Štart: Ned 31. October 2021 @8:30 CET | Vzdialenosť: 19.13km | Celkový čas: 7:56:07 | z toho čas pohybu: 4:21:46 | Tempo: 13:41/km | Prevýšenie: 1,157m | Kalórie: 1,708 | Počasie: Jasno bez mrakov, Teplota: 7°C, Pocitová: 1°C, Vietor: SSZ 13-31km/h

×  Close

Vysoké Tatry (SVK)
Trasa: Tatranské Matliare, Vila Saranca - po    : Rázcestie pri tenise - Rázcestie nad Matliarmi - cez dolinu Bielej vody kežmarskej - Rázcestie Šalviový prameň - po    : Kovaľčíkova poľana - po    : Folvarská poľana - po    : Sedlo pod Malou Svišťovkou - Skalnaté pleso - po    : Sedlo pod Svišťovkou - Veľká Svišťovka 2037,6m - späť na: Skalnaté pleso - po    : Rázcestie pri Skalnatej chate - zjazdovkou dole: Štart - Tatranská Lomnica, Relax park jazierko - Cesta slobody - pamätník Franz Kafka - po    : Rázcestie pri tenise - po    : Tatranské Matliare, Vila Saranca

Sobotné ráno v Tatranských Matliaroch bolo opäť krásne slnečné, ale zato veterné. Bola vyhlásená výstraha pred silným nárazovým vetrom a aj preto sme s Dáškou vybrali radšej menší kopec, ktorý sme mali tiež zahrnutý v pláne - tatranskú klasiku, Veľká Svišťovka 2038m. Je to trávnato – sutinová kopa, ktorej názov dali svište, ktoré sa tu hojne vyskytovali. Leží v krátkej rázsoche, ktorá vybieha od Malého Kežmarského štítu na východ. Z ubytovania sme vyrazili, tak ako včera, tj. ráno po modrej turistickej značke, ktorou sme si pobehli cez rázcestie pri tenise a rázcestie nad Matliarmi, do doliny Bielej vody kežmarskej. V doline bolo o poznanie viac ľudí ako včera. Pokračovali sme po žltej značke na Kovaľčíkovu poľanu, kde sme zahli na úzky kamenný ale už nebežecký chodník, ktorý smeroval na Folvarskú poľanu. Príroda hrala krásnymi žlto-zelenými jesennými farbami. Ľudoprázdnym chodníkom sme pokračovali ďalšiu hodinu a pol cez sedlo pod Malou Svišťovkou, krásnou magistrálou na Skalnaté pleso. Pleso má od roku 1937 premenlivú hladinu a niekedy vysychá. Teraz bolo tiež vyschnuté, za čo vraj môže i ľudský faktor - výstavba stanice visutej lanovky z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso a na Lomnický štít. Skalnaté pleso nás privítalo okrem krásnych výhľadov aj ozaj silným vetrom. Vďaka nemu nepremávala ani lanovka, čo bolo do istej mieri aj dobre - nebolo tu veľa turistov. Nárazy vetra boli príliš silné a veľmi neobratne sme stúpali popod Lomnický a Huncovský štít po červenej Tatranskej magistrále. Vietor nás sácal zo strany na stranu a zvuky vetra v Skalnej doline vydávali úchvatné melódie. Po zahnutí za Huncovský štít nárazy vetra ustáli a tak sme mohli pohodlnejšie pokračovať príjemnou kamennou magistrálou, ktorá sa v hornej časti kľukatí, do Sedla pod Svišťovkou 2023m. Zo sedla to už je na vrchol iba kúsok, po skalách. Z Veľkej Svišťovky 2038m je parádny výhľad na Zelené pleso, Veľké Biele pleso, Jahňací štít, Lomnický štít, či vrcholy Belianskych Tatier. Dlho sme sa nimi nevedeli nabažiť. Pri krásnych panorámach sme zjedli jablko i banán. Inak zo sedla sa dá sklesať ku chate pri Zelenom plese, ale kvôli zime a ľadu sme zvolili radšej slnečnú časť kopca a zostúpili sme radšej na veterné Skalnaté pleso, z ktorého sme pokračovali po zelenej značke k rázcestiu pri Skalnatej chate. Rozhodli sme sa, že vyklesáme dole do Tatranskej Lomnice po zelenej značke a tak nás čakal náročný zostup rozbitou zjazdovkou, z ktorej nás začali bolieť prsty na nohách. Záverečný úsek od Štartu do Tatranskej Lomnice sme aj trochu pobehli, až sme prišli do Relax parku jazierko, kde sme si dali v reštaurácii na zohriatie teplý čajík a palacinku s jahodovým džemom. Pomaly sa stmievalo a tak sme nelenili a cez park sme prebehli ku ceste slobody a pozreli si ešte pamätník Franza Kafku v Tatranských Matliaroch, ktorý sa tu liečil. Zbehli sme k žltej značke a na rázcestí pri tenise sme zahli na modrú do Tatranských Matliarov. Na ubytovanie sme prišli tak akurát za šera, dali sme si sprchu a autom sme sa presunuli na skvelú večeru - pečené kuriatko, do Tatranskej Lomnice, kde sme začali plánovať náš posledný deň vo Vysokých Tatrách.

Štart: Sob 30. October 2021 @8:48 CEST | Vzdialenosť: 23.28km | Celkový čas: 8:36:18 | z toho čas pohybu: 4:46:27 | Tempo: 12:18/km | Prevýšenie: 1,260m | Kalórie: 2,063 | Počasie: Jasno bez mrakov, Teplota: 4°C, Pocitová: -7°C, Vietor: JJZ 41-66km/h (Výstraha pred nárazovým vetrom)

×  Close

Vysoké Tatry (SVK)
Trasa: Tatranské Matliare, Vila Saranca - po    : Rázcestie pri tenise - Rázcestie nad Matliarmi - cez dolinu Bielej vody kežmarskej - Rázcestie Šalviový prameň - po    : Kovaľčíkova poľana - cez dolinu Zeleného plesa - Chata pri Zelenom plese - Kolové sedlo - Jahňací štít 2229,6m - (späť rovnako)

Od 1.11. do 14.6. je vo Vysokých Tatrách zimná uzávera turistických chodníkov a preto sme sa rozhodli s Dáškou využiť posledné a krásne slnečné dni na vysokohorskú turistiku vo Vysokých Tatrách. V Tatranských Matliaroch vo Vila Saranca sme našli skvelé ubytovanie na tri noci. Krásna vila je situovaná hneď pri turistickom chodníku, čo bolo obrovské plus na štart turistiky. V piatok ráno sme vyrazili na náš prvý cieľ - Jahňací štít. Leží v rázsoche Lomnického štítu vo Vysokých Tatrách a v minulosti niesol aj pomenovania: Štít Bieleho plesa, Lastovica či Biely štít. Začali sme svižne - klusom, aby sme ušetrili čas a nabrali čo najviac kilometrov a tak sme prebehli cez rázcestie pri tenise a rázcestím nad Matliarmi, do doliny Bielej vody kežmarskej. V doline sa poriadne ozimilo a okolo potoku sa tvorili ľady i cencúle. Od rázcestia Šalviový prameň sme zahli doľava na žltú značku a cez Kovaľčíkovu poľanu sme pokračovali kamenným chodníkom cez dolinu Zeleného plesa. Zelený potok, ktorý tiekol popri chodníku bol ešte chladnejší, ako ten biely a na cestičke boli na viacerých úsekoch vytvorené hrubé ľady, cez ktoré bolo trochu problematické prejsť. Zvládli sme to bez ujmy a prišli sme ku chate pri Zelenom plese. Pleso bolo zamrznuté na štolverk. Chata leží v tmavom údolí, kde hádam celý rok nezasvieti lúč slnka. Okolitá panoráma je však napriek veľkej zime úchvatná. Moc sme sa nezdržovali, pretože nás čakala ešte ťažká cesta na Jahňací štít, kde bolo už evidentne viditeľné stúpanie. Nad chatou boli chodníky miestami zamrznuté, ale keď sme vyšli z tieňa na slniečko, už bolo dobre - slnečné lúče príjemne hriali. Prešli sme medzi Jastrabiou vežou (vľavo) a Kozím štítom (vpravo), okolo Červeného a neskôr Belasého plesa, pod Kolové sedlo. Tam nasledovali reťaze, ktorými sme sa prudším svahom vyštverali do sedla, odkiaľ sa nám otvoril pohľad na západ, kde bolo vidieť Kolové pleso. Nasledoval finálny a trochu komplikovanejší výstup na Jahňací štít, kde sa muselo trochu loziť po skalách. Niektoré úseky boli namrznuté, či exponované a tak bolo treba postupovať pre istotu aj extrémne pomaly a obozretne, lebo opustenie turistického chodníka v masíve Jahňacieho štítu je veľmi nebezpečné! Pomaly sme vyšli na samotný vrchol a vychutnali si krásny výhľad, ktorý patrí medzi najkrajšie vo Vysokých Tatrách. Na juhozápade vidieť najvýznamnejšie dominanty východnej časti Vysokých Tatier - Lomnický a Ľadový štít. Na východnej strane je vidieť záver doliny Kežmarskej Bielej vody vyplnený kosodrevinou a alpínskymi lúkami, hrebeň Belianskych Tatier a vzdialenejšie pohorie Spišská Magura. Pofotili sme sa, posilnili jablkom a banánom a zavelili sme na zostup, ktorý je možný iba po trase výstupu! Neodporúča sa hľadať inú zostupovú cestu, hoci sa zvrchu môže javiť ako ľahká, mohla by byť osudná. Vyklesali sme ku chate pri Zelenom plese, kde panovala opäť zima a popri Zelenom potoku, kde bolo všetko namrznuté sme opatrne sklesali k rázcestiu Šalviový prameň, odkiaľ sme prešli opäť do klusu a zbehli sme po modrej značke až na ubytovanie do Tatranských Matliarov. Dali sme si sprchu, prezliekli sa a presunuli do Tatranskej Lomnice na teplú slepačiu polievku, hovädzí burger a pomaly sme kuli plány na sobotu.

Štart: Pia 29. October 2021 @8:27 CEST | Vzdialenosť: 22.78km | Celkový čas: 8:06:44 | z toho čas pohybu: 4:12:52 | Tempo: 11:06/km | Prevýšenie: 1,301m | Kalórie: 1,905 | Počasie: Jasno bez mrakov, Teplota: 7°C, Pocitová: -1°C, Vietor: JJZ 24-40km/h

×  Close

Nízke Tatry (SVK)
Trasa: Srdiečko - po    : Kosodrevina - po    : Sedlo Príslop - Drevenica pod Derešmi - Krížske sedlo - po    : Kotliská 1937m - Chabenec 1955m - Kotliská 1937m - Poľana 1890m - Dereše 2004m - zvážnicou: Kosodrevina - Srdiečko

V nedeľu ráno sme sa s Dáškou odubytovali a rozhodli sme sa, že sa pokúsime vyliezť na Chabenec, i keď to bol príliš odvážny cieľ, nakoľko bol už opäť pokročilý čas. Dostali sme preto nápad, že si pomôžeme lanovkou a ušetríme čas. Autom sme sa preto odviezli na spodnú stanicu lanovky - Krupová a išli si kúpiť lístok, ktorý stojí 22e/osoba. Teta lanovkárka nám však oznámila, že keďže sme v červenom okrese, na lanovkou môžu iba očkovaní. Napriek minimálnej vyťaženosti lanovky, ani peniaze nepomôžu a tak sme sa otočili na päte a odviezli sa autom na Srdiečko. Zaplatili sme 5e za parkovné a o 10:35 sme zahájili v rýchlejšom tempe výstup na Kosodrevinu, podobnou cestou ako včera. Počasie bolo doobeda horšie - nízka oblačnosť a pocitovo chladno. Na Kosodrevine sme sa chceli napojiť na modrú značku. Náhodní turisti nám povedali, že musíme tuto dole, ale že na Chabenec to je ďaleko a zagúľali očami, kam sa to chystáme. Aj nám preblyslo, že to bude asi príliš odvážne, hlavne časovo, aby sme sa stihli do zotmenia vrátiť a tak sme vlastne celý čas bojovali so slnkom, aby sme v cieli aspoň remizovali. A tak sme na rovnejších jednoduchších úsekoch aj trochu pobehli. Modrá značka sa kľukatila cez sedlo Príslop 1518m, kde sa uzučký chodník stáča doprava a začína klesať a následne stúpať a opäť klesať lesom. Prešli sme porastom borovíc a okolo Drevenice pod Derešmi 1470m (ktorá už existuje iba v dávnych bájkach - už v roku 2008 bola iba torzom) sme prešli cez kríky čučoriedok a zopár bystriniek na Krížske sedlo, kde sa nám otvoril impozantný pohľad na hrebeň Nízkych Tatier a vrch Skalka. Na hrebeni sa opäť stretávali dva svety - na severe sneh a z juhu slniečko, ktoré začalo vytláčať oblaky a hory pomaly vystúpili z bieleho plášťa. Cez malú pokrývku snehu sme vystúpali na vrchol Kotliská 1937m a z jeho sedla sa dalo ísť buď na Skalku, alebo Chabenec. Stretli sme tu zopár turistov, ktorí boli sklamaní, že sa na Skalku nedostanú kvôli zimnej uzávere. My sme pokračovali príjemnou hrebeňovkou na Chabenec, kde sa nachádza kamenná vrcholová kóta. Počas druhej svetovej vojny, po potlačení SNP v prvej polovici novembra 1944, cez vrchol Chabenca prechádzali zvyšky ustupujúcich povstaleckých vojsk. Počas zlého počasia na jeho svahoch zahynulo v hlbokom snehu niekoľko desiatok vojakov a civilistov, medzi nimi aj komunistický politik a novinár Jan Šverma. Z vrcholu Chabenca sú nádherné kruhové výhľady do všetkých strán a vidieť celý hrebeň Nízkych Tatier. Pofotili sme nádherné panorámy a sledujúc čas, sme sa museli rýchlo vydať späť. Medzi Chabencom a Kotliskami, nás pozdravili dvaja kamzíci, ktorí zapózovali do objektívu a trošku sme si aj pobehli hlavným hrebeňom na vrchol Poľana 1890m, ktorý sme dobili tento rok po druhý raz. Cez sedlo Poľana sme ďalej klusali s batohmi na chrbte na vrchol Dereše 2004m, ktoré sú najskalnatejšou časťou hlavného nízkotatranského hrebeňa. Cez skaly sme vyšli až ku kóte na ich hlavný vrchol a pokochali sa nádherným morom oblakov, ktoré zaplavilo južnú časť a lámalo sa na hrane hrebeňa. Nádherné výhľady boli aj na severe, kde sa dali jasne pozorovať vrcholky Vysokých Tatier. Z Derešov sme sklesali po ciki-caki zvážnici dole ku Kosodrevine a od nej sme to strihli prudko dole po lyžiarskom svahu až ku Srdiečku, kde sme parkovali auto. Stihli sme to akurát pred západom slnka. Už skoro za tmy sme sa zastavili v kúrii na Táloch, na teplú polievku a uzimení sme pokračovali v ceste domov.

Štart: ned 17. October 2021 @10:35, Srdiečko | Vzdialenosť: 22.60km | Celkový čas: 7:14:27 | z toho čas pohybu: 5:03:39 | Tempo: 13:26/km | Prevýšenie: 1,338m | Kalórie: 1,955

×  Close

Nízke Tatry (SVK)
Trasa: Trangoška - po    : Kosodrevina - Chopok - po    : Demänovské sedlo - po     a    : Krúpova hoľa - vrcholovou značkou na: Ďumbier - tyčovým značením: chata MR.Štefánika - po    : Trangoška

V piatok sme sa rozhodli s Dáškou, že vyrazíme do Nízkych Tatier. Na poslednú chvíľu sme si vybrali ubytovanie na Apartmáne Romantika 22 na Chopku-juh, neďaleko Tálov, na Trangoške. Strategicky sme mali blízko na turistické trasy smerujúce na Chopok a Ďumbier. Na ubytovanie sme prišli pred 22:00 a tak sme v noci naplánovali trasu. V sobotu ráno sme sa zobudili do chladného slnečného rána a pred desiatou sme vyrazili z Trangošky smerom na Srdiečko. Následne sme vystúpali zvážnicou na medzistanicu lanovky - Kosodrevina a žltou značkou sme pokračovali pásmom kosodreviny, prudko až k hornej stanici lanovky, ku Kamennej chate pod Chopkom. Ochladilo sa a na hrebeni sme sa ocitli v dvoch rôznych rozprávkových svetoch - zo severnej strany zima a sneh, z juhu slniečko a teplo. Zľadovateným kamenným chodníkom sme vystúpali na vrchol Chopok 2024m, ktorý je tretí najvyšší vrch Nízkych Tatier. Chvíľu sme sa pokochali nádherným výhľadom a opatrne sme zliezli ku chate, od ktorej sme následne pokračovali po červenej magistrále, popod vrch Konské na Demänovské sedlo. Už z diaľky nás zaujal zasnežený traverz na Krúpovu hoľu, ktorý sme si prešli po žltej a ciki-cakom aj po zelenej turistickej značke. Na chvíľu sme sa ocitli v zamrznutom ľadovom kráľovstve, až kým sme nevyšli na vrchol: Krúpova hoľa, ktorý je významnou križovatkou turistických chodníkov v najvyššej časti horstva a jediným miestom, odkiaľ sa možno po významovej odbočke „vrchol“ dostať k najvyššiemu bodu pohoria - Ďumbier 2046m. V zimnom období je Ďumbier prístupný aj od Štefánikovej chaty - po tzv. zimnom tyčovom značení. Kamenným chodníkom, miestami zasneženom i blatovom, sme vyšli na Ďumbier, ktorého severná strana sa javí ako mohutný vysokohorský masív s 500m vysokými stenami, piliermi a žliabkami do ľadovcových kotlov. Jeho miernejšie južné svahy pokrýva pole žulových balvanov. Svoj sen, postaviť sa opäť na vrchol, som si splnil po dlhých 24 rokoch (naposledy som tam bol v septembri 1997, s Rudym a Kiblom). Výhľad bol nádherný, počasie bolo kúzelné a tak sme odfotili krásne panorámy s dreveným slovenským dvojkrížom, či železobetónovým pylónom. Padlo rozhodnutie, že dole sa pokúsime vyklesať po zimnom tyčovom značení, ku chate M.R.Štefánika, ktorá leží v sedle pod Ďumbierom v n.v. 1728m. Nad chatou sme však narazili na strážcov prírody NAPANT, ktorí nám uložili pokutu za neoprávnený pohyb mimo turistického chodníka. Na moju obhajobu: Zákazová informácia nebola jednoznačná a bola iba formou piktogramu, ktorý zakazoval cestu mimo chodníka. Chodník tam však vychodený bol - dokonca čiastočne aj ako kamenná magistrála - chýbala iba súvislá snehová pokrývka s hrúbkou minimálne 15cm. Nevadí. Pre krátkosť času (už sa stmievalo), sme už nepokračovali na vrch Besná, ale po blatistej zelenej turistickej značke sme zbehli popri potoku Bystrianka, dole na Trangošku. Večer sme stihli ešte na otočku vybehnúť do Tesca v Brezne a na večeru do Kúrie na Táloch, kde sme postupne začali plánovať program na nedeľný výlet.

Štart: sob 16. October 2021 @9:49, Trangoška | Vzdialenosť: 15.11km | Celkový čas: 6:55:26 | z toho čas pohybu: 3:50:54 | Tempo: 15:17/km | Prevýšenie: 1,195m | Kalórie: 1,332

×  Close

Vysoké Tatry (SVK)
Trasa: Vysoké Tatry, Nový Smokovec - chodníkom: Tatranské Zruby - po    : Rázcestie nad Zrubami - po    : Velická poľana - po    : Sliezsky dom - Poľský hrebeň - po    : Východná Vysoká 2428m - dole rovnako po: Rázcestie nad Zrubami - následne po    : Starý Smokovec

Keďže sme mali situované ubytovanie v Novom Smokovci, rozhodli sme sa s Dáškou, že v nedeľu vystúpime na Východnú Vysokú. Ráno sme sa odubytovali v penzióne Gabriel, veci sme nabalili do auta a pešo sme vyrazili od ubytovania Podtatranským chodníkom dolu do Tatranských Zrubov, kde sme sa napojili na modrú značku, ktorou sme stúpali na rázcestie nad Zrubami. Pokračovali sme žltou značkou známym chodníkom, ktorým sme pred týždňom 2x bežali. Kamenný chodník nás naviedol na Velickú poľanu, kde sa otvorili krásne výhľady na Tatranské štíty. Po zelenej značke sme prišli na Sliezsky dom a okolo Velického plesa sme stúpali k 15m vysokému Velickému vodopádu. Je to ľadovcový vodopád, prezývaný tiež večný dažď. Tvorí ho Velický potok. Zelenou značkou sme pokračovali kamennou magistrálou okolo Dlhého plesa až po koniec magistrály, pod Poľský hrebeň. Tu nasledovala strmá šotolina k reťaziam a stúpadlám, pomocou ktorých sme sa dostali na významné sedlo v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier - Poľský hrebeň 2200m. Z výšok sa mi krúti hlava a priznám sa, opäť mi nebolo všetko jedno, keď som zdolával týchto pár reťazí, v prudkom svahu. To najhoršie nás však iba čakalo. Predstavu som mal úplne inú, že na vrchol z hrebeňa to bude už iba pohodová magistrála. Máš ho vidieť. Po prvé sa prudko ochladilo, tj. obliekli sme na seba všetky bundy, rukavice a čiapky, čo sme mali a zahájili sme posledné stúpanie, ktoré trvalo cca hodinu. Bol to ale viac menej aj horolezecký výstup, nakoľko sme každú chvíľu museli používať obe ruky a nohy, aby sme preliezli komplikovanými skalami po čarovnej žltej značke, ktorá stúpala do výšin. Miestami sa nám triasli nohy od strachu, do akých výšok a cez aký terén stúpame. Snažili sme sa nemyslieť na to, ako asi pôjdeme túto ozrutnosť dole. Nakoniec sa nám ale predsa len podarilo zdolať 2428m vysoký rozložitý pyramídový štít - Východná Vysoká, ktorý leží v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Poľským hrebeňom a Prielomom. Z nej odbočuje mohutná rázsocha, v ktorej sa nachádza Bradavica, Velické granáty a Slavkovský štít. Z vrcholu štítu je prekrásny výhľad na celé Tatry, do Veľkej Studenej doliny, Velickej doliny, i na okolité štíty (Gerlachovský, Litvorový, Vysoká, Bradavica a iné). Názov Vysoká podčiarkuje vysoký kopec, z ktorého je dobrý výhľad na okolitú krajinu. V adjektíve Východná vyjadruje jeho východnejšiu polohu od západne ležiacej a vyššej Vysokej. Súčasný názov má od roku 1922, keď o ňom písal Miloš Janoška v časopise Krásy Slovenska. Pokochali sme sa krásnymi výhľadmi. Fučal však ľadový vietor. Boli sme už skrehnutí na kosť a tak sme sa na vrchole dlho nezdržali a pomaly sme klesali náročným terénom - komplikovanými skalami, miestami po zadku štvornožky (ako kraby), do sedla Poľský hrebeň. Nakoniec to dole nebolo až také brutálne ako sa to zdalo, keď sme stúpali hore. Cesta do sedla však bola príliš pomalá a tak sme sa rozhodli, že pre krátkosť času zostúpime rovnakou trasou ako sme prišli a tak sme reťazami a železnými stúpadlami zostúpili dole pod Poľský hrebeň, kde sme sa občerstvili jablkom a neskôr aj čokoládou, ktorú sme chrúmali pri klesaní na Sliezsky dom. Zazreli sme aj kamzíka, ktorý dával na nás pozor. Okrem neho sme stretli zopár turistov - slovákov, poliakov, maďarov, ale bolo počuť aj exotickejšie jazyky. Zo Sliezkeho domu sme pokračovali rovnako dole - na rázcestie nad Zrubami a z neho už po žltej značke do Nového a následne Starého Smokovca, kde sme vybehli do známeho bistra na podvečerný Burger a teplý čaj. Načerpali sme sily, dorovnali teplotu a vydali sme sa autom na cestu domov.

Štart: ned 10. October 2021 @9:22 Vysoké Tatry, Nový Smokovec | Vzdialenosť: 19.27km | Celkový čas: 8:29:48 | Čas pohybu: 4:54:42 | Tempo: 15:18/km | Prevýšenie: 1,579m | Kalórie: 1,633

×  Close

Vysoké Tatry (SVK)
Trasa: Vysoké Tatry, Nový Smokovec - po    : Starý Smokovec - po    : Rázcestie pod Slavkovským Štítom - Slavkovská vyhliadka 1531m - Slavkovský štít 2452m - Slavkovská vyhliadka 1531m - Rázcestie pod Slavkovským Štítom - po    : Hrebienok - medvedí chodník: Vysoké Tatry, Starý Smokovec

Po týždni sa opäť vraciame s Dáškou do Vysokých Tatier, aby sme si splnili malý a už aj nakusnutý sen - vyjsť na Slavkovský štít. Počasie sme mali celý týždeň pod drobnohľadom a bolo priam ideálne, preto sme na rýchlo v piatok našli ubytovanie v Novom Smokovci, v penzióne Gabriel. Ráno sme si dali raňajky a kúsok po pol deviatej sme sa vydali po žltej značke na Starý Smokovec. Slavkovský štít sme mali celý čas pred očami a boli sme plní očakávania, kedy budeme hore. Vedeli sme, že cesta hore je strastiplná a hlavne veľmi zdĺhavá, preto sme sa príliš nezdržiavali a po modrej značke sme stúpali strmým chodníkom k rázcestiu pod Slavkovským Štítom. Cestička ďalej pokračovala na Slavkovskú vyhliadku "Maximiliánka" 1531m, odkiaľ je krásny výhľad na Lomnický štít, vodopády Studeného potoka, či na Rainerovu chatu a okolité vrcholy. Občerstvili sme sa a pokračovali už strmšou cestičkou cez kosodrevinu a skaly, Štrbavým hrebeňom, na Slavkovský nos 2273m. Otvárali sa nám výhľady na dva rozdielne svety - dychberúca panoráma Tatier z jednej strany a výhľad na Poprad s okolím na strane druhej. Trochu sa ochladilo a rozfúkalo. Podľa vyjadrení zostupujúcich turistov je hore poriadna zima a ukrutne fúka a tak sme nelenili a obliekli si bundy. Prudkou kamennou cestou, miestami technicky náročnejšou sme postupovali k vrcholu, ktorý sme dosiahli po ôsmich kilometroch a cca 3h:40m o 12:15. Počasie bolo krásne jasné, ale chladné (-4°C). Asi pol hodinu sme si vychutnávali úžasné výhľady. Slavkovský štít je budovaný z granodioritu (lajcky: svetlo-šedá vyvretá hornina, žula so zmesou Fe-Mg minerálov). Jeho hrebeň oddeľuje Velickú a Veľkú Studenú dolinu. V roku 1813 sa z vrcholovej kopy zrútili mohutné skalné bloky a mura, ktorá stiekla do Veľkej Studenej doliny, kde sú jej pozostatky dodnes. Podľa niektorých predpokladov mohol byť Slavkovský štít dovtedy najvyšším vrcholom Vysokých Tatier. Odfotili sme sa s kovovým krížom, ktorý je na vrchole a pomaly sme zostupovali dole, strmou kamennou cestičkou, ktorá sa pod Nosom kľukatila. Tam sme streli Andreja Kollera s partiou turistov a pomaly sme sa blížili k Slavkovskej vyhliadke. K rázcestiu pod Slavkovským štítom to už bolo iba na skok a rozhodli sme sa, že zahneme doľava na Hrebienok, kde som kúpil vrcholovú magnetku. Medvedím chodníkom sme následne zostúpili do Nového Smokovca. Cestou sme sa namotivovali na skvelú čokoládu, ale čokoládovňa mala zatvorené, tak sme si v bistre o kúsok nižšie dali skvelý Burger a na sklonku dňa sme začali kuť plány na nedeľu.

Štart: sob 9. October 2021 @8:36 Vysoké Tatry, Nový Smokovec | Vzdialenosť: 16,65km | Celkový čas: 8:12:48 | Čas pohybu: 4:12:40 | Prevýšenie: 1.470m | Kalórie: 1.300

×  Close

Pec pod Sněžkou (CZE), Krkonoše / Karkonosze (CZE/POL)
Trasa: Pec pod Sněžkou (CZE) - Pod Větrníkem - Rúžohorky - Rúžová hora - Sněžka 1603m (CZE/POL) - Obří sedlo (CZE/POL) - Kavinova cesta - Obří Dúl - Pec pod Sněžkou (CZE)

Na druhý deň po Spartan Race v Liberci sme sa presunuli do Peci pod Sněžkou, odkiaľ sme zahájili výstup na najvyššiu horu Krkonôš, Sudet, Sliezska, Čiech, či celého Česka. Bolo akurát po daždi, keď sme vyštartovali z parkoviska a na vrchole sa nám pri malom šťastí malo ukázať slniečko. Zvolili sme výstup v smere lanovky na Rúžovú horu a odtiaľ kamennou schodíkovou magistrálou až na samotný vrchol hory. Vrchol leží na hranici s Poľskom a zaujímavosťou je, že samotný vrchol Sněžky leží v Poľsku a je zhruba o 10 cm vyšší ako najvyšší bod Česka. (Poznámka: Najvyšším vrcholom ležiacim v Česku je teda susedný kopec - Luční hora 1555m.) Slniečko nakoniec na vrchole nevykuklo a špička hory ostala zahalená do tajomných studených oblakov, takže docela sme premrzli, keďže teplota klesla na 6°C a pofukoval 70 km/h vetrík. Dlho sme sa preto hore nezdržali a zvolili sme zostup cez Obří sedlo a Obří Dúl do Pece pod Sněžkou.

Štart: po 31.08.2020 @12:50 | Vzdialenosť: 12.81 km | Čas pohybu: 3:34:58 | Celkový čas: 4:49:09 | Priemerné tempo pohybu: 16:47 min./km | Prevýšenie: 795 m | Kalórie: 931 Cal

  |   Map ×  Close

Ještědsko-kozákovský hřbet, Liberec - Horní Hanychov 153 (Česká rep.)
Trasa: Skiareál Ještěd - Kříž lesníka Dvořáka - U Vířivých kamenú - Nad Výpřeží - Ještěd 1012m - Pod lany - Skokanské mústky - Skiareál Ještěd

Po Spartan Race v Liberci sme vybehli s Dáškou na známy kopec nad Libercom - Ještěd (1012m). Na vrchole sa nachádza televízny vysielač s rozhľadňou v technistickom architektonickom štýle a premáva tam aj dvojkabínková visutá lanová dráha. My sme však zvolili peší výstup po modrej turistickej značke z parkoviska zo Skiareálu Ještěd. Počasie nám vyšlo, bolo príjemne pod mrakom, miestami vykukovalo slniečko. Hore sa nám ukázali krásne výhľady do okolia, ako na Liberec, tak i do opačnej strany. Zostup dole sme zvolili popri lanovke a skokanských mostíkoch. Tesne, pár metrov pred autom, nás zastihol prudký lejak, ale nakoniec sme príliš nezmokli.

Štart: ne 30.08.2020 @11:40 | Vzdialenosť: 5,54 km | Čas pohybu: 1:42:45 | Celkový čas: 2:58:07 | Priemerné tempo pohybu: 18:33 min./km | Prevýšenie: 429 m | Kalórie: 423 Cal

  |   Map ×  Close

Tatry Zachodnie / Západné Tatry (POL/SVK)
Trasa: Zakopané, Kuźnice (POL) - Myślenickie Turnie 1354m (POL) - Sucha Czuba 1696m (POL) - Kasprov vrch 1987m (POL/SVK) - Suché sedlo 1950m (POL/SVK) - Beskyd 2012m (POL/SVK) - Ľaliové sedlo 1947m (POL/SVK) - Przełęcz między Kopami 1499m (POL) - Boczań 1224m - Zakopané, Kuźnice

Štart: 9.AUGUST.2020 @11:02 | Vzdialenosť: 21,48 km | Čas pohybu: 6:14:55 | Celkový čas: 7:06:29 | Priemerné tempo pohybu: 17:27 min./km | Prevýšenie: 1.232 m | Kalórie: 1.313 Cal | Počasie: 23,9°C Mostly Clear | Vietor: 11 km/h SV | Vlhkosť: 58 %

  |   Map ×  Close

Malá Fatra, Slovensko
Trasa: Biely Potok - Ostrvné - Podžiar - Pod Tanečnicou - sedlo Medzirozsutce - Veľký Rozsutec 1610m - Malý Rozsutec 1343m - Podrozsutec - Biely Potok

Krásny sobotný jesenný deň sme strávili v Malej Fatre. Boli sme pozrieť Jánošíkové diery, Veľký a aj Malý Rozsutec.
Veľký Rozsutec 1610m je vrch v Krivánskej Malej Fatre. Je považovaný za jeden z najkrajších vrchov na Slovensku. Veľký Rozsutec sa stal symbolom pohoria a nachádza sa aj v logu národného parku Malá Fatra. V minulosti sa tradovalo, že v okolí vrcholu sa nachádza zlato a legenda o ukrytom Jánošíkovom poklade.
Malý Rozsutec 1343m je charakteristický skalným cimburím a strmými vápencovými stenami dominuje údoliu Bieleho potoka, ktoré prevyšuje o takmer 750 metrov. Z vrcholu je výhľad na susedný vyšší Veľký Rozsutec a do severných strání východnej časti masívu.
Jánošíkove diery sa nachádzajú v národnej prírodnej rezervácii Rozsutec. Skladajú sa z troch ucelených častí: Dolné diery, Nové diery a Horné diery. Preteká nimi Dierový potok, ktorý ich vyformoval. V Dierach sa nachádza viac ako dvadsať vodopádov, ktoré spolu vytvárajú Vodopády Dierového potoka. Bizarné skalné útvary so špecifickou klímou sú domovom viacerých zaujímavých druhov rastlín a živočíchov.

Štart: 12.10.2019 @09:59 | Vzdialenosť: 18,97 km | Čas: 7:48:08 | Čas pohybu: 6:27:14 | Priemerná rýchlosť pohybu: 2,9 km/h | Prevýšenie: 1.323 m | Kalórie: 1.137 Cal | Minimálna n.v.: 540 m | Maximálna n.v.: 1.600 m | Teplota: 9,4°C Fog | Vietor: 4 km/h | Vlhkosť: 98 %

×  Close

Kärnten / Karawanken (AUT/SLO/ITA)
Trasa: Wurzenpass (1073m) - Seltschacher Alm (1458m) - Dreiländereck / Peč / Monte Forno 1508m (a späť)

Dreiländereck (tiež: Ofen, slovinský Peč, taliansky Monte Forno) je hora, ktorá sa nachádza v nadmorskej výške 1508 metrov v pohorí Karavanky (nem. Karawanken, slovin. Karavanke), na ktorej leží hraničný trojuholník štátov Rakúsko, Slovinsko a Taliansko. Pohorie Karavanky spoločne so Savinjskými Alpami tvoria prirodzenú 120 km dlhú hranicu medzi Rakúskom a Slovinskom.

Štart: 14.9.2019 @10:46 | Vzdialenosť: 10,92 km | Čas pohybu: 3:20:00 | Celkový čas: 4:36:01 | Priemerná rýchlosť pohybu: 3,3 km/h | Prevýšenie: 607 m | Kalórie: 665 Cal | Teplota: 19,4°C Fair | Vietor: 4 km/h Z | Vlhkosť: 67 %

×  Close

Munţii Făgăraş, România
Trasa: Lacul Bâlea -> Saua Caprei -> Vârful Iezerul Caprei -> Saua Caprei -> Vârful Vânătarea lui Buteanu -> Lacul Bâlea

Transfăgărăşan je jednou z najmalebnejších ciest na svete. V Rumunsku sa nazýva ako „Cesta sveta“ (rumunsky „Drumul din nori”). Preto sme si ju vybrali ako prvú zastávku našeho Spartan výletu do Transylvánie. Prenocovali sme zo severnej časti pod úpätím pohoria na konci dedinky Cârţişoara. Na druhý deň ráno sme sa vydali autom serpentínami k ľadovcovému jazeru "Lacul Bâlea" do nadmorskej výšky 2.034 m, odkiaľ sme začali turistiku do sedla "Saua Caprei" a odtiaľ na dva vrcholy - "Vârful Iezerul Caprei (2417 m)" a následne "Vârful Vânătarea lui Buteanu (2507m)". Mali sme šťastie na počasie, otvorili sa nám krásne výhľady na pohorie "Munţii Făgăraş" ako aj do okolia na cestu "Transfăgărăşan".

Štart: 2.8.2019 @10:23 | Vzdialenosť: 7,91 km | Celkový čas: 4:02:09 | Čas pohybu: 3:11:41 | Priemerná rýchlosť pohybu: 2,5 km/h | Prevýšenie: 673 m | Kalórie: 476 Cal | Počasie: 9,4°C Light Showers | Pocit ako pri 7,8°C | Vietor: 15 km/h S | Vlhkosť: 100 %

×  Close

horský masív: Kräuterin, Ybbstaler Alpen (Österreich)
Trasa: Nappenbachklause 1171m - Kräuterinhütte 1394m - Hochstadl 1919m

Krásna jesenná turistika v Ybbstalských Alpách. Tento krát bol našim cieľom ich najvyšší bod v masíve Kräuterin - Hochstadl 1919m. Ybbstalské Alpy sú rozsiahle a na prvý pohľad neprehľadné vápencové pohorie, ktoré sa vyznačuje po celý rok vysokými zrážkami. Celkovo asi 150 dní v roku tu prší alebo sneží. Jeseň však býva veľmi slnečná - ako práve dnes. V zime tu však napadne veľké množstvo snehu.
Štarovali sme z Nappenbachklause, kde sme sa dostali po lesnej ceste z Dürradmer, po zakúpení tiketu za prejazd lesnou cestou - 15€. Ušetrili sme tým veľký kus nezáživného šlapania po horskej ceste.

Dátum: 10.Nov.2018 | Vzdialenosť: 14.65km | Čas pohybu: 5:16:38 | Celkový čas: 6:37:18 | Priem. rýchlosť pohybu: 2.8km/h | Prevýšenie: 874m | Kalórie: 886 Cal | Minimálna n.v.: 1150m | Maximálna n.v.: 1919m | Max. sklon: 48.8%, -46.7% | Priem sklon: 14.6%, -13.8%

| Facebook ×  Close

Seckauer Alpen, Österreich
Trasa: Forstgut Pölsen GmbH, St. Johann am Tauern - Salzlecken - Bruderkogel 2299m - Steinermandl 2192m

Pekný jesenný slnečný deň ako stvorený na turistiku v Alpách. Tento krát sme zamierili do Seckauských Álp v strede rakúska na kopce Bruderkogel (2299m) a Steinermandl (2192m), vzdielených cca 3h jazdy autom z Bratislavy. Zvyšok si samozrejme treba vyšlapať, cca 3h hore a dole. Počasie, ako inak, vyšlo na výbornú, keďže máme skvelú plánovačku Sylviu. Doobeda sme zazreli aj Vidmo, čím nás hory de facto privítali, za čo ďakujeme. Následne sa spoza oblakov otvorili krásne neuveriteľné pohľady.

Dátum: 20.Oct.2018 | Vzdialenosť: 18.63km | Celkový čas: 7:45:41 | Čas pohybu: 5:57:29 | Priemerná rýchlosť pohybu: 3.1km/h | Prevýšenie: 1234m | Max.sklon: 50.6% / -53.8% | Priem.sklon: 15.3% / -15.7% | Kalórie: 1131 Cal | Minimálna n.v.: 1232m | Maximálna n.v.: 2299m | Teplota: 5.0°C Fog | Vietor: 2km/h | Vlhkosť: 93%

| Facebook ×  Close

Mürzsteger Alpen, Österreich
Trasa: Niederalpl - (cesta E465) - Gingatzwiese (1700m) Kreuzung E405/465 - Hohe Veitsch 1981m - Gingatzwiese (1700m) Kreuzung E405/465 - (cesta E405/463) - Die Sohlenalm 1380m - Niederalpl

Posledný septembrový deň a výlet do rakúskych álp s výstupom na vrch "Hohe Veitsch" 1981m v pohorí "Mürzsteger Alpen". Štart a cieľ zo severnej strany z "Niederalpl". Vyšiel naozaj parádny jasný slnečný deň s neskutočnými výhľadmi - pastva pre oči a dušu. Ďakujem za zavolanie.

Dátum: 30.Sep.2018 | Vzdialenosť: 17.04km | Celkový čas: 8:24:48 | Čas pohybu: 5:42:07 | Priemerná rýchlosť pohybu: 3.0km/h | Prevýšenie: 1099m | Kalórie: 1015 Cal | Minimálna n.v.: 987m | Maximálna n.v.: 1981m

| Facebook ×  Close

Schneeberg, Niederösterreich (Österreich)
Route: Schneebergdörfl - Adolf-Kögler Hütte (1333m) - Elisabethkirchlein - Waxriegel 1888m

Dátum: Sob 01.10.2016 | Vzdialenosť: 18,85 km | Priemerná rýchlosť: 3,1 km/h | Kalórie: 1.115 Cal | Čas: 6:30:28 | Stúpanie: 1.255 m | Klesanie: 1.243 m | Minimálna n.v.: 746 m | Maximálna n.v.: 1.888 m | Priemerná teplota: 20,7 °C

| Facebook ×  Close

Gebirgsgruppe: Haller Mauern, Ennstaler Alpen, Steiermark (Österreich)
Route: Buchauer Sattel (861m) - Grabneralmhaus (1391m) - Admonter Haus (1723m) - Admonter Warte 1804m - Mittagskogel 2041m - Natterriegel 2065m

Dátum: 25.09.2016 | Vzdialenosť: 16,96 km | Priemerná rýchlosť: 2,5 km/h | Kalórie: 993 Cal | Celkový čas: 7:45:52 | Prevýš.: 1.304 m | Priemerná teplota: 23,8 °C | Minimálna nadm/v: 871 m | Maximálna nadm/v: 2.054 m

| Facebook ×  Close

Notes

| Facebook ×  Close

Biele Karpaty, Strážovské vrchy (Slovensko)

| Facebook ×  Close

Lavanttaler Alpen (Österreich)
Trasa: Mixnitz (AUT) - Hans-Kerl-Hütte - Bärenschutzklamm - Zum Guten Hirten - Steirischer Jokl - Hochlantsch 1720m

Turistický výlet s Vladom sme začali od horného parkoviska nad Mixnitzom a kráčali roklinou Bärenschutzklamm (Medvedia roklina), ktorá dostala svoj názov vďaka skalným medveďom, ktoré tu žili. Tento nádherný prírodný výtvor bol v roku 1978 vyhlásený za chránenú prírodnú pamiatku. Nachádza sa tu systém rebríkov, mostíkov a lávok. Všade okolo sa dá kochať vodou, machmi, skalami a užívať si hukot vodopádov. Pôvodne sme s Vladom mali v pláne prejsť roklinou iba po horskú chatu "Zum Guten Hirten" (U dobrého pastiera), nakoniec sme sa však zapozerali do mapy a rozhodli sa vyjsť na vrch Hochlantsch 1720m, ktorý je od chaty po turistickom chodníku ľahko dostupný. Dole sme kráčali rovnakou cestou ako hore, výnimkou bola Medvedia roklina, ktorá je jednosmerná, takže tá sa musela cestou dole obchádzať.

Vzdialenosť: 19.58km, Čas: 6:54:00, Priem. tempo: 21:09min/km, Kalórie: 1.105, Prevýšenie: 1.290m, Min. n.výška: 396m, Max. n.výška: 1.763m, Priem. teplota: 19.8°C, Min. teplota: 15.0°C, Max. teplota: 25°C

| Facebook ×  Close

Vysoké Tatry (Slovensko)

Bystré sedlo je sedlo vo Vysokých Tatrách v nadmorskej výške 2314m. Nachádza sa v Soliskovom hrebeni, pod Furkotským štítom, medzi nim a Zadným bystrým hrbom. Meno mu pravdepodobne dali liptovskí pastieri. V Liptove hovorievali strmým svahom - bystré. Prvý zaznamenaný prechod cez Bystré sedlo (z Furkotskej do Mlynickej doliny) uskutočnili dňa 5. augusta 1879 Emerich Kövi, slovenský priekopník turistiky, učiteľ Martin Róth a hájnik Peter Róth. Cez sedlo do roku 1993 viedla žltá turistická trasa z Mlynickej doliny do Furkotskej doliny. Od roku 1993 vedie žltá trasa cez Bystrú lávku 2300m, ktorá je položená asi 200 metrov južne.
Mne sa nepodarilo trafiť značku na Bystrú lávku, ale postupoval som, už skoro po neviditeľnej starej žltej značke na Bystré sedlo a vyšiel som tesne pod Furkotský štít. Počasie však bolo veľmi nepriaznivé - zamračené a hrozili búrky, preto nebol čas vydať sa smerom na Furkotský štít, ktorý bol iba pár sto metrov vzdialený.

| Facebook ×  Close

Vysoké Tatry (Slovensko)

Rysy majú tri vrcholy:
- prostredný (hlavný) 2 503,0m - leží na Slovensku.
- severozápadný 2498,7m - leží na Slovensko-Poľskej hranici, je najvyšší bod Poľska.
- juhovýchodný 2473m - leží na Slovensku.

| Facebook ×  Close